Globálne ekologické problémy

1. Globálne ekologické problémy Počet obyvateľov na našej planéte sa neustále zväčšuje a tým aj proces rôznej výroby, najmä v priemyselnej časti. Človek pri zabezpečovaní svojich potrieb postupne ničí rastlinstvo, pôdy, znečisťuje rieky a vzduch okolo seba. V minulosti škody spôsobené človekom nepredstavovali také veľké znehodnocovania ako v súčasnosti. Jaroslava Petrášová 9.A

2. Najväčšie globálne ekologické problémy 1. znečisťovanie ovzdušia 2. poškodzovanie zdravia ľudí3. kyslé dažde4. skleníkový efekt5. zväčšovanie ozónovej diery 6. znižovanie tvorby kyslíka7. znečisťovanie vôd8. úbytok a znehodnocovanie pôdy9. nadmerné čerpanie nerastných zdrojov10. nárast objemu odpadov a problémy ich odstraňovania

3. Znečisťovanie ovzdušia • Príčiny: • prírodné zdroje a procesy- vulkanická činnosť, rozklad organických látok • umelé zdroje, ľudská činnosť - výroba tepla a energie • hutníctvo a metalurgia • chemický priemysel • doprava • stavebná činnosť • Dôsledky: • Úbytok ozónovej vrstvy: • poškodzovanie rastlinných i živočíšnych • buniek • rakovina kože

5. Kyslé dažde: • ohrozujú všetky formy života • rastlinstvo, lesy   citlivé sú najmä ihličnaté. • baktérie, červy, hmyz a iné živočíchyspracúvajú v zdravej pôde rastlinné zvyšky. Takto sa pôda obohacuje o látky, ktoré sú životne dôležité pre rastlinstvo. Ak je však pôda kyslým dažďom prekyslená, živočíchy v nej nedokážu žiť.  Odumreté rastlinné zvyšky zostávajú ležať na zemi a nevytvárajú sa žiadne živiny pre živočíchy. Potravinový reťazec sa pretrhne. • podzemné a povrchové vody   V týchto podmienkach postupne vymiera fytoplanktón, znížením jeho množstva sa dostáva svetlo hlbšie do vody. Preto je aj voda postihnutých jazier až neprirodzene priehľadná - čistá. Napríklad len vo Švédsku zo 100 000 jazier je 20 000 mŕtvych - bez života. V Novom Škótsku oficiálne registrujú 9 kyslých riek, z ktorých úplne vymizli kedysi bežne rozšírené lososy. V severozápadnej časti USA a Kanady asi 8 % všetkých jazier je kyslých. Najkyslejší dážď, ktorý bol vôbec zaznamenaný, mal pH l,5 (desaťkrát kyslejší než ocot) a spadol pri búrke roku l980 vo Wheelingu v USA.

6. Skleníkový efekt: • bráni tepelnej výmene medzi povrchom Zemea kozmickým priestorom • zadržiava teplo atmosfére • zvýšenie globálnej teploty atmosféry • zmeny zrážkového režimu • roztápanie ľadovcov a zvýšenie hladiny svetového oceánu.

7. Znečistenie vody • Vodu považujeme za znečistenú ak : • je veľmi kyslá alebo zásaditá, preto má korozívne účinky • obsahuje organické látky, hrubé suspenzie, zahníva a páchne a môže byť nositeľom infekcií • obsahuje toxické látky, je mikrobiálne znečistená a vyžaduje dezinfekciu • obsahuje také odpadky, ktoré z nej možno znova získať a vo výrobe využiť • Zdroje znečistenia: • z priemyselnej výroby (ropa a ropné produkty, rádioaktívne látky,...) • z poľnohospodárskej výroby (pesticídy, priemyselné hnojivá, odpadové vody) • zo sídiel (tuhý a kvapalný odpad) • z dopravy (exhaláty, ropné produkty) • turizmus • Prejavy znečistenia: • zmena jej fyzikálnych vlastností (napríklad zvýšením teploty) • zmena chemického zloženia (zvýšený obsah rôznych anorg. a org. látok) • zmena biologických vlastností V moderných spoločnostiach sa počíta so spotrebou  až okolo 500 litrov vody na osobu počas jediného dňa. Najväčšími spotrebiteľmi vody sú poľnohospodárstvo a priemysel. Na výrobu 1 tony cukru treba až 120 000 litrov vody a na výrobu 1 tony papiera 120 - 190 tisíc litrov.

8. Odpady • Prírodný odpad : • bylinožravce - mäsožravce - chrobáky - mikroorganizmy • Každý prírodný odpad má svojho odberateľa a spotrebiteľa. • Odpad vzniknutý v dôsledku ľudskej činnosti : • Pre ľudský odpad neexistuje takmer žiaden odberateľ, ktorý by ho prirodzenou cestou vedel spracovať a využiť pre seba. Ľudia vytvárajú také druhy odpadu, s ktorými si príroda sama nevie poradiť. • Dôsledky rastu odpadov: • znečisťovanie životného prostredia • tvorba skládok • premnoženie škodcov v miestach vysokej koncentrácie odpadu • riziko vzniku nákazlivých chorôb a infekcií • trvalé zaťaženie prostredia • zníženie estetickej hodnoty krajiny

9. Nadmerný rast ľudskej populácie • Príčiny: • zlá sociálna a hospodárska situácia rozvojových krajín • slabá alebo žiadna informovanosť o antikoncepčných metódach a nepriaznivých dôsledkoch "premnoženia" populácie v krajinách tretieho sveta • náboženské zákazy, ktoré nedovoľujú použitie akejkoľvek antikoncepcie • Dôsledky: • nadmerné a neúmerné využívanie prírodných zdrojov • nedostatok materiálneho a energetického zabezpečenia pre celú populáciu • narušenie rovnováhy v prírode • nedostatok potravy, hlad • rasové, náboženské nezhody, vojny a konflikty • vznik väčšieho množstva odpadov

10. Úbytok a znehodnocovanie pôdy • Dezertifikácia:rozširovanie púští • Príčiny: • príliš suchá klíma • nesprávne obrábanie pôdy • nadmerné spásanie • nadmerný výrub stromov • Deforestácia:odlesňovanie, ubúdanie lesa • Hlavné funkcie lesa: • pohlcujú oxid uhličitý a škodlivé látky a produkujú kyslík • regulujú teplotu a vlhkosť vzduchu, vodný režim, zmierňujú horúčavy • zlepšujú a chránia pôdu • sú životným prostredím mnohých rastlín a živočíchov • spomaľujú rýchlosť vetra • Dôsledky: • neúrodnosť pôdy • nevhodné podmienky pre život • Dôsledky: • úhyn živočíšnych druhov • znížená produkcia kyslíka • globálne otepľovanie • zmena vzhľadu krajiny • strata možnosti nájsť potenciálne liečivá na doposiaľ neliečiteľné choroby (AIDS) • Príčiny: • ťažba dreva • budovanie infraštruktúry • získavanie poľnohospodárskej pôdy a dreva • znečistenie prostredia požiare

11. Globálny cieľ – zníženie emisie CO2 • Na konferencii OSN o životnom prostredí a rozvoji (Rio de Janeiro, 1992) bol prijatý Rámcový dohovor o zmene klímy. • Ide o základný medzinárodný právny nástroj na ochranu globálnej klímy. • Kjótsky protokol je doplnok Rámcového dohovoru OSN o zmenách klímy je to medzinárodná dohoda vyjednaná v súvislosti s globálnym otepľovaním (podpis 1998 – platnosť 2005) • Krajiny, ktoré podpísali tento protokol sa zaviazali znížiť ich emisie oxidu uhličitého a 5 ďalších skleníkových plynov, alebo sa zaviazali v obchode s emisiami ak udržiavajú alebo zvyšujú emisie ich plynov.

12. Tuhé mrazy spôsobuje globálne otepľovanie Zdá sa, že je to nezmysel, ale podľa vedcov spôsobuje v posledných desaťročiach prudké európske zimy z veľkej časti globálne otepľovanie.Hlavným vinníkom je podľa nového výskumu ubúdanie ľadu v Arktíde, ktorý by podľa odhadov na konci storočia mohol v letných mesiacoch úplne zmiznúť. Podľa výskumu to strojnásobuje šance na nevľúdne zimné mesiace v Európe a severnej Ázii. V poslednom desaťročí si môžeme pamätať neobyčajne chladné zimy na prelome rokov 2005 a 2006, kedy napadol sneh dokonca aj na juhu Španielska, alebo v rokoch 2009 a 2010, kedy bola v Británii najchladnejšia zima za posledných 14 rokov. V tomto roku sa zrejme situácia zopakuje. Na prvý pohľad by mohli byť tieto mrazy v zjavnom s globálnou zmenou klímy, keď sa planéta otepľuje a do roku 2100 je možné, že priemerná teplota oproti dnešku stúpne o päť až šesť stupňov. Je však rozdiel v porovnaní dlhodobých trendov s krátkodobými výkyvmi počasia spôsobenými regionálnymi vplyvmi. Rastúca teplota v Arktíde, ktorá stúpa dva- až trikrát rýchlejšie ako celosvetový priemer, zmenšila množstvo ľadu v oblasti za posledných 30 rokov o 20 %. To znamenalo, že tmavé more absorbovalo viac slnečného žiarenia, ktoré by sa predtým od bieleho snehu odrazilo. Tým sa proces otepľovania ešte zrýchlil. Preto sa v zimných mesiacoch vytvorili v oblasti veľké zdroje tepla.  „Povedzme, že oceán má teplotu 0 °C,“ povedal Stefan Rahmstorf z potsdamského Inštitútu pre výskum klimatických vplyvov v Nemecku. „Je tak oveľa teplejší než okolitý vzduch, takže teplo začne prúdiť z vody do atmosféry. Toto prúdenie by nenastalo, ak by bol oceán pokrytý ľadom. To je veľká zmena.“ Výsledkom je podľa modelovania oblasť tlakovej výše nad odkrytým oceánom, ktorá prináša do Európy studený polárny vzduch.  „Prudké zimy nie sú v rozpore s teóriou globálneho otepľovania, naopak ju podporujú,“ povedal Vladimir Petoukhov, vedúci výskumu v nemeckom inštitúte. „Tieto anomálie strojnásobili šancu na chladné zimy v Európe a severnej Ázii.“ Vedcom slúžil na vedecké závery počítačový model simulujúci vplyv postupného ubúdania ľadu na hladine Barentsovho mora. Iné možné vysvetlenia chladných mesiacov, ako napríklad znížená aktivita Slnka či zmeny v Golfskom prúde, majú podľa Petoukhov len nepatrný vplyv. Pripomenol tiež že v zime 2005-06, kedy na Sibíri klesli teploty o 10 °C pod priemer, nezaznamenali vedci žiadne zmeny v aktivite Atlantického oceána. Chladnejšie zimy neznamenajú podľa vedcov spomalenie globálneho otepľovania, iba hovoria o jeho nepravidelnom rozložení. Keď je v Európe 30 centimetrov snehu, bývajú v Grónsku teploty nad nulou. Zdroj: eQuark

14. Aj odpadky môžu zachrániť život Snehová búrka, ktorá sa pred Vianocami prehnala New Yorkom, paradoxne zachránila život mužovi, ktorý chcel skoncovať so životom. V okolí domu, z ktorého chcel zoskočiť, sa totiž nahromadili vrecia s odpadom, na ktoré muž pri výskoku z okna dopadol. Zachránila ho skutočnosť, že veľkú hŕbu odpadkov sa kvôli zlému počasiu nepodarilo odviezť na skládku. Zdroj: topky.sk Ďakujem za pozornosť