Príbeh o zatmení Slnka a Mesiaca (a o prvom človeku vzpriamenom)

1. Príbeh o zatmení Slnka a Mesiaca (a o prvom človeku vzpriamenom) Vitajte na mojej prezentácii. Matej Falat P.S :Dúfam, že sa Vám bude páčiť.

2. Kedy sa to vlastne stalo? V pradávnych časoch, pred 1 600 000 rokmi, keď sa na Zemi formovalo ľudské pokolenie, práve v tých časoch sa odohráva môj príbeh.

3. Ako to bolo v praveku? Bolo to obdobie praveku. Ľudia ešte nevedeli, ako vzniká blesk, zatmenie Slnka, zemetrasenie a prečo sa deň strieda s nocou. Nevedeli, ako si založiť oheň a preto sa ho báli.

4. Tajomný človiečik: Prvý vedec Medzi pravekými ľuďmi sa čírou náhodou narodilo dieťa, ktoré nebolo hocakým človiečikom. Na svoju dobu malo nadpriemernú inteligenciu. Už od malička ho zaujímali veci, ktoré sa diali okolo neho. Po vedeckej stránke to bol prvý človek vzpriamený.

5. O dvadsať rokov neskôr Bolo viac než jasné, že keď vyrastie, bude iný ako ostatní. Na rozdiel od ostatných sa už nebál ohňa. Raz išiel s ostatnými na lov mamutov. Nebolo na tom spočiatku nič zvláštne. Začali doň hádzať kamene. Išiel prvý lovec. Rozbehol sa a hodil kameň s váhou 1 568 g rýchlosťou 59,3 km/h. Druhý bol úspešnejší. Kameň, ktorý vážil 1481 g, hodil rýchlosťou až 98,6 km/h. Tretí bol na rade náš vedec. Rozbehol sa, už sa chystal hodiť kameň s hmotnosťou 1,635 kg, no vtom uvidel zvláštny zjav. Slnko sa na chvíľu stratilo a asi po minúte sa znovu začalo postupne objavovať. Bol z toho totálne šokovaný a prekvapený. Okamžite prestal loviť a pobral sa domov, čiže do osady. Všetci sa mu čudovali, že sa vrátil z lovu skôr ako ostatní a navyše sám. No nešiel do svojej chatrče, ale do prázdnej jaskyne na vysokom strmom útese na kraji osady, v ktorej už celé generácie nikto nebýval a pomaly upadala do zabudnutia.

6. Náš vedec však o nej už dávno vedel. Už ako malé dieťa sa tam chodil hrávať a tak sa rozhodol, že práve tu si urobí svoj tajný úkryt pred nepovolanými, svoje prvé laboratórium. Zvonka to vyzeralo ako malá, nenápadná trhlina v skale, no zvnútra to bolo niečo úžasné. Vďaka niekoľkým malým otvorom v strope tam bolo vždy pomerne dosť svetla na to, aby sa tam dalo normálne pracovať a rozmýšľať. Bolo to taktiež aj dosť útulné a pohodlné. Navyše tam bolo po celú noc celkom teplo, takže tam mohol pokojne aj prenocovať. A keďže málokto o nej vedel, nikto ho nevyrušoval a neznervózňoval. Prešli dni, týždne, mesiace, ktoré strávil vo svojom laboratóriu a stále sa neodvážil výjsť von - do osady medzi ľudí. Väčšina osady ho už pokladala za šibnutého a práve toho sa bál. Prvé laboratórium

7. Konečne vonku No keď sa po troch mesiacoch konečne odvážil výjsť do osady medzi ľudí, nebolo to pre neho najpríjemnejšie. Každý naňho pokrikoval a posmieval sa mu. Jediní, ktorí sa mu neposmievali, bola jeho rodina a najbližší priatelia. A tak sa znovu utiahol do svojho laboratória.

8. Život v samote Náš vedec to mal veľmi ťažké. Dni trávil sám, na vôkol neho nebolo ani živej duše. Akurát v noci mu jeho mama alebo otec priniesli niečo na jedenie, pretože ináč by zomrel od hladu. No toto obdobie v ňom naštartovalo túžbu vedieť viac, začal uvažovať nad vecami okolo neho. V jeho živote sa začalo nové obdobie: Obdobie nových objavov.

9. Prvý objav Prešiel ďalší mesiac prežitý v samote vo svojom provizórnom laboratóriu. Pozeral na morské vlny, ktoré sa 124 m pod ním trieštia o útes rýchlosťou 35 km/h a silou 256 MN a tlakom 3 MPa. Pozeral sa na 63 m vysokú borovicu, čo rástla pred ním na útese. Pozeral sa na ... Čierne mraky zahalili oblohu. Prišla búrka. Kdesi v diaľke sa zablýskalo. Zahrmelo. Náš vedec sa išiel skryť do jaskyne. No v tom sa zrazu ozval ohlušujúci hrom, oveľa silnejší ako normálne. Vybehol von a zrazu to uvidel. Tá obrovská 63 m vysoká borovica sa v plameňoch ohýnala smerom k útesu a zachytila sa o vytŕčajúcu skalu vľavo o 4,3 m nad ním. Zakrátko búrka ustala. Pribehol k horiacej borovici a odlomil si horiaci konár. Zistil ako udržiavať oheň, aby nezhasol a ako sa dá založiť. Zistil taktiež aj to, že ak podrží surové mäso nad plameňom, mäso pomaly stvrdne a bude lepšie chutiť. Odvtedy už nikdy nemusel jesť mäso surové a už mu nikdy nebola zima.

10. Experimenty Po prežitých skúsenostiach bol doslova fascinovaný ohňom. Začal ho dopodrobna skúmať a odhaľovať jeho tajomstvá a vlastnosti. Zistil niekoľko ďalších zaujímavých vecí. Zistil, že oheň okrem tepla vyžaruje aj svetlo a možno si ním aj posvietiť v noci. Zistil, že oheň plaší divú zver a aj to, že sa ním dá aj zabiť. Zistil aj to, ktoré materiály horia dobre a ktoré naopak nehoria.

11. Záhada z minulosti Posledné objavy ho celkom uspokojovali, no stále ho znepokojovala jedna záhada, ktorú asi pred rokom uvidel, keď bol na love. Nazýval to „Smrť Slnka“, lebo si myslel, že to staré Slnko zomrelo a namiesto neho prišlo nové, mladé. Prišla zima. Sychravé jesenné počasie plné búrok vystriedal jemný sniežik, ktorý padal z nebies. Toľko bolo vecí, ktoré si ešte nevedel vysvetliť. Bola noc. Vyšiel von a pozeral sa na Mesiac. Bol práve spln. Po dvanástich minútach sa vrátil naspäť do jaskyne. Ohník už pohasínal, a tak si ľahol na vyvýšenú skalnú plošinku, ktorú používal na spanie a mal ju vystlanú suchými listami. Rozmýšľal nad veľa vecami, no nie a nie prísť na to, ako môže tá večne žiariaca hviezda na nebi zomrieť a vôbec, koľkokrát sa ešte vymení s novou a na oko takou istou hviezdou.

12. (Ne)Vyriešenie záhady Vyšiel von. Mesiac ešte stále svietil na oblohe. Začal ho pozorovať, či náhodou nezmizne, alenestalo sa tak. Stále snežilo, snehová pokrývka už dosiahla 7,8 cm a tak si začal kresliť do snehu. Nakreslil Slnko, Zem, Mesiac, no nijako mu to nedávalo zmysel. Veď ako by aj mohlo, mal na to primalú inteligenciu. Prišiel na to až Mikuláš Kopernik o 1 600 000 rokov neskôr.ALE PREDSA, AKO TO VLASTNE FUNGUJE? Je to jednoduché, určite to každý vie. Ale predsa len. Pri zatmení Slnka sa Slnko„skryje“ za Mesiac, takže ho nevidieť. Pri zatmení Mesiaca sa Mesiac „ukryje“ do zemského tieňa čiže sa od neho nemôže odrážať slnečné žiarenie, takže je aj tak „neviditeľný“.

13. Ďalšie objavy Cez zimu urobil veľa ďalších objavov. Napríklad zistil, že sneh sa dá nad ohňom roztopiť na vodu a naopak, že ak nechá vodu v nádobe vonku, tak sa zmení na ľad. Nádobu si jednoducho vydlabal s kameňom do časti stromu. Zistil, že zo snehu si môže veľmi ľahko urobiť úkryt, čiže iglú. Zistil aj to, ako zahasiť oheň, čo dovtedy nevedel. A ako sa končila zima, prišiel aj na to, ako si vodu zohriať. Hore na vrchole útesu, v ktorom mal laboratórium, mal postavené jedno iglú, aby jeho rodina, ktorá mu nosila jedlo, nemusela liezť 5,62 m dolu po útese k jeho jaskyni, ale stačilo, aby jedlo v tom iglú nechala. Cez zimu mu aj tak veľa jedla nenosili, lebo oň bola núdza. Niekedy cez zimu spal aj v iglú, keď sa mu jaskyňa zunovala.

14. Prišla jar Prišla jar, sneh sa roztopil. Vyliezol na vrchol útesu, kde sa roztápali posledné zvyšky jeho iglú. Asi 549,39 m pozdĺž útesu zazrel les. Naposledy si ho všimol pred 493 dňami. Ten les bol veľmi malý. Bol to iba akýsi ostatok z veľkého lesa, ktorý vyhorel po veľmi veľkom požiare. Rástli v ňom však veľmi vysoké stromy. Boli to borovice limbové. Rozhodol sa, že si pred laboratóriom urobí akúsi plošinku - terasu, aby mal pred svojou jaskyňou viac miesta. Keďže nemal sekeru, musel sa uspokojiť so spadnutými alebo zlomenými stromami. K vrcholu útesu privliekol najprv 78,3 m dlhú borovicu, ktorú ťahal silou 653,2 N a trvalo mu to 14 minút a 52 s. Ako druhú privliekol 85,12 m dlhú borovicu, ktorú tlačil silou 763 N a preto mu to trvalo iba 13 minút a 12 s. A keďže už bol vyčerpaný, tak ako tretiu pritiahol silou iba 512,8 N 69,54 m dlhú borovicu až za 16 minút a 3 s. Potom ich potreboval prepíliť, čo vyriešil tak, že si založil oheň a nechal ich na potrebných miestach prehorieť. Tak ich po menších kusoch poznášal do jaskyne. Keďže vážil 79,32 kg, potreboval to urobiť minimálne na záťaž 800 N. Najväčší problém bol uchytenie plošiny na 83,6º útese. Začal stavať. Staval to 12 dní, až nakoniec sa mu to podarilo postaviť pomerne bezpečne. Podľa jeho výpočtov by to malo zniesť záťaž 1023 N.

15. Tragédia Prešlo 20 dní po dokončení plošiny. Zdalo sa, že je pevná. Zamračilo sa a začal taký lejak, aký ešte náš vedec nezažil. Vyšiel von na plošinu, aby tam položil nádobu na zachytávanie dažďovej vody. No v okamihu, ako položil nádobu na vzdialený okraj plošiny, sa plošina pod vplyvom dažďovej vody „vyšmykla“ z úchytov v skale a padala spolu s vedcom zo 124 metrovej výšky priamo na skaly pod ním. Tak takáto bola smrť prvého človeka vzpriameného. Nikdy na „Tajomstvo zatmenia“ neprišiel a taktiež ostatné objavy si odniesol zo sebou do hrobu. Ďalší ľudia vzpriamení sa vyvinuli až za stovky rokov neskôr.

16. Zdroje • Obrázky: www.google.sk13/14 Microsoft PowerPoint – Clipart1/14 • Informácie: Všetko o vesmíre a astronómii Dinosaury a iné prehistorické zvieratá • Informácie z CD: Encyklopédia vesmíru

17. Ďakujem za pozornosť Matej Falat