Prezentácia slovenského chemického priemyslu a jeho potrieb v oblasti vysokoškolského vzdelávania

1. Prezentácia slovenského chemického priemyslu a jeho potrieb v oblasti vysokoškolského vzdelávania Ing. Ondrej Macko generálny riaditeľ a podpredseda predstavenstva Duslo, a.s. člen dozornej rady Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu www.duslo.sk ; www.zchfp.sk Inovácia obsahu bakalárskeho štúdia chémie na PRIF UK podľa požiadaviek trhu práce

2. Rok 2005: Tržby: 67,1 mld. Kč; Pracovníci: 17 406 Chémia - Poľnohospodárstvo - Potravinárstvo ČR D SR ZCHFP– Zväz chemického a farmaceutického priemyslu • Dobrovoľné združenie podnikateľských subjektov v odvetví slovenskej chémie a farmácie. • Reprezentuje 48 členských subjektov s viac ako 24 000 pracovníkmi (75% prac. odvetvia).

3. TOP 15 firiem CHFP (r. 2005 týždenník TREND) Delenie podľa štatistickej odvetvovej klasifikácie ekonomických činností (OKEČ). • 232Výroba rafinovaných ropných produktov (RRV) • 24Výroba chemikálií, chemických výrobkov a vlákien vrátane výroby farmaceutických prípravkov a substancií (CHV) • 25Výroba výrobkov z gumy a plastov (GPV) Tržby firiem z TOP 15 predstavujú cca 80% tržieb odvetvia chemického a farmaceutického priemyslu (187 subjektov)

4. Top 30 chemických spoločností sveta (bez farmácie) V roku 2005 13 z 30 kľúčových svetových chemických výrobcov malo centrálu v EÚ 25 Zdroj: Cefic, ICIS EU 25 USA Japonsko Ostatné

5. Vývoj vybraných ukazovateľov CHFP • Výroba RRV, CHV a CHFP – pokles v r. 1999 – 2003, stabilizácia od r. 2004 • Výroba GPV - rast počtu pracovníkov • Výroba RRV – najväčší podiel na tržbách odvetvia výrazné oživenie od r. 2004 • Výroba CHV – od r. 2001 pokles tržieb, stabilizácia v r. 2005, celkovo v sledovanom období stagnácia • Výroba GPV – stály medziročný rast tržieb • Výroba RRV – od r. 2003 výrazný rast produktivity kombináciou rastu tržieb a poklesu počtu pracovníkov, produktivita je 7- 8 krát vyššia ako v ostatných dvoch oblastiach • Výroba CHV – nepriaznivým faktorom je, že rast je veľmi malý a dosahuje sa najmä znižovaním počtu pracovníkov • Výroba GPV – stály, ale mierny rast, ktorý je sprevádzaný nárastom počtu pracovníkov

6. Farmaceutická výr. SR Chemická výroba SR Vývoj nákladov na investície a výskum & vývoj • Najvyššia investičná aktivita je v oblasti výroby GPV • Vo výrobe CHV majú investície klesajúci trend, mierne oživenie je od r. 2004 • Okrem r. 2003-04 sú investície najnižšie do výr. RRV • Najintenzívnejšia sa investuje v Ázii a Pacifiku, nové kapacíty najmä v rokoch. 1998-2002, následne pokles spôsobený zvýšením tržieb z nových kapacít • Sev. Amerika, záp. Európa - postupný pokles v ostatných rokoch, objem investícií v Európe stály, v Amerike klesá • Stred. a vých Európa – nižšia, relatívne vyrovnaná úroveň • Náklady na VaV sú vo farmaceutickej výrobe 3-5 krát vyššie ako vo výrobe chemikálií • Najvyššie výdavky na VaV sú v Japonsku, v súčasnej dekáde predstihli USA aj v oblasti farmácie • V oblasti chemickej výroby je situácia ustálená, Japonsko 5,2%, EU a USA 2,1% • Na Slovensku náklady na VaV odhadujeme na 0,7 ± 0,3% v chemickej výrobe a na 4,1 ± 0,5% vo farmaceut. výrobe

7. Hodnotenie slovenského CHFP Z hľadiska konkurenčnej schopnosti má slovenský chemický a farmaceutický priemysel • porovnateľný charakter s krajinami strednej a východnej Európy • za úrovňou EÚ zaostáva vo viacerých oblastiach • v sortimentnej štruktúre • v úrovni technologických procesov zabezpečujúcich nižšiu surovinovú a energetickú náročnosť produkcie • v úrovni dosahovanej produktivity práce, vyplývajúcej najmä z menšieho podielu sofistikovanej výroby s vysokou pridanou hodnotou • odvetvie zabezpečí svoj rozvoj a konkurenčnú schopnosť za predpokladu, že sa • reštrukturalizuje výroba v prospech rastu produktov s vysokými jednotkovými cenami • zníži materiálová náročnosť výroby • udrží pomer medzi rastom produktivity práce a rastom miezd • zvýšia výdavky na výskum a vývoj

8. Výzvy pre CHFP a pre vysoké školstvo • Oblasť legislatívy • Realizácia Nariadenia o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) • Uplatnenie Zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovanie (IPKZ) v CHFP • Oblasť produktivity práce • Zmena orientácie produktového portfólia na výrobky s vysokou pridanou hodnotou • Zavedenie technológií zabezpečujúcich výrazné znižovanie materiálovej, energetickej a environmentálnej náročnosti výroby • Oblasť rozvoja • Zefektívnenie výskumu a vývoja ako aj celého inovačného procesu • Vývoj výrobkov s vysokou pridanou hodnotou a nových technológií minimalizujúcich využívanie limitovaných zemských zdrojov surovín a energie • Oblasť vzťahov s verejnosťou a so školami • Zlepšovanie obrazu odvetvia vo verejnosti • Zlepšovanie vzájomnej informovanosti a spolupráce medzi školami a podnikmi CHFP • Oblasť ľudských zdrojov • Zastavenie zvyšovania priemerného veku pracovníkov v podnikoch CHFP, najmä vo výrobných činnostiach a v oblasti výskumu a vývoja • Zvyšovanie motivácie mladých odborníkov pre prácu v chemickom priemysle

9. Podnikové procesy versus študijné programy Čo chýba absolventom zo študijných programov chémie na PRIF UK aby mohli byť úspešne zaradení do podnikových procesov v chemickom podniku ? Procesy v chemickom podniku Manažment spoločnosti Financie • Študijné odbory na PRIFUK • Analytická chémia • Anorganická chémia • Biochémia • Bioorganická chémia • Environmentálna chémia • Fyzikálna chémia • Jadrová chémia a rádioekológia • Materiálová chémia • Organická chémia • Teoretická a počítačová chémia Zákazn í k Zákazn í k Obchod (Feedback) Vývoj Obchod (Marketing, propagácia) Obchod (Predaj) Realizácia produktu (Príprava a plánovanie, bežná výroba) Obchod (Expedícia) Legislatíva produktu; Technická kontrola Majetok a služby; Investície Životné prostredie Obchod (nákup) Rozvoj ĽZ IT Hodnototvorné procesy Podporné procesy

10. Vedomosti a zručnosti pre podnikové procesy (I) • Odborné – chémia a chemická technológia • V chemickom priemysle je nevyhnutné, aby mali absolventi popri vedomostiach zo základných chemických vedných odborov, matematiky, fyziky, štatistiky a moderných metód na určenie identity, štruktúry, koncentrácie a ďalších vlastností chemických látok a zmesí aj vedomosti z chemických technológií, chemického inžinierstva, chemických zariadení a ochrany životného prostredia. • Zabezpečiť vyvážený pomer medzi teoretickými vedomosťami a praktickými zručnosťami a medzi teoretickými poznatkami a ich aplikáciami. • Jazykové • Získavanie informácií z cudzojazyčných informačných zdrojov, písomná korešpodencia a technické rokovania, prednesenie prezentácie • IT a chemická informatika • Používanie kancelárskeho balíka typu MS Office, práca s grafikou, znalosť základov programovania; vyhľadávanie a spracovanie informácií z tlačených a elektronických zdrojov zameraných na patenty, odborné články, vlastnosti chemických látok (fyzikálnochemické, toxikologické, mutagénne, limity pre ŽP atď.), spracovanie podkladov pre REACH, informácie o vývoji chemického priemyslu, o konkurenčných výrobkoch, o nových produktoch vo vývoji a pod.,

11. Vedomosti a zručnosti pre podnikové procesy (II) • Manažérstvo kvality, BOZP a environmentálne manažérstvo • Znalosti manažérských systémov ISO 9001, 14000, OHSAS 18 000, TS 16949 vrátane metód používaných v týchto systémoch FMEA, MSA, SPC, APQP a pod. (najmä v automobilovom priemysle a u ich subdodávateloch), o akreditovaných laboratóriach • Legislatívne • Základná orientácia v právnom systéme SR a EÚ so zameraním na chemickú a environmentálnu legislatívu – REACH, zákon o chemických látkach, spracovanie KBÚ, legislatíva pre vodu, pôdu, ovzdušie, IPKZ, prevencia proti závažným priemyselným haváriám a pod. • Základy manažmentu • Orientácia vo finančných výkazoch, spracovanie plánu nákladov, hodnotenie efektívnosti výroby výrobkov, získavanie a spracovanie marketingových informácií, vypracovanie marketingového plánu, riadenie ľudí, spracovanie plánu vzdelávania. • Riadenie VaV • Znalosti z projektového riadenia, špecifikácia parametrov vývojových projektov, zostavovanie plánov VaV, používanie inovačných techník (napr. WOIS, TRIZ ...) a metód na plánovanie experimentov (napr. DOE).

12. Školstvo z pohľadu priemyslu (I) • Slovenské školstvo sa ťahá smerom k teoretickému vzdelávaniu. Veľa ľudí zo škôl neprešlo praxou a necítia potrebu priblížiť vzdelávanie praxi. • Druhý problém je nedostatočné materiálne zabezpečenie – mať dobre vybavené praktické pracoviská si vyžaduje peniaze. Priemysel by mohol školám pomôcť viac, ale aj školy by mali byť iniciatívnejšie v približovaní sa potrebám priemyslu. • Vzťah medzi podnikom a vysokou školou je ako veľká platonická láska – jeden druhého chcú, ale nevedia, ako na to. • V Nemecku sa osvedčili inštitúty pri vysokých školách. Priamo na vysokej škole je spravidla ťažké manažovať spoluprácu s podnikom, pre pedagógov je to popri ich povinnostiach záťažou. • Na Slovensku už niektoré školy majú inštitúty – napríklad Elektrotechnická fakulta STU, Žilinská univerzita – ktoré preklenujú školu a podnik. Škola má veľké know-how a podnik má určité požiadavky – inštitút je medzi nimi mostom.

13. Školstvo z pohľadu priemyslu (II) • Slovenské vysoké školstvo sa uberá univerzitnou cestou a orientuje sa hlavne na vedu a výskum – priemysel má však aj praktické potreby a chýbajú mu vysoké odborné školy. • Priemysel pociťuje nedostatok odborníkov s vysokoškolským a stredoškolským vzdelaním s dobre vypestovaným vzťahom ku svojej profesii - málo sa uplatňujú princípy pocitového školstva. • Rozvoj priemyselnej produkcie s vysokou pridanou hodnotou si vyžaduje kvalitné ľudské zdroje s vysokoškolským vzdelaním bakalárskeho, inžinierskeho / magisterského aj doktorandského stupňa. • Absolventi prevažne bakalárskeho a inžinierského / magisterského stupňa nájdu uplatnenie najmä pri zabezpečení výroby a podporných procesov. • Absolventi prevažne inžinierskeho / magisterského a doktorandského stupňa nájdu uplatnenie najmä v oblasti vývoja a výskumu.

14. Návrh spolupráce medzi Duslo, a.s. a PRIF UK • Umožniť študentom PRIF UK • absolvovanie odbornej praxe v Duslo, a.s. • vypracovanie bakalárskych a diplomových prác pod vedením špecialistov Dusla • vypracovanie bakalárskych a diplomových prác so zadaniami zameranými na riešenie úloh pre Duslo • získavať informácie o voľných miestach v Dusle a v Agrofert Holdingu • Spolupracovať pri získavaní spätnej väzby od absolventov PRIF UK v Dusle o primeranosti vedomostí a zručností získaných počas štúdia pre ich uplatnenie v chemickom priemysle • Umožniť pracovníkom Dusla pripomienkovať študijné programy a obsahovú náplň predmetov študijných programov chémia, najmä predmetov profilujúcich absolventov pre uplatnenie v chemickom priemysle • Prizvať do pracovnej skupiny pripravujúcej inováciu bakalárskeho štúdiazástupcu Dusla(podobne postupovať aj pri prípadnej inovácii magisterského štúdia) • Zvážiť • zavedenie predmetu Manažment v chemickom podnikuzameraného na riadenie hodnototvorných a pomocných procesov s participáciou špecialistov Dusla v jeho výučbe • usporiadanie pravidelných stretnutí vybraných odborníkov Dusla s pedagógmi a vedeckými pracovníkmi chemickej sekcie PRIF UK (1 krát za 2-3 roky) • otvorenie študijného programu, zameraného na profilovanie absolventov PRIF UK pre prácu v chemickom priemysle