slide1 n.
Download
Skip this Video
Loading SlideShow in 5 Seconds..
V minulosti sa návrh cestnej komunikácie v tuneloch vykonával podľa: PowerPoint Presentation
Download Presentation
V minulosti sa návrh cestnej komunikácie v tuneloch vykonával podľa:

Loading in 2 Seconds...

play fullscreen
1 / 34
caden

V minulosti sa návrh cestnej komunikácie v tuneloch vykonával podľa: - PowerPoint PPT Presentation

0 Views
Download Presentation
V minulosti sa návrh cestnej komunikácie v tuneloch vykonával podľa:
An Image/Link below is provided (as is) to download presentation

Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server.

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Presentation Transcript

  1. NÁVRH TUNELA A LEGISLATÍVA PRE PREVÁDZKU(STN EN 73 7507; STN EN 73 6101; Schlosser, F. a kol.: Technológia stavebných prác; Janotka, R.:, Bakoš, M,: RPT- učebné texty) V minulosti sa návrh cestnej komunikácie v tuneloch vykonával podľa: • STN 73 61 01 – Projektovanie ciest a diaľnic (napr. cestná komunikácia v tuneli Horelica so šírkou jazdného 3,75 m, celková šírka vozovky 9 m, dostredný sklon vozovky je 4%,...) • technických rezortných predpisov: • pre požiarnu ochranu tunelov na cestných komunikáciách č. TSV 0401, • pre premenlivé dopravné značky na cestných komunikáciách č. TSV 0602. • na prehliadky, údržbu a opravy cestných komunikácií č. 1/1997 s platnosťou od júna 2002. V súčasnosti platia základné predpisy pre návrh a prevádzku v tuneloch: • zákon č.135/1961 Z. z. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) vyhlásený v úplnom znení pod č. 193/97 Z. z. v plnom znení a • zákon 315/96 Z. z. NR SR o premávke na pozemných komunikáciách a ich novelizácia • STN EN 73 7507 – Projektovanie tunelov na pozemných komunikáciách, ktorá pomenúva základné prvky tunela. TS4_K2 NÁVRH A LEGISLATÍVA

  2. Základné princípy riadenia prevádzky tunelov • správca cestnej komunikácie - v súlade s §3d zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov - je vytvorený právny rámec na zriaďovanie správcov pozemných komunikácií, ktorí sú povinní dodržiavať pri správe pozemných komunikácií ustanovenia tohto zákona a ostatných právnych predpisov • zákon č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších, ktorý definuje aj povinnosti správcu majetku • správca diaľnice - zákon č. 639/2004 Z. z. o Národnej diaľničnej spoločnosti a o zmene a doplnení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov upravil podmienky, spôsob založenia, vznik, postavenie a právne pomery Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. (ďalej len „NDS“), ktorá je povinná pri správe diaľnic a rýchlostných ciest dodržiavať najmä cestný zákon ako aj ostatné súvisiace predpisy. TS4_K2 NÁVRH A LEGISLATÍVA

  3. Názvoslovie • Správa majetkuje súhrn oprávnení a povinností správcu majetku, ktorý má správca zverený v súlade s cestným zákonom. Správca je oprávnený a povinný majetok užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, udržiavať ho v riadnom stave, využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu. Vlastníci a správcovia cestných komunikácií sú povinní cestné komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené. • Cestná komunikácia je pozemná komunikácia určená na premávku cestných vozidiel prevažne v extraviláne, ktorej charakteristickým znakom je spevnená vozovka s krajnicou. • Informačný systém cestnej komunikácie je vybavenie pozemnej komunikácie takými zariadeniami, ktoré poskytujú rôzne informácie a služby ako správcom komunikácie tak aj účastníkom cestnej premávky. Pre naše potreby je to systém umožňujúci získavať informácie z technických a technologických zariadení cestných komunikácií s cieľom využitia ich v operátorských pracoviskách, ktoré sú jeho súčasťou najmä na riadenie dopravy a informovanie užívateľov na javy a skutočnosti na cestných komunikáciách. • Prevádzka tunelaje súhrn stavov tunela, ktoré sú ovplyvnené prevádzkovou spôsobilosťou tunela (technologickej aj stavebnej časti) ako aj dopravou v ňom. • Cestná premávka je užívanie pozemnej komunikácie účastníkmi cestnej premávky. TS4_K2 NÁVRH A LEGISLATÍVA

  4. Údržbaje súbor činností, ktorými sa pozemné komunikácie udržujú v prevádzkyschopnom stave za všetkých poveternostných podmienok. Údržbou sa odstraňujú alebo zmierňujú predovšetkým závady v zjazdnosti. Súčasťou údržby je aj čistenie pozemnej komunikácie. Pre naše potreby je to súhrn prác, ktorými sa pozemné komunikácie udržujú v technicky a prevádzkovo vyhovujúcom stave. • Opravamá charakter jednoduchej reprodukcie. Jej účelom je včas zabrániť nadmernému narušeniu technických a funkčných vlastností aj neprimeranému skracovaniu technickej životnosti konštrukcií, konštrukčných prvkov, zariadení a vybavenia. • K rekonštrukciám je nevyhnutné prikročiť v dôsledku morálneho a fyzického starnutia a opotrebovania jednotlivých stavebných častí a technologických zariadení. Potreba rekonštrukcie sa potvrdzuje aj na základe kontrolnej činnosti. • Účelom predpisu manuál užívania objektu je vytvoriť pravidlá na také využívanie a údržbu diela, ktoré by zabezpečili maximálnu využiteľnosť jeho vlastností počas celej doby životnosti, a tým optimalizovali celkové náklady na stavbu a to realizačné ako aj prevádzkové. Skladá sa z popisu skutočného stavu diela, z pravidiel užívania diela, z pravidelných technických prehliadok diela a z pravidiel údržby a opráv diela. • Prevádzkové poriadkysú dokumenty spracované podľa platných technických predpisov. Schvaľujú sa príslušnými orgánmi a správcami. TS4_K2 NÁVRH A LEGISLATÍVA

  5. Technologické vybavenie tunela (ďalej len technológia tunela) je to časť diela (tunela), ktoré sa skladá z dopravného systému, bezpečnostného vybavenia a technických zariadení zabezpečujúcich funkčnosť tunela. • Tunel na cestnej komunikácii je líniová podzemná stavba, ktorou prechádza cestná komunikácia. Pojem tunel zhŕňa v sebenasledovné technicky samostatné ucelené časti stavby (stavebné objekty): • tunelové rúry • objekty tunela • objekty mimo tunelovej rúry. • Jednorúrový tunelje tunel, ktorý má dočasne alebo trvalo iba jednu tunelovú rúru s obojsmernou premávkou. Dvojrúrový tunelje tunel, ktorý má dve tunelové rúry; každá tunelová rúra je s jednosmernou premávkou. Krátky tunel je tunel, resp. tunelová rúra s dĺžkou od 150 m do 300 m. Stredný tunelje tunel, resp. tunelová rúra s dĺžkou nad 300 m do 3000 m. Dlhý tunel je tunel, resp. tunelová rúra s dĺžkou nad 3000 m. • Objekty tunela súčasti stavby (stavebné objekty), ktoré sú s tunelovými rúrami priamo stavebne prepojené a sú prístupné z tunelovej rúry, z tunelovej rúry a zároveň z voľného priestranstva pred tunelom, alebo zo spojovacej chodby, poprípade únikovej chodby (strojovne, vetracie objekty a šachty, miestnosti technologického vybavenia, transformačné stanice, elektrorozvodne, sklady materiálu, náhradných dielov a pod.). TS4_K2 NÁVRH A LEGISLATÍVA

  6. Objekty mimo tunelovej rúry sústavby alebo časti stavby (stavebné objekty) súvisiace s riadením, resp. prevádzkou technologického zariadenia tunela a riadením premávky v tuneli, umiestnené mimo tunelovej rúry, prístupné z voľného priestranstva pred tunelom (operátorské pracovisko, elektrorozvodne, transformačné stanice, sklady a pod.). • Stredisko správy a údržby diaľnic (SSÚD) alebo Stredisko správy a údržby rýchlostných ciest (SSÚR) je organizačná zložka NDS zabezpečujúca časť delegovanej správy (najmä vo vzťahu k životnému prostrediu a odpadovému hospodárstvu) a údržbu zvereného úseku diaľnice resp. rýchlostných ciest. • Centrálne operátorské pracovisko (ďalej len COP) je pracovisko, ktoré zbiera, vyhodnocuje a distribuuje informácie získané z lokálnych operátorských pracovísk. Sídlom COP bude SSÚD 2 Bratislava. Jeho úlohou je aj informovať najmä užívateľov diaľnic o prevádzkových podmienkach a možnostiach na diaľnici z celoštátneho pohľadu. Spolupracuje s obdobnými pracoviskami v zahraničí. • Lokálne operátorské pracovisko (ďalej len LOP) je pracovisko, ktoré zbiera, vyhodnocuje a distribuuje informácie so zvereného úseku diaľnice s cieľom využitia ich pri činnosti SSÚD (SSÚR) a pre potreby užívateľov diaľnice resp. cesty pre motorové vozidlá v rámci jedného SSÚD alebo SSÚR. • Informačný systém diaľnice (ďalej len ISD) je to systém umožňujúci získavať informácie z technických a technologických zariadení diaľnic TS4_K2 NÁVRH A LEGISLATÍVA

  7. Legislatíva a predpisy, normy preprevádzku V rámci riešenia cestnej siete sa predpokladá naprojektovať a vybudovať približne 20 diaľničných tunelov s celkovou dĺžkou cca. 40 kma predpokladá sa výstavba cestných tunelov (napr. Severná tangenta Bratislava). Na projektovanie, priestorové usporiadanie a vybavenie novonavrhovaných tunelov na diaľniciach, cestných a miestnych komunikáciách platí norma: • STN 73 7507:2007, niektoré ustanovenia už stratili aktuálnosť, prípadne pre návrh niektorých zariadení tunela chýbali ustanivenia, so súhlasom jednotlivých stavebníkov (najmä Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s.) sa pri projektovaní využívali aj rakúske a švajčiarske smernice a normy (norma STN 73 7507:2001 neobsahovala základné požiadavky požiarnej ochrany tunelov, ktoré sa riešili osobitným predpisom. Rovnako neobsahovala podrobné ustanovenia na výpočet konštrukcie tunelov, ich realizácie a technologického vybavenia). • nariadenie vlády SR č. 344/2006 o minimálnych bezpečnostných požiadavkách na tunely v cestnej sieti TS4_K2 NÁVRH A LEGISLATÍVA

  8. norma STN 73 7507:2007 upravila tak, aby bola v súlade s obdobnými zahraničnými predpismi pre projektovanie tunelov a doporučení svetovej cestnej asociácie PIARC/AIPCR z hľadiska zaistenia hospodárneho priestorového usporiadania tunelov s primeranými investičnými nákladmi a s optimálnou úrovňou bezpečnosti cestnej premávky v tuneli. V norme sa upravilo priečne usporiadanie cestnej komunikácie v tuneli tak, aby bolo možné navrhovať šírkové usporiadanie cestnej komunikácie v tuneli nadväzujúce na šírkové usporiadanie v otvorenom úseku cestnej komunikácie. Bezpečnostné stavebné prvky sa prepracovali tak, aby boli v súlade s predpismi MV SR ako aj platnými TP MDPT. V kapitole 5 sa doplnili základné požiadavky na súčasti technologického vybavenia tunela.   Dokumentácia a požiadavky na tunel Obsah a rozsah projektovej dokumentácie, postup pri vypracúvaní, prerokúvaní a schvaľovaní, ako aj vykonávanie stavebného dozoru sa riadi osobitnými predpismi. TS4_K2 NÁVRH A LEGISLATÍVA

  9. V rámci dokumentácie tunela je zároveň potrebné riešiť: • technologické vybavenie tunela • údržbu a opravy konštrukcie a technologického vybavenia tunela • prevádzkový predpis (režim) tunela. Ochrana životného prostredia Pri projektovaní tunela sa musia zohľadniť všetky znečistenia životného prostredia vyplývajúce z výstavby, prevádzky a údržby tunela. Za týmto účelom sa musia prijať a vykonávať opatrenia smerujúce k predchádzaniu a obmedzovaniu jeho poškodzovania a ničenia. Bezpečnostný koncept Tunel na cestných alebo miestnych komunikáciách sa z hľadiska bezpečnosti navrhuje, realizuje a užíva tak, aby bola zabezpečená dostatočná úroveň bezpečnosti počas výstavby, prevádzky a údržby tunela. TS4_K2 NÁVRH A LEGISLATÍVA

  10. Cieľom bezpečnostnej koncepcie tunela je navrhnúť stavebné, technické a organizačné opatrenia na zmenšenie rizika, zabránenie vzniku krízových situácií alebo nehôd s katastrofálnym rozsahom, zmenšenie ich potenciálu nebezpečenstva, ako aj obmedzenie ich negatívnych účinkov. Primárnym cieľom je ochrana obyvateľstva (osobná bezpečnosť) a životného prostredia. Ciele bezpečnostnej koncepcie sa majú dosiahnuť pomocou organizácie bezpečnosti správcu tunela, analýzou bezpečnosti tunela a vedením bezpečnostnej dokumentácie. Kapacita Tunely sa navrhujú na návrhovú rýchlosť (vn): • krátke tunely - na návrhovú rýchlosť priľahlých úsekov cestných alebo miestnych komunikácií • stredné adlhé tunely – môže sa aj na zníženú návrhovú rýchlosť: • ak je návrhová rýchlosť na cestných komunikáciách 120 km/h, resp. 100 km/h, zníži sa návrhová rýchlosť v stredných a dlhých tuneloch na 100 km/h, resp. na 80 km/h. TS4_K2 NÁVRH A LEGISLATÍVA

  11. Výhľadová a návrhová intenzita Na tunelových úsekoch cestných alebo miestnych komunikácií treba posúdiť, či navrhnuté priečne usporiadanie vyhovuje výhľadovým intenzitám pre návrhové obdobie. Posúdenie sa vykoná porovnávaním hodnoty výhľadovej intenzity (zo sčítania dopravy x výhľadový koeficient) snávrhovou (podľa zásad dopravného inžinierstva, ktorá sa rovná prípustnej intenzite danej návrhovej kategórie v konkrétnych stavebných a dopravných podmienkach) pri zaistení najnižšej dovolenej požadovanej jazdnej rýchlosti. Pri stanovení výhľadovej intenzity cestnej premávky v tuneli sa uvažuje návrhové obdobie najmenej: • 30 rokov (na priestorové usporiadanie, stavebné úpravy a technologické vybavenie tunela, ktoré sa nemôže počas prevádzky upravovať a zlepšovať) • 15 rokov (na vymeniteľné technologické vybavenie tunela). TS4_K2 NÁVRH A LEGISLATÍVA

  12. Výpočet návrhových intenzít dopravného prúdu na cestných alebo miestnych komunikáciách v tuneloch sa určuje ako na priľahlých komunikáciách i pri úspornom priečnom usporiadaní tunela (uvažovať aj) s redukovanou šírkou medzi obrubníkmi. Vo zvláštnych prípadoch (napr. pri meniacom sa smerovom využití jazdných pásov alebo jazdných pruhov) sú potrebné dopravno-technické výpočty s kombináciou výsledkov rôznych prevádzkových podmienkach jednotlivých jazdných režimov. Technologické vybavenie tunela Obsahuje časti: • dopravný systém (svetelná signalizácia, dopravné značenie, zariadenia na meranie výšky vozidiel, detekcia vozidiel) • osvetlenie a vetranie tunela • komunikačné, meracie a detekčné zariadenia • požiarno-technické zariadenia a zariadenia na protipožiarny zásah • technologické centrály a centrálny riadiaci systém • zásobovanie elektrickou energiou • zariadenie na údržbu (napr. čistenie). TS4_K2 NÁVRH A LEGISLATÍVA

  13. Dopravný a prepravný poriadok Operátor riadi prevádzku v tuneli podľa prepravných stavov, ktoré môžu nastať v tuneli počas prevádzky (zlyhanie technologických zariadení, poškodenie stavebnej časti). Druh prepravného stavu je vždy zložený zo stavu v dopravnom priestore v tuneli a stavu technologických zariadení. Druhy prepravného stavu sú: • bežný (normálny) - štandardný režim, ktorý plní predpísané funkcie a parametre premávky; systém riadenia a ovládanie technológií funguje automaticky bez zásahu operátora (bez dispečerskej obsluhy, ktorá len kontroluje alebo potvrdzuje podľa softvéru požadované reakcie) • mimoriadny - neštandardný režim, pri ktorom dochádza k znižovaniu parametrov, avšak bez porušenia základných funkcii, čo ešte umožňuje obmedzenú premávku, ktorá vyžaduje od obsluhy potvrdenie systémom navrhnuté reakcie systému, prípadne priamy zásah obsluhy do riadenia premávky. Za mimoriadny stav sa môže považovať situácia pri opravárenských a údržbových prácach alebo narušenie ndväzností riadenia súboru tunela TS4_K2 NÁVRH A LEGISLATÍVA

  14. havarijný – dochádza k poruche základných funkcií a neplneniu prevádzkových parametrov, čo v konečnom dôsledku vedie k uzavretiu tunela a vylúčenie tunelovej rúry z premávky. Tento stav vyžaduje vždy následný zásah obsluhy (operátora). Pri poruche riadiaceho systému je potrebné premiestnenie na miestne pracovisko operátora v prevádzkovej budove pri tuneli. Pojem „havarijný stav“ vo vzťahu k prevádzke technológie a/alebo dopravy v súbore tunela určuje stupeň a požiadavky na nadväznosť havarijného plánu dopravy a prevádzky. Havarijný plán je jednou z častí prevádzkového poriadku a stanovuje pokyny, pomenovanie javov a činností, ktoré pri havarijných stavoch nastanú (napr. kompetencie pri postupe zásahu, všeobecné zásady pre organizáciu dopravy, spojenie a prevádzka technológie pri zásahu ap. TS4_K2 NÁVRH A LEGISLATÍVA

  15. Návrh tunela Pre návrh tunela platí norma STN 73 7507 Projektovanie tunelov na pozemných komunikáciách a primerane aj STN 73 6101 Projektovanie ciest a diaľnic. Pre návrhové prvky platia zásady, ktoré sú známe z projektovania líniových dopravných stavieb pri rešpektovaní požiadaviek geologického prieskumu, návrhovej metodiky pre návrh a posúdenie vozoviek, ochranu životného prostredia ap. Tunel je charakterizovaný prevládajúcou dĺžkou nad ostatnými rozmermi, zaraďuje sa do líniových dopravných stavieb. Z hľadiska dĺžky sa navrhujú cestné a diaľničné tunely podľa kategórie pozemnej komunikácie. Podľa dĺžky sa rozdeľujú tunely na: • dlhé – nad 3000 m • stredné – 300 m až 3000 m • krátke – do 300m. TS4_K2 NÁVRH A LEGISLATÍVA

  16. Priečny rez – osvetlenie tunela Názvoslovie a schéma priečneho rezu cestným tunelom Priečny rez so zálivom TS4_K2 NÁVRH A LEGISLATÍVA

  17. Schéma koridorov v Slovenskej republike TS4_K2 NÁVRH A LEGISLATÍVA

  18. Doprava na cestných komunikáciách Má byť bezpečná, plynulá a hospodárna. Na cestných komunikáciách a súvisiacich objektoch sa uskutočňuje doprava motorovými a nemotorovými vozidlami, ktoré majú predpísané maximálne rozmery (samostatné predpisy). Rozmery vozidiel sú: • výška s nákladom 4,00 m • šírka: • samostatné vozidlo 2,50 m • električka 2,65 m • špeciálne poľnohospodárske a lesnícke stroje 3,00 m • dĺžka: • samostatné vozidlo 12,0 m • kĺbový autobus a trolejbus, električka 18,0 m • súprava električiek 40,0 m • Na cestných komunikáciách sa môžu pohybovať aj špeciálne vozidlá, ktoré môžu mať väčšie rozmery, vyššiu hmotnosť, prepravujú horľavé materiály ap., s ktorými je potrebné v dopravnom prúde uvažovať. V tuneloch môže byť z hľadiska bezpečnosti pohyb niektorých vozidiel zakázaný. TS4_K2 NÁVRH A LEGISLATÍVA

  19. Pre návrh a posúdenie cestných a diaľničných vozoviek sa uvažuje s nápravovým tlakom 100 kN alebo 115 kN, pričom sú stanovené celkové maximálne hmotnosti podľa montáže kolies nápravy a pohyb vozidiel po cestnej komunikácii sa uskutočňuje pri predpísanom hustení pneumatík. Dotykový tlak pneumatiky by nemal prekročiť hodnotu 1,0 MPa. Návrhové parametre ovplyvňujú návrh a posúdenie vozoviek, ktoré sa realizujú pre rôzne dopravné zaťaženie, klimatické podmienky a pri návrhu vozovky je potrebné zohľadniť rôzne špecifiká, napr. možnosť použitia optimálnych technológií, využitie miestnych zdrojov materiálov, miesto realizácie (napr. na miestnej komunikácii, v tuneli, na diaľnici, na moste...). Cestná sieť Do cestnej siete sú zaradené cestné komunikácie podľa medzinárodných dohôd alebo rozhodnutia správneho orgánu. Cesty sú zaradené do: • medzinárodnejcestnejsiete - zahrňujevybratécestnéťahy na území SR. TS4_K2 NÁVRH A LEGISLATÍVA

  20. Vytvára sa po zaradení cestných ťahov do siete medzinárodných ciest na základe medzinárodných dohôd, napr. TEM – transeurópska magistrála, kde sa predpokladá zaradenie cestných ťahov na území SR v dĺžke 852,8 km. Cesty sú zaradené do medzinárodných koridorov . Vybraté cesty na území SR tvoria súčasť európskej cestnej siete, ktorá vznikla na základe konvencie uzavretej 12 štátmi v rámci Európskej hospodárskej komisie Organizácie spojených národov (EHK OSN). Cesty sa označujú písmenom E a číslom dvoj- alebo trojmiestnym, podľa významu komunikácie. Značka je zelená, písmená biele. Niektoré úseky ciest, zaradené do cestnej siete SR, tvoria súčasť medzinárodnej cestnej siete. Z hľadiska medzinárodnej cestnej siete môžu mať aj rozdielne čísla podľa významu. Úseky, ktoré majú dve čísla (sú zaradené do rôznych sietí), sa nazývajú peážne úseky. Do siete európskych ciest E – v súlade s Európskou dohodou o hlavných cestách (AGR Ženeva, 1975) s medzinárodnou premávkou sú zaradené cestné ťahy: E50, E58, E65, TS4_K2 NÁVRH A LEGISLATÍVA

  21. E71, E75, E77, E371, E442, E571, E572, E575 v celkovej dĺžke 1591,2 km. Predpokladá sa budovanie ciest označených E71, E77, E371, E571, E572 ako štvorpruhových komunikácií. Hlavné medzinárodné cesty E50, E58, E65, E75 sú budované ako diaľnice • cestnej siete (17 278 km) – tvorí ju systém cestných komunikácií. Cestné komunikácie sú zaradené podľa označenia: • I. triedy – majú význam pre medzinárodnú a celoštátnu dopravu. Označenie je spravidla jedno- alebo dvojmiestne (napr. I/18): Predpokladá sa spojenie krajských sídel a hraničných priechodov, kde sa uvažuje s kamiónovou prepravou, dĺžka ciest je 2918,621 km • II. triedy – ich význam je v prepojení okresov a krajov, ich úlohou je spájať mestá okresného významu. Označujú sa troj- alebo štvormiestnym číslom (napr. II/518) • III. triedy –majú miestny význam. Spájajú obce s: cestou I. triedy; cestou II. triedy. Začínajú a končia v obciach. Označujú sa štvor- až šesťmiestnym číslom (napr. III/018253). Okrem cestnej siete „štátnych ciest“ existuje cestná sieť miestnych komunikácií, ktoré majú miestny význam. TS4_K2 NÁVRH A LEGISLATÍVA

  22. Priečne usporiadanie ciest TS4_K2 NÁVRH A LEGISLATÍVA

  23. Priečne usporiadanie smerovo rozdelených ciest TS4_K2 NÁVRH A LEGISLATÍVA

  24. Priečne usporiadanie v tuneloch TS4_K2 NÁVRH A LEGISLATÍVA

  25. Šírka jazdných pruhov je v extraviláne stanovená normou. Pre mestské komunikácie, v intraviláne, platia samostatné predpisy (napr. STN 73 6110), kde šírka jazdného pruhu je 3,0, 3,50, 3,75 m podľa navrhovanej kategórie. Pre tunely uvažuje norma STN 73 6101 a STN 73 7507 šírkové usporiadanie podľa schémy a tabuľky. Podľa STN 73 6101 ak je potrebné viesť cestnú komunikáciu cez tunel, zriadi sa ako: • jediná tunelová rúra spoločná pre oba smery – spravidla pre dvojpruhové cestné komunikácie alebo výnimočne pre cestné komunikácie smerovo rozdelené • samostatná tunelová rúra pre každý smer. Tunely sa navrhujú na návrhovú rýchlosť priľahlých úsekov cestných komunikácií. Pri ekonomických nákladoch neúmerne vysokých je najvyššia návrhová rýchlosť 80 km.h-1. Šírkové usporiadanie je dané rozmerom bo medzi zvýšenými obrubníkmi a šírkami obojstranných zvýšených služobných chodníkov v najmenšej hodnote 0,75 m (zo služobného chodníka sa do voľnej šírky cestnej komunikácie b1 započítava vždy časť šírky 0,50 m. TS4_K2 NÁVRH A LEGISLATÍVA

  26. Šírku medzi zvýšenými obrubníkmi tvorí súčet šírok jazdných pruhov (a), vodiacich prúžkov (v1, v2, v), minimálne spevnených častí krajníc (cmin) prípadne pruhov pre pomalé vozidlá. Základné rozmery pre šírkové usporiadanie tunela by mali byť podľa kategórie cestnej komunikácie alebo diaľnice: • pre dvojpruhový jednosmerný tunel: b0 = 7,5 – 10,0 m a b1 = 9,5 – 12,0 m • pre dvojpruhový obojsmerný tunel: b0 = 7,5 – 10,5 m a b1 = 9,5 – 12,5 m pričom sa uvažuje p = 0,75 alebo 1,0 m (zvýšená časť bezpečnostného chodníka). Maximálny pozdĺžny sklon v tunelovej rúre nemá prekročiť hodnotu podľa tab. V tunele by mala byť navrhnutá hodnota maximálneho pozdĺžneho sklonu tak, aby nebolo potrebné realizovať prídavné jazdné pruhy (pre pomalé vozidlá). Krátke tunely by mali byť navrhnuté s jednostranným pozdĺžnym sklonom. Vo výškovom vedení tunela by nemal byť navrhnutý údolnicový oblúk. TS4_K2 NÁVRH A LEGISLATÍVA

  27. Smerové vedenie Smerové vedenie trasy sa skladá z prvkov: • priame úseky ohraničené dĺžkou l = 0,033 vn; pri návrhovej rýchlosti vn = 80 km.h-1 je dĺžka priameho úseku cca 2,5 km • oblúky: prosté kružnicové; kružnicové s klotoidickou prechodnicou; prechodnicové; zložené. Okrem klasických smerových oblúkov (na obr.) sa v horskom teréne navrhujú točky, ktoré môžu byť symetrické alebo nesymetrické, ale v odôvodnených prípadoch sa navrhujú tunely, ktoré umožňujú bezpečnejší prejazd motorových vozidiel najmä v nepriaznivých klimatických podmienkach. TS4_K2 NÁVRH A LEGISLATÍVA

  28. Prechodnica V cestnom staviteľstve sa pre smerové vedenie trasy používa spravidla kružnicový oblúk s prechodnicou, ktorá má tvar klotoidy. Rovnica klotoidy má tvar A2 = L.R kde A – parameter L – dĺžka prechodnice [m] R – polomer smerového oblúka [m] Dĺžka prechodnice v závislosti od polomeru smerového oblúka V tuneloch je spravidla vedená oblúková trasa. Pri vylúčení priamky sú oblúky napájané v inflexných bodoch pri protismerných oblúkoch. Ak po sebe nasledujú dva rovnosmerné oblúky, dĺžka medzipriamky medzi koncom jedného a začiatkom druhého smerového oblúka je 2.vn, ak je trasa navrhnutá s protismernými oblúkmi, medzipriamka má byť min. 15 m. TS4_K2 NÁVRH A LEGISLATÍVA

  29. Výškové vedenie trasy Cestná komunikácia sa navrhuje vo výškovom vedení ako mnohostranný polygón s vloženými zakružovacími oblúkmi. Výškové vedenie predstavuje v rozvinutom tvare niveleta, ktorá sa v pôdoryse umiestňuje do: • osi jazdného pásu – na smerovo nerozdelených komunikáciách, • vonkajších okrajov vnútorných vodiacich prúžkov – na smerovo rozdelených cestných komunikáciách. Lomy polygónu výškového vedenia trasy sa zaoblia parabolickými oblúkmi. Schéma parabolického zakružovacieho oblúka Schéma rozhľadu vo vrcholovom zakružovacom oblúku TS4_K2 NÁVRH A LEGISLATÍVA

  30. Maximálny pozdĺžny sklon TS4_K2 NÁVRH A LEGISLATÍVA

  31. Výsledný sklon Riešenie rozhľadu sa vyžaduje v kombinácii smerového a výškového vedenia s ohľadom na výsledný sklon cestnej komunikácie. Maximálna hodnota výsledného sklonu je stanovená normou a je závislá od druhu územia a kategórie cestnej komunikácie (tab). Pre konkrétny úsek cestnej komunikácie sa vyjadrí vzťahom [%] kde m - výsledný sklon cestnej komunikácie [%] s - pozdĺžny sklon cestnej komunikácie [%] p – priečny sklon cestnej komunikácie v smerovom oblúku [%] Hodnota výsledného sklonu nesmie prekročiť maximálnu dovolenú hodnotu (tab.) a  nemá klesnúť pod hodnotu m = 0,5 % a nesmie byť menšia ako 0,3 %. TS4_K2 NÁVRH A LEGISLATÍVA

  32. Prístupové komunikácie ku tunelu Ku tunelu na cestnej komunikácii musia viesť prístupové komunikácie (umožňujúce príjazd mobilnej hasičskej techniky k obidvom portálom tunela). Prístup k tunelom na cestných komunikáciách môže byť: • po komunikácii na bežnú premávku s možnosťou vylúčenia premávky • po samostatne oddelenom jazdnom pruhu komunikácie na bežnú premávku v dĺžke od najbližšej križovatky s napojením na tunel až po nástupnú plochu pred portálom • po osobitnej samostatnej prístupovej komunikácii s vylúčením bežnej premávky vedúcej po nástupnú plochu, ak to umožňujú miestne podmienky a ak sa ňou dosiahne skrátenie času príjazdu hasičských jednotiek. Nástupná plocha (max. 20 m od portálu) musí spĺňať nasledujúce požiadavky: • je pri oboch výjazdových portáloch tunela • je napojená na prístupové komunikácie • má šírku najmenej 6 m, dĺžku najmenej 12 m pri tuneloch s dĺžkou do 300 m, 25 m pri tuneloch s dĺžkou do 3000 m a 50 m pri tuneloch s dĺžkou od 3000 m; do šírky nástupnej plochy sa môže zarátať aj krajnica komunikácie • je trvalo voľná, označená dopravnou značkou ZÁKAZ STÁTIA (STN 01 8020). TS4_K2 NÁVRH A LEGISLATÍVA

  33. Plocha pre leteckú záchrannú službu Zriadenie plochy pre leteckú záchrannú službu sa odporúča pre tunely s dĺžkou viac ako 500 m, pričom sa berie do úvahy celkové umiestnenie tunela v teréne a jeho letecká dostupnosť; pre tunely s dĺžkou viac ako 3 000 m sa musí zriadiť plocha pre leteckú záchrannú službu pri oboch portáloch. Ako plocha pre leteckú záchrannú službu môže slúžiť aj samotná komunikácia alebo iná plocha v blízkosti portálov tunela, ak vyhovuje podmienkam pre pristávanie leteckej záchrannej služby a v prípade potreby je zabezpečené jej uvoľnenie. Konštrukcia vozovky a chodníkovv tuneli sa skladá z vrstiev: • kryt (povrchové vrstvy) • podkladové vrstvy • obrubníky a chodníky. V priečnom reze sa navrhujú inžinierske siete pre:odvodnenie (systém, poloha, druh, rozmery); hlavné vedenia (prierezy káblových kánalov, poloha) - elektrická energia; voda (systém, požiarna voda, priemer potrubí, prevádzkový tlak). TS4_K2 NÁVRH A LEGISLATÍVA

  34. Zásahové cesty V projektovej dokumentácii tunela na účely stavebného konania je potrebné určiť zásahové cesty a druh mobilnej techniky predpokladanej na použitie pri zásahu v tunelovej rúre. Ako zásahové cesty slúžia dopravný priestor tunela a únikové cesty. Ak sa predpokladá využitie únikovej cesty aj na zásah pomocou malej mobilnej zásahovej techniky, šírka takejto únikovej cesty musí byť najmenej 2,5 m; šírka dverí na takejto únikovej ceste je najmenej 1,2 m. Dvere na zásahovej ceste treba vyhotoviť tak, aby umožňovali prejazd malej mobilnej zásahovej techniky a plynulý výjazd zo zásahovej cesty do tunelovej rúry; za malú mobilnú zásahovú techniku sa považuje motocykel, trojkolka, štvorkolka a pod. Tunelové rúry dvojrúrového tunela s dĺžkou viac ako 1500 m sa musia spojiť zásahovou cestou (prejazdné priečne prepojenie) pre mobilnú hasičskú techniku. Vzájomná vzdialenosť zásahových ciest spájajúcich tunelové rúry dvojrúrového tunela môže byť najviac 1200 m. Zásahová cesta pre mobilnú hasičskú techniku medzi dvoma tunelovými rúrami sa musí oddeliť od tunelovej rúry požiarnymi dverami. TS4_K2 NÁVRH A LEGISLATÍVA