semin r srk pracovn skupina 2 celo ivotn vzdel vanie n.
Download
Skip this Video
Loading SlideShow in 5 Seconds..
Seminár SRK Pracovná skupina 2 - Celoživotné vzdelávanie PowerPoint Presentation
Download Presentation
Seminár SRK Pracovná skupina 2 - Celoživotné vzdelávanie

Loading in 2 Seconds...

play fullscreen
1 / 46

Seminár SRK Pracovná skupina 2 - Celoživotné vzdelávanie - PowerPoint PPT Presentation


  • 182 Views
  • Uploaded on

Seminár SRK Pracovná skupina 2 - Celoživotné vzdelávanie. Lisabonská stratégia, bolonský proces a nový pohľad na celoživotné vzdelávanie. Úvod do problematiky. Lisabonská stratégia a politiky EÚ . prechod k ekonomike a spoločnosti založenej na vedomostiach

loader
I am the owner, or an agent authorized to act on behalf of the owner, of the copyrighted work described.
capcha
Download Presentation

PowerPoint Slideshow about 'Seminár SRK Pracovná skupina 2 - Celoživotné vzdelávanie' - brody


An Image/Link below is provided (as is) to download presentation

Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author.While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server.


- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Presentation Transcript
semin r srk pracovn skupina 2 celo ivotn vzdel vanie

Seminár SRK Pracovná skupina 2 - Celoživotné vzdelávanie

Lisabonská stratégia, bolonský proces a nový pohľad na celoživotné vzdelávanie

lisabonsk strat gia a politiky e
Lisabonská stratégia a politiky EÚ
  • prechod k ekonomike a spoločnosti založenej na vedomostiach
  • modernizáciu európskeho sociálneho modelu, najmä investovaním do ľudí a bojom proti sociálnej izolácii
  • udržanie zdravého ekonomického prostredia a ekonomického rastu aplikáciou vhodnej makroekonomickej politiky.
bolonsk proces a lisabonsk strat gia zostru nen z very bolonskej deklar cie
Bolonský proces a lisabonská stratégia (zostručnené závery bolonskej deklarácie)

1. Prijatie systému ľahko zrozumiteľných a porovnateľných stupňov vzdelania a akademických hodností

2. Prijatie systému založeného na dvoch cykloch

3. Zavedenie kreditného systému

4. Podpora mobility

5. Podpora európskej spolupráce v zabezpečení kvality

6. Podpora európskej dimenzie vo VŠ vzdelávaní

pra sk komunik prague comminiqu
Pražské komuniké (Prague Comminiqué)

7. Celoživotné vzdelávanie

8. Inštitúcie VŠ vzdelávania a študenti

9. Podpora atraktívnosti európskej oblasti VŠ vzdelávania

(10. nepretržité ďalšie sledovanie (continued follow-up))

ako sa k tejto problematike stavia sr ako celo ivotn vzdel vanie ovplyv uje t to politiku
Ako sa k tejto problematike stavia SR. Ako celoživotné vzdelávanie ovplyvňuje túto politiku.

Základné koncepčné dokumenty:

  • Národný program výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15 – 20 rokov (Milénium),
  • Návrh koncepcie ďalšieho rozvoja vysokého školstva na Slovensku pre 21. storočie
  • Národný rozvojový plán a Sektorový operačný plán "Rozvoj ľudských zdrojov"
  • Národný akčný plán zamestnanosti na r. 2002 a 2003 (NAPE0203)
vybran inform cie z implement cie strat gi celo ivotn ho vzdel vania v eur pe spr va o stave v sr
Vybrané informácie z Implementácie stratégií celoživotného vzdelávania v Európe - správa o stave v SR
  • Legislatívny a finančný rámec
  • Zabezpečenie efektívnej koordinácie
    • Sektorový operačný program "Rozvoj ľudských zdrojov"
    • adaptácie profesionálneho vzdelávania a prípravy na potreby spoločnosti založenej na poznatkoch,
    • rozvoj ďalšieho vzdelávania,
    • rozvoj kariérneho poradenstva a systémov na predpoklady zmien kvalifikačných potrieb.
  • Prístup k vzdelaniu (aby všetci občania mali základ pre ďalšie vzdelávanie)
  • Rozvíjanie IKT zručností
anal za aktiv t v v oblasti celo ivotn ho vzdel vania
Analýza aktivít VŠ v oblasti celoživotného vzdelávania.
  • Napriek tomu, že podľa nášho prieskumu 21 z 23 slovenských univerzít poskytuje ďalšie univerzitné vzdelávanie (UCE) a ponuka kurzov sa neustále rozširuje, doposiaľ nie je UCE chápané ako prirodzená súčasť pôsobenia univerzít.
  • Podiel UCE je asi 5% z celkového ďalšieho vzdelávania, a keď odhadujeme počet študujúcich UCE ročne na 15 000, tak celkový počet účastníkov v ďalšom vzdelávaní na Slovensku predstavuje asi 8% dospelej populácie.
podiel v na al om vzdel van zdroj stav inform ci a progn z kolstva uip
Podiel VŠ na ďalšom vzdelávaní (zdroj Ústav informácií a prognóz školstva - UIPŠ)
slide13
FINANCIE ZÍSKANÉ VYSOKÝMI ŠKOLAMI ZA REALIZÁCIU PROGRAMOV ĎALŠIEHO VZDELÁVANIA v tis. Sk (podľa univerzít) Zdroj UIPŠ
postoj v k celo ivotn mu vzdel vaniu
Postoj VŠ k celoživotnému vzdelávaniu

Oblasti hlavných problémov identifikované účastníkmi medzinárodnej konferencie Thenuce (2003) sú nasledovné:

1. Zabezpečenie zdrojov

2. Stratégie, legislatíva a operatíva

3. Kvalita a zavádzanie nových vzdelávacích technológií

4. Spolupráca

5. Akreditácia

ciele lisabonskej strat gie v oblastiach s visiacich so vzdel van m
Ciele Lisabonskej stratégie v oblastiach súvisiacich so vzdelávaním

Oblasť zamestnanosť

  • celková miera zamestnanosti v r. 2010: 70% (67% v r. 2005)
  • miera zamestnanosti žien v r. 2010: 60% (57% v r. 2005)
  • miera zamestnanosti starších pracovníkov (vek 55 – 64 rokov) v r. 2010: 50%
  • zvýšenie reálneho veku odchodu do dôchodku
  • zvýšiť dostupnosť zariadení poskytujúcich starostlivosť o deti

Oblasť sociálna kohézia - agenda sociálnej politiky

  • zredukovať na polovicu počet študentov (vek: 18 – 24) končiacich predčasne vzdelávanie bez pokračovania v ďalšom vzdelávaní
  • zredukovať počet ľudí žijúcich v chudobe a ohrozených chudobou
  • zvýšiť prístup k celoživotnému vzdelávaniu.

Oblasť vzdelávanie

  • zvýšenie výkonnosti a celkovej kvality vzdelávania
  • riešenie problému starnutia spoločnosti
  • zvýšenie Európskej kohézie a vzájomného prepojenia vzdelávacích inštitúcií.
s vis celo ivotn ho vzdel vania s lisabonskou strat giu
Súvis celoživotného vzdelávania s Lisabonskou stratégiu
  • Najväčší pokrok v tvorbe pracovných miest v EÚ v 90-tych rokoch bol dosiahnutý v sektoroch vyžadujúcich strednú až vysokú úroveň vzdelania – to je dôvod prečo LS kladie veľký dôraz na podpora rozvoja ľudského kapitálu a celoživotného vzdelávania
  • Politiky budú zamerané najmä na dosiahnutie nasledujúcich výsledkov do roku 2010:
    • najmenej 85% 22-ročných v EÚ by malo mať ukončené vyššie stredné vzdelanie
    • u dospelých v produktívnom veku (25-64 ročných) dosiahnuť v priemere v EÚ 12,5% účasť na celoživotnom vzdelávaní
opatrenia na dosiahnutie cie ov v oblasti vzdel vanie
Opatrenia na dosiahnutie cieľov v oblasti vzdelávanie
  • zvýšenie celkových výdavkov na vzdelávanie
  • umožnenie prístupu všetkým školám k internetu
  • skvalitniť prípravu učiteľov
  • podpora celoživotného vzdelávania
  • podpora mobility
  • zatraktívnenie EÚ pre tretie krajiny
  • definovanie spoločných cieľov európskych vzdelávacích a výchovných systémov
  • vzájomné uznávanie kvalifikácií
  • podpora výučby európskych jazykov a zavedenie európskej dimenzie do vzdelávania
  • podpora twinningu medzi školami cez internet
  • Schválenie programov: Erasmus Mundus, e-Learning a príprava „Kultúra 2000“, Media Plus a Media Training
problematika aplik cie strat gie v sr pod a spr vy vl dy sr
Problematika aplikácie stratégie v SR (podľa správy vlády SR)

Plnenie cieľov v SR - zamestnanosť:

  • celková miera zamestnanostivr. 2001 - 56,5%,v r. 2002 - 56,7%

Plnenie cieľov v SR - sociálna kohézia

  • miera chudoby – údaje SR s EÚ sú neporovnateľné – v SR chýba oficiálna definícia chudoby, sprostredkovane sa vyjadruje ako podiel ľudí v hmotnej núdzi
  • percento študentov vo veku 18 – 24 rokov predčasne končiacich vzdelávanie a bez ďalšieho vzdelávania (2002) – 8% (EÚ: 18,9%)
  • miera nezamestnanosti – v roku 2001 19,2%,v roku 2002 18,5% (EÚ: 7,6%)

Plnenie cieľov v SR - vzdelávanie:

  • Slovensko zatiaľ nie je uvádzané vo všetkých hodnotiacich indikátoroch. Dôvodom je buď nezaradenie KK do hodnotenia alebo neexistencia údajov za SR.
  • Z dostupných hodnotení vychádza v kontexte Lisabonskej stratégie postavenie SR najlepšie práve v oblasti vzdelávania. Celkové investície do vzdelávania vyjadrené ako % HDP sú na úrovni priemeru EÚ. Rovnako aj pri porovnaní obsahu slovenského vzdelávacieho systému s cieľmi európskych vzdelávacích systémov je možné konštatovať, že mnohé z nich sú už relatívne dlhú dobu v slovenskom systéme implementované.
  • Problematický bude podiel výdavkov na vysoké školy, ktorý je v SR veľmi nízky.
slide20
Porovnanie celkového počtu účastníkov ďalšieho vzdelávania na VŠ v roku 2002 podľa klasifikácie odborov vzdelania (KOV) (zdroj UIPŠ 2002)
uveden problematika vo svetle berl nskeho summitu
Uvedená problematika vo svetle Berlínskeho summitu

Desať konkrétnych cieľov, 7 akčných línií

1. Prijatie transparentného systému porovnávania stupňov vzdelávania a akademických hodností

3. Zavedenie kreditného systému

4. Podpora mobility

5. Podpora európskej spolupráce v zabezpečení kvality

6. Podpora európskej dimenzie vo VŠ vzdelávaní

7. Podpora atraktívnosti VŠ vzdelávania v Európe

kontext v ktorom sa uskuto uje celo ivotn vzdel vanie
Kontext v ktorom sa uskutočňuje celoživotné vzdelávanie
  • Formálne vzdelávanie
  • Neformálne vzdelávanie (anglicky „non-formal learning“)
  • Neinštitucionálne vzdelávanie (anglicky „informal learning“)
ch panie v r mci medzin rodnej a dom cej legislat vy kompetencie a term ny vo form lnom c v
Chápanie v rámci medzinárodnej a domácej legislatívy (kompetencie a termíny vo formálnom CŽV)
  • Formálne celoživotné vzdelávanie sa realizuje v školskom a mimoškolskom vzdelávacom systéme. Spoločne vytvárajú vzdelávací systém, ktorý možno nazvať národný.
  • "Školský vzdelávací systém predstavuje hlavný spôsob získavania aplikovateľných poznatkov v procese vzdelávania obyvateľstva. Je jednoznačne vymedzený legislatívou, má jasné riadiace štruktúry, kompetencie a organizáciu, formy a obsah vzdelávania, spôsob financovania. Vzdelanie získané v školskom vzdelávacom systéme je štátom uznávané a všeobecne platné v celej republike".
  • Podľa tzv. kompetenčného zákona je za celoživotné vzdelávanie zodpovedné Ministerstvo školstva SR.
druhy al ieho vzdel vania pod a z kona o al om vzdel van
Druhy ďalšieho vzdelávania podľa zákona o ďalšom vzdelávaní
  • vzdelávanie, ktorým sa jeho účastník pripravuje na získanie stupňa vzdelania,
  • odborné vzdelávanie a príprava,
  • záujmové vzdelávanie,
  • občianske vzdelávanie a iné
druhy al ieho vzdel vania pod a vykazovania uip
Druhy ďalšieho vzdelávania podľa vykazovania (UIPŠ)
  • ďalšie odborné vzdelávanie (profesijné)
  • doplňujúce štúdium študentov vysokých škôl a absolventov vysokých škôl na získanie pedagogickej spôsobilosti
  • rozširujúce štúdium pedagogických zamestnancov
  • špecializačné inovačné štúdium pedagogických zamestnancov
  • špecializačné kvalifikačné štúdium pedagogických zamestnancov
  • rekvalifikačné akreditované
  • rekvalifikačné bez akreditácie
  • občianske vzdelávanie
  • sociokultúrne a záujmové vzdelávanie
formy t dia v al om vzdel van pod a z kona
Formy štúdia v ďalšom vzdelávaní podľa zákona
  • štúdium popri zamestnaní,
  • doplňujúce štúdium,
  • rozširujúce štúdium,
  • špecializačné štúdium,
  • rekvalifikačné štúdium.
formy t dia v al om vzdel van pod a vykazovania www uips sk
Formy štúdia v ďalšom vzdelávaní podľa vykazovania (www.uips.sk)
  • denné (s výnimkou denného štúdia v školskom systéme)
  • diaľkové
  • dištančné alebo korešpondenčné
  • inou formou
o je cie om celo ivotn ho vzdel vania ak je sk senos s t mto vzdel van m v sr na v a v podnikoch
Čo je cieľom celoživotného vzdelávania, aká je skúsenosť s týmto vzdelávaním v SR na VŠ a v podnikoch

Základné ciele vzdelávania dospelých:

  • rozvoj vzdelanosti,
  • rozvoj a dotváranie osobnosti človeka,
  • vzdelávanie zacielené na plnenie sociálnej a ekonomickej funkcie a výkon sociálnych rolí človeka,
  • vytváranie efektívnych podmienok na výkon týchto rolí, vrátane ich permanentnej obnovy cestou reedukácie, resocializácie a rekvalifikácie,
  • adaptovanie celého systému na meniace sa sociálne i ekonomické prostredie.
c v sa ch pe tie ako
CŽV sa chápe tiež ako:
  • neustále dotváranie osobnosti (reedukácia, resocializácia),
  • adaptácia na meniace sa sociálne a kultúrne podmienky,
  • zdokonaľovanie sa vo výkone sociálnych rolí, prípadne príprava na nové role (prostredníctvom rekvalifikácie),
  • vytváranie podmienok pre výkon týchto rolí,
  • všeobecný rozvoj vzdelanosti.
doteraj ie dom ce sk senosti a pozit vne pr klady z praxe
Doterajšie domáce skúsenosti a pozitívne príklady z praxe

Inštitút celoživotného vzdelávania STU (ICV):

  • univerzitné pracovisko STU, založené v roku 2001
  • Centrum ďalšieho vzdelávania, Centrum intenzívneho vzdelávania, Lokálne stredisko dištančného vzdelávania, Jazykové centrum, Francúzske centrum a Univerzita tretieho veku
  • najväčší poskytovateľ ďalšieho vzdelávania na slovenských univerzitách: 7,39 pracovníkov ppu, viac ako 200 lektorov/tútorov, viac ako 3000 študujúcich v roku 2003
  • poskytuje vzdelávacie programy a kurzy s aktuálnym obsahom najmä v jazykových, prierezových a interdisciplinárnych odboroch
nov trendy vo vzdel van na stu
Nové trendy vo vzdelávaní na STU
  • dištančné vzdelávanie,
  • flexibilné vzdelávanie,
  • e-Learning,
  • využívanie multimédií.
budovanie eur pskeho priestoru celo ivotn ho vzdel vania
Budovanie Európskeho priestoru celoživotného vzdelávania

Prioritami, akciami na podporu stratégie majú byť:

  • hodnotenie učenia sa
  • posilniť informačné, usmerňujúce (guidance) a poradenské služby na európskej úrovni
  • investovať viac času a učenia do učenia sa
  • približovať učenie sa učiacim sa;
  • poskytnúť každému základné zručnosti;
  • podporiť výskum inovatívnych pedagogík (narastanie úlohy IKT).
v tejto s vislosti boli stanoven aj nov komunit rne vzdel vacie programy na obdobie 2007 2013
V tejto súvislosti boli stanovené aj nové komunitárne vzdelávacie programy na obdobie 2007- 2013.

Nová generácia programov bude pozostávať z:

  • nového Integrovaného programu pre mobilitu a spoluprácu v celoživotnom vzdelávaní pre členské štáty, krajiny EEA/EFTA a kandidátske krajiny, vrátane vzdelávania a prípravy a
  • nového programu Tempus Plus, pokrývajúceho celé spektrum vzdelávania a prípravy
  • Aspoň 10% žiakov a učiteľov zapojených do Comenius 2007-13.
  • Aspoň 3 milióny študentov Erasmus do r. 2010.
  • Aspoň 150 000 pobytov praktikantov Leonardo do r. 2013
  • Aspoň 50 000 pobytov praktikantov Leonardo za rok do roku 2013
  • Aspoň 50 000 dospelých študujúcich/učiacich za rok do roku 2013
s hrn a odpor anie
Súhrn a odporúčanie
  • Súhrn
  • Odporúčania
    • Ďalšie vzdelávanie prispieva k demokratizácii spoločnosti, ako aj k zvyšovaniu kvality života jednotlivca. Napriek nepriaznivej ekonomickej situácii v  spoločnosti, sa postupne musí dostať z periférie do stredu pozornosti ako jednotlivcov, tak aj spoločnosti a byť takto reflektované aj v ekonomike a politike.
odpor anie 2
Odporúčanie 2
  • Pre ďalší rozvoj celoživotného vzdelávania v SR je potrebné rozpracovať základné stratégie vzdelávania dospelých založenú na analýze súčasných podmienok a budúcich potrieb, s cieľom usmerňovať stratégiu vzdelávania dospelých v SR v súlade s európskymi tendenciami ktoré boli už boli deklarované (UNESCO v Hamburgu 1997), Svetová konferencia o vyššom vzdelávaní pre 21. storočie (UNESCO, Paríž, 1998), politika „Budovanie Európskeho priestoru celoživotného vzdelávania“ (2001). Táto úloha je aj v programovom vyhlásení vlády SR.
odpor anie 3
Odporúčanie 3
  • Celoživotné vzdelávanie a ďalšie vzdelávanie je potrebné prepojiť so systémom školského vzdelávania, aby sa vytvárali styčné body a odstraňovali protiklady medzi formálnym a neformálnym vzdelávaním. Preto je dôležité umožniť väčšie zapájanie sa vysokých škôl do ďalšieho vzdelávania (vytvoriť VŠ a inštitúciám a organizáciám ďalšieho vzdelávania, potrebné podmienky - legislatívne, finančné atď.).
odpor anie 4
Odporúčanie 4
  • Je dôležité zabezpečiť zvyšovanie úrovne kvality a kontroly vzdelávania dospelých. Čo je možné napríklad nielen akreditáciou inštitúcií vzdelávania dospelých (ďalšieho vzdelávania), ale aj akreditáciou samotných vzdelávateľov dospelých, lektorov, tútorov.
  • Je potrebné utvoriť a uplatňovať funkčný informačný systém vo vzdelávaní dospelých (ďalšom vzdelávaní), ktorý v súčasnosti neexistuje, a bez ktorého ťažko možno uskutočniť analýzu na prípravu stratégie a dlhodobej koncepcie vzdelávania dospelých.
odpor anie 5
Odporúčanie 5
  • Vzdelávanie dospelých má významnú, sociálnu, kultúrnu, ale aj ekonomickú a politickú funkciu, a potrebuje stálu verejnú podporu. Nemožno ho ponechať len na živelnosť a aktuálny dopyt trhu. Navrhujeme, aby vzdelávacie inštitúcie nemuseli nerealizovať len úzky okruh kurzov, o ktoré je v súčasnosti najväčší záujem (ako je manažment, marketing, účtovníctvo a pod.) a vzdelávanie dospelých by nemalo slúžiť len krátkodobým záujmom podnikov či iných organizácií, ale ponúkať aj rôzne programy a kurzy podľa analýzy dlhodobých potrieb spoločnosti. Vzdelávanie je veľmi dôležitá, i keď dlhodobá investícia spoločnosti do svojich občanov, bez ktorej nie je možný ani ekonomický a sociálny rast spoločnosti, ani rozvoj hospodárstva krajiny.
akujem v m za pozornos
Ďakujem Vám za pozornosť!

rektor@stuba.sk

http://www.stuba.sk/

pozn mky mb k prezent cii
Poznámky MB k prezentácii
  • Prezentácia je v PowerPoint 97 (mala by sa dať otvoriť na každom počítači)
  • Prezentácia používa predlohu - jej vzhľad (pozadie a pod.) sa dá zmeniť pre všetky snímky naraz.
  • Štruktúra zodpovedá zadanej osnove atým aj priloženému súboru podkladov Referat_v5_AkoOsnovaMB.doc. Prikladám ho v tejto forme pretože sú v ňom vyznačené modrým časti, ktoré sú použité v prezentácii (tie ktoré vybral rektor)
  • V samotnej prezentácii sú na niektorých snímkach použité poznámky lektora (ktoré sa dajú zobraziť aj tlačiť)
  • Celkovo má prezentácia 64 snímok, z ktorých však len prvých 48 je určených na prezentáciu. Zvyšné snímky sú len nadpismi podľa stanovej štruktúry, ktoré nebudú obsiahnuté (môžu sa vymazať). Snímky 22,23,24 sú skryté a sú uvedené ako dôkaz dobrého uplatnenia absolventov našej školy, pretože uplatnenie absolventov ďalšieho vzdelávania sa nesleduje.
  • Zo 48 snímok na prezentáciu je 5 nadpisov a 14 grafov (väčšina údajov grafov je ešte nepublikovaných a sú za rok 2002 získané osobnou konzultáciou s UIPŠ). Zvyšných 29 textových snímok by sa dalo odprezentovať za 20-30 minút.
  • Podklady k prezentácii (súbor Referat_v5_AkoOsnovaMB.doc vo formáte Acrobat pdf) sú k dispozícii na webe na adrese: ftp://147.175.80.134/srk/czv.pdf
  • Poznámka k záverom a odporúčaniam:
  • Všeobecné odporúčania na rozvoj CŽV boli prijaté na mnohých úrovniach. Slovensko zaostáva za EU v dotáciách do VŠ a v podstate (okrem dobrovoľného vyčlenenia príspevkov univerzít a úradov práce) nedotuje ďalšie vzdelávania. Ak je súčasná účasť vo vzdelávaní dospelých odhadovaná do 3% potom len prijatie konkrétnej úlohy ako "do roku 2010 u dospelých v produktívnom veku (25-64 ročných) dosiahnuť priemernú účasť na celoživotnom vzdelávaní EÚ teda 12,5%" môže dostať celoživotné vzdelávanie do pozornosti. Možnosti podpory celoživotného vzdelávania rôznymi formami (vytváranie fondov, daňové úľavy, ..) aj s návrhmi opatrení boli podrobnejšie rozpísané v memorende CŽV.
  • Sme v predbežnom rokovaní o založení asociácie univerzitného celoživotného vzdelávania s inštitútmi UK a EU.