z klady mana mentu n.
Download
Skip this Video
Loading SlideShow in 5 Seconds..
Základy manažmentu PowerPoint Presentation
Download Presentation
Základy manažmentu

Loading in 2 Seconds...

play fullscreen
1 / 139

Základy manažmentu - PowerPoint PPT Presentation


  • 420 Views
  • Uploaded on

Základy manažmentu. DTI - Učiteľstvo praktickej prípravy v ekonomických predmetoch (Bc.) doc. Ing. J. Tej, PhD. I. Poslanie manažmentu. Manažment existuje všade tam, kde sa ľudia spolčujú za účelom dosiahnutia určitého cieľa. Termín manažment je synonymom slova riadenie.

loader
I am the owner, or an agent authorized to act on behalf of the owner, of the copyrighted work described.
capcha
Download Presentation

Základy manažmentu


An Image/Link below is provided (as is) to download presentation

Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author.While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server.


- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
    Presentation Transcript
    1. Základy manažmentu DTI - Učiteľstvo praktickej prípravy v ekonomických predmetoch (Bc.) doc. Ing. J. Tej, PhD.

    2. I. Poslanie manažmentu Manažment existuje všade tam, kde sa ľudia spolčujú za účelom dosiahnutia určitého cieľa. Termín manažment je synonymom slova riadenie. Možné významy manažmentu: manažment ako: • proces • profesia • vedná disciplína • umenie

    3. Možné významy slova manažment - MAN • ako proces –neustále opakujúci sa proces stanovenia cieľov, plánovania, získavania ľudí, vedenia a kontroly. • ako profesia - predstavuje skupinu ľudí, ktorí riadia určitú organizáciu. • ako veda - integruje poznatky z viacerých disciplín a zároveň zovšeobecňuje úspešné poznatky z praxe. • ako umenie - ide najmä o prax riadenia, kde sa využíva intuícia, skúsenosti aj prirodzené schopnosti vedenia ľudí. „Manažment je proces, v ktorom riadiaci pracovníci pomocou vedeckých poznatkov, ale najmä praktických odporúčaní, vedia vykonávať základné manažérske funkcie pri zhodnocovaní disponibilných zdrojov za účelom určovania a dosahovania podnikateľských cieľov organizácie“ (Š. Hittmár, 2005)

    4. Definície MAN • MAN je proces koordinácie pracovných aktivít ľudí tak, aby boli vykonané účinne a efektívne (Robins a Koulter). • MAN je proces tvorby a udržiavania prostredia v ktorom jednotlivci pracujú spoločne alebo v skupinách a účinne dosahujú vybrané ciele (Koonz a Weihrich). • MAN znamená dosiahnuť ciele organizácie prostredníctvom rúk a hláv iných. • MAN je procesom výmeny informácií medzi riadeným objektom a riadiacim subjektom riadenia

    5. Manažment ako veda • Pre manažment ako vednú disciplínu charakteristické: • objekt skúmania, • pojmový aparát, • používané metódy, techniky a prostriedky, • vzťah k iným vedám, • bezprostredný odraz v praxi.

    6. Objekt skúmania manažmentu sú javy a procesy v systémoch ekonomického a sociálno-spoločenského riadenia. Ide o skúmanie správania sa takýchto systémov riadenia, a to jednak ako celku (poslanie, ciele a funkcie systému, jeho základná štruktúra, prvky, obsah, systémové väzby …), a tiež aj jeho jednotlivých častí (procesy organizovania, práce ľudí, práce s informáciami a komunikácie, finančné a materiálové toky, transformačné procesy, zmeny a rozvoj systému a pod.). • Manažment používa pojmový aparát: vlastný ~ vytvorený a rozvíjaný výhradne ako jedinečný iba pre potreby riadenia, napr.: samotný pojem ´manažment´, organizovanie, motivovanie, delegovanie… a pod., cudzí ~ prevzatý z iných vedných disciplín (ekonómie, matematiky, kybernetiky, psychológie, informatiky, sociológie, práva, atď.), ktorý si podľa potreby prispôsobuje, vhodne aplikuje a rozvíja na podmienky riadenia. • Manažment používa metódy, modely, techniky a prostriedky: vlastné ~ vytvorené a rozvíjané výhradne ako jedinečné iba pre svoje potreby, napr.: metóda riadenia podľa cieľov, metódy plánovania, pragmatické a empirické metódy rozhodovania, OSCAR model, modely organizovania, … štýly vedenia ľudí, teórie motivácie, … techniky plánovania, organizovania a kontrolovania, prostriedky práce s ľuďmi a pod., cudzie ~ prevzaté z iných vedných disciplín (ekonómie, matematiky, kybernetiky, psychológie, informatiky, sociológie, práva, atď.), ktoré si podľa potreby prispôsobuje, vhodne aplikuje a rozvíja na svoje podmienky. • MAN = 30 % veda + 70 % prax

    7. Vzťah k iným vedám • MAN má vzťah aj k iným vedám, a to tým, že preberá z nich určité vedecké prvky (teórie, modely, metódy a techniky), aplikuje a využíva ich a rozvíja pre svoje konkrétne podmienky. • Každá veda, ktorá sa zúčastňuje na jeho vytváraní a rozvoji, si prináša nielen určitú obsahovú časť, ale aj podiel svojho terminologického i nástrojového aparátu.

    8. II. História MAN ako praktická činnosť vznikol už v staroveku. Existoval, aj keď nevedome všade tam, kde sa ľudia spolčovali za účelom dosiahnutia určitého cieľa. MAN ako ucelená vedná disciplína sa začal formovať v USA na prelome 19. a 20. storočia. Najväčší vplyv na rozvoj jeho teórie a praxe mala priemyselná revolúcia, ktorá znamenala zavádzanie strojov do výroby.

    9. Stručný historický vývoj - starovek • Egypťania už v 3. tisícročí pred. n. l. zistili potrebu a prakticky pri stavbe pyramíd využívali plánovanie, organizovanie a kontrolovanie. • V starom Grécku Sokrates už okolo roku 400 n. l. diskutoval o praktikách a koncepciách manažmentu a o univerzite manažmentu. Xenofon zhruba v tom istom čase zistil, že manažment je samostatný odbor. Platón /okolo roku 350 p. n. l./ sa zaoberal špecializáciou práce. • V Rímskej ríši rozvinuli a dobre definovali organizačnú štruktúru, ktorá veľmi napomáhala komunikácii a kontrole. Už od roku 175 pred n. l. boli známe popisy práce a od roku 50 p. n. l. kvalifikačné požiadavky pre jednotlivé práce.

    10. Stručný historický vývoj - stredovek • Hierarchická organizačná štruktúra uplatňovala nielen v správe štátu ale aj v takej neštátnej organizácii akou je katolícka cirkev. Jej súčasná štruktúra bola v podstate založená v druhom storočí n. l. Spočíva v piatich organizačných stupňoch: farár, biskup, arcibiskup, kardinál a pápež. • Do teórie a praxe manažmentu významne prispeli v Taliansku najmä v oblasti kontroly, zavedení podvojného účtovníctva, účtovania nákladov, používania účtovného denníka a hlavnej knihy, účtovania nedokončenej výroby. • Prispeli aj v oblasti foriem organizácie podnikov, kontroly morskej plavby, zaviedli číslovanie skladových súčiastok, zameniteľnosť súčiastok, používanie montážnych liniek, používanie personálneho manažmentu, štandardizáciu súčiastok, riadenie zásob a kontrolu nákladov.

    11. Stručný historický vývoj - novovek Do začiatku 20. storočia • Jednou z najvýraznejších osobností, ktoré v tomto období prispeli do teórie manažmentu patrí NicoloMachiavelli. Významne k rozvoju prispel aj angličanOwen, najmä pokiaľ sa týka úlohy ľudských zdrojov. • V minulosti sa vyvinuli mnohé čiastkové poznatky o manažmente, až do začiatku 20. storočia neexistovala ucelená teória manažmentu. Takéto teórie sa začali formovať až na začiatku 20. storočia. Rozvoj teórie manažmentu sa zintenzívnil hlavne po druhej svetovej vojne.

    12. Hlavné školy manažmentu Manažment ako vedná disciplína vznikol koncom 19. st. v USA (cca 1896) – vznik Asociácie amerických manažérov „AMA“ Hlavné prístupy, resp. „školy“ či „koncepcie“ alebo „teórie“ môžeme rozdeliť do skupín /Sedlák, s. 25/: • TRADIČNÁ /KLASICKÁ/ teória manažmentu, • BEHAVIORISTICKÁ /NEOKLASICKÁ/ teória manažmentu, resp. teória medziľudských vzťahov, • „NOVÁ“ nazývaná aj „MODERNÁ“ teória manažmentu, • PRAGMATICKÝ /EMPIRICKÝ/ prístup k manažmentu. • Poradie jednotlivých „škôl“ vyjadruje chronológiu ich vzniku a vývoja. Sú to prístupy, ktoré jestvujú aj v súčasnosti a tvoria organickú súčasť teórie a praxe manažmentu. • Súčasný manažment je množinou rôznorodých teórií a skúseností, pričom jedny sa sústreďujú na odlišné oblasti manažmentu, ktoré podrobne skúšajú a rozpracúvajú, iné zasa predstavujú odlišné pohľady na rovnaké oblasti manažmentu.

    13. 1. TRADIČNÁ /KLASICKÁ/ TEÓRIA • Tradičná teória organizácie a manažmentu sa zakladá na príspevkoch z početných zdrojov vrátane vedeckého riadenia, administratívneho riadenia, byrokratického modelu, mikroekonomiky a verejnej správy. • Za hlavné smery tradičnej teórie manažmentu sa zvyčajne považujú: a) „vedecké riadenie“, resp. Taylorizmus, b) procesný prístup k riadeniu, ktorého základom je teória administratívneho riadenia, c) byrokratický prístup k organizácii.

    14. a) „Vedecké riadenie“ /Taylorizmus/ • zameriava sa na racionálnu prípravu a racionálne vykonávanie výrobných a obslužných procesov na najnižších úrovniach podniku /pracovné miesto, dielňa/, podľa toho sa nazýva aj „inžiniersky prístup“. • Stredobodom jeho pozornosti je človek, výrobok, stroj. Pomocou pohybových štúdií využíva overené postupy práce najlepších robotníkov, resp. postupy založené na exaktnom meraní času potrebného na vykonávanie pracovnej operácie (časové štúdie). Takto odôvodnenie časové nároky sa stávajú podkladom pre dielenské plánovanie, ako aj pre odmeňovanie. • Základy „vedeckého riadenia“ položil inžinier F. W. Taylor začiatkom 20. st. Nezdôrazňoval celkové riadenie, ale orientoval sa na riadenie na úrovni dielne. • „Fordizmus“ – riadenie priemyselnej veľkovýroby (inovácie: hromadnosť, normalizácia, pásová výroba)

    15. b) Procesný prístup • Skúmanie organizácie z hľadiska objektu riadenia (činnosti transformačného procesu podniku), ako aj z hľadiska činností vykonávaných subjektom riadenia (manažérmi) • Pôvod v teórii administratívneho riadenia (H. Fayol) • 6 funkcií: technická, obchodná, finančná, ochranná, účtovná, riadiaca (predstavuje manažérske funkcie): - predvídanie - organizovanie - prikazovanie - koordinovanie - kontrola

    16. Dnešná podoba činnosti založených na Fayolovom modeli je: • Plánovanie, • Organizovanie, • Rozhodovanie, • Zabezpečenie ľudských zdrojov, • Vedenie, • Kontrola t.j. funkcie manažmentu!

    17. c) Byrokratický prístup k organizácii • zdôrazňuje existenciu presne určenej formálnej organizácie, pri ktorej je jednoznačne určená hierarchia právomoci a spôsobu fungovania. • tvorcom byrokratického modelu organizácie bol nemecký sociológ Max Weber. Jeho princípy byrokratickej organizácie sú klasickým východiskom tohto prístupu. Pojem byrokracie nechápal v dnešnom zvyčajnom význame, keď sa myslí nezdravá skostnatenosť, zbytočne rozvinuté administrovanie a pod., ale organizáciu vyznačujúcu sa istými vlastnosťami, ktoré mali prispievať k jej účinnému fungovaniu. • model sa uplatňuje v armáde, cirkvi, školstve, polícií, štátnej správe a pod (zložky verejného sektora).

    18. 2. BEHAVIORIZMUS • Behavioristické vedy, ktoré sú základom tejto teórie, zdôrazňujú pri štúdiu organizácií psychologicko-sociálnu stránku. • Predstavitelia teórie medziľudských vzťahov sa sústredili na také skutočnosti, ktoré boli dovtedy mimo záujem manažmentu a boli nedostatočne spracované, napr. na psychologické motívy správania sa ľudí v pracovnom procese, skupinové vzťahy, skupinové normy, problémy konfliktu a spolupráce, komunikácia a komunikačné bariéry, štýl vedenia ľudí, neformálnu organizáciu a pod. • Zakladateľom teórie medziľudských vzťahov sa vyčítalo predovšetkým to, že prehnane zdôrazňovali psychologicko-sociálne aspekty riadenia a že nebrali do úvahy pôsobenie ekonomického, politického a iného prostredia. • Predstavitelia: M. Follettová, Ch. Barnard a Maslow (hierarchia potrieb). (resp. teória medziľudských vzťahov)

    19. 3. „NOVÁ“ – „MODERNÁ“ TEÓRIA MANAŽMENTU „ Po 2. svetovej vojne sa rozšíril interdisciplinárny charakter teórie manažmentu nielen využívaním poznatkov dovtedajších vedných disciplín, ale najmä aplikovaním poznatkov nových vied, t.j. kybernetiky, všeobecnej teórie systémov, operačnej analýzy a pod. ako aj uplatňovaním počítačov. • V rámci tejto teórie manažmentu sa uvádzajú rôzne prúdy, smery pod ktorých vplyvom dochádza k modernizácii manažmentu. V „novej“ či „modernej“ teórii manažmentu sú dôležité tieto prístupy k riadeniu, ktoré predstavujú jej hlavné smery: - rozhodovací, - matematický, - systémový (N. Wiener).

    20. Moderná teória manažmentu - prístupy Rozhodovací prístup k manažmentu • Predstavitelia tohto smeru pristupujú k riadeniu z hľadiska rozhodovania. Vychádzajú z toho, že jadrom riadenia je prijímanie rozhodnutí, na ktoré pripadá aj vysoký podiel času z jeho celkového cyklu riadenia.   • Významných predstaviteľom tohto prístupu je H. A. Simon. Organizáciu chápal ako systém, v ktorom sú ľudia „mechanizmami robiacimi rozhodnutia“. Hlavné miesto v jeho výskumoch malo prijímanie rozhodnutí. Veľkú pozornosť Simon venoval modelovaniu rozhodovacích procesov pomocou modernej výpočtovej techniky vrátane vypracovania programov na heuristické riešenie úloh počítačmi. Matematický prístup k manažmentu • Podstatou matematického prístupu je uplatnenie matematických modelov, formalizovaných metód a viac či menej algoritmizovateľných postupov na riešenie úloh riadenia. • Najznámejšiu skupinu v tejto oblasti tvoria vedci operačného výskumu /operačnej analýzy/, ktorí sa niekedy označujú za vedcov manažmentu. Medzi dobre známych predstaviteľov operačnej analýzy /Sedlák, 1999,s. 51/ patria C. W. Churchman, R. A. Ackoff, E. L. Arnoff, W. W. Cooper, ale aj ďalší. Systémový prístup k manažmentu • Základňou modernej teórie manažmentu je systémový prístup, ktorý má slúžiť ako rámec na integráciu rôznych poznatkov o riadení. Systémový prístup je spôsob myslenia, spôsob riešenia problému a spôsob konania, pri ktorom sa javy chápu komplexne v ich vnútorných a vonkajších súvislostiach. Tento prístup sa dáva do súvislosti so vznikom všeobecnej teórie systémov a kybernetiky. Z vedcov, ktorí sa pričinili o vznik a rozvoj kybernetiky patrí prvenstvo matematikovi N. Wienerovi. A Ldvigovi von Bartalanfymu.

    21. 4. EMPIRICKÁ (PRAGMATICKÁ) ŠKOLA • Empirický prístup je založený na analýze, zhodnotení a zovšeobecnení kladných i záporných skúseností manažérskej praxe. Predstavuje pestrú zmes názorov a odporúčaní, odvodených z praxe riadenia. • P. F. Drucker napísal niekoľko prác s touto tematikou a podľa ktorého všetci manažéri musia nezávisle od ich konkrétneho postavenia vykonávať päť základných činností: -stanovenie cieľov, ktoré treba v podniku splniť, -organizovanie práce spočívajúcej v rozdelení činností na čiastkové a ich priradenie k pracoviskám, resp. kolektívom, vo vytváraní organizačnej štruktúry, výbere vedúcich, atď., -motivovanie ľudí a zabezpečenie komunikácie medzi nimi, -meranie a hodnotenie výsledkov práce, t. j. správne posudzovanie kvality a kvantity dosiahnutých výsledkov a spravodlivé odmeňovanie ľudí, -zabezpečenie kvalifikačného rastu pracovníkov. • Empirici 80. rokov XX. St. venujú veľkú pozornosť otázkam strategického riadenia a jeho spojeniu s kultúrou riadenia organizácie, resp. s podnikovou kultúrou. Za kritické chyby riadiaceho myslenia a konania v súčasnom období ostrej dynamiky vedecko-technického rozvoja a zmien pokladajú: -orientáciu na krátkodobé ciele, -sústreďovanie sa na „hasenie“ denných operatívnych problémov, -snahu o rýchly zisk a okamžitý výsledok.

    22. III. Manažerské funkcie - „typické činnosti, ktoré vykonáva manažér vo svoje práci“. - poňatie obsahovej náplne práce manažéra. Za zakladateľa koncepcie manažérskych funkcií je považovaný francúz H. Fayol. Definoval 5 základných manažérskych funkcií (1916): • plánovanie • organizovanie • prikazovanie • koordinácia • kontrola Manažérske funkcie podľa Koontza a Weihricha: • plánovanie • organizovanie • výber a rozmiestnenie pracovníkov • (ovplyvňovanie) vedenie ľudí • kontrola

    23. Náš prístup!!!: Manažérske funkcie / funkcie manažmentu • plánovanie • organizovanie • rozhodovanie • výber a rozmiestnenie pracovníkov • ovplyvňovanie (vedenie) ľudí • kontrola

    24. Iné rozdelenie manažérskych funkcií Funkcie sekvenčné • plánovanie, • organizovanie, • vedenie, • kontrola Funkcie paralelné • analýza, • rozhodovanie, • implementácia

    25. IV. Manažér a typy manažérov • Základným hľadiskom členenia manažérov v organizáciách je hierarchická úroveň manažmentu, na ktorej pôsobia. Podľa toho sa najčastejšie delia na tieto skupiny manažérov: 1. Vrcholoví (top) manažéri – strategický stupeň v organizácii 2. Manažéri strednej úrovne – koordinujú stupeň v organizácii 3. Prvostupňoví manažéri – vykonný stupeň v organizácii • Podľa charakteru vykonávaných činnosti sa manažéri členia na: 1. Manažérov generalistov (generálni, všeobecní manažéri) 2. Manažérov špecialistov (funkčne špecializovaní manažéri) •  V organizáciách existujú aj ďalšie typy špecializovaných manažérov, ako sú napríklad manažéri pre vzťahys verejnosťou, manažéri pre výskum a vedu a ďalší.

    26. Manažérske roly Pod rolou rozumieme sústavu systematicky súvisiacich a pozorovateľných správaní sa, ktoré patria k určitému povolaniu. Na základe svojho skúmania stanovil Mintzberg 10 rôznych, ale navzájom súvisiacich rolí, ktoré sa zoskupujú do troch kategórií: INTERPERSONÁLNE ROLY • Manažér ako reprezentantsvojej organizácie, alebo jej zložky. Táto rola nie je jadrom manažérskeho povolania, ale predsa sa očakáva, že sa bude plniť, a preto efektívni manažéri tak konajú. • Manažér ako vodca. Z tejto roly vyplýva manažérovi povinnosť usmerňovať a koordinovať činnosť podriadených v záujme dosiahnutia strategických cieľov organizácie (viesť svojich ľudí). Je to veľmi dôležitá rola. • Manažér ako spojka. Ide o interakcie mimo vertikálnej reťaze príkazov, o kontakty s pracovníkmi na rovnakej úrovni a s inými pracovníkmi na získanie informácií. Rola je spojená s veľkým počtom vzťahov, ktoré manažér musí udržiavať s jednotlivcami a so skupinami mimo svojej organizácie, alebo mimo vlastnej organizačnej jednotky. Čím má manažér vyššie postavenie, tým je väčšia pravdepodobnosť, že spojovacie kontakty sú mimo organizácie. Interpersonálnymi rolami manažér vytvára sieť interpersonálnych kontaktov.

    27. INFORMAČNÉ ROLY - charakterizujú manažéra ako nervové centrum, v ktorom sa informácie prijímajú, hodnotia a ďalej odovzdávajú. • Manažér ako monitor - neustále sleduje prostredie, aby získal a zhromaždil potrebné informácie. Musí sledovať stav vo vnútri riadenej jednotky i mimo nej, aby mohol identifikovať možné zmeny, odkryť možné problémy a príležitosti a určiť, kedy treba informácie odovzdávať iným a kedy urobiť dôležité rozhodnutia. Manažér musí napríklad vedieť, aký vplyv na organizáciu môže mať nové zákonodarstvo, alebo nová regulácie schválená vládou, a ako to ovplyvní rast, alebo pokles kurzu a iné. • Manažér ako šíriteľ informácií - jeho úlohou je poskytovať podriadeným také informácie, ktoré nie sú schopní sami získať. Poskytuje im informácie aj vtedy, ak navzájom nemajú rýchly a ľahký kontakt. • Manažér ako hovorcasa sústreďuje na externú komunikáciu, ktorá spočíva v rokovaniach s ľuďmi mimo danej jednotky alebo organizácie. Roly reprezentanta a hovorcu sa podobajú, je však medzi nimi podstatný rozdiel. Kým manažér vystupuje ako reprezentant, jeho prítomnosť symbolizuje organizáciu. Manažér v role hovorcu prináša informácie a komunikuje s inými ľuďmi.

    28. ROZHODOVACIE ROLY - sú základnými vstupmi pre činnosť manažéra (pre rozhodovanie, ktoré sa pokladá za najdôležitejšiu súčasť manažérskych rolí): • Manažér ako podnikateľ - má pracovať tak, aby zdokonalil činnosť riadeného celku (realizácia potrebných zmien). • Manažér ako opravár - ak vzniknú poruchy, manažér robí korekcie ako reakciu na vyskytujúci sa tlak, alebo na zmenu (napr. v prípade nových zákonov, pri štrajkoch, pri poruchách zariadení na pracovisku a iných). Poruchy sa musia riešiť rýchlo, preto je táto rola dôležitejšia ako ostatné. Keď dôjde k poruche, manažér musí zmeniť svoje aktivity a prácu tak, aby našiel aspoň krátkodobé vhodné riešenie. • Manažér ako alokátor zdrojov - v dôsledku nedostatku a významu zdrojov je ich rozdeľovanie jednou z najdôležitejších rozhodovacích úloh manažéra. Preto sa touto činnosťou zaoberajú všetky manažérske funkcie (pri stanovovaní cieľov, plánovaní, vedení ľudí a ich kontrole). Problémy rozdeľovania zdrojov sú odlišné podľa úrovne organizácie - na vrcholnej úrovni manažmentu, kde sa riešia strategické otázky organizácie, rozdeľovanie zdrojov závisí od jej dlhodobej orientácie. • Manažér ako vyjednávač. Manažér vystupuje v mene organizácie a rokuje s inými organizáciami, alebo plní túto úlohu vo vnútri organizácie ako reprezentant niektorej jej organizačnej jednotky a rokuje rovnako s inými organizačnými jednotkami.

    29. V. Funkcie manažmentu

    30. V.a) Plánovanie Funkcia plánovania plní najmä nasledujúci účel: • Vytyčuje smer činnosti • Umožňuje koordináciu aktivít • Zabraňuje plytvaniu zdrojmi • Tvorí základ pre kontrolu, poskytuje normy pre kontrolu.

    31. Charakteristiky plánovania Plánovanie zahrňuje: • Výber cieľov • Výber spôsobov dosahovania týchto cieľov • Stavia most medzi tým kde sme dnes a kde chceme byť • Plánovanie a kontrola sú neoddelitené - sú to dvojičky manažmentu • Plánovanie je východiskovou funkciou pre všetky ostatné funkcie

    32. P l á n o v a n i eČlenenie plánov Plánovanie – proces tvorby plánov Plán predstavuje akýkoľvek postup budúcich činnosti vhodne zoskupených pre dosiahnutie stanoveného cieľa . Celý ďalší postup vychádza z tejto definície. Plánovanie je možné členiť z viacerých hľadísk Hľadisko formalizácie: • Plány formálne • Plany neformálne.

    33. Členenie plánov Podľa šírky záberu. • Plány organizačnej jednoty ako celku. • Plány čiastkových jednotiek. • Plány čiastkových činností. • Podľa časového horizontu. • Plány krátkodobé (jeden rok). • Plány strednodobé (3-5 rokov) • Plány dlhodobé (viac ako 5 rokov)

    34. Členenie plánov Podľa funkcionálnej oblasti. • Plány výroby. • Plány odbytu. • Plány finančné. • Plány marketingové. • Plány personálne. • Podľa hierarchickej úrovne. • Podľa hierarchickej úrovne rozoznávame : • Strategické plány. • Taktické plány. • Operačné plány.

    35. Charakteristiky plánov • Poslanie - indikuje funkciu akejkoľvek organizovanej jednotky. Každá takáto jednotka musí mať svoje ciele a spôsoby ich dosahovania. • Stratégia – predstavuje súbor cieľov a spôsobov ich dosahovania (je teda sama o sebe druhom plánu). • Taktiky - predstavujú formu plánu, ktorá určuje resp. objasňuje postupy pri rozhodovaní. Taktiky určujú priestor v rámci ktorého sa ma rozhodovanieuskutočňovať. • Postupy - ide o plány ktoré určujú spôsoby vykonávania určitých činnosti. Predstavujú návody, podľa ktorých sa majú určité činnosti vykonať. • Pravidlá - predstavujú najjednoduchší typ plánu. Stanovujú postupy, ktoré vylučujú akúkoľvek voľnosť. • Programy- súbor cieľov a taktík, postupov a pravidiel, úloh a zodpovedností, ktoré sú potrebné.

    36. Postup pri plánovaní 1. Analýza objektu riadenia a stavu v ktorom sa nachádza. 2. Stanovenie cieľov, ktoré má objekt riadenia dosiahnuť v stanovenom časovom horizonte. 3. Prognózovanie potenciálneho vývoja v prostredí objektu riadenia. 4. Stanovenie možných alternatív ako sa dajú dosiahnuť stanovené ciele. 5. Hodnotenie jednotlivých alternatív z hľadiska stanovených kritérií a výber optimálnej alternatívy. 6. Rozpracovanie plánu do formalizovanej podoby, vrátane príslušného zdrojového zabezpečenia. 7. Spracovanie odvodených plánov.

    37. Požiadavky na ciele Aby cieľ mohol plniť svoju úlohu musí splňovať nasledujúce kritéria (v literatúre označované akronymom SMART). • Specific – špecificky, presne a jasne vymedzený. • Measurable- merateľný, stanovený pokiaľ možno v kvantitatívnej forme. • Akceptable- akceptovateľný. • Realistic- realisticky a súčasne ale aj náročný a splniteľný. • Timespecific- časovo ohraničený, vymedzený.

    38. Príklady cieľov Ciele musia byť stanovené vždy s ohľadom na objekt riadenia a stav , ktorý má zaujať ako výsledok plánovania. Existuje značné množstvo cieľov a skupín cieľov. Ako ukážka sú uvedené nasledujúce: • Finančné ciele :Rast výnosov, Výška zárobkov, Výška dividend, Dosahovaná marža, Návratnosť investícií, Cashflow, Ceny akcií... • Strategické ciele :Väčší trhový podiel, Vstup na nové teritória, Vyššia kvalita, produktov, Zlepšenie imidžu firmy, Vstup na nové trhy, Dosiahnutie konkurenčnej výhody, Uznávaná pozícia v technologických a výrobkových inováciách

    39. Prognózovanie potenciálneho vývoja v prostredí objektu riadenia • Keďže plánovanie už svojou podstatou je plánovaním budúcnosti , s ohľadom na neustále sa meniace podmienky v okolí stav ktorý platí v okamihu plánovania nemusí obvykle platiť v cieľovom stave. • Z toho dôvodu je nutné uplatniť prognostické metódy pre predpoveď budúceho vývoja. Tento vývoj, s ohľadom na určitý stupeň neistoty, sa stanovuje variantne.

    40. Určovanie alternatívnych postupov • V praxi obvykle každý stanovený cieľ môže byť dosiahnutý rôznymi postupmi. Obvykle potenciálne možných postupov býva veľmi veľa. • Problémom nie je hľadanie možných postupov (alternatív) ale ich racionálna selekcia na tie postupy, ktoré dávajú šancu na dosiahnutie cieľa. • Súčasne s prezentáciou možnej alternatívy je potrebné vyšpecifikovať aj všetky finančné technologické, marketingové a realizačné aspekty a rizika s ňou spojené.

    41. Výber optimálnej alternatívy • Výber optimálnej alternatívy sa uskutočňuje s ohľadom na cieľ, pre ktorý sa plán zostavuje. • Pritom je treba vziať v úvahu všetky limitujúce kritéria ktoré sú spojené s jednotlivými alternatívami (pri tomto procese sa vhodne uplatňujú metódy operačného výskumu a operačnej analýzy). • Výsledkom tohto kroku je rozhodnutie o výbere a formulácia plánu.

    42. Odvodené plány a rozpočty Formulovanie odvodených plánov • Odvodené plány sa formulujú na podporu hlavného planú a to buď jeho rozpisom na organizačné jednotky alebo detailizáciou jeho jednotlivých časti. Zabezpečenie plánu rozpočtom • Každá aktivita plánu musí byť podložená rozpočtovými zdrojmi (€)

    43. Možné negatívne dopady plánovania • Plány vytvárajú určitú rigiditu, zatiaľ čo prostredie je menlivé. • Plány sa nedajú stanoviť pre dynamické prostredie. • Formalizované plánovanie nemôže nahradiť intuíciu a tvorivosť. • Plánovanie má tendenciu orientovať sa na súčasnú konkurenciu a nie na budúce príležitosti.

    44. Techniky plánovania Benchmarking • učenie sa od najlepších a stanovovanie cieľov plánov porovnávaním sa s najlepšími Postupové kroky: • Zostavenie benchmarkingového teamu a objektu benchmarkingu. • Zhromaždenie interných a externých údajov, • Identifikácia rozdielov a ich príčin, • Zostavenie akčného plánu pre vyrovnanie rozdielov

    45. Techniky plánovania Riadenie pomocou cieľov - MBO management by Peter Drucker (1956) • Predbežné stanovenie cieľov na vrcholovej úrovní, • Dopracovanie cieľov do konečnej podoby za spoluúčasti podriadených zložiek, • Dôraz na kontrolu hodnotenie a motiváciu, • Ciele sú organizačné aj individuálne, nemal by medzi nimi byť rozpor, • Každý cieľ sa nachádza v určitom silovom poli (síl pozitívnych aj negatívnych), t.j. treba ich identifikovať, pozitívne podporiť a negatívne potlačiť. 

    46. V.b) Organizovanie • Identifikácia činností, ktoré sú predmetom organizovania • Kvantitatívna špecifikácia jednotlivých činnosti -zoskupenie do útvarov • Priradenie manažéra k útvaru, • Vyšpecifikovanie vzťahov medzi jednotlivými skupinami a útvarmi, • Zabezpečenie vertikálnej a horizontálnej koordinácie medzi útvarmi • Spracovanie organizačnej schémy,(organogram), (pokračovanie)

    47. (pokračovanie) • kompetencie jednotlivých útvarov, pracovných náplní, povinností a zodpovednosti jednotlivých útvarov, • vzťahy k iným útvarom, • právomoci jednotlivcov a útvarov, • alokovanie a využívanie zdrojov organizácie

    48. Organizovanie • Organizovanie určitej sústavy znamená, štruktúrovanie relatívne stabilných väzieb medzi prvky ktoré ju tvoria (vnášanie „poriadku“ do tejto sústavy). • Organizovanie znamená znižovanie entropie organizovanej sústavy. • Výsledkom organizovania, ako jednej z funkcií manažmentu, je organizácia ako objekt, resp. organizačná štruktúra , ako vnútorné usporiadanie.

    49. interpretácia • Organizácia vo vecnom význame znamená určitý objekt, inštitúciu, ktorá pozostáva z jednotlivých členov, spoločne sa usilujúcich o dosiahnutie stanoveného cieľa. • Organizácia ako vlastnosť objektu predstavuje mieru vnútorného usporiadania (organizovanosti). Môžeísť o plnú organizovanosť až po úplnudezorganizáciu. • Organizácia vo význame vnútorného usporiadaniapredstavuje vnútornú štruktúru prvkov a vzťahov medzi týmito prvkami, z ktorých je organizácia tvorená. • Organizácia v aktívnom význame predstavuje činnosť v objekte, ktorá je zameraná na usporiadavanie tohto objektu, tvorbu jeho vnútornej štruktúry. Toto ponímanie najviacej vystihuje význam pojmu organizovanie ako jednej z činnosti manažmentu.

    50. Pojmy a definície V dôsledku procesu deľby práce sa postupne vyčlenili: • (subjekt riadenia) - vykonáva riadiacu činnosť • (objekt riadenia) -  je riadená. • Organizačná štruktúra je formou riadiaceho systému. Základným obsahom riadiaceho systému je riadiaca činnosť. To znamená, že funkcie riadenia, ich skladba a priorita tvoria základnú charakteristiku riadiaceho systému. • Organizačná štruktúra je množina prvkov, resp. štruktúrnych jednotiek organizácie a vzťahov medzi nimi. • Prvky – sú základné pracoviská, útvary alebo subsystémy, z ktorých sa organizácia skladá. • Vzájomné vzťahy a väzby medzi nimi – sú výsledkom organizátorskej práce, nevznikajú samé, bez zásahu ľudí.