180 likes | 459 Views
* 26. február 1802, Besançon † 22. máj 1885, Paríž francúzsky básnik, prozaik, dramatik, románopisec, politik jeden z najvýznamnejších predstaviteľov francúzskeho romantizmu. Victor-Marie Hugo.
E N D
* 26. február 1802, Besançon • † 22. máj 1885, Paríž • francúzsky básnik, prozaik, dramatik, románopisec, politik • jeden z najvýznamnejších predstaviteľov francúzskeho romantizmu Victor-Marie Hugo • tretí a posledný syn Josepha Léopolda Sigisberta Huga (vysoký dôstojník v Napoleonovej armáde, ateista, republikán) a SophieTrébuchetovej (neochvejná katolíčka, rojalistka, jej milencom bol gen. Victor Fanneau Lahorie, popravený v roku 1812 za úklady voči Napoleonovi ) • bratia: AbelJoseph Hugo (1798–1855) Eugène Hugo (1800–1837) • väčšinu svojho života prežil vo Francúzsku
Mladosť Victora Huga • poznamenaná veľkými udalosťami: • zvrhnutie dynastie Bourbonovcov počas Francúzskej revolúcie • vzostup a pád 1. republiky • vzostup 1. francúzskeho cisárstva • diktatúra Napoleona Bonaparta (cisárom 2 roky po Hugovom narodení) • reštaurácia dynastie Bourbonovcov (pred jeho 18) • proti vôli svojej matky sa Hugo zamiloval a tajne zasnúbil so svojou priateľkou z detstva Adèle Foucherovou (svadba až po matkinej smrti) • DETI: Léopold, Léopoldine, Charles, François-Victor a Adèle
Úspechy • 1819 - s bratmi Abelom a Eugènom zakladá literárnu revue Conservateur littéraire - ocenenie v súťaži vyhlásenej Académie des Jeux floraux • 1820 - 2. ocenený - zanechal štúdium matematiky • 1. básnická zbierka- Ódy (1821) • ďalšia zbierka - Ódy a rozličné básne(Odes poésies diverses) (1822) Ódy a balady (ako 20-ročný získal kráľovskú penziu od Ľudovíta XVIII.)
Tvorba Romány: 1823 - Han z Islandu 1826 - Bug Jargal 1829 - Posledný deň odsúdenca 1831 - Chrám Matky božej v Paríži 1865 - Bedári 1866 - Robotníci mora - román pojednávajúci o námorníkoch a rybároch 1869 - Človek, ktorý sa smeje 1874 - Deväťdesiattri Ilustrácia Alfreda Barboua z pôvodného vydania románu Chrám Matky Božej v Paríži
Tvorba Poézia: 1822 - Ódy a rozličné básne 1824 - Nové ódy 1826 - Ódy a balady 1829 - Východné spevy 1831 - Jesenné lístie 1835 - Spevy súmraku 1837 - Vnútorné hlasy 1840 - Lúče a tiene 1853 - Tresty 1856 - Kontemplácie 1859 - Legendy vekov 1865 - Piesne ulíc a lesov 1872 - Strašný rok 1877 - Umenie byť starým otcom 1879 - Zvrchovaný súcit 1880 - Chmúrne roky 1852 - 1870 1881 - Štyri prúdy ducha 1886 - Koniec Satana
Tvorba 1827 - Cromwell – predhovor k tomuto dielu sa stal manifestom romantizmu 1830 - Hernani 1831 - Marion de Lorme 1832 - Kráľ sa zabáva 1833 - Lukrécia Borgia 1833 - Mária Tudorová 1835 - Angelo, tyran padovský 1838 - Ruy Blas 1843 – Kasteláni Po neúspechu Les Burgraves (Kasteláni) prestal písať divadelné hry a začal sa venovať románu.
Herečka Juliette Drouetovása stala Hugovou celoživotnou milenkou a múzou. Kým Hugo mal počas svojho života veľa romantických úletov, Drouetovú uznala dokonca aj jeho manželka ako osobu, ktorá má so spisovateľom výnimočný vzťah a správala sa k nej takmer ako k členke rodiny.
1841- člen Francúzskej akadémie • 1843-48 - literárna aktivita ochabla , angažoval sa viac politicky - hodnosť paira Francúzska • - stále výraznejšie sa obracal k republikánskej ľavici • - po prevrate 2.12.1851 odišiel do exilu do Belgicka, neskôr na anglické ostrovy Jersey a Guernesey (tu začal opäť písať) - návrat do Francúzska • 1876 - poslanec a senátor (až do smrti) na hodnotách liberálneho humanizmu Zomrel v roku 1885 v Paríži ako veľký a uznávaný francúzsky národný básnik. V deň jeho pohrebu bol vyhlásený štátny smútok. Je pochovaný v parížskom Panthéone.
Alexander Puškin 6. jún 1799 Moskva – 10. február 1837 Petrohrad
ˇ Zivot Alexandra Sergejevica Puškina ˇ • pochádzal zo šľachtickej rodiny • odmalička miloval knihy • 1811- nastupuje na prestížne lýceum pre budúcu ruskú elitu v Sele • - tu rozvíja básnický talent • - ovplyvnený vlasteneckou vojnou r.1812 napísal 120 básní, publikuje • o 2 roky neskôr • 1817- maturuje • 1817 - 1820 - pracuje na ministerstve zahraničných vecí v Petrohrade • 1820- demokrat a odporca nevoľníctva • - člen literárnych spolkov Arzamas a Zelená lampa
1820-1827- vyhostený z Petrohradu pre slobodomyseľné diela (básne Sloboda, Dedina; • rozprávkový epos Ruslan a Ľudmila) do juž. Ruska (Kaukaz, Krym) • - píše poémy (Kaukazský zajatec, 1821; Bachčisarajská fontána, 1823; Cigáni, 1824) • - začína písať vrchol. dielo Eugen Onegin • -dokončil tragédiu Boris Godunov (nepovolená) a žartovnú poému Gróf Nulin • 1825- cár Alexander I. umiera, vypukne povstanie dekabristov (ale bez Puškina) • 1826- od cára Nikolaja I. dostáva povolenie žiť v Moskve, ale pod dohľadom • 1827- povolenie žiť opäť v Petrohrade, kde ďalej tvorí (Černoch Petra Veľkého; Poltava) • 1830- žiada o ruku petrohradskú krásavicu Natáliu Gončarovovú (18) • - odchádza na jej statok Boldino - „boldinská jeseň“ - najkreatívnejšie obdobie - • vzniká 40 lyr. básní, poviedky, 4 tragédie - Skúpy rytier, Mozart a Salieri, Kamenný • hosť, Hostina v čase moru • - dokončuje román vo veršoch Eugen Onegin • 1831- žení sa, opäť pracuje na mestskom úrade a študuje materiály k historickej práci o • Petrovi Veľkom • 1832- narodila sa mu dcéra Mária (neskôr ešte deti Natália, Alexander a Grigorij)
1833- cár mu udelí najnižšiu dvorskú hodnosť, aby sa mohol stretávať s jeho ženou na všetkých dvorných plesoch a zábavách • Puškin zatiaľ odchádza na Ural zbierať materiály k dejinám PUGAČEVOVEJ VZBURY, napísal novelu PIKOVÁ DÁMA a vrchol. poému MEDENÝ JAZDEC • po r. 1835- osobná a tvorivá kríza; posledné dielo KAPITÁNOVA DCÉRA • Krízové obdobie Puškina • príčinou tejto krízy je jeho manželka Natália, ktorá vzbudzuje obrovský obdiv • najprv jej dvorí cár, no neskôr aj francúzsky barón GEORGES D'ANTHÉS (neskôr bol manželom Natáliinej sestry Kataríny) • žiarlivosť a intrigy vyprovokovali Puškina na súboj s d'Anthésom v streľbe pištoľou
Teórie vzniku súboja dvorenie d'Anthésa Natálii Puškin vraj možno udržiaval vzťah s Alexandrou, škaredšou ale múdrejšou sestrou Natálie (oslnila ho najmä recitovaním jeho diel) a keď sa dozvedel, že ona má odísť s d'Anthésom a Katarínou z Ruska, vyprovokoval súboj, aby tomu zabránil Priebeh a následok súboja • strieľalo sa zo vzdialenosti 20 krokov, ale d'Anthés vraj vystrelil predčasne a zranil Puškina • Puškin v krutých bolestiach prežil nasledujúcu noc a na druhý deň ráno poprosil už len o misku černíc • zomrel 10. februára 1837; zomieral pomaly a jeho posledné slová boli : „Zbohom priatelia...“, pričom tieto slová vraj patrili knihám • pochovaný bol na cintoríne Sviatogorského kláštora pod policajným dohľadom a bez účasti širšej verejnosti
Alexandra Natalia d'Anthés Alexandra Natalia
Zaujímavé informácie o Puškinovi • ruský romantický básnik, prozaik, dramatik, kritik, publicista (noviny Súčasník), historik • bol to rebel, sympatizant dekabristov • svoje detstvo opísal takto: ,,Bol som živý, lenivý prchký, no citlivý a ctižiadostivý, každý sa miešal do mojej výchovy a nikto si ku mne nevedel nájsť prístup.” Jeho vzťah k rodičom bol veľmi odmeraný. • pradedo Puškina skutočne pochádzal z Etiópie, a preto sa aj ruskí nacionalisti sporia o práve nazývať ho veľkým ruským básnikom • nebol asi veľkým vlastencom, keď svojej žene raz napísal: „„To mi bol čert dlžný, aby som sa s takou dušou a talentom narodil v Rusku.“
Citáty Puškina „Veľké bolesti sú nemé.“ „Sláva je jasná záplata na handrách.“ „Nikde nenájdete poéziu, keď ju nenosíte v sebe.“ „Existujú city, ktoré je možné vysloviť iba mlčaním.“ „Je treba mať na svojej strane väčšinu - preto neurážajme hlupákov.“ „Čítanie - najlepšie učenie. Sledovať myšlienky veľkého človeka - to je tá najzaujímavejšia veda.“
Dakujeme za pozornost ! ˇ ˇ Ivana Sekeráková Zuzana Dvoršcáková 2.C ˇ (Victor Hugo) (Alexander Puškin)