1 / 60

Komunikácia s verejnosťou

Komunikácia s verejnosťou. Masová komunikácia 5.4.2012. Obsah prednášky:. Médiá, masové médiá Mediálna výchova v SR a vo svete Proces mediálnej komunikácie Praktické cvičenia – mediálna komunikácia Zdroj: Brestovanský M., 2010,

Download Presentation

Komunikácia s verejnosťou

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Komunikácia s verejnosťou Masová komunikácia 5.4.2012 Loreta.Schwarczova@uniag.sk

  2. Obsah prednášky: • Médiá, masové médiá • Mediálna výchova v SR a vo svete • Proces mediálnej komunikácie • Praktické cvičenia – mediálna komunikácia Zdroj: Brestovanský M., 2010, „Úvod do mediálnej výchovy“, Trnava, ISBN 978-80-8082-396-2 Loreta.Schwarczova@uniag.sk

  3. 1) Médiá, masové médiá - vymedzenie pojmu • Vo všeobecnosti – akékoľvek komunikačné prostriedky • Termín pochádza z lat. “medium“ (sprostredkovateľ) – v tomto zmysle môže byť médiom - jednotlivec, ktorého funkciou je preniesť odkaz od jednej osoby k druhej Loreta.Schwarczova@uniag.sk

  4. Médiá – ako technické prostriedky komunikácie: • Osobnej – mail, telefón, list, plagát, CD, DVD nosič alebo • Masovej – televízia, rozhlas, tlač, ich ekvivalenty dostupné na internete, billboard Loreta.Schwarczova@uniag.sk

  5. Horúce a chladné médiá: • Rozdelenie podľa M. McLuhana (1991): • Horúce médiá: rozhlas, film, prednáška, televízia, kniha (väčší účinok dosahu na publikum a menšia participácia) • Chladné médiá: telefón, reč, seminár, rozhovor (väčšia participácia cieľovej skupiny a menší účinok) Loreta.Schwarczova@uniag.sk

  6. Podľa tohto rozlíšenia – vidíme rozdiel v pojmoch: • Mediálna komunikácia – každá sociálna komunikácia, na ktorej realizácii sa podieľajú akékoľvek médiá • Masová komunikácia -komunikácia, na ktorej realizácii sa podieľajú masové médiá (produkcia „horúcich médií“) Loreta.Schwarczova@uniag.sk

  7. Masmédiá: • Médiá v užšom slova zmysle • Realizátori masovej komunikácie • Skupina médií – ktoré majú hromadný informačný dosah • „inštitúcie, ktoré sa zameriavajú na systematické a cieľavedomé zhromažďovanie, spracovanie a rozširovanie informácií o veciach, ktoré sú predmetom záujmu verejnosti“ Loreta.Schwarczova@uniag.sk

  8. Funkcie masových médií: (D. McQuail 1999) • Informačná funkcia • Korelačná funkcia – vytváranie vzájomných vzťahov medzi časťami spoločnosti • Funkcia udržania kultúrnej kontinuity – prenosom kultúrneho dedičstva, presadzovaním kult. hodnôt • Zábavná funkcia • Získavacia (mobilizačná) funkcia – propagácia hodnôt, ľudí, aktivít a pod. Loreta.Schwarczova@uniag.sk

  9. Stručne z histórie médií (1/3): „na počiatku dejín moderných médií stojí tlačená kniha“ • Prvá tlačená kniha – Diamantová Sutra v Číne (r. 868 po kr.) • Mediálnym produktom sú tiež zápisy starogréckych drám • Vynájdenie kníhtlače (Johannom Gutenbergom, r.1430) • Prvé noviny – okolo r. 1612 (podoba letákov, bulletinov) Loreta.Schwarczova@uniag.sk

  10. Stručne z histórie médií (2/3): • Začiatok masovej komunikácie – po r. 1830 tzv. halierová tlač (penny press) – umožnila dvíhať náklady tlače • Vylepšovaním technológií – vznikali nové elektronické technológie – film (neprinášal nič nové, avšak umožnil poskytovanie zábavy v novej podobe) Loreta.Schwarczova@uniag.sk

  11. Stručne z histórie médií (3/3): • Príchod televízie (gr. tele = ďaleko + lat. visio = videnie) • Televízne a rozhlasové vysielanie (broadcasting) – začiatky je ťažké datovať, priniesli výraznejšie žánrové inovácie (oproti filmu) = priame sledovanie udalostí • Nahrávanie a prehrávanie hudby – okolo r. 1880 (rýchlo sa šírilo, pritiahlo širokú pozornosť verejnosti – obľúbenými piesňami) Loreta.Schwarczova@uniag.sk

  12. Konvergencia médií: • Prehlbujúca sa dostupnosť mediálnych produktov • Zjednocovanie výrobných technológií masmediálneho textu - užívateľ sa dostáva k rovnakému obsahu rôznymi cestami (film v TV, v kine, na DVD v PC, na internete ... atď.) • Zjednocovanie funkcií viacerých technológií v jednom prístroji (telefón, rádio, fotoaparát...) Loreta.Schwarczova@uniag.sk

  13. Mediálna štruktúra a roviny analýzy (podľa McQuaila, 1999) Loreta.Schwarczova@uniag.sk

  14. Aspekty členenia masovokomunikačných prostriedkov: • Podľa dosahu šírenia informácií: nadnárodné, celoplošné, multiregionálne, regionálne, lokálne • Podľa formy vlastníctva: verejnoprávne, súkromné (tzv. duálny systém vysielania) • Podľa spôsobu šírenia signálu: terestriálne, satelitné, prostredníctvom káblových rozvodov Loreta.Schwarczova@uniag.sk

  15. Aspekty členenia masovokomunikačných prostriedkov: • Podľa charakteru programovej ponuky: plnoformátové (STV, TV Joj ...), monotematické (TA 3, HBO...) • Podľa techniky výstupu informácií: optické, akustické, opticko-akustické Loreta.Schwarczova@uniag.sk

  16. Medializácia: • Bežný význam – zverejnenie informácie • Špecifickejší význam – aktuálny sociálny fenomén rozšírenia médií a ich vplyv v spoločnosti Loreta.Schwarczova@uniag.sk

  17. Charakteristiky medializácie: • Extenzia – médiá rozširujú limity ľudskej komunikácie (v priestore, čase, spôsobe vyjadrenia) • Substitúcia – médiá čiastočne, alebo úplne nahrádzajú niektoré sociálne aktivity (chat, politické talkshow) • Amalgamizácia – médiá nielen približujú kultúru, ale sami ňou sú – stierajú sa hranice medzi mediálnymi a nemediálnymi aktivitami (Facebook) • Akomodácia – existencia médií indikuje sociálnu zmenu (sú samostatnou ekonomickou oblasťou) Loreta.Schwarczova@uniag.sk

  18. Globalizácia a konvergencia médií vyvolávajú nové obavy: • Záplava informácií • Uniformizácia spôsobená dominanciou jedného jazyka a jednej kultúry v nových médiách • Rastúca komercializácia • Nová forma sociálneho vylúčenia Loreta.Schwarczova@uniag.sk

  19. Masová komunikácia: • Vychádza zo spoločenskej komunikácie (lat. communicare) • Patrí do tzv. celospoločenskej komunikácie • Od interpersonálnej komunikácie sa líši niekoľkými znakmi: Loreta.Schwarczova@uniag.sk

  20. Profesionalita komunikátora (prax, vzdelávanie) • Masové publikum • Technická závislosť (rozhoduje o veľkosti masy, s ktorou sme schopní komunikovať) • Rýchlosť prenosu informácie • Dosah informácie (signál, publikum) • Selektivita (zameranie sa na cieľovú skupinu) Loreta.Schwarczova@uniag.sk

  21. Komplexnosť – programy zamerané pre čo najväčšie publikum • Spoločenská dimenzia – sprostredkovanie spoločenských problémov a verejný záujem • Strata, alebo odloženie spätnej väzby Loreta.Schwarczova@uniag.sk

  22. Masová komunikácia: • Proces, pri ktorom masový, alebo profesionálny komunikátor používa rôzne typy hromadných informačných prostriedkov s cieľom informovať rýchlo, na veľkú vzdialenosť a permanentne, aby ovplyvnil čo najväčšie publikum Loreta.Schwarczova@uniag.sk

  23. Mediálna gramotnosť (media literacy): • Kompetencia prijímať, analyzovať, hodnotiť a komunikovať širokú škálu mediálnych obsahov (Zettl, 1999) • systém vedomostí, skúseností a zručností, ktorý umožní človeku efektívne využite mediálnej produkcie (Turan-Bratská, 2004) Loreta.Schwarczova@uniag.sk

  24. Mediálne gramotný človek: • Zachovať od mediálnej produkcie náležitý odstup • Zhodnotiť mediálnu produkciu (etické a estetické hľadisko) • Nepovažuje médiá za autoritatívny zdroj informácií Loreta.Schwarczova@uniag.sk

  25. Mediálna gramotnosť – efektívnejšia občianska angažovanosť Mediálna gramotnosť sa dotýka 3 skupín schopností: • Konzumentská schopnosť –analýza a aktívne spracovávanie mediálneho textu • Užívateľská schopnosť – rozšírenie si vedomostných obzorov k téme, nájsť ďalšie zdroje k téme • Produkčná schopnosť – je schopný po úvahe ovplyvniť zmysel správy (vytvoriť správu) Loreta.Schwarczova@uniag.sk

  26. 2) Mediálna výchova (media education, media literacy education) • Výchova k mediálnej gramotnosti • Učí jednotlivcov interpretovať a vytvárať posolstvá, vyberať najvhodnejšie médiá pre komunikáciu (Odporúčanie Rady Európy č. 1466, Mediálna výchova, 2000) Loreta.Schwarczova@uniag.sk

  27. Má 2 základné ciele: • Vypestovať schopnosť kritickej reflexie médií • Pripraviť jednotlivca na samostatné využívanie médií Loreta.Schwarczova@uniag.sk

  28. Cieľom mediálnej výchovy je tiež: • Výchova ku kompetentnému a zodpovednému používaniu médií (schopnosť vyhľadať a overiť informácie, tvorba a využívanie interaktívnych internetových stránok, ale aj disciplína vo využívaní médií – mobilov, videí...) Loreta.Schwarczova@uniag.sk

  29. Mediálna gramotnosť – 2 rozmery: • Zameraný na zručnosť = „learning by doing“ • Zameraný na znalosť = tradícia analýzy médií Loreta.Schwarczova@uniag.sk

  30. 1) Learning by doing = produktívny postup spoznávania médií: • Tradícia najmä v USA (experience learning- skúsenostné učenie) • Procesy v médiách sa spoznávajú tým, že sa na ich tvorbe človek podieľa (školský časopis, rozhlas...atď.) Loreta.Schwarczova@uniag.sk

  31. Produktívne činnosti charakterizuje: • Voľba vhodných výrazových prostriedkov • Práca v realizačnom tíme • Pochopenie možností a hraníc práce v médiách – technologické a spoločenské podmienky • Význam rutiny – chápanie pravidelností v mediálnej produkcii • Význam kontinuity – potrebná spolupráca osôb rôznych vekových, sociálnych a ďalších skupín Loreta.Schwarczova@uniag.sk

  32. 2) Tradícia analýzy médií = receptívny postup spoznávania médií • Využívaná skôr v EÚ (ale aj anglicky hovoriace krajiny – Kanada, Austrália) • Sústreďuje sa na rozbory spravodajstva, reklamy, príbehov...atď. Loreta.Schwarczova@uniag.sk

  33. Receptívne činnosti charakterizuje: • Kritické čítanie, počúvanie a pozorovanie informácií • Interpretácia vzťahu mediálnych produktov a reality – rozlišovanie reklamy a správy • Stavba mediálnych produktov – skladba a zložky správy • Vnímanie autora mediálnych produktov • Pochopenie vplyvu médií • Pochopenie organizácie médií Loreta.Schwarczova@uniag.sk

  34. Informálna mediálna výchova • Realizuje sa mimo školy • Spontánne v rodine, vzájomným pôsobením rovesníkov, alebo ako súčasť vo výchovných spoločenstvách (filmové večery v rámci náb. komunity a pod.) • Rodinné stereotypy – médiá (prvý kriticko-reflektívny postoj k médiám) Loreta.Schwarczova@uniag.sk

  35. Mediálna výchova v SR • Súčasť programu celoživotného vzdelávania (PCV) (vymedzené Z.č. 568/2009 Z.z.) • Cieľovou skupinou sú všetky vekové skupiny populácie • Je prostriedkom eliminácie generačných rozdielov a sociálneho vylúčenia Loreta.Schwarczova@uniag.sk

  36. Mediálna výchova v SR – 4 základné stupne výchovy: • V predškolskom veku • Na základných školách • Na stredných školách • Pre dospelých Loreta.Schwarczova@uniag.sk

  37. Mediálna výchova v SR – ciele: • Rozvinúť mediálnu kompetenciu zmysluplne – reflektujúco, kriticky a selektívne využívať médiá a ich produkty • Aktívne zapájanie do komunikačného procesu pomocou médií (tvorba vlastných produktov, aktívne zapojenie sa do kolektívnej tvorivej práce) Loreta.Schwarczova@uniag.sk

  38. Poznať jednotlivé druhy médií, ich funkcie a vývoj, odlišnosti, spoločenské, ekonomické aspekty ich fungovania • Zaujať kladný postoj k mediálnym produktom s pozitívnou hodnotovou orientáciou pre človeka • Odmietať mediálne obsahy, ktoré odporujú etickým normám • Dokázať prehodnocovať svoj vzťah k médiám, korigovať ich Loreta.Schwarczova@uniag.sk

  39. Mediálna výchova vo svete • Koncepčne sa začala presadzovať v 20. storočí • V r. 1991 – vydaný komplexný súbor teoretických príspevkov a metodických materiálov k problematike mediálnej výchovy „Media Education“ (British Film Institute, Open University, od záštitou UNESCO) Loreta.Schwarczova@uniag.sk

  40. ČR: • v r. 2002 projekt „Media Smart“, cieľom bolo zvýšiť mediálnu gramotnosť žiakov od 6-11 rokov • Povinná súčasť základného a gymnaziálneho vzdelávania (ako prierezová téma) • Veľká Británia: • V porovnaní s USA je mediálna výchova viac integrovaná v učebných osnovách • Cieľom je pomôcť študentom rozpoznať dobrú a zlú kultúru a zabrániť korupčnému vplyvu masových médií Loreta.Schwarczova@uniag.sk

  41. Nemecko: • Mediálna pedagogika – neskôr konkretizovaná do mediálnej výchovy, didaktiky, náuky a výskumu • Príprava žiakov na vecné, samostatné a zodpovedné narábanie s médiami • Francúzsko: • Nemá výraznejšie postavenie • Skôr projektové riešenie pre oboznámenie sa s médiami Loreta.Schwarczova@uniag.sk

  42. Maďarsko: • V r. 1996 – prvý výchovný program • Samostatný predmet, alebo integrovaná súčasť študijných programov • Regionálne centrá mediálnej výchovy (on-line pomoc, realizácia programov) • Kanada: • Svetový líder v mediálnej výchove • Od pol.60-tych rokov 20.st. „Screen Education“ • Súčasťou predmetov Loreta.Schwarczova@uniag.sk

  43. USA: • Neexistuje jednotná vzdelávacia politika – veľké rozdiely v miere a kvalite • Od r.1953 – Národná Telemediálna Rada = centrom mediálnej výchovy • Austrália: • Veľký dôraz na mediálnu výchovu • Je povinným predmetom • „nástroj kultúrnej ochrany – prevencia a riešenie amerikanizmu“ • Rada austrálskych organizácií mediálnej výchovy (Council of Australian Media Education Organisations Inc.) Loreta.Schwarczova@uniag.sk

  44. 3) Proces mediálnej komunikácie • Proces tvorby mediálneho obsahu – viacero etáp • V každej etape pôsobí na činitele tohto procesu množstvo vplyvov • V každom type masmédia sa tvorivé procesy líšia Loreta.Schwarczova@uniag.sk

  45. Činitele procesu mediálnej komunikácie: • prostredie – zásadne určuje tvorbu mediálneho obsahu (samotná mediálna organizácia) = veľkosť, forma vlastníctva, funkcie, väzby na ďalšie organizácie, medzinárodné väzby...atď. • Vnútorná kultúra organizácie a spôsob jej vedenia Loreta.Schwarczova@uniag.sk

  46. Proces tvorby masmediálneho obsahu: Loreta.Schwarczova@uniag.sk

  47. Nápady Zdroje GATEKEEPING Činnosti spravodajcov Zadanie a predstavenie témy Služby tlačových agentúr Porada Kritériá výberu Spätná väzba Rozhodnutie o spôsobe zverejnenia, redakčná úprava SPRÁVA Disperzné publikum technológie Regulátori Loreta.Schwarczova@uniag.sk

  48. Negatíva masmediálnej produkcie (W.J.McGuire, 2001): • Televízne násilie a agresivita • Nedostatočná reprezentácia a nedostatok spoločenskej viditeľnosti niektorých prvkov spoločnosti • Falošná prezentácia (Rómovia, tragédie, kriminalita) • Ovplyvňovanie poznania (nielen gatekeeping, ale aj forma, spôsob spracovania) • Vplyv na spôsob zmýšľania - na postoje, intelektuálny rozvoj, životný štýl Loreta.Schwarczova@uniag.sk

  49. „Príčinná funkcia slova“ (M.Ilwecki, 2003) • Slovo môže mať reálne účinky ako skutok (pôsobenie aj pomocou slov) • Z viery v účinnosť slova – „propaganda“ (rozširovať, štepiť vínnu révu) • V súčasnosti: presvedčovacia komunikácia (political correct speech) Loreta.Schwarczova@uniag.sk

  50. Verejná mienka: • Súbor hodnotiacich a dominujúcich názorov v určitom spoločenskom prostredí • Má podstatný význam pri správnom a úspešnom riadení štátu Loreta.Schwarczova@uniag.sk

More Related