1 / 9

Pôdohospodársky archív (1947/8 -1955)

Pôdohospodársky archív (1947/8 -1955). školiteľ: doc. PhDr. Marta Dobrotková, Csc. . Mgr. Katarína Matavová. Význam archívu. prvá archívna inštitúcia na Slovensku s vlastnou organizáciou, centrála v Bratislave a sieť ôsmich pobočiek po celom Slovensku,

aron
Download Presentation

Pôdohospodársky archív (1947/8 -1955)

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Pôdohospodársky archív (1947/8 -1955) školiteľ: doc. PhDr. Marta Dobrotková, Csc. Mgr. Katarína Matavová

  2. Význam archívu • prvá archívna inštitúcia na Slovensku s vlastnou organizáciou, • centrála v Bratislave a sieť ôsmich pobočiek po celom Slovensku, • archív zachránil mnoho cenných rodinných i hospodárskych archívov, ktorým hrozilo zničenie v pôvodných poškodených, či neskoršie vyvlastnených a poštátnených budovách, • pracovníci archívu patrili k nestorom slovenského archívnictva i historiografie.

  3. Archívne pramene • v Slovenskom národnom archíve sa nachádza samostatný fond venovaný Pôdohospodárskemu archívu, obsahujúci dokumenty súvisiace s organizačnou, hospodárskou i vedeckou agendou archívu i jeho pracovníkov, • v tomto archíve sú aj fondy súvisiace s agendou archívu – napr. fondy Povereníctva vnútra, Povereníctva školstva a osvety, či Slovenského úradu pre veci cirkevné.

  4. dokumenty k dejinám archívu možno nájsť aj v dnešných archívoch s regionálnou územnou pôsobnosťou Pôdohospodársky archív bol ich právnym predchodcom, • v pražskom Národnom archíve možno nájsť korešpondenciu medzi vedúcimi pracovníkmi archívov, ktorí mnohé metodické i organizačné otázky riešili spoluprácou so Státním archívom zemědelským, legislatívne otázky aj Ministerstvom vnútra, ide niektoré fondy Ministerstva vnútra, Ministerstva zemědelství...

  5. Metódy výskumu Vo výskume boli použité: • priama metóda – archívny výskum, práca prameňmi, kritika prameňov, • progresívna metóda – chronologická postupnosť výskumu, • induktívna metóda – najmä pri regionálnych pobočkách nie sú pramene zachované vždy rovnako, • historicko-štatistická metóda – pri vyjadrení objemu spracovaných a usporiadaných archívnych fondov, analýze hospodárskej stránky činnosti archívu a pod.

  6. Doterajšie výsledky výskumu Vznik archívu • po roku 1945 ostalo množstvo patrimoniálnych (rodových i hospodárskych) archívov v budovách opustených predchádzajúcimi majiteľmi bez správcu a tieto dokumenty boli ničené, • odozvou na túto situáciu bol návrh na zriadenie archívu, ktorý by zabezpečoval starostlivosť o tieto cenné historické dokumenty, • okolnosti vzniku archívu v r. 1947- archív vznikol na základe Uznesenia Zboru povereníkov č. 476/1947, pričom veľkú zásluhu na jeho vzniku mal neskorší riaditeľ Július Barták, • v roku 1948 bol prijatý Organizačný poriadok Pôdohospodárskeho archívu, na základe ktorého mohol začať svoju činnosť, archív v ňom bol klasifikovaný ako vedecký ústav pri Povereníctve pôdohospodárstva a jeho úlohami bolo „sústavne zbierať odborný a vedecký materiál k dejinám pôdohospodárstva“ na Slovensku a „umožniť a napomáhať jeho systematické štúdium“, čo v praxi znamenalo starostlivosť o všetky archívne dokumenty – teda nielen pôdohosp. charakteru – v budovách spravovaných Povereníctvom pôdohospodárstva, • Organizačný poriadok obsahoval aj vymedzenie pôsobnosti oblastných pobočiek, pôvodne ich malo vzniknúť osem (v Bratislave, Nitre, Rimavskej Sobote, Martine, Banskej Bystrici, Levoči, Košiciach a Humennom), ich počet sa však menil.

  7. Činnosť pobočiek • pri vzniku pobočiek a počas ale aj počas celej ich činnosti pretrvávali priestorové problémy (archív sídlil de facto až na 22 rôznych miestach – okrem pobočiek boli jeho súčasťou aj archívne strediská), • archívne strediská sídlili aj na hradoch a zámkoch (na obr. hrad Červený Kameň a Oravský hrad) v nevyhovujúcich priestoroch, kde sa napr. v zimných mesiacoch nedalo vôbec pracovať, • personálne problémy - nedostatok nielen kvalifikovaných zamestnancov, ale aj pracovníkov vôbec, • výsledky činnosti archívu: roztriedenie a spracovanie fondov v správe archívu, prvé archívne pomôcky, prvé štúdie vzniknuté na základe týchto dokumentov.

  8. Zrušenie archívu jeho a zánik • napriek prínosu, ktorý archív znamenal, sa už od r. 1952 uvažovalo o jeho zrušení – dôvodom bola nová legislatívna úprava archívnictva, podľa ktorej malo spadať pod jeden rezort (čím sa vyriešili dlhodobé kompetenčné spory na celoštátnej úrovni najmä medzi ministerstvami školstva a vnútra) • archívy po r. 1954 na základe vládneho nariadenia o archívnictve č. 29/1954 spadali pod rezort vnútra, • Pôdohospodársky archív a jeho pobočky sa k 1.1. 1956 začlenili do siete štátnych archívov ako druhé, tzv. pôdohospodársko-lesnícke oddelenia (fondy tohto archívu dnes tvoria napr. Oddelenie starších fondov v Slovenskom národnom archíve).

  9. Osobnosti pôsobiace v archíve • mnohí pracovníci archívu sú priekopníkmi v oblasti archívnictva/historickej vedy, medzi nimi napr.: • Július Barták, • Michal Kušík, • Mária Jeršová – Opočenská, • František Sedlák, • Jozef Watzka, • Ctibor Matulay, • Richard Marsina. Július Barták (1896–1959), riaditeľ archívu

More Related