Byrokracia a korupcia

1. Byrokracia a korupcia

2. Korupcia: - pôvod slova korupcia je jasný; pochádza z latinčiny a je odvodený od slova „rumpere“, čo znamená zlomiť, rozlomiť, pretrhnúť - latinský výraz „corruptus“ vyjadruje následok zlomu a ten, kto sa zlomil, je zvrhlý, zvrátený, skazený. - definícií korupcie je mnoho, ale väčšina z definícií pojmu korupcia vychádza z toho, že korupčné správanie je také, pri ktorom sa niekto zachová nepoctivo pri plnení zverených úloh, vyplývajúcich z jeho postavenia - takéto ponímanie korupcie poukazuje na to, že korupcia sa netýka len verejných činiteľov, ale aj osôb, ktoré svojím ekonomickým alebo politickým postavením majú verejný vplyv, alebo v svojej správe majú verejné financie alebo statky Korupcia je nebezpečná lebo ubližuje jednotlivcom a spôsobuje nedôveru k štátu

3. POZNÁME DVA DRUHY KORUPCIE • Individuálna korupcia • - deviantné, patologické správanie • - zneužívanie zverených právomocí • - nespojité epizódy stretávania sa záujmov korumpujúcej a korumpovanej strany • - spontánne transakcie skôr náhodne korupčných partnerov • Systémová korupcia je • - neformálna, patologická inštitúcia, parazitujúca na formálnych inštitúciách verejnej správy • - správanie + očakávania, pravidlá, normy, role, sociálne siete, mechanizmy a procedúry

4. Korupcia môže byť aj priama a nepriama. Priamou korupciou je prijímanie úplatku a podplácanie. O nepriamu korupciu sa jedná vtedy, ak korupčná transakcia neprebieha priamo, ale je sprostredkovaná treťou osobou. Takýmto prostredníkom je osoba, ktorá za províziu, resp. úplatok, kontaktuje kompetentnú osobu za účelom získať pre objednávateľa služby nadštandardnú výhodu, resp. subjekt, ktorý za úplatu sľúbi, že bude svojím vplyvom pôsobiť na výkon právomoci kompetentnej osoby.

5. Inštitúcie, ktoré sa zaoberajú korupciou: V oblasti represie pôsobí: Ministerstvo spravodlivosti SR – spolupodieľa sa na príprave legislatívy v oblasti boja proti korupcii a na žiadostiach o medzinárodnú vzájomnú právnu pomoc, Ministerstvo vnútra SR – je zainteresované na zostavovaní všeobecnej koncepcie boja proti korupcii, ako aj na navrhovaní príslušnej legislatívy, Úrad boja proti korupcii Prezídia Policajného zboru SR – špecializovaný útvar zameraný na odhaľovanie a vyšetrovanie trestných činov korupcie, Generálna prokuratúra, Odbor boja proti korupcii Úradu vlády SR – vo svojej pôsobnosti zabezpečuje úlohy štátnej politiky v oblasti boja proti korupcii, stransparentňovanie procesov a znižovanie korupčného správania prostredníctvom legislatívnej činnosti. V oblasti transparentného chodu ekonomiky: Najvyšší kontrolný úrad SR, Úrad pre verejné obstarávanie SR

6. Na Slovensku existuje niekoľko nezávislých organizácií, ktoré sa zaoberajú korupciou: TransparencyInternational Slovensko (TIS) TIS je organizačnou jednotkou Centra pre hospodársky rozvoj (CPHR), neziskovej, nestraníckej a mimovládnej organizácie so sídlom v Bratislave. Medzi hlavné ciele TIS patrí podpora a presadzovanie takých demokratických hodnôt v živote spoločnosti, akými sú čestnosť, dôvera, integrita a transparentnosť, ktoré významným spôsobom napomáhajú bojovať proti úplatkárstvu a korupcii.

7. Aliancia Fair-play Aliancia Fair-play je občianske združenie zaregistrované na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky. Za svoje základné hodnoty považuje nezávislosť, nestrannosť, otvorenosť, integritu, odbornosť a objektivitu, ktoré sa snaží dostať do povedomia aj ostatných ľudí.

8. Hodnotenia stavu korupcie v Slovenskej republike: O stave korupcie v krajine podávajú obraz oficiálne ukazovatele, ktoré však zďaleka nezodpovedajú skutočnej miere korupcie, keďže počet stíhaných, obžalovaných a odsúdených je nízky. Omnoho vyššiu vypovedaciu schopnosť majú prieskumy verejnej mienky zahrnuté v ukazovateľoch. Index vnímania korupcie CPI CPI (z ang. CorruptionPerception Index) je najznámejší, najväčší a najcitovanejší index venujúci sa korupcii vo verejnom sektore.

9. Graf CPI 2011 Hodnota indexu indikuje vnímanie úrovne korupcie vo verejnom sektore v rozmedzí 0 –10 bodov, kde 0 znamená, že krajina je vnímaná ako vysoko skorumpovaná a 10 vyjadruje, že krajina je vnímaná ako čistá. Zdroj: vlastné spracovanie podľa CPI, dostupné na internete: <http://cpi.transparency.org/cpi2011>, 24. 04. 2012

10. Ekonomické dôsledky korupcie: • Korupcia vedie k mrhaniu prostriedkov určených na verejné služby alebo práce (napr. prostredníctvom projektov pre infraštruktúru, ktoré ponúkajú veľa možností pre korupciu). • Znejisťujeinvestorov a spôsobuje, že predovšetkým dlhodobé investície sú presmerované niekam inde. • Narúša súťaženie, bráni transparentnosti, a tak vedie k neefektívnemu prerozdeľovaniu zdrojov (napr. obchodníci sa neorientujú na rozvoj ponuky najlepšie a najprimeranejšie ohodnotených produktov, ale radšej na rozvoj a udržanie použiteľných politických kontaktov). • Likviduje zdravú ekonomiku, pretože nevyhráva subjekt, ktorý je ekonomicky najzdatnejší, ale subjekt, ktorý síce neponúka najkvalitnejšie služby a produkty, ale na svoje aktivity zneužíva korupciu. Dochádza tak k deformácii trhového mechanizmu. • Predražuje služby, ktoré verejná správa poskytuje občanom. Dôsledkom toho občania platia vyššie dane, resp. za ich dane im štát a verejné inštitúcie poskytujú služby v menšom rozsahu, či nižšej kvalite.

11. ÚRADY BOJUJÚCE PROTI KURUPCII

14. Trestné činy korupcie podľa zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon Trestný čin prijímania úplatku § 328 (1) Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok, aby konal alebo sa zdržal konania tak, že poruší svoje povinnosti vyplývajúce zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov. (2) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania. (3) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo veľkom rozsahu. § 329 (1) Kto v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov. (2) Odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako verejný činiteľ. (3) Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 vo veľkom rozsahu.

15. § 330 (1)Kto ako zahraničný verejný činiteľ priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo dá si sľúbiť úplatok v súvislosti s výkonom úradných povinností v úmysle, aby sa získala alebo zachovala neprimeraná výhoda, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov. (2) Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo veľkom rozsahu. § 331 (1) Kto ako člen zahraničného parlamentného zhromaždenia, sudca alebo úradník medzinárodného súdneho orgánu uznaného Slovenskou republikou alebo zástupca, či zamestnanec medzinárodnej, nadnárodnej, medzivládnej organizácie alebo orgánu, s ktorým je Slovenská republika v zmluvnom vzťahu, alebo ako osoba v obdobnej funkcii priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok v súvislosti s výkonom svojej funkcie, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov. (2) Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo veľkom rozsahu.

16. Trestný čin podplácania § 332 (1) Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa sľúbi, ponúkne alebo poskytne úplatok inému, aby konal alebo sa zdržal konania tak, že poruší svoje povinnosti vyplývajúce zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, alebo z tohto dôvodu priamo alebo cez sprostredkovateľa sľúbi, ponúkne alebo poskytne úplatok inej osobe, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. (2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania. (3) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo veľkom rozsahu. § 333 (1) Kto inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok, alebo z tohto dôvodu poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok inej osobe, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky. (2) Odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) závažnejším spôsobom konania, alebo b) voči verejnému činiteľovi. (3) Odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo veľkom rozsahu.

17. § 334 (1) Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa zahraničnému verejnému činiteľovi alebo inej osobe poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok v súvislosti s výkonom úradných povinností zahraničného verejného činiteľa v úmysle, aby sa získala alebo zachovala neprimeraná výhoda, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov. (2) Odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo veľkom rozsahu. § 335 (1) Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa členovi zahraničného parlamentného zhromaždenia, sudcovi alebo úradníkovi medzinárodného súdneho orgánu uznaného Slovenskou republikou alebo zástupcovi, či zamestnancovi medzinárodnej, nadnárodnej, medzivládnej organizácie alebo orgánu, ktorých je Slovenská republika členom alebo s ktorými je Slovenská republika v zmluvnom vzťahu, alebo osobe v obdobnej funkcii poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok v súvislosti s výkonom jeho funkcie, alebo z toho dôvodu poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok inej osobe, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov. (2) Odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo veľkom rozsahu.

18. Trestný čin nepriamej korupcie § 336 (1) Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo dá si sľúbiť úplatok za to, že bude svojím vplyvom pôsobiť na výkon právomoci osoby uvedenej v § 328, § 329, § 330 alebo § 331, alebo za to, že tak už urobil, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. (2) Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa inému sľúbi, ponúkne alebo poskytne úplatok za to, že bude svojím vplyvom pôsobiť na výkon právomoci osoby uvedenej v § 332, 333, 334 alebo § 335, alebo za to, že tak už urobil, alebo z tohto dôvodu poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok inej osobe, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Trestný čin volebnej korupcie § 336a (1) Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok tomu, kto má právo voliť, zúčastniť sa na referende alebo na ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, aby a) volil alebo hlasoval určitým spôsobom, b) nevolil alebo nehlasoval určitým spôsobom, c) nevolil alebo nehlasoval vôbec, alebo d) sa nezúčastnil volieb, referenda alebo ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, alebo z tohto dôvodu priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok inej osobe, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

19. (2) Kto v súvislosti s výkonom práva voliť, zúčastniť sa na referende alebo na ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok, aby a) volil alebo hlasoval určitým spôsobom, b) nevolil alebo nehlasoval určitým spôsobom, c) nevolil alebo nehlasoval vôbec, alebo d) sa nezúčastnil volieb, referenda alebo ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. (3) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) závažnejším spôsobom konania, b) ako verejný činiteľ, c) na chránenej osobe, alebo d) verejne.

20. Trestný čin Neoznámenia (§ 340 TZ), neprekazenia trestného činu (§ 341TZ ) a účinná ľútosť (§ 86 TZ) V zmysle platnej právnej úpravy je trestnoprávne zodpovedný aj ten, kto sa hodnoverným spôsobom dozvie o spáchaní niektorého z trestných činov korupcie a neoznámi to orgánom činným v trestnom konaní (polícia, prokuratúra, vyšetrovatelia) - v súčasnosti je totiž trestné aj neoznámenie trestného činu korupcie, ako aj jeho neprekazenie. Naopak pri trestných činoch nepriamej korupcie a podplácania je možné vyhnúť sa trestnosti za splnenia určitých podmienok (§ 86 TZ): 1. úplatok alebo iná nenáležitá výhoda bol poskytnutý alebo sľúbený len preto, že páchateľ bol o to požiadaný; 2. páchateľ urobil o tom dobrovoľné bezodkladné oznámenie prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu (vojak môže urobiť takéto oznámenie aj veliteľovi alebo náčelníkovi).

21. Korupčné opatrenia Súčasná vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení pristupuje k boju proti korupcii proaktívne a uvádza, že si je vedomá toho, že efektívny boj proti nej vyžaduje zásadné zúženie priestoru na jej páchanie a súčasne zvýšenie efektívnosti jej postihu. Priestorom pre korupčné konanie vo všetkých sektoroch verejnej správy je akékoľvek nakladanie s majetkom štátu, verejných inštitúcií a samospráv, realizácia verejných obstarávaní, poskytovanie štátnych dotácií, resp. poskytovanie finančných príspevkov z fondov EÚ. Pri nakladaní s majetkom štátu, verejných inštitúcií a samospráv sa vláda zaviazala presadzovať transparentné a súťažné formy nakladania s majetkom štátu (verejné súťaže, dražby ...). Akékoľvek nakladanie s majetkom štátu musí byť prístupné verejnej kontrole bez ohľadu nato, či štát majetok predáva alebo prenajíma alebo či ide o verejné obstarávanie. Ďalej bude kontrolovať zverejnenie všetkých zmlúv, faktúr a finančných transakcií týkajúcich sa verejných zdrojov na internete ako podmienku ich účinnosti. Ďalšou z jeho priorít je realizácia zmien v systéme správy justičných orgánov, ktoré zabezpečia transparentné a verejnosťou ľahko kontrolovateľné rozdeľovanie zdrojov prostredníctvom manažérskeho informačného systému na jednotlivé súdy podľa vopred určených kritérií tak aby sa odstránil priestor na vnútornú korupciu.

22. Byrokracia Byrokracia je hierarchicky organizovaný riadiaci systém, používaný na riadenie procesu veľkých organizácií, firiem prípadne projektov.

23. Charakteristika Politologický prístup:• Byrokracia je vláda uskutočňovaná cez úrady, štátny aparát. Sociologický prístup:• Byrokracia predstavuje snahu o racionalizáciu kolektívnych aktivít spočívajúcich vo veľkých organizáciách a právnych systémoch, ktoré sú riadené pomocou neosobných pravidiel. Bežné ponímanie:• Byrokracia predstavuje nezrozumiteľný spôsob vybavovania pomerne jednoduchých záležitostí, ktorými komplikuje a znepríjemňuje život občanov (dlhé vybavovanie záležitostí, komplikovanosť procedúr, papierovačky, ...)

24. Byrokratický proces charakterizujú: • - presné rozdelenie kompetencií • - presne definované postupy pri výkone jednotlivých úloh procesu • - platnosť jednotlivých úkonov procesu je podmienená ich písomným doložením a validáciou

25. Znaky modernej byrokracie: • Nepretržité vybavovanie záležitostí podľa presných pravidiel • Princíp úradnej hierarchie - dohľad vyšších úradníkov nad nižšími, právo nižších úradníkov odvolať sa proti vyšším • Členovia byrokratického systému majú jasne stanovené kompetencie a rozsah právomocí • Úradníci musia byť odborne vyškolení - musia ovládať príslušné pravidlá • Úradné jednanie má písomnú formu • Prísne oddelenie úradného a súkromného majetku úradníkov • Jednoznačne ohraničená pracovná doba úradníkov

26. ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ! Michaela Hvorecká