1 / 36

GEOTECHNIKA Odvodňovanie stavebných jám

GEOTECHNIKA Odvodňovanie stavebných jám. Podzemná voda. Podzemná voda – gravitačná voda (voľne sa pohybuje vplyvom gravitačných síl) Hladiny podzemnej vody:. Podzemná voda. Hladiny podzemnej vody: voľná – hladina vody v sonde je totožná s hladinou v okolitom prostredí

afric
Download Presentation

GEOTECHNIKA Odvodňovanie stavebných jám

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. GEOTECHNIKAOdvodňovanie stavebnýchjám

  2. Podzemná voda Podzemná voda – gravitačná voda (voľne sa pohybuje vplyvom gravitačných síl) Hladiny podzemnej vody:

  3. Podzemná voda Hladiny podzemnej vody: voľná – hladina vody v sonde je totožná s hladinou v okolitom prostredí napätá - hladina vody v sonde vystúpi až do výšky udávajúcej polohu tlakovej čiary artézska - podzemná voda sa nachádza v pórovitom prostredí pod tlakom (strieka)

  4. Prúdenie vody v zemine Laminárne – dráhy vodných častíc sú rovnobežné, vzniká v jemnozrnnomprostredí (v hrubozrnných zeminách, len ak Re < 10), Turbulentné – pohyb vody je vírivý, vzniká v hrubozrnných zeminách, najmä pri vyšších rýchlostiach (Re > 300), Pri hodnotách 10 < Re < 300, môže byť pohyb vody v zemine laminárny aj turbulentný, tzv. prechodová oblasť

  5. Darcyho filtračný zákon - definuje rýchlosť prúdenia vody v zeminách ako hodnotu priamo závislú od priepustnosti a hydraulického sklonu: v = k . i (m.s-1) v - fiktívna rýchlosť prúdenia vody v zeminách (m.s-1), pričom vskut = v/n, k – súčiniteľ filtrácie (priepustnosti) (m.s-1), i – hydraulický sklon, (sklon tlakovej čiary).

  6. Priepustnosť zemín -charakterizuje schopnosť zeminy prepúšťať vodu pri vzniku hydraulického sklonu, Súčiniteľ priepustnosti(kf) – je číselné vyjadrenie priepustnosti, ktoré závisí hlavne od pórovitosti a granulometrickéhozloženia zeminy, Spôsoby určenia kf: -výpočtom podľa empirických vzťahov : Hanzen: k = 116 . d102 Terzaghi k = 200. d102 . e2 Jaky k = 100. dstr2 -pomocou typových kriviek zrnitosti, -z výsledkov laboratórnych skúšok (pomocou priepustomerov), -z výsledkov poľných skúšok (čerpacia skúška – hydraulicky úplná studňa)

  7.  pomocou typových kriviek zrnitosti 1-nepriepustné 2-veľmi málo priepustné 3-málo priepustné 4-priepustné

  8.  z výsledkov laboratórných skúšok (pomocou priepustomerov) So stálym spádom – vhodný pre priepustnejšie zeminy S premenlivým spádom – vhodný pre menej priepustné zeminy

  9.  z výsledkov poľných skúšok (čerpacia skúška – hydraulicky úplná studňa) k = ––––––––– ln R/r Q π (H2 –h2)

  10. Orientačné hodnoty súčiniteľa filtrácie

  11. Využitie Výpočet prítokov do stavebných diel: a - stavebná jama – priestorové prúdenie (je to hĺbený výkop pod úrovňou okolitého terénu pre základy stavebných objektov, ktorých šírka a dĺžka sú väčšie 2m) b - stavebná ryha – rovinné prúdenie ( je to hĺbený výkop pod úrovňou okolitého terénu so zvislými alebo šikmými stenami so šírkou max. 2m a hĺbkou max.16m. Najväčším rozmerom je dĺžka.

  12. Stavebná jama • vyhĺbený priestor potrebný na zhotovenie základov a podzemných častí objektov, • z hľadiska konštrukčného usporiadania môže byť: • 1- svahovaná

  13. Stavebná jama a jej usporiadanie z hľadiska konštrukčného usporiadania môže byť: 2- pažená

  14. Stavebná jama a jej usporiadanie z hľadiska konštrukčného usporiadania môže byť: 3- tesnená

  15. Stavebná jama a jej usporiadanie • pôdorysný tvar je daný • tvarom zakladanej konštr. • zväčšuje sa o pracovnú • plochu (0,3 - 1,6 m), • dno stavebnej jamy je • nad základovou škárou tak, • aby sa ponechala • ochranná vrstva (0,2 - 1,0 m), • ktorá sa odoberá tesne • pred kladením ochranných betónových vrstiev.

  16. Sklony svahov stavebnej jamy • závisia od : vlastností zemín, hĺbky základovej jamy, prítomnosti podzemnej vody, povrchového zaťaženia, predpokladané trvanie otvorenia jamy.

  17. Plytké stavebné jamy (do hĺbky 6 - 8 m) – netreba preukazovať stabilitu svahu, t.j. sklony pomocou tabuliek, diagramov (podľa , c,  (Bishop))

  18. - sklony svahu pomocou diagramov (podľa , c,  (Bishop))

  19. Hlboké stavebné jamy(viac ako 6 – 8 m) • sklony svahov musia byť navrhnuté výpočtom podľa stability svahu v hrubozrnných a stability svahu v jemnozrnných zeminách (Pettersonova metóda) svahy sú po každých 5 až 7 m prerušované lavičkami, ktoré musia byť široké najmenej 0,5 m.

  20. Prelomenie dna stavebnej jamy (jama s napätým horizontom podzemnej vody)

  21. Odvodňovanie stavebných jám Povrchové – (pomocou rigolov), používa sa v horninách, v štrkovitých a v piesočnatých zeminách s hodnotami súčiniteľa filtrácie okolo 10-4 – 10-2 m.s-1 Hĺbkové – (studňami, čerpacími ihlami), používa sa v štrkovitých a piesočnatých zeminách so súčiniteľom filtrácie 5.10-5 – 5.10-2 m.s-1 Tab. Súčiniteľ filtrácie a vhodné odvodnenie

  22. Povrchové odvodňovanie • pri výkope stavebnej jamy sa po jej obvode hĺbia rigoly, ktorými sa voda vedie do zbernej studne, odkiaľ sa čerpá (0,5 – 2 %), • pre výpočet množstva vody, ktoré bude pritekať do stavebnej jamy sa jama nahrádza fiktívnou kruhovou studňou, • jej polomer rs možno vypočítať z podmienky: • A – horizontálna plocha daná prienikom svahov jamy s nezníženou hladinou, H - hĺbka nezníženej hladiny, h – hĺbka vody pod dnom SJ, Rs – dosah zníženia vyp.podľa : Sichardt Kusakin s - zníženie hladiny v strede jamy s = (H - h) má byť približne 0,5 m pod dnom jamy

  23. Výpočet celkového množstva vody • celkové množstvo vody Q, ktoré pritečie do SJ sa skladá z dvoch častí: Q = Q1+Q2 - Q1 časť pritekajúca zo svahov, - Q2 časť pritekajúca z dna, (pri hydraulicky dokonalej studni Q2 = 0)

  24. Posúdenie odvodnenia - kapacita rigolu Qr> Q/2 (ak v jame jedna studňa) A- prietoková plocha, v - rýchlosť prúdenia vody, O- obvod rigolu (omočený obvod), i - sklon dna, n - súčiniteľ drsnosti ( pre štrkovité a piesočnaté zeminy je n = 0,025) -pritekajúca voda sa odvádza rigolmi, ktoré v priečnom reze majú tvar trojuholníka, alebo lichobežníka, dno rigolov sa navrhuje v sklone 0,5 - 2 % -jedna studňa sa navrhuje na 50 až 100 m dĺžky rigolu, priemer studne 1,0 až 1,5m

  25. Hĺbkové odvodnenie - studňami • je možné robiť vŕtanými studňami, alebo čerpacími ihlami, • hĺbeniu stavebnej jamy predchádza znižovanie hladiny, v strede jamy je potrebné znížiť hladinu približne 0,5- 1,0 m pod dno (t.j. zemina sa ťaží v suchu),

  26. Výpočet celkového množstva vody • celkové množstvo vody Q, ktoré pritečie do SJ: • Rs – polomer zníženia • (redukovaný pri nedokonalej studni), • rs- polomer fiktívnej kruhovej studne (redukovaný), • ĸRs príp. ĸrs – súčiniteľ, ktorý berie do úvahy hydraulickú nedokonalosť studní (určuje sa z grafu-podľa Hálka)

  27. Určenie počtu studní n – počet studní Q – celkové množstvo vody, ktoré pritečie do studne, Qp – množstvo vody, ktoré možno odčerpať z jednej studne, ro – polomer studne (zárubnice), hz – hĺbka vody v priepustnej časti studne, vp – prípustná vtoková rýchlosť (výpočet podľa Sichardta) -optimálna vzdialenosť medzi studňami je daná 25-násobkom až 35-násobkom ich priemeru.

  28. Posúdenie odvodnenia -systém odvodnenia je potrebné navrhnúť tak, aby bol splnená podmienka : n - počet vŕtaných studní, ro - polomer studne (redukovaný), r1,r2, rn - vzdialenosti vŕtaných studní od jednej z nich (redukované),

  29. Hĺbkové odvodnenie - ihlami • používa sa v piesočnatých zeminách so súčiniteľom filtrácie 10-5 až 10-4 m.s-1, • stavebná jama sa hĺbi v suchu, po znížení hladiny, hladina sa znižuje cca 1 m pod dno v strede jamy, • čerpacia ihla sa skladá z koncovky a nadstavca, celková dĺžka je 6 až 8m, priemer 40-50mm, zahlbuje sa vplachovaním, • množstvo vody, ktoré pritečie do SJ sa počíta, ako pri odvodnení čerpacími studňami, • množstvo vody, ktoré je možné čerpať z jednej ihly: Qp = 0,0002 až 0,0005 m3.s-1 • vzdialenosť medzi ihlami: min.0,6 m a max.1,8 m • posúdenie odvodnenia – ako pri hĺbkovom odvodnení čerpacími studňami

More Related