Lesné dobrodružstvo (rovnomerný pohyb)

1. Lesné dobrodružstvo(rovnomerný pohyb) Meno a priezvisko: Gabriel Greif Trieda: 1.C Školský rok: 2005/2006

2. Prázdniny, krásny slnečný deň a bolo by hriechom ostať doma. Tento pocit mal aj Miloš, ktorý sa len teraz zobudil a ešte celý neprebudený pozrel von oknom. Ani chvíľu neváhal, vzal mobil a začal hľadať nejaké čísla. Prvému zavolal Maťovi a potom Ivovi. Po chvíľke už boli dohodnutí. Rozhodli sa, že pôjdu niekde do lesa, možno niekam na hrad a budú tam opekať.

3. Natešený Miloš sa rýchlo poumýval, najedol, poobliekal, mama mu zbalila jeho plecniak. Mama síce nebola nadšená, že nejde s nimi žiaden dospelý, ale nechcela, aby sa Miloš hneval. Dohodli sa, že sa stretnú na autobusovej stanici a odtiaľ pôjdu na hrad. O pol hodiny boli na stanici, prišiel autobus, nasadli a už sa viezli. Cesta im zbehla rýchlo, i keď v autobuse im bolo horúco.

4. Boli na mieste. Stáli rovno pod hradom. Bol to krásny pohľad. Už sa videli, ako tam stoja a predstavovali si ten výhľad. Nebolo na nich badať únavu, ktorú z tej cesty v autobusovej spare určite mali. Ivo vybral mapu a všetci spoločne s ním tam nazreli. Na hrad sa dalo ísť po modrej značke. Pozreli sa, kde je a vybrali sa po nej. Cesta im ubehla v podstate rýchlo, tešili sa a radovali sa z nádherného počasia. Maťo navyše poznal skratku, tak sa vybrali ňou. Spočiatku to išlo dobre, ale Martin zabudol, že tu už dávno nebol a tak viaceré chodníčky už neexistovali. Blúdili dlho, no nakoniec sa predsa len dostali na svoju trasu a šli ďalej. Cesta sa z pôvodnej hodinky predĺžila až na takmer tri.

5. ,,Krása“, povedali si ,,tá námaha stála za to!“ Výhľad bol prekrásny a boli sami so sebou spokojní, že sa na to dali. Takisto však boli strašne hladní a smädní, tak si hneď vybalili svoje plecniaky a začali hľadať a vyberať niečo pod zub. Našli si tam špekáčiky a klobásky a tak sa vybrali založiť ohnisko. Keď všetko zjedli, boli dosť unavení aj z cesty, aj z jedla a tak si chceli trochu oddýchnuť a zaspali.

6. Stmievalo sa, no oni stále spali.. Zatiaľ čo oni spali, Milošova mama sa už začala obávať. Miloš jej nevolal a vonku bola čoraz väčšia tma. Tak skúšala zavolať ona, ale v lese nebol žiaden signál, a tak sa Milošovi nedovolala. Medzitým už z lesa poodchádzali ľudia a oni tam ostali prakticky sami. Milošových rodičov sa začala zmocňovať panika. Celá rozrušená nakoniec poslala otca na aute, aby ich šiel pohľadať.

7. Vlese sa odrazu Ivan prebudil. Videl všade tmu, precitol a pobudil aj ostatných. Chlapci sa zľakli, že je už neskoro, a tak bežali lesom. Miloš, ktorý mal pri sebe baterku, svietil na cestu. Zrazu sa však Miloš o niečo potkol a spadol. Chlapci sa báli a nevedeli, čo majú robiť. Dole strmým kopcom by Miloša neuniesli a nechať ho tam nemohli. Rozhodli sa počkať, že niekto pôjde späť a pomôže im. Medzitým im otec išiel oproti. Za ako rýchlo ich dobehne? Budú čakať chlapci dlho?

8. Otcova rýchlosť je 20 km/h, keďže bola slabá viditeľnosť. Chlapci boli vzdialení 10 km. Na výpočet použijeme vzorec s =v.t, z toho sa dá odvodiť vzorec pre výpočet času t=s:v Potom: t=10 km:20 km/h t= 0,5 h Otec ich dobehne za pol hodiny..

9. Otec hneď po príchode do lesa začal hľadať chlapcov a uvidel svetlo z bateriek a preto k nim rýchlo pribehol. Zraneného Miloša naložili do auta a šli preč. Otec chlapcov porozvážal. Medzitým doma netrpezlivo čakala mama. Miloša hneď vzala do opatery, členok mal riadne opuchnutý, dávala mu obklady a Miloš im porozprával celý príbeh. Spočiatku bola nahnevaná, ale neskôr sa schuti zabávala na tom, ako zaspali. O pol jedenástej išiel Miloš spať a potom ešte dlho premýšľal nad týmto dňom.

10. KONIEC Použité zdroje: Internet Učebnica fyziky