S L O V E N S K O

1. S L O V E N S K O A JEHO KULTÚRA

2. Slovenská republika je bohatá na históriu! Máme množstvo kultúrnych pamiatok Niektoré sú zapisané aj v zozname svetového kultúrneho dedičtva

3. U N E S C O

4. UNESCO • Založenie: 16. novembra 1972 v Paríž • Združuje:628 lokalít svetového kultúrneho dedičstva160 lokalít svetového prírodného dedičstva24 lokalít svetového zmiešaného dedičstva • Svojou činnosťou pôsobí v 137 štátoch

5. Kultúrne dedičstvo • Banská Štiavnica s technickými pamiatkami okolia (Kolumbia-Cartagena, 1993) • Spišský hrad s okolitými pamiatkami (Kolumbia-Cartagena, 1993) • Pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry Vlkolínec (Kolumbia-Cartagena, 1993) • Historické jadro mesta Bardejov (Austrália-Cairns, 2000)

6. Prírodné dedičstvo • Jaskyne Slovenského krasu (Berlín 1995) • Dobšinská ľadová jaskyňa(Austrália- Cairns, 2000) • Stratenská jaskyňa(Austrália- Cairns, 2000) • Rokliny Slovenského raja (26.6.1997 Berlín)

7. Obrázky kultúrných pamiatok SR

8. BARDEJOV

9. BARDEJOV

10. BREZNO

11. TESÁRE

12. Spišský hrad v popredí Spišská kapitula

13. Spišský hrad patrí medzi najväčšie v Európe

14. Taký toto odev sa nosil na Spišskom hrade

15. Na Slovensku máme toľko zámkov a hradov, že ich všetky nepoznám ako tento

16. Aj takýchto strelcov môžete vidieť na hradoch

17. Červený kláštor a splav Dunajca

18. Erb - malo ho každé mestocharakterizoval mesto

19. Každé mesto malo iný erb

20. Vojaci, ktorý chránili hrad alebo zámok

21. Keď sa približovalo nebezpečenstvo k hradu do boja boli povolaní všetci muži

22. Kostol v Starej Ľubovni

23. Krásy Liptova a to čo nám všetko ponúka

24. Medzi kultúrne pamiatky patria aj krásne drevenice, ktoré ľudia si postavili aby mali kde bývať! Sú naozaj pekné a česť ich staviteľom! Najkrajšie z nich sa zachovali v Bardejove a na Orave!

25. DREVEVNICA

26. Niektoré drevenice neboli celé z dreva ale základy mali betónové alebo z kameňa

27. DREVEVNICA

28. Takto vyzerá drevenica z vnútra

29. A takto to zase vyzeralo pred drevenicou pri práci

30. Dom richtára

31. V tejto prezentácii sa chcem zamerať aj na Ľudová hudba Ľudové zvyky

32. Ľudová hudba Ľudová hudba vznikal sama od seba. Nepísali ju žiadni spisovatelia, hudbu neskladali hudobníci tak ako je to dnes. Vznikala pri prácach na poli hlavne, ďalej pri rôznych podujatiach v dedinách napr.: svadby, stavanie Mája, začiatok a ukončenie žatvy a tak ďalej. Jej podávanie bolo ústne, nikto ju spisoval až v neskoršej dobe ju začali zbierať ľudia a spisovali do rôzných spevníkov.

33. Ľudová hudba Ak sa spievalo na oslavách tak pri tom sa aj tancovalo a hralo na hudobných nástrojoch. Tak začali vznikať aj rôzne ľudové hudobné skupiny, či folklórne súbory, ktoré sa neskôr zameriavali na udržovanie zvykov a tradícii v mestách a dedinách.

34. Zvyky v roku Ako prvým zvykom v roku je vynášanie Moreny a Fašiangy za bijačkové hody Ďalší zvykom je maľovanie kraslíc na Veľkú noc, svätenie Veľkonočných jedál, Veľkonočná oblievačka V máji sa slávia Májové slávnosti Koncom zberu úrody sú tak zvané „dožinky“ A na Vianoce chodia kolednici a vinšujú šťastné sviatky

35. Vynášanie Moreny a Fašiangy Jarné obdobie v slovenskom ľudovom obradovom folklóre je bohaté na zvykoslovné prejavy. Vynašanie Moreny z chotára je znka toho,že ľudia si prajú aby zima od nich už odišla tak spravia slamenú babku oblečenú do ženských šiat a zapalénú je hodia do rozvodného potoka aby voda vzala zimu od nich preč!

36. Fašiangy sú slávnosti pre pôstom, je to čas plesov a zábav. Na dediny sa konajú „zabijačky a zabijačkové hody“

37. Maľovanie kraslíc Aká by to bola Veľká noc bez kraslíc, veľkonočného baránka, oblievačky? A tieto zvyky patria k Veľkej noci a majú dosť dlhú tradíciu už za čias našich predkov Slovanov boli zaužívané tieto tradície!

38. Májová slávnosť  V noci z 30. apríla na 1. mája stavajú mládenci máje. Stavajú ich pred tými domami a v tých dvoroch, kde majú dievčatá. Za postavenie mája obdržia mládenci od tých rodičov alebo dievčat samých niekoľko korún, pri ktorých sa túto noc bavia v hostinci až do bieleho rána. Stavanie májom je prastarý zvyk, ktorý pomaly vymiera. Do májového zvyku patrí prvoprijímanie. Školské dietky, ktoré majú 9 rokov idú na prvé sv. prijímanie. Pripadá to vždy na druhú nedeľu v máji vtedy, keď je v miestnom filiálnom kostolíku zvyčajová sv. omša. Prvoprijímajúce dietky sú sviatočne vyobliekané. Chlapci i dievčence majú v ruke sviečku, ktorá je ozdobená bielou stuhou. Kňaz ich slávnostne uvedie zo školského dvora do kostola, kde im prednesie patričnú kázeň.

39. Niekde stavajú MÁJ v poslednú májovú sobotu ako poďakovanie za mesiac máj! Inde stavajú MÁJ v sobotu pred zoslaním Ducha Svätého! Čo to vlastne MÁJ je? Je to strom najčastejšie smrekovec, ktorý sa postaví na stred dediny slávnostne ozdobený

40. DOŽINKY Ako sa patrí po ťažkej a dlhej práci sa ľudia zišli a zabávali sa a oslavovali ukončenie žatvy.

41. Takto to vyzeralo pri prácipracovalo sa ručne

43. Vianoce KOLEDNICI

44. KOLEDNICI

45. KOLEDNICI

46. Zobrazenie Troch Kráľov

47. Z tradícii v kraji pod Tatrami sa traduje aj chodenie s betlehemom. Touto tradíciou pri ktorej koledníci navštevujú rodinné príbytky oznamujú svetu, že sa narodil Spasiteľ  Ježiš Kristus. Svojim vystúpením pripomenú malým aj veľkým ako sa v minulosti celý príbeh  odohral.   

48. Najväčší Slovenský pohyblivý Betlehem

49. Dá sa povedať, že je to najväčší pohyblivý Betlehem na svete a nachádza sa v Rajeckej Lesnej

50. Živý Betlehem Dielo je dlhé 8,5 m, široké 2,5 m a vysoké 3 m. Spolu je tu rozmiestnených asi 300 postáv, z ktorých sa polovica aj pohybuje. Je to obdivuhodné dielo majstra Jozefa Pekaru z Rajeckých Teplíc, ktoré nezobrazuje len Kristovo narodenie, ale aj dejiny slovenského národa. Myšlienkou Jozefa Pekaru bolo včleniť do biblického prostredia obrazy zo života slovenského ľudu. Scéna Božieho narodenia sa nachádza uprostred diela a je začlenená do obce Rajecká Lesná. Okolo nej sú zastúpené všetky slovenské regióny svojimi najznámejšími miestami a pamiatkami. Hrady Devín, Bratislava, Trenčín, Orava, katedrály v Nitre, Trnave, Spišskej Kapitule, Košiciach a iné. V pozadí sa týči Kriváň, jeden z tatranských štítov, ktorý je symbolom slovenskej krajiny.