1 / 20

DÔSLEDKY IMPLEMENTÁCIE SMERNICE O PRIEMYSELNÝCH EMISIÁCH NA SUBJEKTY CHEMICKÉHO PRIEMYSLU.

DÔSLEDKY IMPLEMENTÁCIE SMERNICE O PRIEMYSELNÝCH EMISIÁCH NA SUBJEKTY CHEMICKÉHO PRIEMYSLU. Ing. Jozef Krajmer Duslo , a.s. Administratívna budova, ev.č . 1239, 927 03 Šaľa. Úvod. Nové právne predpisy EÚ => očakávame výrazné zníženie priemyselných emisií

travis
Download Presentation

DÔSLEDKY IMPLEMENTÁCIE SMERNICE O PRIEMYSELNÝCH EMISIÁCH NA SUBJEKTY CHEMICKÉHO PRIEMYSLU.

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. DÔSLEDKY IMPLEMENTÁCIE SMERNICE O PRIEMYSELNÝCH EMISIÁCH NA SUBJEKTY CHEMICKÉHO PRIEMYSLU. Ing. Jozef Krajmer Duslo, a.s. Administratívna budova, ev.č. 1239, 927 03 Šaľa

  2. Úvod • Nové právne predpisy EÚ => očakávame výrazné zníženie priemyselných emisií • IPKZ a súbor právnych predpisov o priemyselných emisiách => významná úloha pri ochrane a zlepšovaní životného prostredia (ŽP). • Priemyselné aktivity • dôležitá úloha v hospodárskej prosperite Európy • však majú významný vplyv aj na ŽP. • Dosiahnutie vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia a životného prostredia => prevenciaa zníženie znečistenia a jeho vplyvov nákladovo najúčinnejším a efektívnym spôsobom.

  3. LEGISLATÍVA OCHRANY OVZDUŠIA • V súčasnej dobe sa danej problematiky dotýka • zákon č. 137/2010 Z.z. • a jeho vykonávacia vyhláška č. 356/2010Z.z. => emisné limity pre jestvujúce a nové zdroje znečisťovania ovzdušia • termín zosúladenia jestvujúcich zdrojov s novými zdrojmi k 1.1. 2016. • Cieľom implementácie európskych smerníc: • vysoká úroveň ochrany ŽP • zdravia obyvateľstva • znižovanie znečisťovania, • Daný cieľ sa má dosiahnuť do roku 2020.

  4. LEGISLATÍVA OCHRANY OVZDUŠIA • Ako účinné nástroje v oblasti ochrany ovzdušia pred znečisťovaním sa majú uplatniť: • Integrované povoľovanie priemyselných činností • Stanovenie prísnejších národných stropov pre vybrané znečisťujúce látky SO2, NOx, NH3, VOC a PM2,5. • Obchodovanie s emisnými kvótami.

  5. LEGISLATÍVA OCHRANY OVZDUŠIA • Dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Officialjounal ( 17.12. 2010) nadobudla dňom 7.1. 2011 účinnosť smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách. • Smernica o priemyselných emisiách zahrňuje požiadavky nasledovných smerníc: • Smernice 2008/1/ES o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania ŽP • Smernice 1999/13/ES o obmedzovaní emisií prchavých organických zlúčenín unikajúcich pri používaní organických rozpúšťadiel pri určitých činnostiach a v určitých zariadeniach • Smernice 2000/76/ES o spaľovaní odpadu • Smernice 2001/80/ES o obmedzovaní emisií určitých znečisťujúcich látok do ovzdušia z veľkých spaľovacích zariadení • Smernice 78/176/EHS, 82/883/EHS a 92/112/EHS z priemyselnej výroby oxidu titaničitého

  6. LEGISLATÍVA OCHRANY OVZDUŠIA • Za hlavný princíp sa stanovuje integrovaný prístup pri povoľovaní na základe najlepšej dostupnej techniky (BAT), kde bude dôležité zohľadnenie geografických , technických a environmentálnych hľadísk. Každý odklon od BAT musí byť povoľujúcim orgánom zdokumentovaný.

  7. LEGISLATÍVA OCHRANY OVZDUŠIA • Niektoré princípy uplatňovania smernice o priemyselných emisiách: • Kľúčovou otázkou bude právna záväznosť uplatňovania emisných limitov uvedených v referenčných dokumentoch BREF, pretože v súčasnosti ich hodnoty nie sú stanovené právnym predpisom. Je predpoklad, že v krátkom čase budú závery BREF vydané nariadením Európskej Komisie. • Emisie z veľkých spaľovacích zariadení s celkovým menovitým tepelným príkonom ≥ 50 MW predstavujú 80 % z celkových emisií SO2 a 30 % z celkových emisií NOx => smernicou sa sprísňujú emisné limity pre uvedené znečisťujúce látky. • Smernica deleguje význačné právomoci pre Európsku komisiu. Umožňuje stanoviť výnimky, ale aj sprísňovanie emisných limitov a úpravu požiadaviek na monitoring. • Zavádza sa povinnosť orgánom IPKZ, raz ročne vykonať inšpekciu v príslušných prevádzkach • Ak dôjde k revidovaniu referenčných dokumentov o najlepších dostupných technikách BREF, bude potrebné preskúmavať vydané integrované povolenia do 4 rokov od publikovania nového referenčného dokumentu.

  8. Dôležité termíny vyplývajúce zo smernice 2010/75/EÚ:

  9. Dôsledky implementácie smernice • V rámci EÚ sú schválené smernice, ktoré významne ovplyvnia celý priemyselný sektor vrátane energetiky. Nutnosť zosúladenia chemického priemyslu so sprísnenými limitnými hodnotami vypúšťaného znečistenia bude mať významný ekonomický dopad v jednotlivých zložkách ŽP. • Okrem nákladovosti realizácie riešení vystupuje do popredia aj časový faktor, ktorý vzhľadom na dĺžku schvaľovacieho procesu povoľovania stavieb a vlastnej realizácie opatrení, sa dostáva do termínového nesúladu s požiadavkou smernice o priemyselných emisiách a pritom nie je zohľadnený čas, na vývoj vlastného riešenia , ktorý vystupuje do popredia hlavne pri chemických prevádzkach, ktoré majú svoje špecifiká z nasledujúcich dôvodov

  10. Dôvody (I): • V súčasnosti nie je legislatívny rámec implementácie smernice v legislatíve SR • Očakáva sa transpozícia smernice do legislatívy členských štátov do decembra 2012 • Najkratšie termíny dosiahnutia súladu so smernicou sú do konca roka 2013 • Z toho vyplýva, že termín na zosúladenie je jeden rokod prijatia do slovenskej legislatívy t.j. 7.1. 2014 • Väčšina chemického priemyslu v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách príloha č.1 kategórie činností uvedených v článku 10 smernice a v súčasnosti platnom zákone č. 245/2003Z.z. o IPKZ príloha č. 1, zoznam činností, spadá pod režim IPKZ

  11. Dôvody (II): • Príprava a realizácia opatrení na zosúladenie sa s ustanoveniami vyplývajúcimi zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách, spočíva v nasledovných činnostiach: • Nájdenie vhodného riešenia • Posúdenie s BAT resp. BREF • Výberového konania na projektanta, dodávateľov a realizátora • Spracovanie projektovej dokumentácie a realizačného projektu, čo sú z veľkej časti činnosti pred podaním žiadosti o zmenu integrovaného povolenia, ktorého súčasťou je aj stavebné povolenie • Posudzovanie vplyvov na ŽP ( EIA), ak je treba cca 9 mesiacov

  12. Dôvody(III): • Uvedený časový úsek podľa uvedeného rozsahu v bode 6.) predstavujú časový interval prípravy investičnej akcie od 0,5 – 2 roky • Povoľovací proces v zmysle ustanovení zákona č. 245/2003Z.z. o IPKZ trvá 6 mesiacov, pokiaľ nie sú dôvody na prerušenie konania • Možnosti vlastnej realizácie stavby v chemickom priemysle závisia aj od možnosti odstavenia výroby mimo zarážkového obdobia a v neposlednej miere aj od požiadaviek odbytu a poveternostných podmienok • Samotná realizácia je v rozsahu 0,5 – 1 rok

  13. Dôvody (IV): • Jasný legislatívny rámec ( BAT, BREF, limitné hodnoty, prehodnocovanie integrovaných povolení), musí obzvlášť v chemickom priemysle prebiehať urýchlene, už nehladiac na ekonomickú náročnosť, je to z časového snímku nezrealizovateľné. Ak sa neberie v úvahu finančná stránka, kde investície do jednotlivých prevádzok chemického priemyslu sú len odhadom a v tak krátkom časovom období priemerne 10 – 100 mil. €, a len do riešení emisií, nemôžu prevádzkovatelia zabezpečiť rozvojové zámery chemického priemyslu a jeho konkurencie schopnosť.

  14. Dôsledky implementácie smernice • Naviacv smernici je aj rozpor: navrhované zníženie koncentračného limitu obsahu znečisťujúcej látky bez ohľadu na celkové množstvo v odplynoch, nie je vhodným riešením. • zo skúsenosti modifikácie spaľovacích procesov v chemickom priemysle vieme, že u vysoko sálavých horákov sa dosahujú o 10 až 20 %vyššie účinnosti ako u horákoch typu LowNOx. Prevádzkovanie účinnejších horákov prináša úsporu paliva a tým aj zníženie celkového množstva NOx v spalinách a zároveň aj zníženieCO2 v tomto pomere , hoci ich prevádzkovanie je spojené s vyššou koncentráciou NOx v spalinách. Po ešte sprísnení emisných limitov sa modifikovanie horákov stane neekonomickou záležitosťou, vyžadujúcou si ďalšie investície, hoci z ekologického hľadiska by boli prínosom.

  15. Dôsledky implementácie smernice • Zníženiekoncentrácie NOx v spalinách pri spaľovaní zemného plynu, bez pomoci ďalších zariadení, je dosiahnuteľné len znížením teploty plameňa a tým i znížením účinnosti pece, čo vedie k zvýšenej spotrebe ZP a vyššiemu znečisteniu ŽP. • Dodržanie navrhovaného limitu pri spaľovaní zemného plynu 100 mg.m-3si vyžaduje komplexné riešenie modifikácie spaľovania a inštaláciu zariadenia DENOX. • Ale toto nie sú všetky náklady, ktoré budú musieť prevádzkovatelia vynaložiť. Slovenská republika sa podpisom Kjótskeho protokolu, doplnku Rámcového dohovoru OSN o globálnom otepľovaní – platného od r. 2005, pripojila tiež k záväzku postupného znižovania produkcie emisií CO2 a ďalších skleníkových plynov, medzi ktoré patrí aj N2O.

  16. Dôsledky implementácie smernice • Smernica európskeho parlamentu a rady 2009/29/ES z 23. apríla 2009, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť a rozšíriť schému Spoločenstva na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov zakladá nový systém prideľovania emisných kvót, t.j. kombinácia bezodplatného prideľovania na základe referenčných kritérií a nákupu emisných kvót na plnenie redukčných cieľov v dražbách. Bezodplatné prideľovanie sa týka len sektorov vystavených riziku úniku uhlíka. • Smernica európskeho parlamentu a rady 2009/29/ES je už v súčasnosti zapracovaná do slovenskej legislatívy vo forme zákona č. 47/2011 Z.z. , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 572/2004 Z.z. o obchodovaní s emisnými kvótami súčinnosťou od 1.3. 2011.

  17. Dôsledky implementácie smernice • Do konca obdobia 2013-2020 EÚ plánuje znížiť emisie skleníkových plynov o 20 % v porovnaní s rokom 1990. Výzva na obchodovanie s emisiami skleníkových plynov v období 2013-2020 je hlavnou výzvou EÚ priemyslu hnojív na pokračujúce obdobie a dotkne sa napr. výrob čpavku, kyseliny dusičnej, výroby vodíka a syntézneho plynu, veľkokapacitných výrob organických chemikálií krakovaním, reformovaním, čiastočnou alebo celkovou oxidáciou, a energetických zariadení prekračujúcich hranice 20 MW tepelného príkonu a iných, ktorý budú od roku 2013 povinnými účastníkmi schémy obchodovania so skleníkovými plynmi. • Rokom 2013 navrhuje komisia stanoviť jednotný strop pre celú EÚ a prideľovať kvóty podľa úplne harmonizovaných pravidiel a tým pádom národné alokačné plány už nebudú potrebné. Od roku 2013 by sa mal celkový počet kvót každoročne lineárne znižovať.

  18. Dôsledky implementácie smernice • Pri určovaní zásad pre stanovenie benchmarkov, má byť východiskovým bodom priemerný výkon, ktorý v danom období dosiahlo 10 % najúčinnejších zariadení v Európskej únii v rokoch 2007 – 2008. • Náklady na naplnenie výšky odvodov CO2 z dôvodu nutnosti nákupu na burze sa v súčasnosti nedajú z dôvodu neznalosti cien ani vyčísliť. • Je však zrejmé, že vzhľadom na to, že väčšina technológií chemického priemyslu nebude spadať do 10 % najúčinnejších zariadení EÚ v rokoch 2007 - 2008a budúmusieť robiť opatrenia, aby sa dostali na úroveň BAT a BREFa dlhodobo budú musieť nakupovať kvóty, budú znevýhodňovanév rámci konkurencie schopnosti mimo EÚ. • Účinky vyplývajúce zo smernice o obchodovaní s emisiami skleníkových plynov od roku 2013, po jej zavedení negatívne ovplyvnia ekonomiku výroby hnojív v EÚ. Pre výrobcov hnojív bude už od roku 2013 značný nárast nákladov, nie len vplyvom priamych emisií z výroby , ale aj vplyvom vyšších cien elektriny, pretože výrobcovia elektriny si vyššie náklady môžu priamo preniesť do predajných cien elektriny, čo si výrobcovia hnojív v EÚ nemôžu dovoliť.

  19. Záver • Prijatím smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách, budú prevádzkovatelia na zosúladenie ustanovení a cieľov musieť vynaložiť nemalé náklady, ktoré sa v súčasnosti ani nedajú vyčísliť. Termíny na zosúladenie sú už v súčasnosti nereálne a nesplniteľné. • Smernica európskeho parlamentu a rady 2009/29/ES z 23. apríla 2009, zapracovaná do slovenskej legislatívy vo forme zákona č. 47/2011 Z.z., zavádza ďalšie povinnosti v oblasti ochrany ovzdušia, ktoré súvisia s investičnou náročnosťou, ako aj s nákladmi spojenými s nákupom a odvodom kvót. • Z uvedeného krátkeho prehľadu len v oblasti ochrany ovzdušia vyplýva, že chemický priemysel ako celok bude mať veľmi zložitú situáciu v rozpätí 3 – 10 rokov, aby sa s požiadavkami EÚ vysporiadal. • Je otázne, či jeho potenciál je vôbec schopný uvedenú záťaž zniesť. • A to som ešte nespomenulďalšie požiadavky týkajúce ochrany vôd a iných zložiek ŽP

  20. Ďakujem za pozornosť Ing. Jozef Krajmer jkrajmer@duslo.sk Duslo, a.s. Administratívna budova, ev.č. 1239, 927 03 Šaľa

More Related