1 / 53

V znam MSP v ekonomike

2. 1 Podstata podnikania. Velkost u? sama o?sebe ?iad?ca nebude. Bude musiet byt funkcn?. Dosahovat mimoriadnu v?konnost znamenalo po cel?ch sto rokov byt najv?c?? v?odvetv?. Oddnes bude dosahovanie mimoriadnej v?konnosti znamenat viac, mat spr?vnu velkost. A?vo v?c?ine oblast? to bude stredn? vel

tekli
Download Presentation

V znam MSP v ekonomike

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


    1. 1 Význam MSP v ekonomike 1 Podstata podnikania 2 Teória podnikania 3 Vymedzenie malých a stredných podnikov (MSP) a klasifikácia MSP 4 Význam MSP v ekonomike 5 Výhody a nevýhody MSP 6 Stav rozvoja MSP v SR a v EÚ 7 MSP v strednej Európe a ich ekonomické vyhliadky v EÚ

    2. 2 1 Podstata podnikania Velkost už sama o sebe žiadúca nebude. Bude musiet byt funkcná. Dosahovat mimoriadnu výkonnost znamenalo po celých sto rokov byt najväcší v odvetví. Oddnes bude dosahovanie mimoriadnej výkonnosti znamenat viac, mat správnu velkost. A vo väcšine oblastí to bude stredná velkost. Peter F. Drucker

    3. 3 1 Podstata podnikania Podnikanie (Obchodný zákonník) – sústavná cinnost vykonávaná podnikatelom samostatne vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednost s cielom dosiahnut zisk. Môžu ho vykonávat jednotlivci – fyzické osoby alebo obchodné spolocnosti, družstvá a združenia (právnické osoby).

    4. 4 1 Podstata podnikania Podstata podnikania - rozhodovanie v podmienkach rizika a neistoty: o oblasti podnikania: co vyrábat a predávat, aké služby poskytovat, o právnej forme podnikania, o umiestnení podniku, o organizácii podniku, o miere použitia cudzieho kapitálu, o rozdelení hospodárskeho výsledku podnikania, o rizikách podnikania a ich rozdelení, o zamestnancoch, o .....dalších otázkach s cielom zväcšit majetok podniku.

    5. 5 1 Podstata podnikania „Risk je zisk“........ Riziko – „cena“ podnikania, zisk – odmena z podnikania „No pains, no gains“ Bez úsila, bolesti – žiadne zisky

    6. 6 1 Podstata podnikania Podnik (firma) v trhovej ekonomike funguje na princípoch: súkromného vlastníctva, kombinácie výrobných faktorov, hospodárnosti, rentability a financnej rovnováhy, Je samostatná ekonomická jednotka, Má vlastný systém disponovania hmotnými a financnými prostriedkami, Má vlastný systém vztahov k iným podnikatelským jednotkám, voci ktorým vystupuje ako samostatný právny subjekt .

    7. 7 1 Podstata podnikania Ekonomická samostatnost podniku – prejavy: na trhu vystupuje ako samostatný subjekt, prostriedky na obnovu a rozvoj svojej cinnosti získava prevažne predajom svojich výrobkov, tovarov alebo služieb, v podniku sa uskutocnuje uzavretý kolobeh prostriedkov, funguje na princípe ekonomickej výmeny a na princípe zisku. Právna subjektivita podniku – vyplýva z legislatívy (hlavne Obchodný zákonník).

    8. 8 1 Podstata podnikania Podnikatel – fyzická osoba, alebo orávnická osoba (spolocnost), ktorá podniká, fyzická osoba zapísaná v obchodnom registri, fyzická osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia, fyzická osoba podnikajúca na základe iného ako živnostenského oprávnenia podla osobitných predpisov, napr. lekár, lekárnik, veterinárny lekár, advokát, notár, patentový zástupca, znalec, tlmocník, danový poradca, reštaurátor kultúrnych pamiatok – musia byt zapísaní v registri, ktorý vedie príslušná komora, ministerstvo alebo iný orgán štátnej správy), fyzická osoba, ktorá vykonáva polnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách a je registrovaná podla osobitných predpisov (evidencia samostatne hospodáriacich rolníkov na obecných úradoch)

    9. 9 2 Teória podnikania Zaciatky teórie podnikania Už v 18. stor. v prácach fr. ekonómov Richarda Cantillona a Jeana Baptistu Saya. R. Cantillon: rozlišuje 2 skupiny ludí: podnikatelia (žijú v stále v neistote), námedzní ludia (majú zabezpecený stály príjem). J.B. Say: zdôraznuje rozvážnost podnikatela, ktorý pôsobí v podmienkach rizika, využíva výsledky vedy, skúsenosti iných, získava vlastné poznatky a skúsenosti a prikazuje podriadeným ako ich majú využívat.

    10. 10 2 Teória podnikania Rozvoj teórie podnikania - 20. stor. – v dielach rak. makroekonóma Josepha Aloisa Schumpetera. Hl. myšlienka: každý ekonomický vývoj stavia na procese tvorivého, kreatívneho nicenia. Nicením starých štruktúr sa výrobné faktory (práca, kapitál, pôda, ale aj znalosti) vždy opät nanovo usporiadajú. Nicenie je teda nevyhnutné (nie je teda systémovou chybou), aby mohlo prebehnút nové usporiadanie. Iniciátorom tvorivého nicenia sú inovácie, ktoré podniky realizujú a cielom presadit sa na trhu. Podnikatelia - motor ekonomického vývoja, vnášajú do podnikania nové prvky, využívajú výdobytky vedy a techniky a znásobujú kapitál.

    11. 11 2 Teória podnikania Inovácia - presadenie technickej alebo organizacnej novinky, nie iba jej objav - invencia (J. Schumpeter: „Theorie der wirtschaftlichen Entwicklung“, 1911). Termín inovácia zaviedol sám Schumpeter do teórie hospodárstva v r. 1939 vo svojom diele Business Cycles publikovanej v USA, kde sa jedna kapitola nazýva Teória inovácií. Po preklade jeho diela do nemciny v r.1961 sa slovo zacalo v Nemecku široko používat.

    12. 12 2 Teória podnikania Inovátor podla Schumpetera – tvorivý podnikatel, (na rozdiel od podnikatela arbitrážistu, ktorý iba využíva cenové rozdiely na dosahovanie zisku), ktorý hladaním nových akcných oblastí usktocnuje proces tvorivého nicenia. Pohána ho vpred jeho monopolné postavenia založené na inováciách, ktoré inovatívnemu podnikatelovi zabezpecujú renty pioniera. Sú to penažné výhody (nazývané aj inovacné ceny), ktoré vznikajú prostredníctvom inovacných zlepšení, napr. prostredníctvom vyššej produktivity.

    13. 13 2 Teória podnikania Harvey Liebenstein: Spracoval pôvodnú a podnetnú analýzu roly podnikatelstva v ekonomickom rozvoji (dielo Enterpreneurship and Development - 1968). Sformuloval tieto funkcie, ktoré vykonáva podnikatel: "market-connecting role – rola spojky trhov" – spája potenciálny trh výstupov s trhmi všetkých podstatných vstupov, "gap-filling role – rola vyplnovania medzier na trhu" – robí to, co trhy nerobia bežne alebo jednoducho, "input completing role – rola kompletovania vstupov" – obstaráva všetky vstupy potrebné pre podnik a "enterprise-creating role – rola tvorcu podniku" (navzájom spája vstupy na produkovanie výstupu v case a urcitým druhom organizácie).

    14. 14 2 Teória podnikania Z týchto funkcií vyplývajú rôzne špecifické cinnosti podnikatela (bez ohladu na velkost podniku): Hladanie, objavovanie a vyhodnocovanie nových ekonomických príležitostí Iniciatíva pri uskutocnovaní svojej vízie a robenie všetkého nevyhnutného na jej uskutocnenie Urcovanie, nachádzanie, a najímanie alebo kúpa ludských a materiálnych vstupov a ich integrácia Založenie podniku, jeho riadenie a vedenie ludí zapojených do neho Vytvorenie a zavedenie vhodnej štruktúry odmenovania (pohnútok) pre ludí vo firme Znášanie neistoty a rizika Nesenie najvyššej zodpovednosti a zvládanie kríz Nepretržité hladanie, ucenie sa, hodnotenie a zavádzanie nových výrobných postupov, nových možných vstupov a nových prístupov v manažmente

    15. 15 2 Teória podnikania Záver o podnikaní a ekonomickom rozvoji: Podnikatelia sú motorom hospodárstva, majú vízie možnosti nových druhov ekonomickej aktivity a robia všetko nevyhnutné, aby uskutocnili svoje vízie. Podnikatelia zakladajú nové podniky, nové obchodné cinnosti, nové ekonomické sektory. Vytvárajú pracovné miesta pre iných; produkujú výrobky a služby pre obcanov; zavádzajú nové postupy znižovania nákladov alebo výrobné technológie zlepšených výrobkov a zlepšených alebo zlacnených výstupov; zarábajú cudzie meny rozvojom exportu alebo substitúciou importov; šetria, získavajú financné prostriedky a investujú. Generujú príjmy a bohatstvo, ktoré umožnujú vládam výber daní za úcelom ich vynakladania na rozvoj ludí (vzdelávanie, zdravotníctvo a sociálne služby), fyzickú infraštruktúru a vôbec verejné statky. Podporujú proces ucenia sa a prispôsobovania sa meniacim sa podmienkam v dôsledku zmien v technológiách, vývoja trhov a zmien v politikách.

    16. 16 3 Vymedzenie malého a stredného podniku Zákon c. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci, par. 10:

    17. 17 3 Vymedzenie malého a stredného podniku

    18. 18 3 Vymedzenie malého a stredného podniku Dalšie typické kvalitatívne znaky malého podniku: jednoduchá organizacná štruktúra, nezávislé rozhodovanie a riadenie jedným vedúcim (vlastník = manažér), vlastný kapitál, výkon podnikania v regióne podniku

    19. 19 3 Vymedzenie malého a stredného podniku Klasifikácia podnikov- podla predmetu cinnosti: výrobné (priemyselné), stavebné, obchodné, polnohospodárske, lesnícke, cestovného ruchu (ubytovacie a stravovacie), dopravné, financné ostatné

    20. 20 4 Význam MSP v ekonomike Základné úlohy malých podnikov v ekonomike USA podla Small Business Administration (SBA) sú: udržiavanie sútaživosti, a tým udržiavanie trhového mechanizmu, malé podnikanie podporuje demokraciu, pretože ekonomická a politická moc sa rozptyluje medzi široké vrstvy obyvatelov, malé podnikanie ponúka príležitost pre sebarealizáciu a rozvoj osobnej iniciatívy, malé podniky predstavujú velký a diferencovaný zdroj pracovných príležitostí, malé a stredné podniky (MSP) nie sú v odvetviach hospodárstva rozptýlené rovnomerne, sústredujú sa predovšetkým na tie oblasti podnikania, kde môžu najviac uplatnit svoje konkurencné výhody.

    21. 21 4 Význam MSP v ekonomike Národohospodárske funkcie malých podnikov: a) ekonomické: decentralizácia hospodárskeho systému, výrobno – rastová funkcia, funkcia zásobovania obyvatelstva, stabilizácia konjunktúry, funkcia regionálneho rozvoja, b) spolocenské: sloboda a stabilita v spolocnosti, vzdelávacia funkcia, ekologická funkcia, c) politické: stabilita demokracie, objekt politiky.

    22. 22 4 Význam MSP v ekonomike Ekonomická váha v ekonomike Rocné obraty podnikov : od 600 tisíc eur v malých a stredných podnikoch až po 255 miliónov eur vo velkých podnikoch. Export malých podnikov - iba 13% obratu, export velkých podnikov - 21% celkového obratu do zahranicia. Malé a stredné podniky - dodávatelia tovarov a služieb pre velké exportujúce spolocnosti, nepriame vývozy sú tiež významné. Záver: jednoznacne mimoriadny význam fungujúcich malých a stredných podnikov pre hospodárstvo krajiny.

    23. 23 4 Význam MSP v ekonomike Zamestnanost V európskom hospodárskom priestore (European Economic Area - EEA) vrátane Švajciarska existuje okolo 20 miliónov podnikov, ktoré zamestnávajú 122 miliónov ludí. Približne 93% týchto podnikov - tzv. mikropodniky, 6% tvoria malé podniky, 0,8% sú stredne velké podniky a iba 0,2% je velkých podnikov s viac ako 250 zamestnancami. 34% pracovných miest - v  mikropodnikoch, 19% - v malých podnikoch 13% - v podnikoch strednej velkosti. Prostriedok regionálneho rozvoja, Záver: Dve tretiny všetkých pracovných miest v ekonomike: v malých a stredných podnikoch, pricom každý v priemere zamestnáva 6 osôb.

    24. 24 4 Význam MSP v ekonomike Zdroj inovácií v ekonomike Preco sú malé podniky nositelmi inovácií? znacný pocet vynálezov je od nezávislých zlepšovatelov alebo z malých podnikov, menej organizacných obmedzení, väcší priestor pre individuálnu iniciatívu, inovácia je podmienkou prežitia na trhu, manažéri malých technologických podnikov sú viac zainteresovaní na realizácii inovácie ako vo velkých podnikoch, pre velké podniky inovácia nie je vždy ekonomicky výhodná (kanibalizácia vlastných výrobkov, ktoré sa ešte dobre predávajú), vedecko-výskumní pracovníci vo velkých podnikoch sú viac špecializovaní, v malých – viac univerzálni.

    25. 25 4 Význam MSP v ekonomike Zdroj inovácií v ekonomike Štatistiky o inováciách: Malé podniky vynakladajú menej prostriedkov na vedu a výskum ako velké, ale produkujú dvakrát viac inovácií na zamestnanca (napr. v USA v r. 1991- MSP: 40% patentov) Malé podniky môžu byt lepšie v generovaní nových poznatkov, väcšie sú však schopnejšie získavat tieto inovácie: kúpou vlastníckych práv, kúpou profitujúcich firiem.

    26. 26 5 Výhody a nevýhody MSP Výhody MSP: pružná reakcia na zmenu požiadaviek a podmienok, väcšie inovacné schopnosti, úzke kontakty so zákazníkmi, vytváranie nových pracovných miest, špecializácia, lepšie prispôsobenie sa podmienkam regiónu, kde majú komparatívne výhody: - lacná kvalifikovaná pracovná sila, - lacnejšie výrobné priestory, pozemky, znalost infraštruktúry, bezprostredné, neformálne vzájomné kontakty zamestnancov, zamestnancov a manažmentu, prehladná organizacná štruktúra, - priame riadenie a kontrola, centralizácia riadiacich funkcií,

    27. 27 5 Výhody a nevýhody MSP Nevýhody MSP: obmedzené financné zdroje, (nedostatok vlastného kapitálu na investovanie, horšia dostupnost cudzích zdrojov), a tým obmedzenie pre další rozvoj, nedostatok znalostí (know-how) v oblasti riadenia podniku, nedostatok informácií o trhu (nedostatky v marketingu, stratégii) a obmedzené zdroje na výskum a reklamu, vysoké náklady na diferenciáciu produkcie, nižšia produktivita práce, tažkosti so získavaním množstvových nákupných zliav u dodávatelov surovín, materiálov a polotovarov, vylúcenie z podnikania, ktoré si vyžaduje vysoké investície, casto vysoká intenzita práce vlastníka.

    28. 28 5 Výhody a nevýhody MSP Spolupráca medzi malými podnikmi - vytváranie spojenectiev (aliancií) a sietí (networking) prináša výhody: prístup k novým technológiám a ich spolocné využívanie, lepšie zhodnocovanie podnikových zdrojov, otváranie nových trhov, prístup k novým znalostiam, riešenie problémov s pomocou partnerov, tvorbu nových inovatívnych produktov, lepšie poskytovanie produktov a služieb zákazníkom spolocná ochrana pred niektorými praktikami konkurencie velkých hrácov na trhu a vyšší spolocensko-politický vplyv.

    29. 29 5 Výhody a nevýhody MSP Test životaschopnosti MSP: prežil prvé 3 roky podnikania? Ak neprežil, tak najcastejšie kvôli chybám a nedostatkom už pri zakladaní podniku. Akým? 1 Nedostatocná kvalifikácia a skúsenosti podnikatela 2 Nerešpektovanie zakladatelských formalít a nedostatky pri príprave zmlúv 3 Nepremyslená podnikatelská koncepcia (chýba obchodná a výrobná stratégia) a volba vhodného okamihu zacatia podnikania 4 Nízka úroven (optimistická) poznatkov o trhu , hlavne nekvalitný odhad odbytových možností

    30. 30 5 Výhody a nevýhody MSP Test životaschopnosti MSP (pokr.): 5 Nedostatocná financná gramotnost podnikatela: (a) Nesprávny výpocet potreby štartovacieho kapitálu, (b) Velmi casté podhodnotené kalkulácie jednotkových nákladov – nesprávne ceny výrobkov/služieb 6 Nákladné zaciatky podnikania (volba miesta podnikania, vybavenia kancelárií, dopravných prostriedkov), 7 Nedostatocne zabezpecené zdroje financovania pre podnikanie 8 Nedostatky vo výbere a výchove zamestnancov (nekvalifikovaní a nespolahliví zamestnanci) 9 Nedostatocné skúsenosti s riadením ludí 10 Podcenovanie/chyby vo vedení úctovníctva, v daniach a v odvodoch

    31. 31 6 Stav MPS v SR a EÚ Štruktúra podnikatelského sektora a jeho podielu na zamestnanosti – SR 2004

    32. 32 6 Stav MPS v SR a EÚ Štruktúra podnikatelského sektora v EU a jeho podielu na zamestnanosti – rok 2003 pre EU-19 (EU-15 + Island, Nórsko, Švajciarsko a Lichtenštajnsko Podnik - právnická aj fyzická osoba, zamestnanost u živnostníkov stanovená kvalifikovaným odhadom.

    33. 33 6 Stav MPS v SR a EÚ Nasledujúce tabulky sú výsledkom rozsiahleho výskumu, ktorý prebehol v r. 2003 v 19 krajinách Európy vrátane prístupových krajín v mikropodnikoch, malých a stredných podnikoch. Postavenie malých a stredných podnikov v EEA, upravené [ENSR]Nasledujúce tabulky sú výsledkom rozsiahleho výskumu, ktorý prebehol v r. 2003 v 19 krajinách Európy vrátane prístupových krajín v mikropodnikoch, malých a stredných podnikoch. Postavenie malých a stredných podnikov v EEA, upravené [ENSR]

    34. 34 6 Stav MPS v SR a EÚ

    35. 35 6 Stav MPS v SR a EÚ Podnikatelia v MSP podla pohlavia - zdroj [ENSR] Podnikatelia v MSP podla pohlavia - zdroj [ENSR]

    36. 36 6 Stav MPS v SR a EÚ Hlavné cinnosti MSP v clenení na priemysel, obchod a služby. Hlavné cinnosti MSP v clenení na priemysel, obchod a služby.

    37. 37 7 Stav MPS v SR a EÚ Závery výskumu INSEE (Francúzsky štatistický úrad): kvalita podnikatelského plánu (projektu) je dôležitejšia ako kvality vlastného zakladatela podniku, z 10 novo založených podnikov 6 prežilo nasledujúcich 6 rokov, klúc k zachovaniu fungovania podniku - najmä objem investovaných prostriedkov potrebných pre nákup strojov, vybavenia a celkový rozbeh podnikania

    38. 38 6 Stav MPS v SR a EÚ Závery výskumu INSEE (Francúzsky štatistický úrad): Menej ako 50% majitelov, ktorí investovali menej ako 10.000 FRF prežilo 3 roky. Viac ako 80% majitelov, ktorí investovali viac ako 500.000 FRF, ešte stále podniká. Cím sú zdroje na rozbehnutie projektu väcšie, tým je väcšia pravdepodobnost prežitia podniku. Podnikatelské projekty s pociatocným kapitálom väcším ako 500.000 FRF predstavujú iba 8% z celkového poctu a projekty s kapitálom vyšším ako 1.000.000 sotva 4%. Z hladiska prežitia je výhodnejšie prevziat existujúci podnik, ako si založit vlastný. Obchodné spolocnosti omnoho lepšie vzdorujú nástrahám podnikania ako podnik jednotlivca. Až 68% spolocností funguje aj po 3 rokoch, zatial co skoro polovica individuálnych podnikov (živností) skrachovala.

    39. 39 6 Stav MPS v SR a EÚ Odvetvie podnikania - významný faktor úspešnosti založenia a fungovania MSP: podniky, ktoré poskytujú služby domácnostiam majú najväcšie šance na prežitie, z toho 40% z oblasti zdravia a zdravotníctva v odvetví stavebníctva a priemyslu je vysoká pravdepodobnost prežitia a to okolo 3 rokov najzranitelnejšie odvetvie - obchod,  hotely, bary a  reštaurácie. Avšak v ostatných 2 oblastiach je väcšina skrachovaných podnikov následne prevzatá iným vlastníkom.

    40. 40 6 Stav MPS v SR a EÚ Profil zakladatela – dôležité sú hlavne skúsenosti a zrucnosti, ktoré majú pozitívny vplyv na životaschopnost podniku. Lepšie výsledky - bývalí zamestnávatelia, remeselníci, obchodníci a vedúci pracovníci (kvôli skúsenostiam s vedením podniku) ako bývalí zamestnanci.

    41. 41 6 Stav MPS v SR a EÚ V prípade 10 a viacrocných skúseností zakladatela 3 roky prežije 7 z 10 podnikov ci ide o novo založenú alebo prevzatú spolocnost. Naopak - viac ako 50% spolocností, ktorých zakladatel nemal žiadne skúsenosti, skrachuje do 3 rokov. Vek zakladatela silne ovplyvnuje úspešnost prežitia: ak má zakladatel viac ako 50 rokov (11% zakladatelov), tak pravdepodobnost prežitia 3 rokov je 2:3. Naopak ak má zakladatel menej ako 25 rokov (8% zakladatelov), tak je pravdepodobnost prežitia 3 rokov iba 1:2. Dosiahnutá úroven vzdelania zakladatela - vplyv na životaschopnost projektu: úroven maturita + 2 roky VŠ zvyšuje úspešnost prežitia 3 rokov o 6% (zo 56,6% na 62,7%); avšak vhodný diplom má tiež svoj význam, v prípade odborného diplomu je šanca prežitia vyššia ako v prípade maturity. Z hladiska pohlaví neexistuje významný rozdiel v úspešnosti realizácie podnikatelského projektu. Vo všeobecnosti sa zvyšuje sa pocet žien v podnikaní.

    42. 42 6 Stav MPS v SR a EÚ Závery výskumu o študentoch – podnikateloch: nedostatok financovania a skúseností sa tu prejavuje najviac. Velký hendikep - spracovanie kvalitných podnikatelských projektov, iba 53% ich podnikov prežije 3 roky, co je podobné ako u skupiny nezamestnaných. Podniky študentov majú predovšetkým málo financných prostriedkov: 29% zakladatelov investuje menej ako 10.000 FRF vs. 18% v iných podnikatelských skupinách. Naopak, iba 6% z nich investuje viac ako 250.000 FRF. Študenti si prevažne zakladajú živnosti – podnik jednotlivca, a to až v 69%. Skôr výhodou je to, že sa viac orientujú na sektor služieb (menej kapitálovo nárocné). Takmer 50% z nich zacína v sektore služieb pre podniky. Dostávajú podstatne menej verejnej podpory: v priemere 14% voci 31% v iných skupinách. U najpocetnejšej skupiny študentov - podnikatelov - tých, ktorí zacali podnikat hned po skoncení štúdia je to iba 6%. Študenti, ktorí dostávajú pomoc, ju väcšinou dostávajú ako bývalí nezamestnaní. Práve tí, ktorí prešli fázou nezamestnanosti po štúdiách a získali verejnú pomoc, potom dosahujú najvyššiu úspešnost prežitia svojich podnikov: až 62%. Študenti nemajú predchádzajúce skúsenosti s podnikaním: až 73%. Študentský status výrazne neobmedzuje v podnikaní. Hlavným nedostatkom je málo prostriedkov, ktoré študenti môžu investovat do svojich podnikatelských projektov a tiež nedostatok skúseností ako funkcii podnikatelov, tak aj v oblasti svojho podnikania. Odstránenie týchto nedostatkov ––> výrazne lepšia šanca prežitia ich podnikov.

    43. 43 6 Stav MPS v SR a EÚ Dôležitost motivácie pre podnikanie! Motivácia pre založenie podniku u študentov. Motivácia pre založenie podniku u študentov.

    44. 44 6 Stav MPS v SR a EÚ Motivácia pre podnikanie u študentov: Chut podnikat, skúsit a preverit svoje schopnosti ako  istá výzva pre záujemcu. Možnost využit príležitost na podnikanie, iba u bývalých samostatne zárobkovo cinných osôb bola na prvom mieste Prekážky v zaciatkoch podnikania: väcšina si stažovala na byrokraciu, s ktorou bolo tažké si poradit a to napriek štúdiu alebo práve kvôli tomu. Iba 50% absolventov - zakladatelov podniku si vytvorilo podnik v ich odbore štúdia. V oblasti ekonómie, manažmentu a práva bola zistená velmi slabá previazanost medzi štúdiom a prácou. Títo absolventi sa pokladajú za generalistov. Naopak v technických disciplínach je táto väzba omnoho silnejšia. Absolventi sa v prvom rade definujú ako špecialisti. Aj ak sa práca nezhoduje s vyštudovaným odborom, tak absolventi vyzdvihujú prínosy vzdelania hlavne v oblasti know-how . Štúdium ich naucilo prispôsobovat sa, stále sa ucit nové, a tým dobehnút potrebné vedomosti pre podnikanie. Majú viac poznatkov, väcšiu sebadôveru a samostatnost – co im ulahcilo rokovania s úradmi, bankami, dodávatelmi a dokonca aj s klientmi. V ich novom prostredí je diplom vnímaný ako garancia serióznosti a kompetentnosti. Údaje vo vyššie uvedených tabulkách majú casovo premenlivý charakter, uvedené císla treba považovat za orientacné, majú však dobrú vypovedaciu hodnotu o význame a úlohe MSP v jednotlivých krajinách.Údaje vo vyššie uvedených tabulkách majú casovo premenlivý charakter, uvedené císla treba považovat za orientacné, majú však dobrú vypovedaciu hodnotu o význame a úlohe MSP v jednotlivých krajinách.

    45. 45 6 Stav MPS v SR a EÚ Lisabonský program EÚ ( jar r. 2000) vytýcil strategický ciel do r. 2010: EÚ sa stane najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou ekonomikou sveta, ktorá bude schopná trvalého rastu s vyšším poctom kvalitnejších pracovných miest a vyšším stupnom sociálnej súdržnosti.

    46. 46 6 Stav MPS v SR a EÚ Európska rada prijala Európsku chartu pre malé podniky - záväzok EÚ podporovat malé podniky, lebo sú: najslubnejšie zdroje nových pracovných príležitostí, inovácií, ekonomického rozvoja tak, aby boli schopné využit všetky príležitosti informacnej spolocnosti do ktorej smeruje EÚ

    47. 47 6 Stav MPS v SR a EÚ Hlavné záväzky z tejto Charty pre politiku Európskej únie voci malým a stredným podnikom: Posilnit duch inovovania a podnikavosti, co umožní európskym podnikom celit budúcim výzvam. Dosiahnut taký regulacný rámec a administratívny rámec, ktorý by podporoval podnikatelskú cinnost a zlepšil postavenie podnikatelov. Zabezpecit prístup na trhy na základe najmenej zatažujúcich požiadaviek, ktoré sú v súlade s hlavnými cielmi verejnej politiky. Napomáhat prístup k výskumu a technológiám. Zlepšit prístup k financiám pocas celého životného cyklu podniku. Neustále zlepšovat výkonnost tak, aby Európska únia ponúkala najlepšie prostredie pre malé podniky na svete. Pocúvat hlasy malých podnikov. Presadzovat podporu špickovým malým podnikom.

    48. 48 6 Stav MPS v SR a EÚ Slovensko schválilo Európsku chartu pre malé podniky v roku 2002 vláda SR ju priebežne postupne realizuje v opatreniach na zlepšovanie podnikatelského prostredia v SR, tento postup sa rocne vyhodnocuje a reportuje kompetentnému orgánu Európskej komisie, ktorý správy sumarizuje a zverejnuje s cielom umožnit maximálne využívanie úspešných postupov (best practicies) vo všetkých clenských štátoch EÚ.

    49. 49 6 Stav MPS v SR a EÚ Schválením tejto charty sa štát EÚ zaväzuje, že bude prijímat opatrenia na zlepšenie podnikatelského prostredia, pricom primerane zohladní potreby malých podnikov v oblastiach: vzdelávanie a odborná príprava na podnikanie, lacnejší a rýchlejší zaciatok podnikania, lepšia legislatíva a regulácia, dostupnost zrucností, zlepšenie on-line prístupu k informáciám, viac výhod vyplývajúcich z jednotného trhu, zdanovanie a financné otázky, posilnenie technologickej kapacity malých podnikov, úspešné modely elektronického podnikania a podpora špickových malých podnikov, vytvorenie silnejšieho, efektívnejšieho zastúpenia záujmov malých podnikov na úrovni únie a na národnej úrovni.

    50. 50 7 MSP v str. Európe, ich ekonomické vyhliadky v EÚ Výsledky výskumu Economist Intelligence Unit (marec – apríl 2004): Zosilnie domáca konkurencia (68% respondentov), co sú MSP pripravené zvládnut Rozšírenie zvýši mierne odbyt, co ale nekompenzuje domáce odbytové straty Trh EÚ zvýši tlak na rast miezd ( 52% respondentov) – doteraz hlavnej konkurencnej výhody MSP v SE, bude ho treba obmedzovat a hladat zdroje úspor, napr. u dodávatelov Prísnejšie predpisy a vyššie bremeno súladu (42% respondentov). Zlepšit si vedomosti o ekonomickej legislatíve EÚ, napr. cez agentúry EÚ: požiadavky na súlad, prevádzkové požiadavky a podmienky, štrukturálne fondy EÚ a žiadosti o ich cerpanie. Udržat si domácich zákazníkov v konkurencii s EÚ - hlavná priorita: zlepšit riadenie vztahov so zákazníkmi Investovat do pracovníkov (35% respondentov), aby najlepší neodišli do starej EÚ MSP v strednej Európe a ich ekonomické vyhliadky v EÚ (dopracované z eFocus 1/2005 s.4-6). Výsledky výskumu Economist Intelligence Unit (marec – apríl 2004) sponzorovaného firmou Oracle – online prieskum názorov 147 vyšších manažérov MSP z 8 nových clenov EÚ doplnený o podrobné rozhovory s nimi v Bulharsku, Cesku, Madarsku a Polsku.MSP v strednej Európe a ich ekonomické vyhliadky v EÚ (dopracované z eFocus 1/2005 s.4-6). Výsledky výskumu Economist Intelligence Unit (marec – apríl 2004) sponzorovaného firmou Oracle – online prieskum názorov 147 vyšších manažérov MSP z 8 nových clenov EÚ doplnený o podrobné rozhovory s nimi v Bulharsku, Cesku, Madarsku a Polsku.

    51. 51 7 MSP v str. Európe, ich ekonomické vyhliadky v EÚ Výsledky výskumu Economist Intelligence Unit (marec – apríl 2004) – pokracovanie: Riziko akvizície vlastnej firmy (19% respondentov) Vyšší tlak na transparentnost v rámci podniku (12%), napr. požiadavky certifikovanej kvality podniku Prístup ku kapitálu pre MSP zostane nadalej obmedzený Hladat nové konkurencné výhody v kvalite produktov, spolahlivosti a v lepších službách zákazníkom Premyslene investovat do efektívneho využitia IKT (prispôsobit organizacnú štruktúru a podnikové procesy, dostatocne vyškolit zamestnancov) , napr. CRM MSP v strednej Európe a ich ekonomické vyhliadky v EÚ (dopracované z eFocus 1/2005 s.4-6). Výsledky výskumu Economist Intelligence Unit (marec – apríl 2004) sponzorovaného firmou Oracle – online prieskum názorov 147 vyšších manažérov MSP z 8 nových clenov EÚ doplnený o podrobné rozhovory s nimi v Bulharsku, Cesku, Madarsku a Polsku. MSP v strednej Európe a ich ekonomické vyhliadky v EÚ (dopracované z eFocus 1/2005 s.4-6). Výsledky výskumu Economist Intelligence Unit (marec – apríl 2004) sponzorovaného firmou Oracle – online prieskum názorov 147 vyšších manažérov MSP z 8 nových clenov EÚ doplnený o podrobné rozhovory s nimi v Bulharsku, Cesku, Madarsku a Polsku.

    52. 52 7 MSP v str. Európe, ich ekonomické vyhliadky v EÚ MSP v strednej Európe a ich ekonomické vyhliadky v EÚ (dopracované z eFocus 1/2005 s.4-6). Zdroj: Stratégie rastu MSP v strednej Európe, eFocus 1/2005, s.4-6. MSP v strednej Európe a ich ekonomické vyhliadky v EÚ (dopracované z eFocus 1/2005 s.4-6). Zdroj: Stratégie rastu MSP v strednej Európe, eFocus 1/2005, s.4-6.

    53. 53 7 MSP v str. Európe, ich ekonomické vyhliadky v EÚ MSP v strednej Európe a ich ekonomické vyhliadky v EÚ (dopracované z eFocus 1/2005 s.4-6). Zdroj: Stratégie rastu MSP v strednej Európe, eFocus 1/2005, s.4-6. MSP v strednej Európe a ich ekonomické vyhliadky v EÚ (dopracované z eFocus 1/2005 s.4-6). Zdroj: Stratégie rastu MSP v strednej Európe, eFocus 1/2005, s.4-6.

    54. 54 7 MSP v str. Európe, ich ekonomické vyhliadky v EÚ

More Related