BEZPEČNOSTNÁ IDENTIFIKÁCIA BEZPEČNOSTNÁ INFORMÁCIA

1. BEZPEČNOSTNÁ IDENTIFIKÁCIABEZPEČNOSTNÁ INFORMÁCIA Téma 5

2. Bezpečnostná identifikácia Pojem "identifikácia" znamená zisťovanie (určenie) totožnosti a sám o sebe má rôzne významy. Podľa Krause (2006, s. 335) má pojem identifikácia tieto významy: • zisťovanie totožnosti, stotožnenie či proces zistenia úplného súladu medzi viacerými výrazmi, predmety, predstavami a pod., • spôsob zisťovania určitých prevádzkových podmienok strojov a zariadení. • stotožnenie sa s niekým iným, osobou, s jeho predstavami, záujmy, správaním a konaním (Filák a kol., 2006, s. 134). • určenie základných vlastností objektu za účelom jeho zaradenia do príslušnej prírodovednej skupiny, triedy s konečným cieľom určenia jeho individuálnej totožnosti.

3. Identifikácia bezpečnostných činností • Identifikáciu bezpečnostnýchaktivít v širšom slova zmysle možno chápať proces stotožňovania našich poznatkov a vedomostí so skutočnosťou • Výsledkom poznávacieho procesu je poznanie bezpečnostnej situácie • Záznamy o poznávaní javu, procesu či udalosti v bezpečnostnej činnosti (objektu), poznávací subjekt formuluje do zistení (faktov, správ, údajov, informácií) o javu, procese, incidente v bezpečnostnej činnosti (Filák a kol., 2006, s ... 135-136). • Pri skúmaní javov, procesov a udalostí v bezpečnostnej činnosti môžeme hovoriť o bezpečnostno relevantnej informácii.

4. Správa Správy Príjem Identifikujúci subjekt Identifikovaný objekt (zdroj informácie) Transformácia informácie (pamäť) Pôsobenie Schéma procesu identifikácie (Porada, 1987)

5. Modelovanie bezpečnostnej činnosti • Modely bezpečnostnej činnosti predstavujú vhodnú formu na vyjadrenie poznatkov o preskúmaných objektoch (javoch, procesoch a udalostiach) • Pri riešení úlohy stotožňovania v bezpečnostnej činnosti používame vhodné a osvedčené algoritmy • Úspešnosť identifikácie v bezpečnostnej činnosti závisí od vhodného výberu apriórnej a empirickej informácie a identifikačného algoritmu • Model možno vytvoriť iba na základe informácií, ktoré subjekt skúmania (bezpečnostný orgán) o skúmanom objekte získa.

6. Algoritmus identifikácie v bezpečnostných činnostiach • Objekt (jav, proces, udalosť) v čase t0 vyšle správu s obsahom relevantnej bezpečnostnej informácie I, • subjekt v čase t1 prijme ( je schopný prijať) správu s obsahom informácie I1..( Príjem a uvedomenie si tejto informácie značí, že identifikujúci orgán už pozná istú časť vlastností objektu.) • Po premietnutí prijatej informácie spätne na objekt, ktorý subjekt vykonal v ďalšom časovom okamihu t2 a vyslaním ďalšej správy objektom značí, • že v čase t3 orgán prijme už správu s obsahom informácie I2.. • To znamená, že orgán už chápe - spoznáva dokonalejšie vlastnosti objektu, pretože k prijatej informácii I1 sa informácia I2 pripočíta. • Proces sa opakuje až do času tk, kedy subjekt prijme správu s pôvodným obsahom informácie I ktorú zdroj - objekt (jav, proces, udalosť) vysiela už v čase t, a ktorá sa nemení.

7. Objekt Správa (Informácia I1) Príjem I1 to t1 Subjekt pozná istú časť vlastností objektu t2 t3-(k-1) Správa (Informácia I2-(k-1) Príjem I2-(k-1) Subjekt pozná ďalšie časti vlastností objektu t-(k-1) tk Správa (Informácia Ik) Príjem Ik Subjekt pozná vlastnosti objektu Algoritmus procesu identifikácie v bezpečnostných činnostiach

8. Druhy identifikácie bezpečnostných činnosti • Kriminalistická identifikácia objektov • Systémová identifikácia objektov • Biometrická identifikácia a verifikácia • Identifikácia a autentizácia v informačných a komunikačných technológiách.

9. BEZPEČNOSTNÁ INFORMÁCIA Informácia o stavoch, javoch a procesoch predstavuje sama o sebe potenciálnu schopnosť ovplyvňovať procesy a meniť ich usporiadanie. Vo všeobecnosti, informácie predstavujú mieru usporiadanosti systémov.

10. Základné pojmy spojené s bezpečnostnou informáciou: • Dáta sú vyjadrenia skutočností a myšlienok v predpísanej podobe tak, aby ich bolo možné uchovávať, prenášať a spracovávať. Dáta sú objektívne hodnoty vlastností entít (charakteristík objektov), spravidla vyjadrené pomocou symbolov, vzorcov a slov alebo kódov vytvorených kombináciou alfanumerických a iných znakov. • Informácie sú na rozdiel od dát výsledkom určitého procesu (spracovanie). Surovinou tohto procesu sú dáta. Často to je ľudský mozog, ktorý prevádza dáta na informácie. Informácie sú preto štruktúrované, ľudsky pochopiteľné dáta, ktoré tak majú pre človeka význam. • Znalosť je psychologickým výsledkom ľudského vnímania, učenie sa a zdôvodňovanie najrôznejších informácií. • Zručnosť je cvikom získaná motorická alebo myšlienková štruktúra umožňujúca kvalitné a rýchle vykonávanie určitej činnosti. • Skúsenosť je v praxi použitá a overená znalosť a/alebo zručnosť.

11. Základné pojmy spojené s bezpečnostnou informáciou • Spravodajstvo je znalosť ("spracované informácie") určené na stanovenie nejakého postupu (rozhodnutie konkrétneho človeka, v konkrétnej veci, v danom čase a za daných podmienok. • Informačný systém (IS) je organizovaný celok získavania, prenášania, spracovania a ukladania dát na uspokojovanie informačných potrieb používateľov. • Informačné technológie (IT) sú technologické a organizačné vzťahy a ich kvalita medzi jednotlivými prvkami informačného systému. Patria sem aj znalosti potrebné pre využitie nástrojov pre podporu všetkých procesov, výrobkov alebo služieb, rovnako tak ako ustálené postupy, metodiky a spôsoby práce s informáciami.Informačná stratégia a plánovanie • Informačná potreba je informácia potrebná na dosiahnutie určitého cieľa. Sú to oprávnené užívateľské nároky na poskytnutie dát alebo informácií v požadovanom rozsahu, kvalite a štruktúre z informačného systému s cieľom zabezpečiť jeho ďalšiu náväznú profesijnú činnosť alebo rozhodovanie.

12. Základné pojmy spojené s bezpečnostnou informáciou • Informačná podpora je miera uspokojovanie informačných potrieb jednotlivca alebo organizácie. Vychádza z možností použitých informačných technológií a procesov. • Informačná stratégia a plánovanie je chápaná ako analýza súčasných a budúcich základných (strategických) informačných potrieb bezpečnostnej organizácie a spôsobov ich naplnenia. Informačná stratégia vychádza z celkovej rezortnej bezpečnostnej stratégie a je pravidelne upresňovaná v závislosti na vonkajšom a vnútornom prostredí. • Globálny plán informačných potrieb je štruktúrovaný a konkretizovaný výsledok informačnej stratégie a plánovania s určením finančných prostriedkov, priorít, časových horizontov a zodpovednosťou pre jeho naplnenie. • Deontológia je súbor organizačných a etických pravidiel správania jednotlivcov i profesijných skupín pri výkone svojich povinností (v spoločnosti, organizácii, firme a pod). • Bezpečnostná organizácia plní úlohy bezpečnostného charakteru. Bezpečnostnou organizáciou v tomto ponímaní môže byť ministerstvo vnútra, policajné prezídium a pod. • Zložky ofenzívneho aj defenzívneho spravodajstva, vojenskej polície a pod. a akákoľvek podriadená entita týchto štruktúr. • Koordinátor je samostatný organizačný subjekt alebo osoba, poverená analýzou, riadením a realizáciou organizovaného, plánovitého a efektívneho prenosu vedeckých poznatkov do bezpečnostnej praxe podľa aktuálnych alebo globálnych potrieb všetkých bezpečnostných zložiek.

13. Aplikácia informačných a komunikačných technológií pri racionalizácii informačného procesu Informačné a komunikačné technológie sa v súčasnosti, ale najmä budúcnosti budú podieľať na rozvoji a získavaní bezpečnostných informácií. Bude to predovšetkým v týchto oblastiach: • Racionalizácia informačného procesu. • Rozvoj bezpečnostných - policajných a civilno-administratívnych informačných systémov. • zvyšovanie kvalifikácie bezpečnostných pracovníkov. • Skvalitnenie a zefektívňovanie manažérskych štýlov riadenia bezpečnostnej organizácie.

14. Charakteristika bezpečnostných informácií • Bezpečnostné informácie sú základom a materiálom pre vznik jednotlivých druhov bezpečnostných aktivít • Ide o informácie o aspektoch vzniku, priebehu a zániku bezpečnostných udalostí, resp. o rôznych protispoločenských činnostiach, poškodzujúcich, resp. ohrozujúcich životy a zdravie ľudí, majetok, ako aj iné zákonom chránené záujmy spoločnosti. • bezpečnostné informácie sú získavané z vonku, okolia systému bezpečnostných činností, čo vyplýva zo sociálneho charakteru bezpečnostnej činnosti práce

15. Funkcie bezpečnostnej informácie Bezpečnostné informácie zabezpečujú plnenie dvoch funkcií: • poznávacie • organizačné

16. Funkcie bezpečnostnej informácie • Poznávacia funkcia spočíva v poznaní všetkých všeobecných i špecifických znakov sledovanej protispoločenskej činnosti, ktorá je objektom výkonu jednotlivých bezpečnostných činností. • Organizačná funkcia spočíva v efektívnej nadväzností a organizácii činnosti jednotlivých bezpečnostných zložiek zapojených do kontroly kriminality ako v oblasti prevencie, tak represie.

17. Pojem bezpečnostnej informácie • Bezpečnostné informácie predstavujú systém vyhodnotených a systematicky roztriedených poznatkov o vzniku, zmene a zániku bezpečnostných udalostí, umožňujúcich efektívne organizovať, riadiť a koordinovať výkon bezpečnostných činností, zameraných na boj s kriminalitou a ostatnú protispoločenskú činnosť, s cieľom chrániť práva a oprávnené záujmy fyzických a právnických osôb, záujmy spoločnosti a ústavné zriadenie (Požár, 2006, s. 165).

18. Význam bezpečnostných informácií • Bez dôležitých a relevantných bezpečnostných informácií nie je možné efektívne riešiť a riadiť akúkoľvek činnosť, teda aj činnosť bezpečnostnú, zabezpečiť racionálne fungovanie a úspešný rozvoj a dosiahnuť vytýčených strategických, taktických i operatívnych cieľov bezpečnostnej organizácie. • Súhrn bezpečnostných informácií a z nich vyplývajúcich poznatkov je nevyhnutým predpokladom pre efektívne organizovanie a riadenie jednotlivých bezpečnostných činností.