Monitory
This presentation is the property of its rightful owner.
Sponsored Links
1 / 27

Monitory PowerPoint PPT Presentation


  • 94 Views
  • Uploaded on
  • Presentation posted in: General

Monitory. Monitor je pomerne zložitá periféria, jeho kvalitu posudzujeme mnohými parametrami. Obrazovka je veľká vákuová elektrónka. Skladá sa z anódy a katódy. Strana anódy je priehľadná, strana katódy je úzka, má tvar valca a jej úlohou je emitovať elektróny.

Download Presentation

Monitory

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation

Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author.While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server.


- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

Presentation Transcript


Monitory

Monitory


Monitory

Monitor je pomerne zloit perifria, jeho kvalitu posudzujeme mnohmi parametrami. Obrazovka je vek vkuov elektrnka. Sklad sa z andy a katdy. Strana andyje priehadn, strana katdyje zka, m tvar valca ajej lohou je emitova elektrny.

Monitorje displej sliaci na zobrazovanie textovch a grafickch informci v oblasti potaov, najm na zobrazovanie hlsen o stave systmu a priebehu jeho innosti. Na rozdiel od televzora obvykle nie je vybaven vysokofrekvennm vstupnm obvodom, resp. tunerom. Signl je do monitora prenan analgovo alebo digitlne.

Zobrazovac prvok monitora me by klasick obrazovka

(s prsluenstvom), LCD, plazmov displej a in displeje (obrazovky).

Vekos monitora sa udva v palcoch, priom existuj monitory od 14" a po 29".


Monitory

  • Monitory umouj prcu v 2 reimoch :

  • Textov reim Pouval sa v starch monitoroch. Obrazovka je rozdelen na mal polka znich kad zobraz jeden znak. Najastejie je na displeji 80 stpcov a 25 riadkov. Tento reim vyhovuje na psanie textu. M obmedzen farebn zobrazenie. Me sa vytvori farebn text alebo pozadie. Mu sa robi jednoduch tabuky a zobrazenia. V sasnosti sa mlo pouva.

  • Grafick reim - Na obrazovke je rozloen matica bodov, uzavretm uritch bodov sa nakresl obraz. Poskytuje vemi dobr farebn monosti. Dleit parameter je rozliovacia schopnos, udva koko pixelov tvor jeden riadok, koko riadkov je na obrazovke. m viac bodov vykresuje tm je prjemnej pre zrak.

  • Pouvaj sa tieto rozliovacie monosti:

    • 640 x 480 je to najstar najpouvanej pre aplikciu DOS

    • 800 x 600 pouva sa pre Windows

    • 1024 x 768 tandardn, pomerne kvalitn spracovanie

    • 1280 x 1024 1600 x 1280 s to pikov mdy. Umouj

    • vytvra vemi kvalitn zobrazenie vhodn aj pre asopisy

    • aknihy.


Princ p innosti crt monitora

Princp innosti CRT monitora

ELEKTRNOV DELO: elektrny emitovan zkatdysa pohybuj smerom kandeas sstredendo zkeho zvzku, ktor sa nazva ELEKTRONOV L. Medzi andouakatdous riadiace mrieky aich lohou je l zaostri aurchova. Na hrdle obrazovky s dva pry vychyovacch cievok, horizontlne avertiklne. Do cievok sa privdza prd atm sa vytvra premenliv elektromagnetick pole, ktor vychyuje elektromagnetick l vodorovne aj zvislo. Na vntornej strane obrazovky je luminofor. Je to ltka, ktor pri dopade elektromagnetickho la sa rozsvieti. L postupne rozsvecuje bod po bode vjednotlivch riadkoch asnmkach tm, e sa vytvra tzv. raster obrzku. Je zloen zvekho mnostva bodov, m je ich viac tm je kvalitnej.


Monitory

FAREBN MONITORY

Nhad na prechod lov maskou na luminofor

  • Zadn as tvor tzv. elektrnov delo (katda)

  • Anda je priehadn a rozren

  • Elektrny s sstreden do elektrnovho la

  • Pomocou vychyovacch cievok (horizontlnych a vertiklnych) sa

  • elektrnov l vychyuje vplyvom magnetickho poa

  • Na vntornej strane je luminofor

  • Pred luminoforom je tieniaca maska, ktor prepust prslun elektrnov l


Monitory

Farebn monitor ma 3 elektrnov del pre 3 zkladne farby: erven, zelen amodr. Ztchto 3 farieb sa po zmiean vytvraj ostatn farby. Pred tienidlom je zaraden tzv. maska, ktor zabrauje dopadu la na nesprvne miesto luminoforu . Pouvaj sa rzne druhy monitorov, ktor sa lia kontrukciou masky ausporiadania elektrnovch diel.

MONITOR TYPU DELTA:

Je to najstaria farebn obrazovka. M 3 elektrnov del umiestnen vrohoch rovnostrannho trojuholnka. Luminofor je zloen z3 povrchov reagujcich na 3 zkladn farby atieto trojice s usporiadan tie vtrojuholnku. Sveteln l mus dopadn na presne dan bod (erven na erven...) inak djde kporueniu farby. Pred luminoforom je maska, ktor m vrezy usporiadan do trojuholnka ajej lohou je zabrni dopadu la na nesprvny bod luminoforu. Dleitm parametrom je vzdialenos 2 rovnakch bodov. im je menia, tm je zobrazenie jemnejie akvalitnejie. Ak l dopadne na tienidlo m kruhov prierez. Ak sa l vychyuje dopad na tienidlo ikmo aprierez je elipsa, toto skreslenie spsob zakrivenie obrazu pretoe je to vrez gule.


Monitory

Toto skreslenie sa potla prdavnmi konvergennmi obvodmi.

Elektrnov del s usporiadan veda seba, maska m pozdne vrezy aluminofor je usporiadan vpsikoch atoto skreslenie sa mus upravova.

MONITOR TYPU TRINITRON:

Je to japonsk obrazovka vyrban vo viacerch prevedeniach firmou SONY. Del s 3 umiestnen vjednej rovine, krajn del s naklonen, aby sa le zbiehali. Vnovch typoch s 3 del nahraden jednm, ktor eliminuje 3 le RGB. Tieniaca maska je vyroben ako mrieka zo zvislch pruhov, ktor sna hornom aspodnom okraji spojen technologickmi mriekami azvyuj jej mechanick pevnos. Tto maska ma vyiu priepustnos aobraz ma zven ostros. Okrem tohto typu masky sa pouva aj in SCOT MUSK, kde s prky pospjane navzjom do batrie atm s odstrnen technologick prky


Monitory

Trinitron technolgia s jednm elektrnovm delom

Klasick obrazovka s 3 elektrnovmi delami


Monitory

  • PARAMETRE CRT MONITOROV:

  • UHLOPRIEKA- je to zkladn ukazovate kvality udva sa vpalcoch.

  • pikov monitory maj od 19do 24. Uhloprieka svis

  • srozliovacou schopnosou via uhloprieka poaduje viu

  • pozorovaciu vzdialenos.

  • VZDIALENOS BODU (rozlenie) - Pre jemn obraz je treba, aby boli

  • luminiscenn body o najbliie. Vbench obrazovkch je to 0,26mm

  • av obrazovkch trinitron je to 0,24mm.

  • PLOCHOS OBRAZOVKY - S zakriven preto e s vrezom

  • guovej, alebo valcovej plochy. Nevhodou s ruiv odrazy svetla

  • avznik skreslenia.

  • ULTRA PLOCH OBRAZOVKY - l je krat amus sa robi korekcia

  • dky la. Tm je kontrukcia obrazovky zloitejia. Pouvaj sa 3

  • druhy obrazoviek ato ben invarov obrazovka, obrazovka NATURAL

  • FLAT- pridva rovn plochu pred mierne vypukl plochu obrazovky,

  • skuton flat obrazovka.


Monitory

  • VERTIKLNA VYCHYOVACIA FREKVENCIA - Je to frekvencia

  • naptia, ktor sa privdza na vertiklne vychyovacie cievky, ktor

  • vychyuj elektrnov l zhora dolu (po stpcoch). Vyie frekvencie

  • zapriuj blikanie obrazu.

  • INTERLACECH - je spsob prce ke l vykresuje kad druh

  • riadok aobraz je zloen zprnej aneprnej polsnmky. Pouva sa

  • vstarch monitoroch, vnovch monitoroch sa pouva neprekladov

  • reim, vykresuje kad riadok.

  • HORIZONTLNA VYCHYOVACIA FREKVENCIA - Je to frekvencia

  • naptia na horizontlnych cievkach ajej hodnota zvis od rozliovacej

  • schopnosti, pri rozlen 800 x 600 je frekvencia 75Hz, to znamen, e

  • vykresl 600 riadkov a75 snmkou ahorizontlna frekvencia mus by

  • 600 x 75 ato je 45KHz

  • RKA PSMA - charakterizuje elektroniku monitora, monitory me

  • ma niekoko kombincii zvis to od reimu prace.


Monitory

  • TVAROV SKRESLENIE OBRAZU - Je spsoben zakrivenm

  • obrazovky avznik pri vykresovan obrazu

  • 1) Sdkovitos - je skreslenie vktorom vznik zaoblenie obrazu vrohoch

  • pracovnej plochy

  • 2) Trapezoit - je to lichobenkov skreslenie kde horn adoln zklada

  • nemaj rovnak rozmery.

  • 3) Paralelogram - lichobenkovit skreslenie kde horn adoln zklada

  • nemaj rovnak rozmery.

  • 4) Pootoenie obrazu

  • FAREBN SKRESLENIE - Obraz sa ma bez skreslenia prenies

  • avytlai vrovnakch farbch. Jednotliv monitory nezobrazia tie ist

  • farby rovnako.

  • ODMAGNETIZOVANIE - Vplyvom magnetickho poa sa mu

  • magnetick cievky zmagnetizova atm bud nepresne vychyova

  • elektrnov l. Obraz bude nezaostren. Vina monitorov sa pri tarte

  • automatick odmagnetizuje, monitory zvou uhlopriekou maj

  • demagnetizane tlaidlo oznauje sa DEGA USS.


Monitory

  • NEKONVERGENCIA - vznik, ak elektrnov l rozsvieti nesprvny

  • bod dochdza k posunu farieb.

  • ETRENIE ENERGIE - monitor m vek spotrebu, preto sa pouvaj

  • etriace reimy na znenie spotreby:

    • STAND BY reim - pohotovostn reim, prkon kles na stredn

    • hodnotu.

    • SUSPEND - je to reim lepieho etrenia vkonu ete klesne.

    • DFF- monitor nepracuje m len eraven obrazovku. Do prce sa

    • monitor vracia po uplynut tzv. zotavovacej doby ajej dka zvis

    • od reimu etrenia.

    • APM - je to vyia forma etrenia, vypna displej zniuje sa rotcia disku

    • atakt procesora, riadi sa biosom.

    • ACPI - je to riadenie spotreby vo windowse reguluje sa spotreba

    • vetkch siastok.


Monitory

MULTIFREKVENN MONITOR

  • Kad monitor m urit rku frekvennho psma, pre kad bod prena informciu ojeho polohe afarbe. rka psma je teda vek, monitory pracuj vrznych zobrazovacch reimoch anemaj len jednu konkrtnu frekvenciu, ale niekoko kombincii HAV frekvencii.

  • POUVAJ SA MONITORY:

    • S PEVNOU FREKVENCIOU - maj len obmedzen poet

    • frekvennch kombincii

    • MULTIFREKVENN MONITORY - multi scan mu pracova

    • sneobmedzenm mnostvom frekvencii poda rozsahu riadiacej

    • elektroniky. Je to vhodnej spsob prce apouva sa vsasnch

    • monitoroch. Riadiacou frekvenciou vytvra grafick adaptr monitor,

    • ktor je schopn pracova subovonou frekvenciou.


Monitory

  • OVLDANIE MONITORA:

  • Na monitore s vyveden urit ovldacie prvky :

  • sieov vypna

  • regulcia jasu akontrastu, ovldanie posunu obrazu

  • chybn potenciometer spsob chvenie obrazu

  • digitlne je spoahlivejie ovldanie, nastaven hodnoty je mon uloi do

  • pamte, napr. pri rznych rozleniach

IARENIE MONITOROV:

Monitory s sce na rozdiel od televzorov prispsoben na sledovanie zblzka, avak vyaruj iarenie, ktor me by uvateovi kodliv. A tak vznikla cel rada tandardov a noriem, ktor obmedzuj iarenie obrazovky a kodliv vplyvy monitoru. Najznmejia je pravdepodobne Energy Star - EPA, tak monitory bvaj oznaen znakou MPR-II, TCO-92, TCO-95, TCO-99, Blue Angel a samozrejme aj in. Normy uvateovi zaisuj, e mu nehroz zo strany monitoru iadne nebezpeie ujmy na zdrav. Stle vak plat, e m kratiu dobu strvi uvate pred monitorom, tm menej nave, bolesti o i hlavy sa vystavuje.


Monitory

  • TYPY IARENIA:

  • elektromagnetick - vyaruj ho body azadn as monitora

  • elektrostatick - sasn displeje maj znen andov naptie aby sa

  • zobrazilo vyarovanie s oznaen LR

  • rntgenov naptie - displej je vybaven niekokmi ntermi, s

  • stanoven normy, ktor stanovuj maximlne iarenie

Monitor s polarizanm filtrom eliminujcim iarenia


Monitory

Histria LCD

Poiatky technolgie LCD siahaj do r. 1888, ke raksky botanik Friedrich Reinitzer spolu s Ottom Lehmannom zistili, e niektor krytly sa hne netopia na kvapalinu, ale vytvraj medzi krytalickm a tekutm stavom al stabiln stav. V tomto stave ltka nie je tekut ale ani pevn. Ako vea alch objavov, aj tento ostal len v akademickej rovine. al krok smerom k praktickmu vyuitiu tohto javu nastal a v polovici 60-tych rokov, ke vedci demontrovali, e tekut krytly, ak s stimulovan elektrickm vbojom, mu zmeni vlastnosti svetla prechdzajceho cez ne. Do tohto obdobia sa tie datuj aj prv funkn LCD displeje, ale tieto prototypy boli ete prli nestabiln na masov vrobu. Toto sa zmenilo zaiatkom 70-tych rokov, ke bol objaven materil so stabilnmi vlastnosami. Zana vroba prvch displejov, ktor sa pouvaj v kalkulakch namiesto dovtedy pouvanch LED displejov. Tto technolgia, oznaovan ako TN (twisted nematic) pouvala krytly, ktor sa pri buden elektrickm prdom otoia o 90o, a pasvnu maticu. Na zaiatku 80-tych rokov sa u TN-displeje masovo pouvali v kalkulakch a hodinkch. Ale so vzrastajcou zloitosou v snahe zobrazi stovky riadkov informci sa zhoroval uhol pohadu a kontrast medzi iernou a bielou. Preto sa v r. 1985 sa objavuje na trhu nov typ displeja, oznaovan ako STN (super twisted nematic). V tomto prpade sa krytly otaj a o 240o. Farebn displeje s vysokm rozlenm boli alm cieom v tomto priemysle, ale na dosiahnutie tohto ciea bolo potrebn adresova vek mnostvo pixelov, a tak sa na konci 80-tych rokov objavuje na trhu prv displej s aktvnou maticou. Riadenie pomocou aktvnej matice bolo vyuit u v polovici 70-tych rokov, ale vtedy bolo zavrhnut ako prli nkladn.


Monitory

Princp innosti LCD monitorov

LCD displeje nahrdzaj klasick andov obrazovky. Spoiatku sa pouvali vprenosnch potaoch vsasnosti sa pouvaj stle viac vrznych druhoch PC. Vyuvaj materil, ktor ma niektor vlastnosti tuhej latky iniektor vlastnosti kvapaliny. LCD znamen: LIQUID CRYSTAL DISPLAY - display ztekutch krytlov. Tekut krytli s tyinkovit molekuly, ktor te ako kvapalina. Displej LCD mus by podsvetlen. Pod tekutmi krytlmi svieti svetlo. Najastejie je to elektroluminiscenn vbojka. LCD buka svetlo tejto vbojky neprepusti alebo nech prejs. Na spodnej ahornej strane displeja s polariztory, ktor prepaj svetlo polarizovane vodorovne alebo zvislo medzi dvoma orientanmi krytlmi, zktorch s zloen jednotliv obrazov bunky. Ak je bunka vpriechodnom stave nie je na u pripojene naptie akrytli s potoen rubovito. Svetlo zhorizontlneho polariztora LCD bunky pootoia do vertiklneho smeru. Svetlo prejde vertiklnym polariztorom ajeden bod sa roziari.


Monitory

Ak s bunky vuzavretom stave, svetlo neprejde. Na krytli je pripojen striedav naptie atekut krytly sa vplyvom elektrickho poa otoia - usporiadaj. Svetlo prejde prvm polariztorom, ale krytly ho neotoia apreto neprejde druhm polariztorom a bod displeja sa nerozsvieti. Ak sa men vekos striedavho naptia, bud sa body zobrazova srznou intenzitou svetla. LCD displej tvor matica bodov - pixelov, ktor sa rozsvietia rznou intenzitou avytvraj obraz. Rozliovacia schopnos je dan potom pixelov.

LCD displeje: a) monochromatick - pouvaj sa mlo

b) farebn

Vo farebnch LCD monitoroch je pridan al filter, ktor obsahuje 3 bunky pre kad zkladn farbu, pre kad bod. Vo farebnom LCD monitore je pri tom istom rozlen 3x viac pixelov ako viernobielom.

Poda prevedenia s displeje: 1) spasvnou maticou STN aDSTN

2) saktvnou maticou TFT

3) aTN Technolgiou


Monitory

Monitory s pasvnou maticou STN a DSTN

STN displej:

Nastavenie tekutho krytlu vkadom bode je riadene naptm na tranzistore. Na riadky astpce s napren vodiv lnky ana stpcov vodie sa pripja zporn naptie, na riadkov kladn. Na kren vodiov vznik elektrick pole, poda ktorho sa orientuj krytly, atm sa riadi jas jednotlivch bodov. Takto riadenie je pasvne. Pri rozlen 1024 x 768 m displej 1024 tranzistorov vhorizontlnom a768 tranzistorov vo vertiklnom smere. Kreslenie je pomerne pomal, nezachytia sa rchle zmeny obrazu. Nevhodou je, e elektrick pole jednho bodu ovplyvuje aj susedn body.


Monitory

DSTN displej:

Snaha ovylepenie displejov pokraovala. Zni farebn skreslenie sa snaili firmy umiestnenm dvoch STN displejov na seba. Pretoe sa jedn odvojicu displejov nesie oznaenie DOUBLE SUPER TWISTED NEMATIC. Prv vrstva oznaovan ako aktvna je ovplyvniten elektrickm plom tak, e sa tyinky prestan ota. Druh STN vrstva, leiaca nad aktvnou sa nazva pasvna aje elektrickm plom twistovaten, tyinky sa otaj ako pri STN displejoch o240o proti smeru hodinovch ruiiek. Lom svetla dopadajci na prv vrstvu sa lom rovnako ako pri STN paneloch. Druh vrstva vak vzniknut chybu koriguje. Vsledkom tejto technolgie je pomer jasu 10:1 a24 bitov, farebn zobrazenie ( 16.7 mil. farieb). Nevhody ako pomal prekresovanie azotrvanos obrazu pri pohybe vak naalej pretrvali.


Monitory

Monitory s aktvnou maticou TFT

Za kadm bodom s 3 tranzistory, take displej m viac ako 2 miliny tranzistorov. Je rchlej, vykresuje aj rchle zmeny obrazu. Pri tejto technike sa jedn oTHIN FILM TRANSISTOR, ie tenkofilmov tranzistorov displeje. Nzov je odvoden od procesov pouvanch vtechnolgii tenkch vrstiev. Vrstva vak na rozdiel od STN displejov skonvennm riadenm krytlov je osadzovan tranzistormi. Kad zosadench tranzistorov m na starosti riadenie jednho bodu obrazu. Tto technika vrazne urchuje prekreslenie azniuje reakn doby obrazu. Odstrnen s aj chyby zobrazovania farieb. Naviac kontrastn pomer dosahuje hodnoty 100:1 aspotreba oproti DSTN displejov je niia.

Zkladn stav krytlu v TFT

Zmena truktry tekutho krytlu


Monitory

TN technolgia

LCD (Liqiud Crystal Displays) displej ztekutch krytlov patr knajrozrenejm plochm obrazovkm. Medzi prv ploche displeje zaraujeme pasvne TN displeje. Tekut krytly s vnich umiestnen medzi dvoma sklenenmi doskami na ktorch s nanesen elektrdy apolarizan filter. Vdsledku privdzanho naptia na elektrdy, tyinky transparentnch tekutch krytlov vaka svojim optoelektronickm vlastnostiam priestorovo preorientuj apolarizuj svetlo prechdzajce sklenenmi doskami. Vdsledku toho polarizan filter na danom mieste svetlo pohlt, o sa optick jav ako ierny bod. Obraz vznik na zklade kontrastu pasvnych (bielych) aaktvnych (iernych) bodov. Ak naptie privdzan na elektrdy zrume, tyinky sa vrtia do kudovho stavu asvetlo je prepan cez polarizan vrstvu. Nevhodou tejto technolgie je dvojit lom dopadajceho svetla, priom djde kpohlteniu niektorch jeho vlnovch dok. Toto ma za nsledok zmenu farby svetla. Mnostvo pohltench vlnovch dok je zvisl od vky LC vrstvy. Bod na ploche sa neobjav biely ale farebn tie vdsledku toho, e dopadajce svetlo sa lme viac alebo menej poda rznych vlnovch dok kadej farby. Tato vlastnos sa popisuje vliteratre ako farebn chyba typick pre pasvne displeje. Slab kontrast, ktor je druhou nevhodou tejto technolgie je spsoben pohlcovanm svetla sklenenmi doskami vdsledku oho svetlo strca na intenzite. Vsledn dosahovan kontrast takto spsoben bol 3:1 (biely bod je 3x svetlej ako tmav).


Monitory

In typy monitorov

Fero LCD (Feroelektrick displej):

LCD bunky s nahraden feroelektrickmi, ktor s schopn zachovva obraz a do novho impulzu bez prekresovania a zrove reaguj rchlejie ako LCD bunky. Tto technolgia prina lep obraz ako STN, ale vroba je nkladn a naviac displeje s ak, take s pre prenosn potae nepouiten.

PLAZMOV DISPLEJE (PD)

Objavili sa v polovici 80-tych rokov. V tchto obrazovkch je zmes plynov nenu a argnu, ktor elektrick pole donti vyarova. Farba vznik primieanm svietiacich ltok, ktor sa aktivuj ultrafialovm iarenm plazmy. Nevhodou je nedostaton kvalita obrazu (reflexie pokodzuj kontrast a reprodukciu farby). Vhodami s nzke ceny a dlh ivotnos. Uplatnili sa skr ako televzne obrazovky ako potaov monitory.


Monitory

PLAZMATRONOV DISPLEJE (PALC) (Plazma Adressed Liquid Crystal):

Jedn sa o kombinciu techniky LCD a plazmy. Pomocou presne dvkovanho vboja plynov sa zapnaj a vypnaj tekut krytly. Celkov obraz sa potom sklad z asi 450 horizontlnych plazmovch kanlov. Vhodou je jednoduch stavba pre vek a ahk obrazovky, cenovo vhodn vroba, dobr obrazov kvalita.


Monitory

Zdroje:

http://sk.wikipedia.org/wiki/Monitor_(displej)

http://monitory.ic.cz/crt.html

http://referaty-seminarky.sk/monitory---zakladna-charakteristika/

http://antiskola.eu/referaty/index.php?page=show_detail&come_from=list&obl=21&pg=8&id=9792

http://antiskola.eu/referaty/index.php?page=show_detail&come_from=list&obl=21&pg=8&id=9791


  • Login