Premenné a meranie

1. Premenné a meranie

2. sú to údaje súvisiace s vlastnosťami skúmaných objektov (metód, vlastností žiakov, ich správania sa, výkonov, podmienok atď.), ktoré sa v skúmaných situáciách menia a preto sú pre výskum zaujímavé; • uvedomenie a ujasnenie si premenných je nevyhnutným predpokladom ďalšieho úspešného postupu výskumníka; • operacionalizácia premenných – ide o stanovenie jednotlivých krokov (operácií), ktorými sa výskumník dopracuje k hodnotám premenných; • s premennými a ich operacionalizáciou úzko súvisí aj pojem meranie. • Premenná je prvok, ktorý nadobúda rôzne hodnoty (napríklad výkon vo vedomostnom teste) • Premenná môže nadobúdať aj rôzne stavy (úrovne). Premenná pohlavie (príp. gender) ma dva stavy: ženské a mužské. • Osobitným druhom premenných je nezávisle a závisle premenná. Premenné

3. U merateľných premenných môžeme určiť rozsah, počet, frekvenciu alebo mieru (stupeň) určitého javu alebo vlastnosti. Množstvo vedomostí možno presne vyčísliť. Chybovosť v pravopise možno vyjadriť počtom chýb. Obľúbenosť vyučovacieho predmetu možno vyjadriť na škále. Merateľné premenné nadobúdajú rôzne hodnoty v istom (viac alebo menej širokom) rozpätí: lepší-horší, viac-menej, skôr-neskôr a pod. Merateľné premenné

4. U kategoriálnych premenných možno javy zadeliť do tried, kategórií, úrovní, typov, stavov. Najjednoduchšia kategoriálna premenná má len dva stavy (úrovne). Takéto premenné nazývame dichotómne. Príklady: pohlavie (muž – žena), výsledok skúšky (zložil – nezložil), typ detského domova (internátny, rodinný). Iné premenné majú viac ako dve úrovne: rodinný stav (slobodný/á – ženatý, vydatá – rozvedený/á – vdovec, vdova), ročník (1 - 9), vyučovací predmet (SJ, M, Ch, F, D atď.) vyučovacia metóda (slovná, demonštračná, praktická) vzdelanie rodičov (ZŠ, SŠ bez maturity, SŠ s maturitou, VŠ) Kategoriálne premenné

5. z fyzikálneho hľadiska je to vlastne „prikladanie“ mernej jednotky k zvolenému znaku a jeho kvantitatívne určenie porovnaním s mernou jednotkou; • ak znak považujeme za merateľný, t.j. ak ho vieme kvantitatívne určiť, odmerať, a ak máme na to mernú jednotku aj merný prostriedok, nazývame takýto znak veličinou. Meranie

6. V pedagogike sú javy, ktoré chceme merať, väčšinou nemateriálne skutočnosti – teda teoretickým problémom merania je jasné a zreteľné vymedzenie predmetu merania - určenie toho javu, ktorý chceme charakterizovať kvantitou, teda rozmermi niektorých jeho znakov. • Každému meraniu musí predchádzať sémantické určenie pojmu, jeho zadefinovanie a je potrebné určiť jeho znaky. Meranie

7. Meranie v pedagogickom výskume- činnosť, pri ktorej priraďujeme predmetom alebo iným javom čísla podľa určitých stanovených pravidiel. Empirické výskumy pedagogických javov - ide v nich najčastejšie ooverovanie vzťahu medzi jednotlivými premennými - medzi pedagogickými javmi. Ťažiskovým problémom je meranie príslušnej premennej, ktoré býva, na rozdiel od merania premenných v prírodovedných oblastiach, zložitejšie. Meranie

8. Zisťovanie početnosti – zisťovanie frekvencie výskytu – najjednoduchšia forma merania (kvantifikácie) • Podmienkou uskutočnenia tejto operácie je kvalitatívna rovnorodosť objektov – jednotlivé prvky nemusia byť úplne rovnaké, ale musia byť totožné na základe určitého skupinotvorného kritéria (napr. muži verzus ženy). Meranie

9. Voľba skupinotvorného kritéria – podstatná otázka, ktorú je potrebné riešiť už pri tvorbe výskumného projektu a nie až pri samotnom štatistickom spracovaní údajov. • Najjednoduchšia forma voľby skupinotvorného kritéria je dichotomická (alternatívna). • Pohlavie: muž / žena Meranie

10. Nižší stupeň merania – je založený na zisťovaní početnosti a poradia - predstavujú ho tzv. nominálne a poradové (ordinálne) stupnice; • Vyšší stupeň merania – predstavujú ho metrické úrovne škálovania – tzv. intervalovéa pomerové stupnice. Stupne merania

11. Nominálne meranie resp. nominálne škálovanie – zisťovanie početnosti: • najjednoduchšia forma spracovania údajov; • podstatou je klasifikácia objektov – t.j. ich zaradenie do určitých tried podľa zvolených kritérií a na základe na nich pozorovaných znakov; • matematicky to môžeme vyjadriť postulátmi: alebo sa A = B, alebo sa A ≠ B; ak A = B a B = C, potom A = C.

12. Poradové škálovanie (meranie) –ordinálne meranie: • vychádza z predpokladu, že všetky objekty určitej triedy môžu byť zoradené (vzostupne alebo klesajúco) podľa definovanej vlastnosti; • postulát, o ktorý sa poradové škálovanie opiera, môžeme matematicky vyjadriť takto: ak A > B a B > C, tak potom aj A > C.

13. Intervalové meranie– škála rovnakých intervalov: • má všetky charakteristiky nominálnych a poradových škál, hlavne charakteristiku poradia; • ale vzdialenosti medzi susednými hodnotami sú konštantné; • umožňuje určiť nielen poradie jednotlivých objektov podľa určitého kritéria, ale aj veľkosť rozdielu medzi meranými objektmi; • umožňuje stanoviť, o koľko je istá vlastnosť určitého objektu vyššia alebo nižšia ako u iného objektu.

14. Pomerové škály– ich špecifickým príkladom sú absolútne škály: • majú absolútnu nulovú hodnotu a preto umožňujú vykonať aj porovnanie pomerov; • namerané hodnoty vyjadrujú množstvo vlastnosti, ktorú merajú; • ako číselné hodnoty sa najčastejšie používajú nezáporné celé čísla od nuly po N; • umožňujú dôsledne využívať všetky vlastnosti racionálnych čísel – môžu sa nielen sčítať a odčítať, ale aj násobiť a deliť;

15. Aké druhy voľnočasových aktivít prevládajú u gymnazistov v danej lokalite? Premenné: druh voľnočasových aktivít (hra s rovesníkmi, záujmová činnosť, pomoc rodičom) a typ lokality (veľkomesto, mesto, veľká obec, malá obec) Aké zastúpenie majú aktívne a aké pasívne činnosti? Premenné: typ aktivít z hľadiska "aktívnosti" Aké zastúpenie majú aktivity domáceho a aké inštitucionálneho typu? Premenné: typ aktivity z hľadiska inštitucionálneho Aké sú v danej lokalite inštitucionálne podmienky na trávenie voľného času? Premenné: podmienky voľnočasových aktivít (vybavenosť domácnosti, školy, inštitúcii pre voľný čas atď.).

16. Hypotézy

17. Hypotéza je odôvodnený (teóriou, skúsenosťami, literárnymi zdrojmi) predpoklad (tvrdenie), ktorého pravdivosť sa overuje práve empirickým spôsobom. Vyjadruje určitý názor výskumníka: Podľa môjho názoru dievčatá podávajú v záťažových situáciách lepší učebný výkon ako chlapci. Keďže je jasné, že ide o názor výskumníka, úvodné tri slová tohto príkladu sa neuvádzajú. Korektný zápis hypotézy znie: Dievčatá podávajú v záťažových situáciách lepší učebný výkon ako chlapci. Prečo musí mať výskum hypotézu? Nestačí len výskumná otázka? Nie, hypotéza obsahuje vlastnosti, ktoré výskumná otázka nemá. Je operatívnejšia, núti výskumníka odpovedať priamo: áno, alebo nie. Hypotézy

18. Ako vznikajú hypotézy

19. Ako vznikajú hypotézy

20. Zlaté pravidlá formulovania hypotéz: • hypotéza je oznamovacia veta, • obsahuje dve premenné, • jedna premenná má dve roviny, medzi ktorými je vzťah vyjadrený 2. stupňom prídavného mena alebo príslovky (menší ako, slabší ako, intenzívnejšie ako a pod.), druhá premenná nemá roviny, • premenné sa dajú presne zisťovať (merať, kategorizovať). Vzťah medzi dvomi rovinami premennej sa vyjadruje druhým stupňom prídavného mena alebo príslovky a výrazmi: viac ako ..., menej ako ..., častejší ako ..., intenzívnejší ako, vyšší ako ..., skoršie ako ..., frekventovanejší ako ..., atď. Forma hypotézy

21. Rozprávky majú veľký význam pre rozvoj obrazotvornosti detí. • Väčšina učiteľov používa demokratický štýl riadenia triedy. • Školy, ktoré poskytujú rozšírené vyučovanie cudzích jazykov, majú vyššie renomé ako školy, ktoré takéto vyučovanie neposkytujú. • Oddialené tresty sú menej účinné ako tresty bezprostredné. • Naše denníky venujú málo pozornosti problematike školstva. • Terapeutický program odvykania od fajčenia zníži počet cigariet vyfajčených študentmi denne o 20 %. • Etická výchova je dôležitou súčasťou rodinnej výchovy. Sú nasledujúce výroky hypotézami?

22. – dajú formulovať aj pomocou výrazov vyjadrujúcich príčinu a následok (ak-tak; čím-tým): Ak učiteľ zvýši počet pochvál, žiaci sa viac naučia. Ak sa zníži stres žiakov, klíma triedy bude priaznivejšia. Vo výskume, ktorý zisťuje smer a silu vzťahov medzi premennými, sa hypotézy vyjadrujú odlišne. Medzi motiváciou učiť sa a výkonom v teste vedomostí je pozitívny vzťah. Medzi záujmom žiakov o počítačové hry a ich prospechom je negatívny vzťah. Alternatívne formy hypotéz

23. Hypotéza: Dievčatá podávajú v záťažových situáciách lepší učebný výkon ako chlapci. Čo sa myslí pod výrazom učebný výkon? Ako by sa učebný výkon mal zisťovať? Aby bola hypotéza testovateľná, musí výskumník premenné tohto typu operacionalizovať – vyjadriť v kategorizovateľných alebo merateľných ukazovateľoch. Učebný výkon budeme v tomto výskume zisťovať na konci školského roku testom vedomostí a zručností vlastnej konštrukcie. Žiaci s výborným prospechom z matematiky majú lepší postoj k vyučovaniu tohto predmetu ako žiaci so slabým prospechom. Čo je výborný prospech a čo je to slabý prospech? Nie sú poruke nijaké všeobecne platné kritériá kategorizácie prospechu, preto si ich výskumník musí stanoviť sám. Takýto prístup voláme arbitrárny (na základe zváženého rozhodnutia). Napríklad výborný prospech si môže výskumník vymedziť ako klasifikačný stupeň 1 (alebo priemer známok najmenej 1,5), slabý prospech môže vymedziť ako 3,5 a horší. Spôsob vymedzenia výskumník vždy uvedie, aby bola jeho hypotéza jasná a "čitateľná". Operacionalizácia premenných v hypotéze

24. Hypotéza výskumu znela: Dievčatá 7. roč. v subjektívnom odhade pohody pri komunikácii vykazujú vyššie skóre ako chlapci. Premenné: pohlavie, subjektívny odhad pohody pri komunikácii Operacionalizácia premenných: subjektívny odhad pohody pri komunikácii sa zisťoval na 6-bodovej škále. Potvrdenie alebo zamietnutie hypotézy

25. Hypotéza môže byť buď potvrdená, alebo vyvrátená! Prijatá alebo zamietnutá. Hypotéza nemôže byť potvrdená len čiastočne

26. Výskum, ktorý je deskriptívny a ktorý má len jednu premennú, nemôže mať hypotézy. V takom prípade výskumníkovi stačí formulovať výskumnú otázku: Aké je časové zastúpenie jednotlivých činností učiteľa (vysvetľovanie učiva, preverovanie vedomostí, upevňovanie učiva) na hodine biológie? Aké sú súhrnné výkony žiakov v teste PISA? Ako vyzerá typický deň slobodnej matky? Aké sú prejavy agresivity v škole? Ak však výskumník použije dve alebo viac premenných, hypotézy sa dajú formulovať: Hypotéza: Agresivita žiakov je viac zastúpená na štátnych školách ako na súkromných školách. Výskumné problémy, pri ktorých sa hypotézy neformulujú