Download
1 / 12
E N D
Život Joule sa narodil 24. decembra 1818 v Salforde blízko Manchestra. Jeho otec bol majiteľom pivovaru, ktorý vlastnil aj J.P.Joule, kde pracoval až do roku 1854. Pretože bol telesne slabý, vychovávali ho až do 15. roku len doma. Neskoršie pri svojej práci študoval chémiu, fyziku a matematiku. Bral súkromné hodiny u významného anglického chemika a fyzika Daltona. Otec mu zriadil vlastné laboratórium. Keď prevzal spolu s bratom vedenie pivovaru, oženil sa. Po smrti svojej manželky, ktorá predčasne zomrela (1854), žil veľmi utiahnuto. V tom roku predal aj pivovar a venoval sa výlučne vedeckej práci. Roku 1878 odišiel na odpočinok. Zomrel 71-ročný 11.októbra 1889 v rodnom Salforde.
Objavy Joule upozornil na seba vynálezom elektrického motora (1838), v ktorom ako jeden z prvých používal otáčavý pohyb vodiča, ktorým prechádza prúd v magnetickom poli. Roku 1840 objavil stav nasýtenia magnetizmom. V tomto stave teleso už ďalej nezvyšuje svoje magnetovanie, hoci by sme zväčšovali vonkajšie (magnetizujúce) magnetické pole. Ako jeden z prvých obrátil pozornosť na presné meranie elektrického prúdu. Ako jednotku elektrického prúdu navrhoval také elektrické množstvo, ktoré by rozložilo 1g vody. Joule prvý hlbšie, experimentálne i teoreticky skúmal plyny z hľadiska molekulovej kinetickej predstavy. Vypočítal rýchlosť tepelného pohybu molekúl plynu. Skúmal závislosť ich rýchlosti od teploty plynu a teoreticky zdôvodnil zákony: Boylov-Mariottov a Gay-Lussacov. Určil merné teplá niektorých plynov. Tlak plynu na stenu nádoby objasnil ako dôsledok stálych nárazov molekúl plynu konajúcich tepelný pohyb. Jeho 97 vedeckých prác (z čoho 20 bolo spoločných s W. Thomsonom) bolo uverejnených ešte kým žil, keď bol členom Kráľovskej spoločnosti v Londýne. Bol jedným zo zakladateľov kinetickej teórie plynov v Salforde. Jeho menom sa označuje aj jednotka práce (energie) a tepla – J (joul). 1 joule je práca, ktorú vykoná stála sila 1 newton, pôsobiaca na dráhe 1 metra v smere sily. Vzorec na výpočet práce.W=F.s
Život Narodil sa 19. januára 1736 v Greenock, bol synom tesára a tiež sa vyučil otcovmu remeslu. Potom sa v Londýne vyučil za strojníka a mechanika. Z finančných dôvodov nemohol chodiť do školy, preto sa stal samoukom. Zoznámil sa s ekonómom Adamom Smithom, ktorý si ho obľúbil a uviedol do vedeckých kruhov a objasnil mu zásadný ekonomický význam parného stroja. V roku 1762 začal Watt dôkladne študovať vlastnosti vodnej pary a v nasledujúcom roku, dostal za úlohu opraviť Newcomenov parný stroj, rozhodol sa principiálne ho zdokonaliť. To sa mu tiež postupne podarilo až natoľko, že je právom považovaný za vynálezcu spoľahlivého a automaticky regulovaného parného stroja, ktorý ovplyvnil techniku 19. stor.a zrýchlil rozvoj kapitalizmu. V roku 1773 založil s Boultonom továreň na výrobu svojich parných strojov. Watt bol 2-krát ženatý, s prvou ženou , ktorá po 10 rokoch manželstva zomrela, mal 2 synov a 2 dcéry. Syn James viedol jeho podnik až do roku 1848.
Objavy Parný stroj - bol prvý spoľahlivý umelý zdroj veľkého výkonu. Z Wattových zdokonalení parného stroja sú najvýznamnejšie: oddelený kondenzátor pary, dvojčinný parný stroj, planétové súkolesie k prevodu pieta na pohyb točivý, zavedenie zotrvačníka, Wattov odstredivý regulátor, paralelné vedenie piestnice na vyrovnanie síl pôsobiacich na pohyblivé časti.
Život Narodil sa 27. novembra 1701 v Uppsale vo Švédsku. Od r. 1730 až do smrti pracoval ako profesor vo svojom rodisku. V roku 1732 ho vyslali na cesty po Nemecku, Taliansku a Francúzsku, aby sa oboznámil s tamojšími hvezdárňami. V roku 1736 sa Celsius zúčastnil výpravy do Laponska, ktorá bola merať poludníkový oblúk, aby sa rozhodol spor o tvare Zeme. Pre astronomické pozorovania si dal na vlastné náklady vybudovať hvezdáreň, no v roku 1740 postavili pre neho v Uppsale štátnu hvezdáreň; pôsobil v nej však iba 4 roky. Celsiova bohatá vedecká činnosť zahŕňala práce: astronomické, geodetické a fyzikálne. Pozoroval severnú polárnu žiaru, Saturnove mesiace, skúmal zmeny hladiny Baltického mora a spolu s Hjorterom našiel súvislosť medzi pohybom magnetky a polárnou žiarou. Mnohé zo svojich pozorovaní uverejnil v “Pamätiach” Švédskej akadémie vied, ktorej bol členom. Zomrel 25. Apríla 1744 v Uppsale.
Objavy Pri pokusoch, ktorými študoval závislosť bodu topenia snehu a varu vody od atmosférického tlaku, rozdelil vzdialenosť oboch základných bodov teplotnej stupnice na 100 dielikov. V jeho stupnici bol bod topenia ľadu označený ako 100 stupňov a bod varu vody ako 0 stupňov, túto stupnicu obrátil až jeho žiak Martin Stromer. Celsius uverejnil svoju stupnicu v roku 1742 v práci: Pozorovanie dvoch stálych stupňov na jednom teplomeri. Celsiovým najväčším úspechom bolo, že presvedčil vedcov o význame desiatkovej teplotnej stupnice, ktorú po ňom nazvali Celsiová stupnica.
Život Narodil sa 4. Januára 1643 v dedinke Woolsthorpe v Anglicku. Už v 14-tich rokoch mal zriadené chemické laboratórium. Do strednej školy chodil neďaleko Granthamu. Učitelia ho príliš nechválili: bol podľa nich lenivý a nepozorný. Riaditeľ Granthamu Stokes ho doučoval a dal mu dobré základy, najmä z matematiky. V roku 1661 odišiel na cambridgeaskú univerzitu. Pomaly sa z neho stával známy filozof. Profesor Isaac Barrow poveril Newtona korigovaním(upresňovaním) svojich slávnych prednášok o optike. S prácou svojho žiaka bol nesmierne spokojný. V apríli 1665 ukončil bakalárske štúdium a o 3 roky sa stal magistrom. V roku 1665 zatvorili univerzitu kvôli epidémii moru a tak odišiel domov. Počas 2 rokov doma sa zdokonalil v matematike, optike, fyzike a astronómii. Do roku 1666 mal už prvé verzie svojich 3 pohybových zákonov. Roku 1667 Cambridge znova otvorili. Celé dni trávil štúdiom, lebo inak strávený deň bol podľa neho strata času. Napísal diela: Matematické princípy prírodnej filozofie alebo knihu Princípy. Jeho myšlienku o pôsobení telies na diaľku európsky vedci neakceptovali, no jeho sláva rástla. Po roku 1703 mohol uskutočniť jeho najväčší sen - usmerňovať vedu. V roku 1706 mu vyšla kniha Optika. Zomrel v roku 1727, ale naďalej žil v myšlienkach ľudí a ovplyvňoval celú európsku civilizáciu vo fyzike, matematike a všeobecne v prírodných vedách.
Objavy Newton bol neuveriteľne zručný: vytváral dômyselné modely hodín a veterných mlynov, zhotovil aj papierový ľahko skladateľný lampión, do ktorého vložil sviečku. Jedného jesenného dňa si sadol pod jabloň vysilený z dlhej prechádzky. Keď zafúkal vietor, zachvel konármi stromu a s veľkým buchotom spadlo na zem niekoľko jabĺk. Newton sa už dlhšie zaoberal gravitačnou silou. Podľa neho to bola jediná abstraktná sila, ktorá držala pokope celú Slnečnú sústavu. Newtonova prvá práca bola z optiky. Bol presvedčený, že biele svetlo nemá jednoduchú podstatu ako tvrdil Aristoteles. Keď pozoroval prechod slnečného lúča cez sklenený hranol videl spektrum farieb. Tak zistil, že svetlo je zmesou viacerých rozdielnych typov žiarenia. Jeho práce si získali uznanie. Meno Isaaca Newtona nesie aj kráter Newton na mesiaci.
