Miništrant pred vystavenou Oltárnou sviatosťou

1. Miništrant pred vystavenou Oltárnou sviatosťou

2. Jednou z centrálnych tém našej kresťansko-katolíckej viery je viera v Najsvätejšiu Oltárnu sviatosť. Je to viera v ozajstnú, skutočnú a podstatnú prítomnosť Ježiša Krista v Oltárnej sviatosti.

3. Ináč sa táto sviatosť nazýva aj Eucharistia.Pred touto sviatosťou si vždy uvedomujeme, že v nej je prítomný živý Ježiš. Podľa toho sa pred Eucharistiou aj správame. Nasledujúce riadky nám chcú v tomto pomôcť.

4. Prechádzanie okolo kostola Prakticky v každom kostole sa uchováva vo svätostánku Eucharistia, Oltárna sviatosť. Túto skutočnosť si treba vždy uvedomovať. Dá sa to určitým cvičením dostať do povedomia.

5. Naše mamy a staré mamy sa zvykli prežehnávať, a to nielen pri tom, keď prechádzali okolo kostola, ale aj okolo každého kríža či poľnej kaplnky. Bol to krásny zvyk, ktorý vyjadroval svedectvo kresťanského života a kresťanského myslenia týchto ľudí.

6. Chvályhodné je, ak si aj miništranti osvoja tento zvyk a budú v ňom pokračovať. Alebo aspoň myšlienkou možno zaletia k svätostánku kostola, okolo ktorého prechádzame.

7. Príchod a odchod z kostola V našich kostoloch sa v ostatných rokoch stále viac šíri zvyk, že ľudia vchádzajú a odchádzajú bez pokľaknutia. Starší ľudia však pri príchode do kostola a taktiež pri odchode z kostola pokľaknú a tak si uctia Pána Ježiša vo svätostánku. Od nich si treba brať príklad.

8. Dobrý miništrant si na svojom pokľaknutí dá záležať. Má to byť prirodzené, radostné a presvedčivé gesto, ktoré je zhodné s jeho vierou. Pri pokľaknutí sa môžem pomodliť aj krátku modlitbu: Nech je pochválená a zvelebená bez prestania Najsvätejšia Sviatosť Oltárna.Môžem tak urobiť aj inými slovami, ktoré si sám zostavím, ako napr.: Pane Ježišu, verím, že si prítomný v Oltárnej sviatosti. Klaniam sa ti a milujem ťa.

9. Vystavená Oltárna sviatosť V Spišskej diecéze a v ďalších diecézach je zavedená tzv. večná poklona Oltárnej sviatosti. To znamená, že je v diecéze zhotovený rozpis a na každý deň je v niektorej farnosti alebo aj vo filiálnych kostoloch vystavená Oltárna sviatosť celý deň.

10. Taktiež liturgický poriadok určuje ďalšie dni, keď sa má vystaviť Eucharistia na poklonu, ako je Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota. Najnovšie sa Oltárna sviatosť vystavuje na poklonu na prvý štvrtok pred prvým piatkom alebo aj každý štvrtok, keďže je to kňazský deň, taktiež na prvý piatok v mesiaci alebo aj v prvú nedeľu v mesiaci. Môže to byť v rámci nedeľnej sv. omše po nedeľných oznamoch alebo popoludní v rámci nedeľnej pobožnosti. Na svetových dňoch mládeže alebo rodín sa stáva poklona Oltárnej sviatosti pravidlom.

11. Zásadnou regulou pritom je, že pri vystavenej Oltárnej sviatosti má vždy niekto byť a modliť sa. V kostoloch sa to potom praktizuje tak, že miništranti alebo aj iné skupiny (ružencové bratstvá, mládežnícke skupiny atď.) si rozdelia daný čas na hodinové alebo polhodinové úseky a počas nich sa pred sviatosťou modlia. Túto poklonu Oltárnej sviatosti nazývame adorácia (lat. adorare = klaňať sa, uctievať).

12. Vystavenej Oltárnej sviatosti preukazujeme aj navonok čím väčšiu pozornosť. Robíme to zvyčajne tým, že pred Eucharistiou vo svätostánku zvyčajne pokľakáme na jedno koleno a pred vystavenou Eucharistiou pokľakáme na dve kolená. Podľa nových smerníc však aj pred vyloženou Oltárnou sviatosťou kľakáme na jedno koleno (Sv. prijímanie a kult eucharistického tajomstva mimo omše, SSV Trnava, 2011, s. 84). Pri vyložení Najsvätejšej sviatosti v monštrancii treba zažať štyri alebo šesť sviec a má sa použiť kadidlo. Pri vyložení v cibóriu sa majú zažať aspoň dve sviece, kadidlo sa použiť nemusí.

13. Prakticky by táto poklona Oltárnej sviatosti mala byť organizovaná tak, že hlavný miništrant pripraví program, kde napíše jednotlivé časy adorácie a do príslušných koloniek sa miništranti zapisujú na adoráciu po jednom alebo najlepšie po dvaja. Je vecou miništrantskej cti, aby miništranti prišli na adoráciu načas a aby odtiaľ neodchádzali dovtedy, kým ich prídu vystriedať ďalší miništranti. Rozpis miništrantov

14. Vyznanie viery v Oltárnu sviatosť Na prvý pohľad vo vystavenej Oltárnej sviatosti vidíme bielu hostiu umiestnenú v bohato zdobenej monštrancii. Monštrancia môže byť zakrytá priesvitným, priehľadným závojom. Ak sa používa cibórium, látka na ňom sa niekde nazýva malé vélum. Závoj, ktorým je zahalená monštrancia, pripomína pohrebné plachty, do ktorých bolo zavinuté Kristovo telo.

15. Biela hostia je však chlieb premenený pri svätej omši spolu s inými hostiami, ktoré sa dávajú veriacim pri svätom prijímaní. Celým srdcom a celou mysľou a silou veríme, že v tejto hostii – teda pod spôsobom chleba – je naozaj, skutočne a podstatne prítomný živý Ježiš Kristus, druhá božská osoba. Z toho dôvodu pred Eucharistiou pokľakáme na jedno a pri vystavenej Eucharistii na dve kolená.

16. Svedectvo viery v Oltárnu sviatosť Z dejín kresťanstva sa nám zachovali mnohé pekné svedectvá viery v osobnú prítomnosť živého Ježiša Krista v Oltárnej sviatosti. V treťom kresťanskom storočí žil sv. Tarzícius, ktorý roznášal väzneným kresťanom Eucharistiu. Raz ho stretli zlí chlapci a žiadali ho, aby im vydal predmet, ktorý on starostlivo chránil pod svojimi šatami. Bola to Eucharistia.

17. Tarzícius vedel, že keby im Eucharistiu vydal, istotne by ju boli zneuctili. Preto radšej položil svoj život, než by to mal dovoliť. Tak sa Tarzícius stal hrdinským svedkom Eucharistie, viery a lásky k Ježišovi Kristovi v Oltárnej sviatosti. Tarzícius položil svoj život za Ježiša, ale Eucharistia sa dostala ku kresťanom, pretože vojak ju odniesol tým, čo na ňu čakali.

18. Iný príklad hovorí, že sv. Ján M. Vianney si vo svojej farnosti všimol, že sa v jeho kostole pravidelne zastavuje na adoráciu istý roľník pri návrate z práce na poli. Raz sa ho opýtal: Čo robíte v kostole pred svätostánkom, keď sa tam tak často zastavujete? Nič,odpovedal roľník, ja hľadím na Ježiša v Eucharistii a on hľadí na mňa.

19. Uživotnenie Keď budem prechádzať okolo kostola, tak sa prežehnám alebo strelnou modlitbou pozdravím Pána Ježiša prítomného v Oltárnej sviatosti. Istý čas sa v tom budem cvičiť, aby som si vypestoval zvyk. Dám si záležať na tom, aby som sa pri príchode do kostola a pri odchode z kostola zbožne poklonil smerom k svätostánku pokľaknutím a krátkou modlitbou.

20. Rád budem chodiť na adoráciu a dám si záležať na dochvíľnom príchode podľa rozpisu a nikdy neopustím skôr, než príde výmena mojich spolubratov- miništrantov. Budem sa snažiť vydávať dobré svedectvo o viere v Eucharistiu ako sv. Tarzícius, patrón miništrantov alebo nábožný roľník z Arsu.