1 / 16

Endogénne a exogénne procesy

Endogénne a exogénne procesy. 1 . C. Ivana Sekeráková. Endogénne procesy 1, vulkanizmus. kopa- Záp. Tatry-. ihly-Kanárske ostrovy. homole – USA (Washington). lávové prúdy- Slovensko. pokrov- Hawaii. lávová sopka – Hawaii. stratovulkán-Island. p lochý štítový kužeľ-Oregon.

sai
Download Presentation

Endogénne a exogénne procesy

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Endogénne a exogénne procesy 1.C Ivana Sekeráková

  2. Endogénne procesy1, vulkanizmus kopa- Záp. Tatry- ihly-Kanárske ostrovy homole – USA (Washington) lávové prúdy- Slovensko pokrov- Hawaii lávová sopka – Hawaii stratovulkán-Island plochý štítový kužeľ-Oregon nečinnásopka -Slovensko nasypanásopka-Japonsko maarová sopka-Aljaška Sopečné sklo (obsidián) ryolit andezit pemzačadič sopečné horniny

  3. 2, magmatizmus ž i l n é h o r n i n y Šikmý prierez sopkou komín kremennážila pravá žila batolit nepravá žila kimberlit pegmatyt aplit kremeň sfarbený hematitom

  4. 3, zemetrasenie • lokálne magnitúdo (stupnica magnitúdo) je nesprávne, avšak bežne označované ako Richterova stupnica, popisuje veľkosť (silu) zemetrasenia • zemetrasenie pod hladinou oceána vyvolá na hladine vznik vĺn cunami (vysoké cez 30 m) • Najsilnejšie zemetrasenia: • Čile -magnitúdo až 9,5 (1960) • Aljaška -magnitúdo 9,2 (1964) • Indický oceán -neďaleko • Sumatry -magn. 9,1(2004) následky zemetrasenia v Číne cunami v Španielsku (Madrid)

  5. 4, pohoria v r á s o v é Kordillery- záp. časť Sev. Ameriky Andy- záp. časť Juž. Ameriky Sierra Madre-Mexiko z l o m o v é Krušnohory- Česká republika Krušnohory- Česká republika zlomovo-vrásové Alpy a Karpaty

  6. para, popol a plyn, ktoré sopka chrlí, vytvoria sopečný mrak - tento mrak častíc sa niekedy zrazí a vznikne pyroklastický prúd - horúci mrak plynu, popola a pemzy, ktorá sa valí po svahu krkolomnou rýchlosťou, pričom spaľuje všetko, čo mu stojí v ceste • sopky na iných planétach sa líšia od pozemských; na Marse sú oveľa väčšie ako na Zemi, pretože sa predpokladá, že tam nie sú tektonické dosky; sopečný kužeľ Olympus Mons na Marse vybuchoval miliardy rokov a je trikrát vyšší ako Mount Everest na Zemi • popol z vulkánov zúrodňuje pôdu; rastlinstvo je potom väčšie a zdravšie • na Islande,kde je veľa sopiek,poskytuje para zohrievaná magmou elektrinu pre takmer polovicu domácností • v r. 79 n.l. boli Pompeje zasypané viac než 6 m vrstvou sopečného popola a lávy po výbuchu sopky Vezuv; v dobe katastrofy žilo v Pompejach asi 20 000 obyvateľov; horúci popol mumifikoval ich telá v polohe a s výrazom tváre , ktorý mali ľudia tesne pred smrťou , keď sa snažili utiecť alebo ukryť sa pred skazou • Popocatépetl - činná sopka v Strednej Amerike , 65 km juhovýchodne od Mexico City; má dva vrcholy spojené horským chrbtom, jej kráter má obvod 1 km a hĺbku 150 m; Popocatépetl znamená v jazyku Indiánov „fajčiaca hora“, i keď je sopka v pokoji od r. 1928; občas z nej vystupuje oblak dymu • Japonsko - Fudži - sopečná hora , 100 km juhozápadne od Tokia , najznámejší krajinný prvok a symbol Japonska; jej majestátny kužeľ bol naposledy aktívny v rokoch 1707-1708; Fudži je najvyšším vrcholom v krajine – 3776 m, je to posvätná hora Japoncov , po storočia oslavovaná maliarmi a básnikmi; na jej vrchol každoročne vystúpi viac ako 300 000 ľudí, hora je súčasťou národného parku • Etna - najväčšia európska sopka a jedna z najaktívnejších sopiek na svete; jej vrchol dosahuje 3 340 m; obvod úpätia je 200 km a okrem hlavného kužeľa má 300 tzv. parazitických kužeľov; z dosiaľ bolo zaznamenaných 135 erupcií; nižšie polohy južného a východného svahu Etny sú husto osídlené a pokryté vinicami a citrusovými plantážami; zalesnené horné časti svahov boli upravené na lyžiarske zjazdovky Zaujímavosti

  7. Exogénne procesy 1, antropogénny reliéf lom - Sokolovská panev- ČR Korintský prieplav- Grécko Panamský prieplav- Panama Schwarzenberskýkanál- ČR Dubnícke opálové bane- Slovensko vodná nádrž Zemplínska šírava- Slovensko priehradaTrirokliny- Čína tunelSitina- Slovensko

  8. 2, biogénny reliéf krtince termitisko krtinec termitisko koralový útes mravenisko koralový útes Veľká koralová bariéra- pri pobreží sev. Austrálie nora

  9. 3, kozmogénny reliéf Impaktný kráter Manicouagan – Kanada kráter Barringer – Arizona (USA) kráter Kaali – Estónsko kráter v Tunguske – Sibír (Rusko)

  10. 4, eolický reliéf kamenistá púšť (hamada) -sev. Austrália štrková púšť (serir)- Lýbia piesočnatápúšť (erg) Chebbi a duny - Maroko piesočnatá pláž- Mariánske ostrovy štrkovápláž- Libanon Záhorie – piesčité duny spevnené borovicovým porastom kamenistá pláž- Škótsko

  11. 5, kryogénny reliéf Žiarska dolina- Záp. Tatry, Slovensko lavína – v údolnici sa uloží vo forme lavínového kužeľa lavínové ryhy- Ortlerské Alpy, Taliansko tróg- Arkansas, USA tróg - Wyoming, USA permafrost (priečny rez)- Sibír, Rusko lavínový kužeľ- Alpy, Taliansko moréna – materiál na dne trógu- Alpy, Taliansko permafrost- Kanada

  12. 6, gravitačné formy reliéfu opadávanie úsypiskový kužeľ- Šomoška zliezanie zvetralín- Nízke Tatry môže nastať rútenie- Kaľamárka,Detvianska kotlina opadávanie môže nastať rútenie Roháčka zosuv skalnej steny v kameňolome- Stará Sásová hĺbkové zliezanie -Štiavnické vrchy

  13. 7, vodou podmienený reliéf a, na morskom dne, pobrežiach kosa- Chorvátsko pláž Unawatuna- Srí Lanka Kursská kosa- Litva terasa -Chesil beach, Veľká Británia (južné Anglicko) príbrežný val v Mexickom zálive zrub - Veľká Británia (južné Anglicko) kalovými prúdmi obrúsený reliéf morského dna útes- južné pobrežie Austrálie ostroha- Slovinsko

  14. b, v krase, v pohoriach; fluviálny reliéf škrapy (Domické)-Slovenský kras niva rieky Slaná riečny kužeľ delta rieky Okawango, Afrika polja riečne terasy - Gruzínsko závrty bahenno-blokový prúd na Novom Zélande Slovenský kras Belianska jaskyňa stalaktit korytorieky Columbia- Kanada, USA brčká stalagnát jaskynné jazierko výmole po erózii- Malé Karpaty stalagmit

  15. Zaujímavosti • najsuchšia púšť: Atacama (Chile): priemerné ročné zrážky menej ako 0,08 mm • najchladnejšia púšť: na Antarktíde: priemerná teplota -58,2 °C • najvyššia nameraná teplota: Al Azizijah, Líbya (Sahara): 58 °C • najväčšia duna: Isaounen Tifernine, Alžírsko (Sahara): 5km dlhá a až 465 m vysoká • najväčší kaktus: Kaktusovec obrovský (Arizona): dosahuje výšku 17 m • najviac piesku na svete sa nachádza na púšti Sahara • v Austrálii sa vyprahnuté púštne oblasti nazývajú buš; rastú na nich trávy spinifex, čo je druh ostrý ako britva; iba na tomto kontinente žije najväčší austrálsky dravec - divý pes dingo • ďalšie živočíchy žijúce na púšťach- líška fenek, karakal (rys púšťový), varan púšťový • na púšti Namib žijú slony prispôsobené na takýto život, sú to najvyššie slony na svete a dokážu putovať niekoľko dní bez vody, prekonávajúc obrovské vzdialenosti k prameňu • velvíčia - táto zvláštna rastlina s veľkými kožovitými listami rastie len v púšti Namib; jediným zdrojom vlahy je pre ňu pobrežná hmla; Najväčšia velvíčia má priemer 8m a je asi 2 000 rokov stará • v jednom termitisku žije vyše 1 milión termitov a sú viac ako 50 rokov obývané; jedno termitisko môže obsahovať až 12 ton materiálu nahromadeného zrnko po zrnku; najväčšie termitisko bolo objavené v Afrike a jeho výška bola 12,8 m • meteorický kráter Barringer neďaleko je jedným z najznámejších kráterov na Zemi; je jeden a pol km široký a 170 m hlboký; ide o prvý kráter, u ktorého sa rozpoznalo, že ide o kráter vytvorený po dopade meteoritu a nie o vulkanickú erupciu; moderní výskum ukazuje, že nikloželezný meteorit vážil asi 3oo 000 ton, dopadol asi pred 50 000 rokmi • permafrost navyše obsahuje 20-60 percent celosvetových zásob uhlíka v pôde, jeho topenie by mohlo viesť k veľmi silnej pozitívnej väzbe zvyšujúcej koncentrácie oxidu uhličitého; hlavný mechanizmus spočíva v zrýchlenom rozklade organickej hmoty, ktorá je v súčasnosti uzatvorená v zmrznutej pôde, to povedie k zvýšeniu vzdušnej koncentrácie oxidu uhličitého a metánu; ak k tomu dôjde na veľkej ploche, mohlo by to zrýchliť globálne otepľovanie

  16. Ďakujem za pozornosť

More Related