Uhlie 16,1% (-) Ropa 34,7% (-) Zemný plyn 25,1% (-) Urán 14,0% Obnoviteľné zdroje 9,6% (+)

1. Obnoviteľné zdroje energiemýty a fakty (NRSR, 4.6.2013) Pavol Širokýkoordinátor klimatickej kampane Greenpeace Slovenskopavol.siroky@greenpeace.skwww.greenpeace.sk

2. Rozdelenie spotreby energetických zdrojov (r. 2009, IEA) Uhlie 16,1% (-) Ropa34,7% (-) Zemný plyn 25,1% (-) Urán14,0% Obnoviteľné zdroje9,6% (+) (IEA, 2009) Súčasná závislosť Európskej únie na dovoze energetických zdrojov je vyššia ako 56,7%. Uhlie 22% Ropa21% (+) Zemný plyn 26% (-) Urán22%(-) Obnoviteľné zdroje9% (+) Iné 1% (údaje za rok 2011; návrh EP, 2013) Súčasná závislosť Slovenskej republiky na dovoze energetických zdrojov je cca 90%.

3. UHLIE  - Európska únia pokrýva dovozom 44% svojej spotreby uhlia - týchto 44% uhlia dovážaného do EÚ pochádza hlavne z Ruskej federácie, Juhoafrickej republiky, USA, Kolumbie, Austrálie... • UHLIE • - čierne uhlie sa na území SR neťaží a je 100% zabezpečované dovozom • ťažba hnedého uhlia v súčasnosti zabezpečuje približne 79 % jeho spotreby v SR (dovoz hnedého uhlia 21%) ROPA - Európska únia pokrýva dovozom až 84% svojej spotreby ropy - Hlavnými dodávateľmi sú Rusko, Nórsko, krajiny zo severu Afriky a Perzského zálivu ROPA - SR dováža 99% svojej spotreby ropy (ročne cca 6 mil. ton) - tento objem je garantovaný do roku 2014 z Ruskej federácie ZEMNÝ PLYN - Európska únia pokrýva dovozom 62% svojej spotreby zemného plynu 31% dovážame z Ruska, 24% z Nórska, 12% z Alžírska - významnými zásobami v EÚ disponuje iba Veľká Británia a Holandsko. ZEMNÝ PLYN - takmer 98% domácej spotreby plynu je importovaných z Ruskej federácie - domáca ťažba zemného plynu predstavuje dlhodobo maximálne 2% z celkovej domácej spotreby URÁN - 98% spotreby uránu = dovoz (Kazachstan, Uzbekistan, Ruská federácia, časť pokrýva dovoz z afrických krajín napr. z Nigeru a Gabonu. URÁN - na Slovensku sa urán neťaží - 100% uránu dovážame z Ruskej federácie

4. Možné riešenia? Vzhľadom na mieru našej závislosti na dovoze energetických zdrojov, môže výpadok dodávok energetických zdrojov, či ich dlhodobý nedostatok, ale aj vysoký rast cien energetických zdrojov spôsobiť minimálne ekonomickú stagnáciu, v horšom prípade znižovanie výkonnosti ekonomiky, alebo v najhoršom prípade dokonca aj jej úplný kolaps... Vzhľadom na to, že sa nedá očakávať zásadné zvýšenie európskych/slovenských zásob fosílnych palív, a do budúcnosti možno očakávať skôr problémy s dodávkami energetických surovín a ich rastúcimi cenami, vedú ku zníženiu dovoznej závislosti EÚ/SR – a teda aj k relatívne udržateľnej ekonomike v podstate iba dve cesty: 1/ výrazné obmedzovanie spotreby (úspory a zvyšovanie energetickej efektívnosti) 2/ výrazné zvyšovanie využitia obnoviteľných zdrojov energie Trvalo udržateľný ekonomický rast/rozvoj je mýtus! Príležitosť na udržateľnú ekonomiku tu však je prostredníctvom „zelených pracovných miest“ medzi, ktoré patria aj OZE technológie a úspory energie!

6. Zdroj: EWEA, EÚ v 2012

7. Nemecko – pozitívny príklad Podiel elektriny produkovanej z OZE v Nemecku sa zvýšil zo 6,3 % v roku 2000 na viac ako 22 % v roku 2012. V roku 2010 dosiahli investície do OZE sektora v Nemecku úroveň 26 miliárd EUR. V roku 2011 pracovalo v OZE sektore v Nemecku 381 600 ľudí. Cieľ pre rok 2020 je 500 000! To je nárast o 12 % v porovnaní s rokom 2009 (339 500 pracovných miest) a viac ako dvojnásobok oproti roku 2004 (160 500 pracovných miest). Trvalé pracovné miesta, ktoré sú vzhľadom na decentralizovaný charakter OZE rozmiestnené na celom území krajiny. Investormi vo viac ako 50% projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov sú občania a farmári.

9. Obnoviteľné zdroje: Možné riešenia? • Ak by sme do roku 2020 k súčasným 550 MW fotovoltaiky ročne inštalovali: • + 50 MW vo fotovoltike, • + 15 MW MVE, • + 10 MW bioplynu, • + 20 MW biomasy, • + 100 MW veternej energie • tak by sme v roku 2020 mali inštalovaných okolo 2 500 MW v OZE (bez VVE), ktoré by vyrobili okolo 6,32 TWh/ročne (t.j. asi 21 % spotreby elektriny). • priemerná cena elektriny z OZE by bola 80-110 EUR/MWh (JEMO okolo 108-109 EUR/MWh) • týchto 2 500 MW z OZE by vytvorilo okolo 1300 až 1500 dlhodobých pracovných miest (JEMO okolo 700-800) a 10- až 15 000 krátkodobých pracovných miest (JEMO 3 500)

10. Mýty o OZE: • Fotovoltické elektrárne • „Ohrozujú bezpečnosť sietí“ – pri výkone menšom ako 10% z celkovej spotreby nie sú nutné prakticky žiadne dodatočné úpravy sietí • „Neúmerne zaťažujú koncovú cenu elektriny“ – V súčasnosti dodávajú asi 3% elektrickej spotreby Slovenska - Pohlcujú asi 5-6% z koncovej ceny domácností/podnikateľov • „Ohrozujú potravinovú bezpečnosť Slovenska“ – ak by všetkých 550 MW vo fotovoltike bolo umiestnených iba na pôde, došlo by k záberu 1375 ha = 0,27% z nevyužívanej poľnohospodárskej plochy • Veterná energia • „Ohrozuje bezpečnosť sietí a neposkytuje dostatok výkonu“ • Najlepšiu odpoveď poskytuje príklad z Rakúska: • Podiel veternej energie na celkovej spotrebe v Rakúsku 5% (2012) • Podiel veternej energie na celkovej spotrebe v Niederösterreich 14,1% (2012) • Podiel veternej energie na celkovej spotrebe v Burgenland 81,5% (2012) • Slovensko = 0,1% • „Je drahá“ – väčšina veterných elektrární vyrába elektrinu lacnejšie než uhoľné a jadrové zdroje (EWEA: 1 MWh z VE = 64,84 EUR; 1 MWh z JE = 99,79 EUR; 1 MWh z UE = 67,57 EUR)

11. Reálne problémy OZE: • Biomasa • Nedostatok regulácie podpory biomasy a slabá ochrana chránených území umožňuje nadmernú ťažbu dreva v lesoch (aj NP a CHKO) bez pravidiel TUR • Biomasa nie je strategickou energetickou surovinou a z tohto hľadiska nie je takmer žiadnym spôsobom regulovaný vývoz biomasy do zahraničia • Podpora spoluspaľovania biomasy a uhlia • Vytvára požiadavky na veľké objemy biomasy pre elektrárne ako Vojany alebo Nováky – nedochádza k regionálnemu a lokálnemu využitiu biomasových zdrojov • Neefektívne využívanie biomasy v týchto elektrárňach z hľadiska účinnosti • Predlžuje prevádzku environmentálne neprijateľných a ekonomicky nerentabilných uhoľných elektrární (znižovanie započítateľných emisií CO2) • "Celkové odhadnuté dotácie do uhoľného baníctva v roku 2010 dosiahli 96 miliónov eur, čo je približne 17,7 eura na jedného občana SR. Predpokladáme, že v roku 2011 to bude viac ako 81 mil. eur. Paradoxne, podpora na jedného baníka v odvetví ťažby hnedého uhlia predstavuje 1793 eur, čo je o takmer 700 eur viac ako jeho mzdové náklady. Inými slovami, občania by ušetrili 37 mil. eur ročne spolu s menším náporom na životné prostredie, ak by sme vyplácali ťažko pracujúcim baníkom v rizikovom prostredí rovnakú mzdu, ktorá by ich motivovala k preškoľovaniu alebo predčasnému dôchodku.„ • Inštitút finančnej politiky, Ministerstvo financií SR, 3. marec 2011 • Stratégia energetickej bezpečnosti Slovenska do roku 2030 aj tak plánuje v ťažbe hnedého uhlia v SR pokračovať...

12. Reálne problémy OZE: • Malé vodné elektrárne • Koncepcia rozvoja malých vodných elektrární – zameraná na „priehradové“ elektrárne, nie na mikroelektrárne a elektrárne, pri ktorých nie je potrebné prehradzovať tok • Podpora MVE, ktoré významne zasahujú/poškodzujú ekosystémy ale aj turizmus • Chýba regulácia na základe ochrany ekosystémov, rozvojových koncepcií turistických regiónov a názoru verejnosti...

13. Záver – nutné opatrenia, aby sme sa nedostali mimo energetických trajektórií EÚ a nedochádzalo k negatívnemu rozvoju OZE • Podpora úspor energie a efektívneho využívania energií na všetkých úrovniach • do roku 2020 -20%, do roku 2050 min. -50-60% (energetická politika štátu, zákon 251/2012, zákon o energetickej efektívnosti (Z.č. 476/2008)) • Redukcia emisií CO2 – do roku 2020 -30%, do roku 2030 -55% a do roku 2050 -95% (energetická politika štátu, Zákon o klimatických zmenách, Zákon o ochrane ovzdušia) • Podpora a rozvoj obnoviteľných zdrojov (pri zavedení striktných pravidiel ochrany ŽP) (vyhláška o udržateľnom využívaní OZE (energetická politika štátu, Z.č. 251/2012) • do roku 2020 = 20% z OZE • do roku 2030 = 45% z OZE • do roku 2050 = 100% z OZE • Odbúranie dotácií do uhlia a ostatných fosílnych zdrojov (zmena zákona 251/2012) • Zrušenie podpory spoluspaľovania biomasy a uhlia (zmena zákona 309/2009)

14. Záver – nutné opatrenia, aby sme sa nedostali mimo energetických trajektórií EÚ a nedochádzalo k negatívnemu rozvoju OZE • Podpora iba pre biomasové projekty pri ktorých je preukázaná trvalá udržateľnosť a skutočná úspora emisií CO2 – obmedzenie podpory pre projekty kde sa spaľuje guľatina (alebo štiepka z nej vyrobená), t.j. drevo z lesov. Podporu obmedziť iba na odpad z drevospracujúceho priemyslu, rýchlorastúce rastliny (nevyužívaná pôda), odpad z poľnohospodárskej produkcie, komunálny bioodpad a pod. (zmena zákona 309/2009, vyhláška udrž.využívanie biomasy) • Obmedzenie podpory pre MVE iba na projekty, pri ktorých nedochádza k prehradeniu toku, resp. výraznému zásahu do ŽP (zmena zákona 309/2009, vyhláška, EIA zákon) • Obmedzenie podpory iba pre mikroelektrárne, resp. MVE do 1 MW (zmena zákona 309/2009, vyhláška) • Ukončiť dotovanie jadrovej energetiky – nízke poplatky do Národného jadrového fondu, zodpovednosť za škody (atómový zákon), poistenie elektrární, nevyplácané dividendy štátu...

15. Ďakujem za pozornosť!Pavol Širokýkoordinátor klimatickej kampane Greenpeace Slovenskopavol.siroky@greenpeace.skwww.greenpeace.sk