VOĽNÝ ČAS A SOCIÁLNOPATOLOGICKÉ JAVY MLÁDEŽE

1. VOĽNÝ ČAS A SOCIÁLNOPATOLOGICKÉ JAVY MLÁDEŽE

2. Fyzikálna definícia času? • „nepriestorové lineárne kontinuum, v ktorom sa udalosti dejú v zjavne nenávratnom poradí.“

3. Čas človeka môžeme vo všeobecnosti rozdeliť na tri segmenty: • segment povinností - povinná práca - u dospelého človeka, povinná školská dochádza u detí a mládeže • segment povinností – obsahovo rozšírený - uspokojovanie biologických potrieb, psychických potrieb, sociálnych potrieb • segment voľného času - relaxácia, rekreácia, regenerácia, pravidelná a príležitostná záujmová činnosť, dobrovoľné činnosti v občianskych združeniach, sebavýchova, sebavzdelávanie, sebarealizácia, zábava a rozptýlenie (Masaryk – Masaryková, 2002).

4. Quo vadis voľný čas?

5. Náplň voľného času našich predkov • Skrášľovanie svojho okolia a svojho tela • Zdobili steny • kuchynský riad • pracovné nástroje • náradie • zbrane • Spev • Tanec

6. Voľný čas v staroveku • nepoznali pojem „voľný čas“ tak, ako ho dnes chápeme my • pre označenie oddychu či odpočinku používali slovo „scholé.“ • Aristotelovho vymedzenia voľného času, má človek tráviť svoj voľný čas uskutočňovaním najkrajších hier, zábav, obradov s jediným cieľom: aby si naklonil bohov a premohol nepriateľov (Aristoteles, citovaný podľa J. Brindzu, 1984, s. 10 - 11).

7. Ako to bolo v stredoveku? • stretávame sa so slovný spojením tvoreným zo slov „voľný“ a „deň“, či „čas“ • práca je trestom za prvotný hriech a súčasne prostriedkom na umŕtvovanie tela, sebatrýznenie a potláčanie telesných žiadostí • nemohlo vzniknúť humanistické hodnotenie a chápanie voľného času a o voľnom čase v dnešnom zmysle slova nemožno hovoriť (J. Brindza,1984, s. 13).

8. 19. a 20. storočie = prelomové obdobie v chápaní voľného času • pomaly a postupne sa začína vydeľovať v ľudskom živote jeho špecifická tretia časť – voľný čas. • hlavným činiteľom vzniku voľného času je rozvoj priemyselnej výroby • túžba pracujúcich uspokojiť svoj prebudený záujem o voľný čas je stimulujúcim činiteľom v práci

9. Povojnový vývoj • výrazne sa prejavuje koncepcia ostrého protikladu medzi voľným časom a prácou • uplatňuje sa zúžené chápanie kompenzačnej funkcie voľného času vzhľadom na jednostranné fyzické či duševné využitie človeka v práci • voľný čas nadobúda na význame, až stal sa dôležitou dimenziou každého ľudského života.

10. Súčasné tendencie vo vývoji voľného času • Dochádza k nárastu voľného času • Dochádza k pocitu časovej tiesne • Je nutné vypestovať nové chápanie svojho voľného času • Vzrastá intenzita autonomizácie osobnosti • Voľný čas sa stal celoživotnou dimenziou a vyžaduje, aby na ňu spoločnosť adekvátne reagovala

11. Reflexia vnímania voľného času v súčasnosti

12. Definície voľného času • Kvantitatívne / reziduálne • Kvalitatívne / normatívne

13. Kvantitatívne / reziduálne definície • Čas, v ktorom je jednotlivec oslobodený od práce a povinností a ktorý môže využiť pre účely relaxácie, zábavy, sociálneho alebo osobnostného rozvoja (Gist, 1964). • Doba, ktorá zostane z 24 hodín bežného dňa po odčítaní času venovaného práci, starostlivosti o rodinu a o domácnosť, starostlivosť o vlastné fyziologické potreby (Průcha, Mareš, Walterová, 1995). • Čas voľnosti a slobody, ktorý zostane jednotlivcovi po splnení (pracovných, študijných a iných) povinností na sebarealizáciu podľa vlastných potrieb a záujmov (Kratochvílová, 2004).

14. Kvalitatívne / normatívne definície • Čas, v ktorom si človek slobodne volí a koná také činnosti, ktoré mu prinášajú potešenie zábavu odpočinok, ktoré viac či menej rozvíjajú a obnovujú jeho telesné a duševné schopnosti, prípadne tvorivé sily (Bakalář, 1978) • Čas, ktorý môžeme využívať podľa svojich želaní a záujmov (Gondová, Brindza, 1992). • Priestor pre oddych, rekreáciu, zábavu, spoločenské kontakty, pre sebarealizáciu na základe vlastných potrieb, záujmov a podľa vlastných slov (Kratochvílová, 2000). • Čas v ktorom je človek sám sebou a najviac patrí sám sebe, činnosti ktoré vtedy vykonáva vychádzajú z jeho vnútornej motivácie a záujmu (Němec, 2002).

15. Tri pohľady na VARENIE VARENIE ako zamestnanie

16. VARENIE ako sebaobslužná činnosť

17. VARENIE ako voľnočasová aktivita

18. "Volný čas je najdôležitejšou časťou nášho života.” Denis Diderot (1713 - 1784)

19. ZÁKLADNÉ CHARAKTERISTIKY NAJČASTEJŠIE SA VYSKYTUJÚCICH SOCIÁLNO-PATOLOGICKÝCH JAVOV MLÁDEŽE

20. Sociálno-patologické javy • nežiadúce spoločenské javy, ktoré sa odchyľujú od všeobecne platných sociálnych noriem, • najčastejšie sa vyskytujúce sociálno-patologické javy (v súlade s teoretickými zdrojmi): poruchy správania, záškoláctvo, šikanovanie, agresia, agresivita, týranie, zneužívanie a zanedbávanie detí, kriminalita, prostitúcia, vandalizmus, alkoholizmus a iné drogové závislosti.

21. 1. Poruchy správania • súvisia so sociálno-patologickým správaním a sociálno-patologickými javmi, • na ich vzniku sa podieľajú vonkajšie činitele (patologické prostredie, negatívne výchovné ovplyvňovanie, negatívne vzory) a vnútorné činitele (hereditárna podmienenosť, genetická výbava, poruchy centrálneho nervového systému, dispozície k neurózam, psychické poruchy rôznej etiológie), ktoré na základe vonkajších podnetov môžu vyvolať poruchy správania rôznej závažnosti, pričom je podstatná ich vzájomná interakcia, • relevantným ukazovateľom porúch správania žiakov je znížená známka zo správania.

22. 2. Záškoláctvo • sociálno-patologický problém, ktorého základom je vážne narušený osobnostný vzťah žiaka ku škole a učeniu, • na vznik záškoláctva sa podieľajú vonkajšie príčiny (rodinné prostredie, školské prostredie a rovesnícke skupiny) a vnútorné príčiny (osobnostné charakteristiky jednotlivca – labilita nervovej sústavy, psychosociálna nezrelosť, znížená adaptabilita, emočná labilita, poruchy správania, zvýšená agresivita), • relevantným ukazovateľom záškoláctva je priemerný počet neospravedlnených hodín na žiaka.

23. 3. Drogová závislosť • je psychický i fyzický stav vyplývajúci z užívania návykovej látky, charakterizovaný nutkavou potrebou užívať návykovú látku (sústavne alebo periodicky) s cieľom prežívať jej psychické účinky, alebo utlmovať nepríjemný pocit z nedostatku látky, • psychoaktívne látky (prírodné a syntetické) vyvolávajúce závislosť, členíme do troch skupín:a) pôsobiace psychostimulačne – vyvolávajúce stavy eufórie, zrýchľujú psychomotoriku, b) pôsobiace psychoinhibične – potláčajú úzkosť a depresiu, znižujú motoriku, c) pôsobiace dezintegračne – vyvolávajú ilúzie a halucinácie.

24. 4. Kriminalita • súhrn všetkých trestných činov, ktoré spáchali (úmyselne alebo z nedbanlivosti) trestnoprávne zodpovední jedinci, • druhy kriminality podľa povahy trestnej činnosti: a) násilná (vraždy, lúpeže, úmyselné ublíženie na zdraví, trestné činy s rasovým motívom), b) mravnostná (znásilnenie, sexuálne zneužívanie), c) majetková (krádeže), d) ekonomická, e) ostatná (výtržníctvo, požiare a výbuchy, marenie úradného rozhodnutia, šírenie toxikománie, nedovolené ozbrojovanie), f) zostávajúca (dopravné nehody, ohrozovanie pod vplyvom návykových látok, týranie zvierat).

25. 5. Týranie, zneužívanie a zanedbávanie dieťaťa • súbor nepriaznivých príznakov v najrôznejších oblastiach sociálneho a psychického vývinu dieťaťa i jeho postavenia v spoločnosti a rodine, • príznaky sú výsledkom najmä úmyselného ubližovania dieťaťu spôsobeného najčastejšie jeho najbližšími rovesníkmi, vychovávateľmi a rodičmi, • medzi neurotické prejavy v školskom veku patria neurotické zmeny citového prežívania, neurotické vegetatívne poruchy, neurotické poruchy reči, tiky a neurotické návyky.

26. Ďakujem za pozornosť 