1 / 35

ACEL Cooperation Agency for Local Authorities

Stanovenie hodnôt environmentálnych noriem kvality pre vodu a posilnenie krajských a obvodných úradov životného prostredia pri implementácii kontroly a monitorovania vôd SEMINÁR Modra , Ko š ice 11 . -15 . decembra 2006.

patia
Download Presentation

ACEL Cooperation Agency for Local Authorities

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Stanovenie hodnôt environmentálnych noriem kvality pre vodu a posilnenie krajských a obvodných úradov životného prostredia pri implementácii kontroly a monitorovania vôd SEMINÁR Modra, Košice 11.-15. decembra 2006 RSV Spoločná implementačná stratégia/ Smernica o ekonomických analýzach a princípoch krytia nákladov: AQUAMED spoločné skúsenosti taliansko-španielsko-francúzskej spolupráce v rámci povodí S. Fabiani, M. Mazzoni - ACEL ACELCooperation Agency for Local Authorities

  2. AQUAMED – Vody Stredomoria Program Interreg III B – Medocc Klasifikácia vodných tokov Ekonomická analýza Monitorovanie

  3. PARTNERI: TALIANSKO Arpat – Apat – Toskánsky región – Región Liguria – Arpa Sicilia – Arpa Lombardia – ISS FRANCÚZSKO Conseil Gènèral de l'Hèrault ŠPANIELSKO IGME – Diputacìon de Barcelona – Consell Insular de Menorca

  4. HLAVNÉ EKONOMICKÉ LÍNIE Tabuľka ekonomických indikátorov Základný rámec ekonomickej povahy charakterizácie hydrografického povodia:Záťaže vygenerované na zdroji ekonomickými činnosťamiPoužitie zdroja zo strany významných politicko-ekonomických sektorovspôsoby správy zdroja pomocou existujúcich ekonomických nástrojov.

  5. Phare Twinning Project SK 05/IB/EN/01

  6. EKONOMICKÉ HODNOTENIE POUŽITIA VODY - Povodie Cecina - CIEĽ: kvantifikovať v peňažnom objeme, účinky rozhodnutí umiestnenia vodných zdrojov rôznym užívateľom, ktoré sa nachádzajú v povodí

  7. EKONOMICKÉ HODNOTENIE POUŽITIA VODY - Povodie Cecina - Popis povodia Cecina a ukazovateleObnova tokov vody (občianska,poľnohospodárska, priemyselná)Súčasné ohodnotenie splatenia nákladovAnalýza nákladov hydrologických služiebEkonomická hodnota vody:občiansky sektorpriemyselný sektorzavlažovací sektor

  8. ZISTENÁ KRITIČNOSŤ • Získanie nespracovaných údajov a potrebných informácií • Konzultácia databáz • Kontakt s kompetentnými inštitúciami • Rozpätie a škála analýzy • “No“časová kontinuita • “ATO“Povodie • Spracovanie a výpočet indikátorov • Metodika pre ekonomické indikátory

  9. HODNOTENIE SPLATENIA NÁKLADOV Článok 9 RSV:“Členské štáty musia vziať do úvahy princíp splatenia nákladov hydrologické služby v čitane nákladov zdroja a environmentálnych nákladov, za dodržovania princípu ekonomickej analýzy, tak ako je popísaná v Prílohe III, v súlade s princípom kto znečistí ten platí!“ • Zistiť či sú náklady hydrologických služieb pokryté výnosmi, ktoré pochádzajú z využívania týchto služieb • V súčastnosti sa splatenie nákladov uskutočňuje iba podľa prostredníctvom Sadzby-Tarify. • (Externé príspevky)

  10. MIERA SPLATENIA NÁKLADOV • Dáta a externé príspevky CRR= ((TR – PRÍSPEVKY) /CP) x 100% • kde: • CP sú ekonomické náklady poskytnutej hydrologickej služby • Celkové náklady ( v EURO/rok), • TR sú celkové výnosy ( v EURO/rok), • CRR je miera splatenia nákladov (ak sú hydrologické služby dodané bez dane CRR sa rovná nule)

  11. EKONOMICKÁ DOLEŽITOSŤ VODY • Nedostatok vodných zdrojov • Iba niektoré “Environmentálnefunkcie” • Environmentálne náklady • Náklady zdroja • Nedostatok ekonomických prostriedkov(L. K.) • Robia službyupotrebiteľnými • Rozširujú šálu environmentálnych funkcií • Priemyselné náklady Zváženie hodnoty, ktorá je priradená rôznym environmentálnym funkciám umožňuje uskutočniť menej svojvoľný výber vo chvíli, keď sa rozhodne privilegovať záslužnejšie použitia, alebo vyhnúť sa neudržateľným riešeniam a to z ekonomického hľadiska, alebo z hľadiska komunity.

  12. DEFINÍCIA NÁKLADOV HYDROLOGICKÝCH SLUŽIEB • Operatívne náklady (na bežnú údržbu) • Kapitálové náklady (nové investície , amortizácia existujúcich Asset , výnosnosť investovaného kapitálu) • Environmentálne náklady(Def. WATECO: náklady na škody, ktoré použitie vody spôsobí na životnom prostredí, na ekosystémoch a na iných užívateľoch životného prostredia) • Náklady zdroja (Def. WATECO: Náklady nedostatku príležitostí, ktoré majú dopad na iné použitia, spôsobené redukciou zdroja vyššou ako je jeho prirodzená schopnosť záťaže )

  13. NÁKLADY HYDROLOGICKÝCH SLUŽIEB EKONOMICKÁ HODNOTA CELKOVÉ NÁKLADY - Iba ekonomické položky (sú odvodené od priameho alebo nepriameho využívania zdroja); - Náklady znášané užívateľmi pre kompenzovanie nedostatočnej ponuky vody.

  14. OBČIANSKY SEKTOR • Hp) Všetky investičné náklady znáša správca a FCR. • Proxy: CELKOVÉ NÁKLADY spojené s dodaním služby (Sadzba). • 1. Dodávka pitnej vody • “priame náklady” (dodávka pitnej vody, zber, čistenie) • “nepriame náklady” (premenlivosť zdroja – kvantitatívna /kvalitatívna) • 2. Definícia Sadzby FCR ( finančná samostatnosť hydrologickej služby) • 3. Porovnanie“Skutočná sadzba”a “Sadzba FCR”.

  15. Opatrenia potrebné pre dosiahnutie minimálnej úrovne kvality zdroja, spolu s infraštrukturálnymi opatreniami, ktoré umožňujú ťažiť z dostatočnej vodnej disponibility, stanovia súbor činností, ktoré komunita musí zrealizovať pre dosiahnutie primeranej dodávky pitnej vody bez dopadu na životné prostredie…

  16. Priemerná sadzba Sadzba FCR 1.47 €/m3 2.67 €/m3

  17. PRIEMYSELNÝ SEKTOR • Hp) “Remeselný” priemysel a krátke obdobiea E.H. – Ekonomická stratanasleduje po STOP dodávky vody na 1 deň • Pre každý sektor“PRIEMERNÁ DENNÁ PRIDANÁ HODNOTA NA ZAMESTNANCA” • S ohľadom na vodnú intenzitu pre sektor (spotreba vody na zamestnanca) získame príspevok daný vodou na výrobu • Odvetvia – zamestnanci – pridaná hodnota na zamestnanca • Príspevok každého zamestnanca pre výrobu, vydelený vodou spotrebovanou v tomto sektore, ... strata nedodanie vody • Pre každý sektor: Priemerná denná pridaná hodnota na zamestnanca na m3/365 g =E.H.

  18. E.H. Povodie CECINA=2.331.777,64

  19. ZAVLAŽOVACÍ SEKTOR • Hp)Hodnota vody pre zavlažovanie súvisí s hodnotou výroby, na ktorú sa používa a krátke obdobie a DAP pre vodu (poľnohospodára) = Hodnota zavlažovania • Netto príjem zavlažovaných podnikov – Netto príjem nezavlažovaných podnikov • Obhospodarované hektáre • 3 hlavné dimenzie: • geografický región, • ekonomický rozmer (RLS) • technicko-ekonomická orientácia (OTE) • 1. Výpočet priemerného jednotkového netto príjmuvzhľadom na celkovú obhospodarovanú plochu, t. j. vzhľadom na plochu zavlažovanú a nezavlažovanú, a výpočet rozdielu medzi dvomi hodnotami; • 2. Tento rozdiel bol vynásobený zavlažovanou plochou, čím sa získala celková pridaná hodnota na povodie .

  20. Ekonomický sektor Metodológia Ekonomická hodnota povodia Občiansky Proxy – Sadzba SII (FCR) 2,67 €/mc Priemyselný Priemerná pridaná denná hodnota na zamestnanca 2.331.777,64 (€) Poľnohospodársky Rozdiel netto príjem zavlažované podniky/nezavlažo-vané podniky na obhospod. hektáre 6.982,15 (€) ZÁVERY

  21. Phare Twinning Project SK 05/IB/EN/01 HODNOTENIE EKONOMICKÝCH VPLYVOV ŠPECIFICKÝCH KONTROLNÝCH OPATRENÍ PRE PRIORITNÉ A PRIORTNÉ ŠKODLIVÉ LÁTKY SA RIADI ČLÁNKOM 16 RÁMCOVEJ SMERNICE O VODÁCH Všeobecná smernica Európskej Komisie DG ENV - 2005

  22. Čl. 16 – STRATÉGIA BOJA PR0TI ZNEČISŤOVANIU VODNÝCH ZDROJOV • Štandardy kvality prostredia a špecifické opatreniaboja proti znečisťovaniu vodných zdrojov • Jednotlivé ukazovateľe znečisťovatenia • Postupná redukcia – zastavenie/eliminácia vypúšťania odpadových vôd, emisií, strát • Prioritné znečisťujúce látky ( Príloha X) • Hodnotenie • Riziko pre životné prostredie • Náklady/Účinnosť opatrení

  23. CIEĽ A METÓDY • CIEĽ • Ohodnotenie prídavných nákladov pre SQA a kontrolu znečistenia prioritnými látkami a následný dopad v ekonomickom vyjadrení • Spolu s inými komunitárnymi nástrojmi • Základ pre Stakeholder • Ohodnotenie Náklady-Účinnosť • METÓDA • Ekonomické ohodnotenie stanoví rozdielne náklady, v závislosti od 3 scenárov • Nebudú brané do úvahy “výnimky” stanovené v Čl.. 4 par. 5, 6, 7, 8 WFD (Predĺženia, druhoradé environmentálne ciele, technická uskutočniteľnosť, neprimerané náklady) • Ak nie je možné uplatniť potrebné opatrenia pre zníženie prioritných látok (čl. 4), potom opatrenia nebudú prijaté a teda ani nebudú prídavné náklady.

  24. SCENÁR 0 - “No Action Scenár” • Žiaden návrh komisie (Dôsledné dodržovanie komunitárnych noriem) • Obtiažne hodnotenie účinkov prijatých alebo diskutovaných opatrení (Neistota pokiaľ ide o opatrenia a teda aj o odhad nákladov) • Nadhodnotenie dopadu (Nereálny scenár) • Unilaterálna činnosť členských štátov • (SQA a rôzne opatrenia zníženia znečistenia) • Porovnanie rôznych opatrení a následného dopadu

  25. SCENÁR1 – “ Zavedenie spoločných SQA ” • Pružnosť pri dosiahnutí cieľov Čl.16 • Ďalšie opatrenia s ohľadom na BAT,pre podniky IPKZ a opatrenia založené na BAT pre podniky “nie” IPKZ (Pre všetky priame výuste prostredníctvom bodových zdrojov pre SQA)

  26. SCENÁR2 - “Limitné emisné hodnoty ” na komunitárnej úrovni • Limitné emisné hodnoty (detailné) • Veľmi striktný program opatrení: SQA pre PL – 2015 Eliminácia PNL – 10 rokov pre známe bodové zdroje Desať rokov pre “neznáme”difúzne a bodové zdroje • V súlade s dvadsaťročným programom WFD

  27. KVALITA ÚDAJOV A OBMEDZENIA • Neistota pokiaľ ide o emisie PLa PHL • Náklady technických opatrení pre zníženie emisií • Prístup “Najnižšie náklady” (Podcenenie nákladov) • Predpoklady rozvoja rôznych odvetví • Úradná diskontná sadzba ( r = 4%, 8%, 12%) • Prípadová štúdia

  28. PRÍPADOVÁ ŠTÚDIA • Ohodnotenie nákladov a dopadu na základe “Skutočných situácií ” • Odvetvia (Scenár 1 a 2): • Výroba chlóru • Výroba železa a ocele • Výroba neželezných kovov • PVC konverzia • Rafinérie • Chlórované parafíny s krátkym reťazcom • Výroba pesticídov • Používanie prípravkov na ochranu rastlín

  29. VÝSLEDKY • Hodnoty pod detečným limitom (Negatívne hodnoty) (NPV); • Ročné náklady • Cena za tonu ( EURO/tona) • 3 úradné diskontné sadzby: • 4% Komisia (Najvyššia hodnota, r = 4%) • 8% - 12% Podniky (Najnižšia hodnota, r = 12%) • - Nadhodnotenie nákladov-

  30. Scenár č. 1 Scenár č. 2 - NPV ( v mil.€) ( diskont. náklady celkom) Anuita (v mil €) (ročné náklady) Náklady €/ Vyrobené tony * - NPV ( v mil. €) ( diskont. náklady celkom) Anuita (v mil €) (ročné náklady) Náklady €/ Vyrobené tony* Chlorín* - - - -< 295 - 163 -< 98 – 140 -< 20 - 28 < 461 - 1911 < 59 - 122 < 0.32 – 0.67 < 6460 - 22228 < 824 - 1423 < 4.49 – 7.45 < 148 - 961 < 20 - 61 - < 1510 <56 - 97 - PVC EoP < 58 - 247 < 7 - 16 <1.2 – 2.7 < 340 < 12 - 22 < 2.0 – 3.7 PVC látky < 306 - 1381 < 39 - 88 < 6.6 – 15.0 < 1899 < 62 - 122 < 10.5 – 20.6 rafinérie < 1084 - 4872 < 138 - 312 < 0.19 – 0.43 < 14138 < 502 - 905 < 0.70 – 1.26 SCCP < 416 - 2047 < 53 - 131 - <2449 < 80 - 157 - Celkové náklady za obdobie 20 rokov s diskontnými sadzbami (- čistá šúčasná hodnota financovania - NPV), ročné náklady a náklady na vyrobenú tonu EU 25; v rozpätí od 12% (horná hranica) do 4% (dolnáhranica) diskontnej sadzby Oceľ&Železo Nežlez. výr. * Na tonu vyrobeného chlorínu (Chlorine), tekutá oceľ (Oceľ a železo),plastifikované PVC (PVC), sur.ropa (rafinérie) ** prechloríne, záporné číslazodpovedajú r = 4%, zatiaľ čo horná hranica zodpovedá r = 12%

  31. Ďakujem Vám

More Related