1 / 27

Prijatie eura na Slovensku Zdenko Krajčír

Prijatie eura na Slovensku Zdenko Krajčír. Seminár MFČR: „Makroekonomické výhledy České republiky“, Smilovice, 6. máj 2008. Štruktúra prednášky: 1) Cesta k prijatiu eura 2) Technicko-organizačné hľadisko prijatia eura 3) Ekonomické hľadisko prijatia eura (plnenie kritérií a ich udržateľnosť).

omana
Download Presentation

Prijatie eura na Slovensku Zdenko Krajčír

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Prijatie eura na SlovenskuZdenko Krajčír Seminár MFČR: „Makroekonomické výhledy České republiky“, Smilovice, 6. máj 2008

  2. Štruktúra prednášky: 1) Cesta k prijatiu eura 2) Technicko-organizačné hľadisko prijatia eura 3) Ekonomické hľadisko prijatia eura (plnenie kritérií a ich udržateľnosť) www.finance.gov.sk

  3. Cesta k prijatiu euraCieľ vstupu do eurozóny už v programovom vyhlásení vlády z novembra 2002.Stanovenie termínu 1.1.2009 v dokumente „Národný plán zavedenia eura“ v júli 2005. Potvrdenie termínu 1.1.2009 v programovom vyhlásení vlády z augusta 2006. www.finance.gov.sk

  4. Základné dokumenty - ekonomické „Stratégia prijatia eura v Slovenskej republike“- júl 2003, spolupráca NBS a MF SR, široká diskusia na verejnosti - porovnáva výhody a nevýhody vstupu do eurozóny, vymedzuje kritériá a stav nominálnej a reálnej konvergencie „Konkretizácia stratégie prijatia eura v Slovenskej republike“- september 2004 - venuje sa hodnoteniu plnenia maastrichtských kritérií a konvergencie SR, vymedzuje etapy prístupového procesu a rámec technicko-organizačnej prípravy zavedenia eura www.finance.gov.sk

  5. 2. Technicko-organizačné hľadisko prijatia eura Základné dokumenty – technicko-organizačné „Koncepcia vypracovania Národného plánu zavedenia eura v SR“ január 2005 „Národný plán zavedenia eura v SR“ júl 2005, aktualizácia marec 2007 a 2008, obsah: - stanovenie termínu 1.1.2009 - organizačné a technické úlohy súvisiace so zavedením eura (na úrovni výborov a inštitúcií) - definovanie pozície splnomocnenca a role ministra financií - vyhodnocovanie a zverejňovanie plnenia úloh je každý polrok v pravidelnej správe www.finance.gov.sk

  6. Splnomocnenec vlády SR pre zavedenie eura • Zaoberá sa koordináciou prípravných prác na zavedenie eura v SR • Aktívne koordinuje technicko-organizačného zabezpečenie a prípravy zavedenia eura • Komunikuje s verejnosťou a domácimi aj zahraničnými inštitúciami www.finance.gov.sk

  7. Zákon o zavedení meny euro v SR (Generálny zákon) č. 659/2007 Z.z. • Schválený NR SR 28. 11. 2007, účinnosť nadobudol 1. januára 2008 (a niektoré ustanovenia od 1.1.2009) • Ustanovuje zavedenie eura na Slovensku, prepočet SKK na EUR, pravidlá duálneho zobrazovania cien • Stanovuje pravidlá kontroly a dozoru nad celým procesom zavedenia eura www.finance.gov.sk

  8. 2.4 Zásady zavedenia eura • „Big-Bang“scenár (zavedenie súčasne do hotovostného aj bezhotovostného obehu) • Duálne zobrazovanie cien – povinné po stanovení konverzného kurzu (od júla 2008 do decembra 2009) • Krátky duálny obeh – od zavedenia eura 16 dní • Nepoškodenie občana • pri konverzii korunových hodnôt na eurá nemôžu byť účtované žiadne s tým spojené poplatky • peňažné sumy v styku so štátom budú zaokrúhľované na 1 eurocent v prospech občanov (s výnimkou pokút za prekročenie rýchlosti) • Zavedenie eura neovplyvní platnosť zmlúv a iných právnych nástrojov www.finance.gov.sk

  9. 3. Ekonomické hľadisko prijatia euraPri rozhodovaní o prijatí eura boli vykonané rozsiahle analýzy o jeho ekonomickej výhodnosti, resp. nevýhodnostiVýsledok: rozhodujúca prevaha výhod nad nevýhodami (príspevok k ekonomickému rastu cca 0,7 p.b. ročne).Distribučné efekty neboli doteraz zvlášť analyzované – predpoklad, že väčší koláč umožní prípadné kompenzácie www.finance.gov.sk

  10. 3.1 Nominálne plnenie maastrichtských kritérií (1) kritérium deficitu verejnej správy Verejné financie: Deficit verejných financií za posledný rok pred hodnotením, nesmie presiahnuť 3 % HDP. V – Východiská rozpočtu 2009-2011 • Rozpočet verejnej správy na roky 2007 až 2009 predpokladá deficit verejnej správy vo výške 2,9% HDP v roku 2007, pričom na základe fiškálnej notifikácie EUROSTAT-u (apríl 2008) dosiahol deficit verejnej správy výšku 2,2% HDP. • V strednodobom horizonte je cieľom splnenie strednodobého cieľa v roku 2010 vo výške -0,8% HDP a v roku 2011 sa po prvýkrát predpokladá vyrovnané saldo www.finance.gov.sk

  11. (2) kritérium hrubého verejného dlhu Verejné financie: za posledný rok pred hodnotením,celkový hrubý verejný dlh nesmie presiahnuť 60 % HDP. V – Východiská rozpočtu 2009-2011 • Podiel hrubého verejného dlhu na HDP sa pohybuje hlboko pod referenčnou hodnotou 60% HDP • Zo strednodobého hľadiska sa očakáva stabilizácia tejto hodnoty na úrovni približne 25% HDP www.finance.gov.sk

  12. (3) kritérium cenovej stability Definícia: Priemerná inflácia v kandidujúcej krajine (SR) meraná indexom HICP za posledných 12 mesiacov pred hodnotením nesmie prevýšiť priemernú infláciu najviac troch krajín EÚ s jej najnižšou mierou o viac ako 1,5 percentuálneho bodu . Aktuálne (Mar 08): 2,2% vs. ref. hodnota 3,2% www.finance.gov.sk

  13. (4) kritérium dlhodobých úrokových sadzieb Definícia: Priemerná dlhodobá úroková sadzba v SR meraná podľa výnosov vládnych dlhopisov denominovaných v SKK s približne 10 ročnou dobou do splatnosti nesmie byť za posledných 12 mesiacov pred hodnotením vyššia ako priemerná úroková sadzba (za rovnakých podmienok) najviac troch krajín EÚ s najnižšou infláciou o viac ako 2 percentuálne body. Aktuálne (Mar 08): 4,53% vs. ref. hodnota 6,46% www.finance.gov.sk

  14. (5) kritérium stability nominálneho výmenného kurzu Definícia: Dva roky pred hodnotením musí byť národná mena zapojená do ERM II. Počas tohto obdobia nesmie krajina menu jednostranne devalvovať, mena nesmie vybočiť z dohodnutého fluktuačného pásma (±15%), musí sa pohybovať blízko centrálnej parity a pri vývoji kurzu sa nesmú vyskytnúť vážne napätia. - v rámci ±15%-ného pásma zatiaľ spoľahlivo plnené www.finance.gov.sk

  15. Prehľad plnenia nominálnych maastrichtských kritérií www.finance.gov.sk

  16. 3.2 Udržateľnosť inflácie • Domáce ekonomické prostredie je neinflačné z hľadiska interných podmienok: • zdravý rast hospodárstva • tempo rastu produktivity práce bezpečne nad rastom miezd • mierny rast spotreby vlády a znižovanie deficitu • primeraný rast úverov obyvateľstva vo vzťahu ku stavu zadlženosti • Tlaky na infláciu vychádzajú najmä z externého prostredia: • rast cien ropy a ropných produktov • rast cien potravín a potravinárskych komodít • Inflačné tlaky majú najmä globálny charakter – zdvíhajú infláciu aj v eurozóne, zdvíhajú referenčnú hodnotu kritéria • Udržateľnosť ovplyvní aj stanovenie konverzného kurzu – nesmie byť podhodnotený www.finance.gov.sk

  17. Možné inflačné riziká a reakcia SR (1) Riziko: vysoký rast a prehrievanie ekonomiky SR (podľa EK) a s tým spojené tlaky na infláciu! Reakcia: vysoký ekonomický rast je výsledkom štrukturálnych zmien, najmä vo väzbe na prílev zahraničného kapitálu a rozšírenia výrobných kapacít. Takýto rast nespôsobuje inflačné tlaky. www.finance.gov.sk

  18. Možné inflačné riziká a reakcia SR (2) Riziko: Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily vyústi do mzdových tlakov na infláciu a k prehrievaniu ekonomiky! Reakcia: • Rast produktivity práce dlhodobo nad rastom miezd • Podpis dokumentu „Deklarácia spoločenskej zhody zaviesť euro v SR“, kde sa orgány tripartity zaviazali rešpektovať ukazovateľ rastu produktivity práce ako rozhodujúci pri raste miezd • Zamestnávanie občanov iných krajín • Prispôsobenie vzdelávania k potrebám trhu • Rast miery ekonomickej aktivity (SR 69%, EÚ 73%) www.finance.gov.sk

  19. Možné inflačné riziká a reakcia SR (3) Riziko: Prostriedky z eurofondov spôsobia zvýšenie inflácie! Reakcia: • Slovensko je malá a otvorená ekonomika a väčšina prostriedkov EÚ sa prejaví v náraste dovozov a nie v inflácii. • Fondy EÚ smerujú hlavne do rozvoja infraštruktúry a ľudského kapitálu, čo spôsobí nárast rastového potenciálu ekonomiky. www.finance.gov.sk

  20. Možné inflačné riziká a reakcia SR (4) Riziko: Vysoký rast úverov môže viesť k prehrievaniu ekonomiky! Reakcia: Dynamika úverovej aktivity je vysoká hlavne kvôli nízkej východiskovej pozícii a taktiež v porovnaní s inými novými krajinami EÚ je objem úverov v ekonomike relatívne nízky. www.finance.gov.sk

  21. Možné inflačné riziká a reakcia SR (5) Riziko: Inflácia v SR je nízka kvôli výraznému posilneniu koruny! Reakcia: • Posilňovanie kurzu koruny je priamym odrazom rastu konkurencieschopnosti (bez negatívnych vplyvov na export). • Vplyv kurzu na infláciu je podľa analýz MF SR aj NBS relatívne nízky (1% zmena kurzu spôsobí zmenu inflácie o 0,15 – 0,25 p.b.). • Jadrová inflácia v posledných rokoch nikdy nebola vysoká, výkyvy boli spôsobené hlavne administratívnymi zásahmi. www.finance.gov.sk

  22. Možné inflačné riziká a reakcia SR (6) Riziko: Rast cien potravín, vzhľadom na ich vyšší podiel v spotrebnom koši, spôsobí vyšší nárast inflácie oproti ostatným krajinám eurozóny! Reakcia: • Postupnou konvergenciou sa bude podiel potravín v spotrebnom koši znižovať a približovať sa podielu vyspelejších krajín. • Rast cien potravín v SR je iba mierne nad priemerom EÚ. • Rast cien je dočasný fenomén www.finance.gov.sk

  23. Rast cien potravín v krajinách EÚ Marec 2008, medziročne (%) • rast cien potravín v SR je iba mierne nad priemerom EÚ • iba 2 z 12 nových členských krajín mali tempo rastu cien potravín nižšie ako SR (Cyprus, Poľsko) Zdroj: Eurostat www.finance.gov.sk

  24. Rast cien potravín v krajinách EÚ Marec 2008, medziročne (%) Slovensko: 7,6% Európskaúnia: 6,9% Rakúsko: 7,7% Česká republika: 10,6% Maďarsko: 13,1% Lotyšsko: 20,8% Bulharsko: 23,8% Zdroj: Eurostat www.finance.gov.sk

  25. Rast celkovej HICP inflácie Marec 2008, medziročne (%) Slovensko: 3,6% Európska únia: 3,7% Rakúsko: 3,5% Česká republika: 7,1% Maďarsko: 6,7% Lotyšsko: 16,6% Bulharsko: 13,2% Zdroj: Eurostat www.finance.gov.sk

  26. 3.3 Udržateľnosť plnenia fiškálnych kritérií • Fiškálne ciele schválených Východísk RVS 2009-2011: Saldo VS Hrubý dlh VS E – odhad, V – Východiská RVS • Vyrovnané hospodárenie v roku 2011 • Bez vplyvu II. piliera prebytok už v roku 2010 www.finance.gov.sk

  27. Ďakujem za pozornosť Zdenko Krajčír riaditeľ IFP Ministerstvo financií SR tel.: +421 2 5958 3226 e-mail: zdenko.krajcir@mfsr.sk www.finance.gov.sk

More Related