1 / 32

Teória literatúry 2 (figúra, definícia pojmu, delenie figúr)

Teória literatúry 2 (figúra, definícia pojmu, delenie figúr). www.maturitavpohode.webnode.sk (2010). Figúra (podľa Žilku) z latinského slova figura – tvar jazykový obrat, štylistický prostriedok, ktorý je odchýlkou od bežného vyjadrovania, oznamu a v umeleckom texte plní estetickú funkciu.

nile
Download Presentation

Teória literatúry 2 (figúra, definícia pojmu, delenie figúr)

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Teória literatúry 2(figúra, definícia pojmu, delenie figúr) www.maturitavpohode.webnode.sk (2010)

  2. Figúra (podľa Žilku) • z latinského slova figura – tvar • jazykový obrat, štylistický prostriedok, ktorý je odchýlkou od bežného vyjadrovania, oznamu a v umeleckom texte plní estetickú funkciu. • väčšinou sa zakladá na opakovaní hlások, slabík, slovných spojení... • v iných prípadoch dochádzka k ozvláštneniu výrazu prostredníctvom zmeny slovosledu, intonácie alebo k vypusteniu výrazov z vety. Delenie figúr: 1. zvukové – využívajú opakovanie hlások 2. slovné - zakladajú sa na opakovaní toho istého výrazu alebo pojmu. 3. vetné – vznikajú nezvyčajným spojením viet 4. rečnícke – obyčajne vyjadrujú postoj hovoriaceho k adresátorovi (rečnícka otázka, oslovenie a pod.)

  3. Zvukové figúry – využívajú opakovanie rovnakých alebo zvukovo podobných hlások, slabík. • Aliterácia – zakladá sa na opakovaní hlások alebo skupiny hlások na začiatku za sebou nasledujúcich slov alebo skupiny slov: Z popola popolníka po poradách panských, z popola Portsaidov, páni tých Pompejí!

  4. Paronomázia – tvorí sa spojením slov s rovnakým slovným základom: Slávme slávně slávu Slávuv slávnych.

  5. Asonancia – je zvuková podobnosť slabík na konci veršov, ktorú vyvoláva zhoda samohlások: Láska, Bože, láska, kde ťa ľudia berú? Na horách nerastieš, v poli ťa nesejú?

  6. Slovné figúry – zakladajú sa na opakovaní tých istých slov alebo pojmu (anafora, epifora, epizeuxa, epanastrofa)

  7. Anafora – vzniká opakovaním tých istých slov alebo skupiny slov na začiatku za sebou idúcich veršov, prípadne viet v prozaických textoch: Ostávajte zdravé vilky nocou zmietnuté. Ostávajte zdravé hlavy tŕním ovité. Ostávajte zdravé kolieska na dvojbodke. Ostávajte zdravé drobné mince v tobolke.

  8. Epifora – vzniká opakovaním slov na konci veršov, je to opak anafory: Zore moje, zore, nesvitajte hore, nesvitajte hore. Kým si ja položím moju partu hore, moju partu hore.

  9. Epanastrofa – vzniká ako kombinácia epifory a anafory. Slovo alebo slovné spojenie z konca verša sa opakuje na začiatku nasledujúceho verša: Koľkokrát sa v živote vrátime do tohto mesta. Do tohto mesta vystavaného zo španielskeho bezu.

  10. Epizeuxa – opakovanie tých istých slov za sebou v básni, prípadne v próze: A nikde, nikde, nikde cesta naproti, iba po zraňujúcej hrochoti.

  11. Pleonazmus – (gréc. plenoasmos – prebytok). Zakladá sa na opakovaní a hromadení slov rovnakého alebo blízkeho významu. Obyčajne ide o hromadenie synonymických výrazov. Taj! nad nešťastnou korisťou tie roztržky ich! škriepky, zvady, sváry,

  12. Symploké – vzniká vtedy, keď sa tým istým slovom (slovami) začína aj končí verš, strofa i celá báseň (zlúčenie anafory a epifory): praotec pohybu je čas... čas babuliek, čas inovate a zemežlče čas, čas narodenia, čas zím a krídel čas...

  13. Hendiadys – založená na spojení dvoch synoným do priraďovacieho vzťahu. V texte sa vyskytuje ako priraďovacia syntagma, ktorú tvora obyčajne dve podstatné mená rovnakého alebo takmer rovnakého významu: Klesal a padal jsem těžce, na koně opírajíc se.

  14. Paradox – sa zakladá na spájaní pojmov, ktoré si navzájom odporujú, niekedy pôsobí ako slovná hračka: Muž a žena. Ako by si mohli porozumieť? Veď obaja chcú niečo iné: muž ženu a žena muža.

  15. Kalambúr – slovná hračka, ktorá sa zakladá na spojení dvoch významovo odlišných slov s rovnakým alebo podobným znením, alebo na zámene podobne znejúcich slov: Príklad:kladne o Kladne

  16. Polyptoton – založená na opakovaní odlišných tvarov toho istého slova: Ak sebahľadáš,hľadaj v sebe. Úporne hľadaj. O vode a chlebe. A potom bez vody a bez chleba.

  17. Oxymoron – vzniká spojením dvoch slov s protichodným významom, ktoré sa navzájom vylučujú: Chudobní boháči Živá mŕtvola

  18. Vetné figúry vznikajú neobvyklým spojením slov bez obvyklých spojok alebo s nadmerným opakovaním spojok.

  19. Asyndeton – vynechávanie spojok: Hnedky jsou jich povázali, před Modrý Kamen vodili, junákom hlavy stínali.

  20. Polysyndeton – spočíva v nadmernom opakovaní spojok vo verši alebo strofe: Už niekoľkokrát prišli a sa schovali a zvonili a zvonili a pampulovali.

  21. Elipsa – výpustka, vynechanie menej dôležitých častí vety, ktoré sa dajú domyslieť: hovoriť striebro – mlčať zlato (je)

  22. Apoziopéza – nedokončená alebo násilne prerušená výpoveď, ktorá nie je významovo ani intonačne uzavretým celkom: Kto si? Ja som Tráva z Kamenian. Či by ste mi nedali prenocovať? A čo si hneď ďatelina! Bolo nocľah na mrkaní hľadať, a nie o polnoci! Okríkla ho gazdiná. Hodní ľudia netlčú sa po nociach, lebo noc má svoju moc, iba kadejakí...

  23. Parantéza – čiže vložka, je výraz voľne vložený do textu ako prvok inej povahy, prerušuje súvislý text, no významovo sa naň napája: Technika spájania bázy a sufixálneho formantu sa neodlišuje – ako to ukazujú aj uvedené príklady – nijako podstatne od spájania morfém iného typu.

  24. Paralelizmus – zakladá sa na opakovaní rovnakých alebo podobných syntaktických konštrukcií: Keď počína dievča po poli krákoriť, môžeš mu, mamička, periny hotoviť. Keď počína dievča po poli spievati, môžeš mu, mamička, čepce vyšívati.

  25. Anadiplóza – vzniká opakovaním niektorého slova predchádzajúcej výpovede na začiatku novej výpovede. Využíva sa v niektorých rečníckych prejavoch, v modernej próze: Vydala sa, lebo sa bála. A bála sa žiť sama.

  26. Litotes – zakladajúca sa na dvojitom zápore, dosahuje sa tým zmiernenie, zjemnenie výroku, tvrdenia, preto sa chápe ako opak hyperboly: Možno mi seba samého zahubiť. Nemožno mi ťa neľúbiť!

  27. Chiazmus – opakovanie toho istého slova alebo slovného spojenia v opačnom slede v rámci dvoch viet, základom je prevrátený slovosled: Ó, práci všetka česť, česť práci všetka!

  28. Rečnícke figúry – vyjadrujú postoj hovoriaceho k adresátovi. Majú vyvolať napätie, záujem (napr. rečnícka otázka, oslovenie, zvolanie).

  29. Rečnícka otázka– ako poetický a rétorický prvok bola známa už v antike. Používala sa vo všetkých žánroch rečníckeho štýlu. Dnes je príznakom patetického štýlu. Aj napriek opytovacej intonácii obsahuje tvrdenie, záver myšlienky. • Na rečnícku otázku často nečakáme odpoveď, lebo vyplýva z obsahu textu: „zbíjal som ja, zbíjal sedem rôčkov v lete: a vy že odkedy ten biedny ľud drete?!“

  30. Rečnícke zvolanie – vyjadruje citový vzťah autora k obsahu výpovede. Prejavuje sa vo forme zvolacej vety, často v rozkazovacom spôsobe: A ty, mor ho! – hoj, mor ho! detvo môjho rodu, kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu.

  31. Apostrofa (gréc. apostrofe – odvracanie sa) je oslovenie neprítomnej osoby alebo neživého predmetu. Autor vyjadruje vzťah k tomu, koho alebo čo oslovuje. Táto rétorická figúra sa často vyskytuje v ľudovej slovesnosti: Ó, vy čierne hory! Ó, vy sivé skaly! Čo ste mi milého von z dediny vzali.

  32. Použitá literatúra: Žilka, T.: Poetický slovník. Bratislava: Tatran, 1987. 435 s. Pre ďalšie informácie pozri: Harpáň, M.: Teória literatúry. Bratislava: ESA, 1994. 283 s. ISBN 80-85684-05-5. Žilka, T.: Teória literatúry pre gymnázia a stredné školy. Bratislava: OG Vydavateľstvo Poľana, 2002. 219 s. ISBN 80-89002-54-4. Otestuj svoje získané vedomosti v online testoch, ktoré nájdeš na stránke www.maturitavpohode.webnode.sk Spracoval: Mgr. Peter Beňo

More Related