1 / 41

1. Spiritualita zdola - úvod

1. Spiritualita zdola - úvod. Dnešná spiritualita vychádza ZHORA: Ideály – pozitívum: sú výzvou pre človeka negatívum: napätie vzniknuté potláčaním vlastných slabostí a hraníc, z čoho vzniká projekcia vlastných nedostatkov na druhých; potom bývame tvrdí voči druhým. 2. Spiritualita zdola.

nia
Download Presentation

1. Spiritualita zdola - úvod

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. 1. Spiritualita zdola - úvod • Dnešná spiritualita vychádza ZHORA: • Ideály – pozitívum: sú výzvou pre človeka negatívum: napätie vzniknuté potláčaním vlastných slabostí a hraníc, z čoho vzniká projekcia vlastných nedostatkov na druhých; potom bývame tvrdí voči druhým.

  2. 2. Spiritualita zdola • Cesta k Bohu vedie podľa otcov púšte cez vlastné sebapoznanie: „Ak chceš poznať Boha, poznaj najprv sám seba!“ • vyžaduje sa úprimnosť a pravdivosť: ony vedú k láskavému pochopeniu všetkých, ktorí nejdú rovnakou cestou. • Sv. Benedikt: Paradox našej spirituálnej cesty tkvie v tom, že k Bohu vystupujeme ponorením sa do vlastnej skutočnosti: „Kto sa ponižuje bude povýšený“ (Lk 14, 11; 18, 14).

  3. 2. Spiritualita zdola • Zostúpením k našej „zemitosti“ (humus-humilitas) sa dotýkame neba a Boha. • Rovnako ako Ježiš musíme skôr než s ním vystúpime k Bohu, zostúpiť do nášho človečenstva. • „Ani askéza, ani nočné bdenie, ani akékoľvek namáhavé dielo nám nezaručí spásu, ale len úprimná pokora.“ (Amma Theodora).

  4. 2. Spiritualita zdola • Cesta k pokore: „Človek má konať telesnú prácu, má sám sebapovažovať za hriešnika a má sa vo všetkom podriadiť (= nehľadieť na chyby iných ale oveľa viac sa zaoberať vlastnými chybami a bez prestania Boha prosiť.“ (Apophthegmata 1083) • Spiritualita zhora reaguje napr. na zlosť vo mne tým, že ju potláča, zaháňa: „Ako kresťan musím byť vždy priateľský a vyrovnaný. Musím svoju zlobu ovládať. • Spiritualita zdola by znamenala, že sa svojej zloby pýtam, čo mi ňou chce Boh povedať.

  5. 2. Spiritualita zdola • Boh nás vychováva naším vlastným zlyhaním, naším „odpadnutím“. Tu nás vedie cestou pokory, ktorá jediná vedie k Bohu.

  6. 3. Začať od seba • „Stabilitas“, stálosť - znášať sám seba, zostať sám v sebe - je podmienkou každého ľudského a duchovného pokroku. Sv. Benedikt vidí v stabilite, v stálosti, liečebný prostriedok svojej doby, doby sťahovania národov, nestálosti a stáleho pohybu. Stabilitas znamená pre neho zostať v spoločenstve, do ktorého vstúpime. Strom sa musí zakoreniť, aby mohol rásť. Stále presádzanie len bráni rozvoju. • „Zostať vo svojom keliu“ - zniesť sám seba a neutekať pred sebou.

  7. 3. Začať od seba • KELIONoznačujePRÍBYTOK MNÍCHA, malý priestor, ktorý si vybudoval a kde trávi svoj čas. Tam sedí a medituje. • Mních nezostáva sedieť v cele preto, že si myslí, že je lepší než ľudia , ktorí zostali vo svete. Oveľa viac sa sťahuje do svojho kelia preto, aby svet uchránil pred sebou. Je to istý druh ochrany životného prostredia, ktorý tu uskutočňuje. Očisťuje svet na malom priestore svojho kelia od zloby a nenávisti a vytvára tak kúsok čistej atmosféry lásky a milosrdenstva.

  8. 3. Začať od seba • Zotrvanie v cele má spôsobiť vždy tieto dva aspekty: • 1. Sebapoznanie; • 2. Úplné pripojenie sa k Bohu. • Spiritualita mníchov je úprimná. Neprehliada ľudskú realitu. Mnísi nehovoria o Bohu, oni ho skusujú (Skúste a presvedčite sa, aký dobrý je Pán!) tým, že sa dotknú najprv pravdy o sebe. Tá býva najskôr krutá, ale potom oslobodzujúca.

  9. 4. Púšť a pokušenie • Ľudia vtedy považovali púšť za miesto, kde sa zdržujú démoni. Sv. Anton - pustovník odchádza do púšte, aby tam bojoval so zlými duchmi. Veril, že vďaka jeho boju s démonmi bude vo svete o niečo jasnejšie a zdravšie. • Zápas s démonmi - zástupná obeta za svet. • Púšť je miestom „pohybu“ démonov, ale súčasne miestom najväčšej Božej blízkosti. Tak sa s púšťou zoznámil aj izraelský národ: ako s miestom najbližším Bohu. Boh viedol tento národ púšťou, aby ho doviedol do zaľúbenej krajiny.

  10. 4. Púšť a pokušenie • démon  pokušenie  zápas  víťazstvo  rast vnút. sily a čistoty  Božia blízkosť • „Ak strom nie je zmietaný vetrom, nerastie a nezakorení sa poriadne. Tak je to aj s mníchom: ak nie je pokúšaný a pokušenie neprekoná, nestane sa mužom.“ • Príbeh o mladej palme a kameni

  11. 4. Púšť a pokušenie • V modlitbe Pána prosíme: „... a neuveď nás do pokušenia...“ Ale Ježiš tu hovorí o inom pokušení, o pokušení odpadnutia. „Nedovoľ nám dospieť do situácie odpadnutia, tak apoštolov učí Ježiš, ktorý za nich o toto aj prosí (porov. Lk 22, 31nn; Jn 17, 14nn)“ (Grundmann, Matthäus 203). Mnísi naproti tomu myslia na pokušenia, ktoré v nás spôsobujú naše myšlienky, naše vášne a démoni. Tieto pokušenia k nám patria a spevňujú nás.

  12. 4. Púšť a pokušenie • Mnísi nežiadajú, aby sme boli perfektní a bezchybní, korektní a bezúhonní. Kto sa stretne s pokušením, stretne sa s pravdou svojej duše, odkryje v sebe priepasť svojej nevedomosti, sadistické predstavy a mravné zlé fantázie • Pokušenie udržuje v bdelosti a umožňuje mu vnútorne rásť; • Pokušenie nás núti k boju. Bez boja niet víťazstva. Ale víťazstvo nie je našou zásluhou.

  13. 5. Askéza • Cieľ askézy je teda pozitívny: DOSIAHNUTIE LÁSKY, čistota srdca. Nejde v prvom rade o vzdanie sa určitých pôžitkov, ale o lásku, ktorú v zápase s vášňami získame. V tom sa ukazuje pozitívny pohľad na človeka • Kassián nás vyzýva, aby sme vedeli rozkázať svojim myšlienkam ako stotník z Kafarnauma: „I my môžeme dospieť k postaveniu duchovného veliteľa, keď budeme mužne ničiť svoje neresti, obstojíme vo víre svojich myšlienok, vďaka daru rozlišovania (discretio) ich dáme do poriadku...

  14. 5. Askéza • = cvičenie k dosiahnutiu určitej schopnosti • ťažisko spočíva v cvičení, ktorým sa dostávame do stavu zv. „APATHEIA“, do stavu vnútorného pokoja, v ktorom sme otvorení Bohu. • čo robíme, robíme preto, aby sme sa stali milujúcimi bytosťami. Preto je láska meradlom všetkého. Dosiahnuť ju je vlastne cieľom nášho konania; nástroje, ktoré pri tom využívame, sú druhoradé.“

  15. mnísi stále varujú pred prehnanou askézou. O. Anton hovorí: „Existujú takí, ktorí rozdrásali svoje telo pokáním. Ale pretože nemali dar rozlišovania, Bohu sa na míle vzdialili.“ (Apophthegmata 8). • Askéza sa nikdy nesmie stať besnením proti sebe samému. Potom by nám bola na škodu. Od o. Poimena pochádzajú slová: „Každá premiera pochádza od diabla.“ (Apophthegmata 703). Askéza sa nesmie pestovať s presvedčením, že spasiť sa môžeme aj sami. Je skôr odpoveďou na Božiu lásku.

  16. 5. Askéza • „Existujú takí, ktorí rozdrásali svoje telo pokáním. Ale pretože nemali dar rozlišovania, Bohu sa na míle vzdialili.“ (Apophthegmata 8). • Askéza sa nikdy nesmie stať besnením proti sebe samému. Potom by nám bola na škodu. • „Každá pre-miera (nadmiera) pochádza od diabla.“ • Askéza sa nesmie pestovať s presvedčením, že spasiť sa môžeme aj sami. Je skôr odpoveďou na Božiu lásku.

  17. 6.MLČAŤ A NEODSUDZOVAŤ • Známkou toho, že askéza priviedla mnícha k Bohu je, že nesúdi ostatných • Ak človek súdi druhých, je to vždy znamením, že sa ešte nestretol sám so sebou • Keď odsudzujeme druhého, cítime podvedome - ale predsa - že nie sme bez chyby. • „Nesúďte, a nebudete súdení!“ (Mt 7, 1).

  18. 6.MLČAŤ A NEODSUDZOVAŤ • Mlčanie napomáha tomu, aby sme zanechali projektovanie svojich pokleskov na druhých a miesto toho vnímali správanie druhých ako nastavenie zrkadla nám samým. • Neodsudzovanie je meradlom správnej cesty. • Kto sám seba úprimne pozná, ten je milosrdný.

  19. 6.MLČAŤ A NEODSUDZOVAŤ • Kalné víno  kľud  usadený kal + čisté víno • Mlčanie je predovšetkým umením, ako úplne zažiť prítomnosť. • Byť prítomný - je podmienkou stretnutia s prítomným Bohom. • Vonkajšie mlčanie môže byť pomocou k dosiahnutiu mlčania srdca.

  20. 7. Analýza našich myšlienok a pocitov • Stretnutie so sebou samým je predovšetkým stretnutím s myšlienkami a pocitmi vo vlastnom srdci. • Cieľom duchovnej cesty teda nie je morálny ideál bezchybnosti, ale zdravie duše .

  21. 7. Analýza našich myšlienok a pocitov Grécka filozofia rozlišuje u človeka 3 oblasti: nžiadostivá (epithymia): obžerstvo; smilstvo; lakomstvo nemocionálna (thymos): smútok; hnev; acédia nduchovná (nous): sláva; závisť; pýcha.

  22. 7. Analýza našich myšlienok a pocitov • Jedlo, sexualita a vlastnenie sú tri základné pudy človeka : • Obžerstvo (labužníctvo) : • potlačiť svoju zlosť. Alebo: Jedlo môže byť náhradou lásky. • Opravdivá askéza spočíva v tom: naučiť sa vychutnávať • zbavíme sa strachu z vyhladnutia - ako v skutočnom, tak aj v prenesenom zmysle slova

  23. 7. Analýza našich myšlienok a pocitov • Smilstvo: • Sexualita je jednou z rozhodujúcich ľudských mohutností. Je v nej skrytá túžba po živosti, po prekonaní seba samej, po extáze. • Sexualita môže byť rovnako ako jedlo zneužitá na to, aby človek unikol pred realitou

  24. 7. Analýza našich myšlienok a pocitov • Smilstvo: • Sexualita je jednou z rozhodujúcich ľudských mohutností. Je v nej skrytá túžba po živosti, po prekonaní seba samej, po extáze. • Sexualita môže byť rovnako ako jedlo zneužitá na to, aby človek unikol pred realitou

  25. 7. Analýza našich myšlienok a pocitov • Smútok: • keď človek nedosiahne splnenie všetkých svojich prianí. • Zármutok – patrí k ľudskému dozrievaniu (vie plakať) • Depresia – neplodný prejav sebaľútosti. • Smútok spočíva v neplodnom lipnutí na minulosti.

  26. 7. Analýza našich myšlienok a pocitov • Lakomstvo: • Snaha vlastniť patrí vo svojej podstate k človeku. • Keď pochopíme naše vnútorné bohatstvo, naše úsilie po vonkajšom vlastnení nestratí mieru • Pravá chudoba zaobchádza s túžbou po majetku ľudským spôsobom.

  27. 7. Analýza našich myšlienok a pocitov • Hnev: • Je aktívna reakcia na nesplnené priania. • Je to nekontrolovaná agresia. • V hneve už človek nemá žiadny odstup k tomu, kto ho zranil. Dáva mu nad sebou takú moc, že je ním stále prenasledovaný.

  28. 7. Analýza našich myšlienok a pocitov • Acédia: • Je neschopnosť prežívať prítomný okamih. • Je výrazom úteku pred realitou („poludňajší démon“). • Človek sa stáva cynickým a všetko kritizuje. • Je výzvou objaviť v sebe nové hodnoty.

  29. 7. Analýza našich myšlienok a pocitov • Túžba po sláve: • ako ustavičné vychvaľovanie sa. • Je výrazom úteku pred realitou („poludňajší démon“). • Človek sa stáva cynickým a všetko kritizuje. • Je výzvou objaviť v sebe nové hodnoty.

  30. 7. Analýza našich myšlienok a pocitov • Túžba po sláve: • Človek sa stáva závislý na mienke iných. • Túžbu po uznaní treba relativizovať a byť nezávislý od nej

  31. 7. Analýza našich myšlienok a pocitov • Závisť: • Prejavuje sa ustavičným porovnávaním sa s druhými (podhodnotenie alebo nadhodnotenie). • Keď závidím, nemám cit pre svoju vlastnú dôstojnosť (priznávam svoju cenu len v porovnávaní s druhými).

  32. 7. Analýza našich myšlienok a pocitov • Pýcha: • Je stotožnenie sa s vlastným ideálnym obrazom. • Démon pýchy je príčinou najhoršieho pádu človeka („budete ako Boh“). • Pýcha zaslepuje: Buď človekom, - potom budeš môcť opäť vidieť (Ježiš uzdravujúci slepca od narodenia).

  33. 8.Ako zaobchádzať s vášňami • Vášne sa nemajú potláčať, ale formovať: • Pomocou askézy, pôstu a almužny premieňať tri základné pudy: jedlo, sexualitu a túžbu po majetku. • Evagrius ponúka dve rady: • a) výzva k stálosti • b) výzva k modlitbe

  34. 8.Ako zaobchádzať s vášňami • nie sme zodpovední za myšlienky prichádzajúce na myseľ, ale sme zodpovední ako s nimi zaobchádzame:

  35. 8.Ako zaobchádzať s vášňami • Metódy: • 1.   pripustenie myšlienok a zápas s nimi (napr. pri strachu); • 2.   zahnanie myšlienok; • 3.   domyslenie (dokreslenie) konania (v predstave) do všetkých dôsledkov; • 4.   antirrhetická metóda (poznať vlastné myšlienky a v Písme nájsť uzdravujúce slovo); • 5. vyrozprávanie myšlienok druhému človeku

  36. 9.Duchovné utváranie života • Vonkajší poriadok napomáha vnútornému poriadku. • Menej sa dívať na svoje zlyhania a viac sa dívať na Boha • Mlčanie a pokora ako základný životný postoj (Kde nie je pokora, tam nie je ani Boh). • Zdravý životný štýl uzdravuje aj dušu.

  37. 10.Denne myslieť na smrť • Túžba po smrti je u mníchov spojená s túžobným očakávaním parúzie. • Zomrieť - tým sa myslí prerušiť svoju identifikáciu s úlohou. • „Disidentifikácia egajenajdôležitejším predpokladom oslobodenia sa.“ (Walsh 187) . • Prežitie Božskej dôstojnosti v nás oslobodí nás od chvály a hany.

  38. 11.Kontemplácia ako cesta uzdravenia. • Kontemplácia je čistá modlitba bez prestania ako zjednotenie s Bohom. • Egypt (hriech) púšť (vášne) zasľúb. krajina (poznanie)  Jeruzalem (pokoj) Sion (BOH) • Opravdivou terapiou pre naše problémy je modlitba.

  39. 12.Pokorná miernosť. • Cieľom duchovnej cesty je človek mierny a pokorný. • „Žiadna iná čnosť nepomáha nadobudnutiu múdrosti natoľko, ako práve pokorná láskavosť. • Láskavý človek je dostatočným svedectvom Krista. • Láskavosť a milosrdenstvo sú kritériami pravej spirituality.

  40. 13.VÝHĽAD (ZÁVER). • Rozdiel medzi múdrosťou mníchov a modernou psychológiou spočíva v tom, že mnísi to, čo hovoria, vyskúšali svojou vlastnou skúsenosťou.

  41. 13.VÝHĽAD (ZÁVER). • Čomu sa teda môžeme od mníchov naučiť? • 1.túžba po Bohu - zjednotiť sa s Ním a v Ňom nájsť naplnenie všetkých svojich túžob. • 2. modlitba bez prestania - akékoľvek svoje snaženie zamerať na Boha • 3. odhalenie vlastnej dôstojnosti - pomocou modlitby • 4. zveľadenie lásky k Bohu

More Related