Ekonómia a ekológia

1. Ekonómia a ekológia • majú spoločný princíp: Oikos (grec.)= dom a v prenesenom zmysle hospodárenie v ňom. , Logos = veda, náuka Ekonómia - veda o pravidlách hospodárenia, Ekológia - je vedou o hospodárení biosféry. Zdroje, ktoré ekonómia využíva a ktoré ovplyvňujú produkciu sú: -prírodné zdroje (suroviny, voda, vzduch, organizmy) -človekom vyrobené nástroje, budovy, infraštruktúra -práca a intelekt ľudí Kvalita ŽP, - rozhodujúci vplyv na ekonomickýreprodukčnýproces (výrobné a spotrebné aktivity) - spätne ovplyvňuje kvalitu ŽP.

2. Súhrn škôd a nákladov na zamedzenie degradácie predstavujeekologickú zaťaž ekonomického reprodukčného procesu. EKON. ŠKODY ZO ZNEHODNOCOVANIA ŽP • Ekonomická strata t.j. hodnoty, ktoré neboli vytvorené v dôsledku absencie prac. sily vo výrobe(choroby), nižšia produktivita; straty v rast. a živ. výrobe., lesníctve, rybolove, znehodnotenie pôdy, vody... • Kompenzačné (dodatkové) náklady- na odstránenie alebo zmiernenie neg. dôsledkov znehodnotenia ŽP. Patria sem aj tzv. "ex post"-náklady (po vzniku škody), ktoré neg. dôsledky neodstraňujú (napr. nátery v agresívnom prostredí, čistenie vod. tokov, príplatky v ohroz. prostredí..), • Náklady na zabránenie - ex ante" -náklady (pred vznikom škody),, t.j.na zamedzenie príčin znečistenie ŽP (filtre).

3. Problémy, ktoré vznikajú narušením ŽP: • - reverzibilné • - ireverzibilné • Mierou poškodenia kvality životného prostredia môže byť miera chorobnosti, úmrtnosti, ekonomické straty atď. Medzi ďalšie národohospodárske súvislosti patria: • vplyv na zamestnanosť (v Nemecku sa počet pracovných miest zvýšil o 2 %). • vplyv na stabilitu cien (zvyšovanie cien je zmierňované stredne a dlhodobými substitučnými procesmi, t.j.hľadaním náhradných ekologicky vhodnejších). • vplyv na rovnováhu zahraničného obchodu (vývoj nových technológii)

4. Výrazne na stav ŽP vplýva štruktúra výroby(zastaralé technológie - náročné na energiu a suroviny). • Ideál - recyklačné princípy, bezodpadové technológie Terajší dosť nepriaznivý stav súvisí s: • malou účasťou obci na riešení problémov ŽP, • nízkou úrovňou ekologického vedomia obyvateľstva, • slabo vybudovaným informačným systémom, • nedostatočnou silou enviromentálného práva, • Envirom. hľadiská sa len pomaly presadzujú v zákonoch o daniach, poplatkoch, odvodoch..., energetike, poľnohosp., lesnom hospodárstve..., celkovom územnom rozvoji, ale aj v trestnom práve a správnom práve.

5. ENVIRONMENTÁLNE MANAŽÉRSTVO A AUDIT Na presadenie cieľov environ. politiky sa používajú: • tzv. tvrdé nástroje riadenia • tzv. mäkké nástroje riadenia - čím ďalej viac používajú - postavené na naplnení princípu spoločnej a delenej zodpovednosti medzi štátom a organizáciami (motivácia, ekolabeling...). •K uvedeným „mäkkým“ nástrojom patri aj environmentálne manažérstvo (EMS) (norma ISO 14001/2004 - požiadavky na EMS) – v SR ustanovená pri Slovenskom ústave technickej normalizácie „TECHNICKÁ KOMISIA TK 72 – ENVIRON.MANAŽÉRSTVO“ (audit EMS, ekolabeling, hodnot. env. správania, hodnotenie životného cyklu výrobkov, podpora zeleného verej. obstarávania...).

6. ENVIRONMENTÁLNE MANAŽÉRSTVO A AUDIT r. 2010 v SR - EMS: • pribudlo 96 nových organiz. so zavedeným a certifikovaným EMS, šiestim organizáciám bol certifikát EMS odňatý, čím k 31. 12. 2010 celkový počet organizácii s platným EMS sa zvýšil na 868. Vyššiu dôveryhodnosť, výkonnosť, transparentnosť oproti certifikátu potvrdzujúcemu zhodu s normou môžu organizácie získať registráciou v schéme Európskeho spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS) -podmienky pre účasť organizácií stanovuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009. - v ekonómii podnikov – Stratégia spoločenskej odpovednosti

7. ENVIRONMENTÁLNE MANAŽÉRSTVO A AUDIT V registri EMAS k 31. decembru 2010 bolo celkove v rámci EÚ registrovaných 4 542 organizácií. V uvedenom počte bolo zo SR5 organizácií : • Messer Slovnaft, s.r.o., Bratislava – Vlčie hrdlo, • INA Kysuce, a.s., Kysucké Nové Mesto; • INA Skalica, s.r.o., Skalica, • SEWA, a.s., Bratislava, • CENVIS, s.r.o., Bratislava) Zdroj: SAŽP

8. ZELENÉ VEREJNÉ OBSTARÁVANIE (Green Public Procurement – GPP) • predstavuje spôsob, ktorým verejné orgány integrujú environ. charakteristiky do postupov verejného obstarávania. - patrí do súboru efektívnych nástrojov, kt. vytvárajú na trhu dopyt po environ. vhodných produktoch(podpora ponuky týchto výrobkov, tlak na inováciu) Patrí sem: • nákup energ. úsporných počítačov a budov, recyklovateľ. papiera, automobilov s elektr. pohonom, environ. vhodnej verejnej dopravy, organickej stravy v jedálňach, elek. en. z obnoviteľných zdrojov alebo klimatizačných systémov zodpovedajúcich najnovším ekolog. riešeniam, nákup kancelárskeho zariadenia vyrobeného z dreva spracovaného environmentálne udržateľným spôsobom.

9. ZELENÉ VEREJNÉ OBSTARÁVANIE (Green Public Procurement – GPP) • má motivovať výrobcov vyvíjať nové produkty a tech. s menšími negat.i vplyvmi na životné prostredie. • vyhodnocuje každoročne dotazníkovou metódou a to prostr. 2 zákl. indikátorov: • Indikátor 1- podiel GPP na celk. verejnom obstarávaní (VO) vo väzbe na počet zákaziek (uzatvor. zmlúv a objednávok) (%)Indikátor 2 – podiel GPP na celkovom VO vo väzbe na hodnotu zákaziek (uzatvor. zmlúv a objednávok) (%)

10. Strategickým cieľom SR na roky 2007 – 2010 bolo dosiahnuť priem. úroveň uplatňovania GPP 50 % z realizovaných zákaziek.

11. FINANCOVANIE STAROSTLIVOSTI O ŽP V RÁMCI MEDZINÁR. PROGRAMOV/PROJEKTOV • Operačný program Životné prostredie (OP ŽP), • programový dokument SR pre čerpanie pomoci z fondov EÚ pre sektor životného prostredia na roky 2007 – 2013 • Operačný program Stredná Európa • V rámci SR je pre tento program oprávnené cele územie SR. Celková finan. alokácia pre SR na 2007 – 2013 predstavuje 9,8 mil. eur. • financovanie do výšky 85 %- partneri musia zostávajúcu časť výdavkov spolufinancovať z vlastných zdrojov. • Program LIFE+ • má 3 hl. komponenty, v kt. je možné požiadať o prostriedky sú to: Príroda a Biodiverzita, Environ. politika a riadenie, Informácie a komunikácia. Alokácia finan. prost. pre SR v r. 2007 bola 2,857 mil. r. 2010 je 3,719 mil. eur. Každý ďalší rok sa bude suma zvyšovať.

12. FINANCOVANIE STAROSTLIVOSTI O ŽP V RÁMCI MEDZINÁR. PROGRAMOV/PROJEKTOV • Nórsky finančný mechanizmus • Na základe dohody medzi EÚ a krajinami Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO) sa Nórske kráľovstvo, Island a Lichtenštajnsko • zaviazali poskytnúť v období od 1. mája 2004 do 30. apríla 2009 SR a ďalším štátom finančnú pomoc, výška ktorej pre SR je približne 67 mil. eur. • Švajčiarsky finančný mechanizmus • Pre SR je alokovaný objem finančných prostriedkov v sume 66 866 000 švajčiarskych frankov (CHF), teda asi 41 mil. eur.