1 / 9

Aztékovia Mayovia Inkovia

Aztékovia Mayovia Inkovia. Jakub Štefanič II.A. V roku 1325 založili hlavné mesto Tenochtitlan a v priebehu dvoch storočí si podmanili susedné kmene a vytvorili vyspelú spoločnosť.

miron
Download Presentation

Aztékovia Mayovia Inkovia

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Aztékovia Mayovia Inkovia Jakub Štefanič II.A

  2. V roku 1325 založili hlavné mesto Tenochtitlan a v priebehu dvoch storočí si podmanili susedné kmene a vytvorili vyspelú spoločnosť. Hlavné mesto Tenochtitlan vybudovali na ostrovoch, ležiacich na jazere Texcoco. Výborná poloha umožňovala jedinečnú obranu a prístup dovoľovali zvýšené mosty. Tento najpôsobivejší, inak dnešnému cestovateľovi neuveriteľný skvost histórie neskôr dobyvatelia celkom zrovnali so zemou. Tak, ako boli Asýrčania Marsom Blízkeho východu, Sparťania Marsom Grécka a Rimania Marsom Stredomoria, Aztékovia boli Marsom Strednej Ameriky. Ochranným božstvom Aztékov bol Huitzilopochtli, boh vojny. Aztékovia vytvorili štát s vojenským režimom a ohromnou dobre vyzbrojenou profesionálnou armádou, usilujúcou sa o získavanie územia a tribútov (poplatkov). Avšak najdôležitejším tribútom, ktorý Aztékovia vymáhali od podrobených národov, bol vysoký počet ľudských bytostí, určených na obetovanie v hlavnom meste. Hlavným dôvodom aztéckeho militarizmu bola každodenná potreba obetí pre boha Huitzilopochtliho, ktorého bolo treba živiť ľudskou krvou, a tak zabrániť koncu sveta. Aztékovia boli bojovný národ, ktorí  ovládal celé terajšie stredné Mexiko. Aztékovia nevynašli nič nové, prebrali však všetko potrebné od predchádzajúcich kultúr. Zdedili božstvá, náboženské slávnosti, kalendár, architektúru a techniku budovania miest, systém obrábania pôdy. Na čele aztéckej ríše stáli najvyšší náčelníci. Do príchodu Španielov sa ich vystriedalo deväť, posledným bol Montezuma II. Moc Aztékov sa šírila do všetkých okolitých krajín severne od mayskej oblasti. Od poddaných vyberali dane, vďaka čomu vytvorili z hlavného mesta najkrajšie mesto na svete, ktoré malo v tom čase aj veľký počet obyvateľov, viac ako pol milióna. Zlato, cenné kovy a drahokamy pre nich nemali takú hodnotu, akú im prisúdili neskôr dobyvatelia. Koniec Aztéckej ríše nastal po zničení Tenochtitlanu Cortézom v roku 1521. Neskôr na jeho troskách postavili Španieli hlavné mesto Ciudad de México. Stará legenda hovorila o príchode najvyššieho hadieho boha menom Quetzalcoatl, s podobizňou bieleho muža s dlhou bradou. Práve keď sa Cortéz blížil, privítali Indiáni jeho príchod s veľkým nadšením, oslavami a pohostinnosťou. Cortéz ich však v mene cirkvi vyvraždil. Z aztéckej civilizácie sa nám zachovalo len málo. Nevieme presne, aké písmo používali, no vieme, že ich kultúrnymi učiteľmi boli Toltékovia, Zapotékovia a Mayovia. Na troskách civilizácie Aztékov bola založená provincia menom Nové Španielsko. Aztékovia

  3. Aztécky kalendár Huitzilopochtli Tenochtitlan Obeta bohom HernanCortéz Aztécky vojak Montezum II. Quetzalcoatl

  4. Kmeň Mayov predstavuje  pôvodných obyvateľov južného Mexika, hlavnou oblasťou Mayov bol Yucatánský polostrov. Žili v nezávislých mestských štátoch a nevytvorili takú veľkú ríšu ako Aztékovia alebo Inkovia. Tento vnímavý národ má veľmi dlhú históriu, ktorá sa vyvíjala od roku 2000 pred Kristom. Civilizácia Mayov prekvitala najmä od rokov 250 - 950. Po tomto období Mayovia začali rapídne upadať a neskôr si ich podrobili Španieli, ktorí si však podrobili už iba ich zvyšky. Centrom civilizácie Mayov bolo mesto Tikal, ktoré leží v dnešnej Guatemale. Tikal voľakedy predstavoval architektonický skvost, ktorý ovplyvnil viaceré mestá. Územie, na ktorom sa rozkladá Tikal prestavuje dnes 140 km2. Mayovia vytvorili kultúru, ktorú predstavujú predovšetkým stavby pyramíd. Pyramídy, paláce, oltáre patria medzi stavby, ktoré umocňujú sugestívnosť a moc. Najznámejšou stavbou v Tikale je Chrám IV. Je to najvyššia stavba v celom Tikale, má výšku takmer 70 metrov. Spoločnosť Mayov bola elitárska. V čele stratifikovanej mayskej spoločnosti stál náčelník ahaw a jeho najbližší - šľachta, kňazi a bojovníci, ktorí boli sprostredkovateľmi medzi nebom a zemou. Domácimi zvieratami, ku ktorým prechovávali Mayovia rešpekt, boli pes a moriak. Pestovali kukuricu, ktorá sa stala hlavným jedlom celého národa. Bola to pre nich posvätná plodina. Na poli spolu s kukuricou pestovali Mayovia aj kakaovník, fazule, paradajky, korenie, tabak, chovali moriakov, psy a včely. Mayovia uctievali veľa bohov, najuznávanejší bol boh dažďa- nazývaný Chaac, ďalej mali boha úrody, boha Slnka, boha narodenia atď. Jedným zo symbolov mayskej mystiky a náboženstva je had, ktorý je častou súčasťou tunajších posvätných stavieb, práve od hadov sú odvodzované božstva dažďa a zeme. Väčšina bohov je odvodzovaná  práve od zvierat a iných prírodných motívov. Mayovia boli veľmi civilizovaný národ, ich kultúra bola skutočne kultúrou intelektuálov, písali hieroglyfmi. Veľa rokov sa predpokladalo, že mnohé hieroglyfy, ktoré v Tikale či jeho okolí archeológovia objavili, vytvoril čas, zvetrávanie. To, že táto kultúra bola naozaj výnimočná, dokazuje aj ten fakt, že Mayovia zostavili presný kalendár na náboženské a svetské účely. Kalendár Mayov bol presnejší ako v tom čase Európanmi používaný juliánsky kalendár. Okrem svojráznej architektúry Mayovia vynikali v matematike a astronómii. Na vrchol sa mayská kultúra dostala do roku 800 a neskôr z neznámych dôvodov obyvatelia svoje mestá opustili. Rozpadli sa na mnoho malých štátikov. História doteraz nevie odpovedať na otázku, prečo zrazu začala táto civilizácia upadať, keď bola doslova na výslní. Na konci 10. storočia sa polostrova Yucatán zmocnili okolité mexické kmene na čele s Toltékmi. Táto invázia pravdepodobne spôsobila úpadok mayskej kultúry. K úpadku ríše dochádza možno aj v súvislosti s úpadkom poľnohospodárstva v oblasti v 9. storočí. Mayovia

  5. Chaac Chrám IV. Tikal Mayský kalendár Mayovia ChickenItza

  6. Matematika: • Na obrázku je vidieť mayské číslice a ich arabské ekvivalenty. • Na zápis používali tri symboly: mušľu, ktorá znázorňovala nulu. Bodka znázorňovala jednotku, je to symbol vyplývajúci z kameňa. Čiarka znázorňovala päť jednotiek, tento symbol predstavoval palicu, tyč. • Každý vyšší rad je dvadsať násobkom predchádzajúceho radu. Čísla je možné zapisovať vodorovne alebo zvislo. Pri vodorovnom, ktorý môžeme vidieť na obrázku, sú čiarky zapisované vodorovne a bodky sú nad nimi. Rady idú smerom hore. Pri zvislom zapisovaní sú čiarky zvislo a bodky sú naľavo od nich. Rady smerujú doľava. • Vidíme, že 20 je 0 +1x20, 21 = 1 + 1x20, 41 = 1 + 2x20, 61 = 1 + 3x20, 122 = 2 + 6x20,... Kalendár: • Rozlúštenie faktu, že ide o kalendár, trvalo vedcom dosť dlho, ale dnes je jasné, že každá čiarka či bodka mala svoje miesto a znamenala vlastne číslo či dátum. Slnečný rok u Mayov trval 365 dní, mal však 18 mesiacov, z ktorých každý mal 20 dní. Každé 20-dňové obdobie malo svojho patróna. Aby sa znova vyskytol rovnaký dátum, museli Mayovia čakať na túto chvíľu plných 50 rokov! Nový rok nezačínal v januári, ale 16. júla. • Najvýznamnejšou črtou ich vnímania času je cyklickosť, neustále opakovanie. Mayský kalendár a matematika

  7. V andskej oblasti existovali už dávno pred príchodom Krištofa Kolumbusa desiatky indiánskych kultúr. Krátko pred príchodom belochov túto oblasť obývali "synovia Slnka" - Inkovia, ktorí sa tu usídlili na území väčšom než 4 tisícky kilometrov. Toto územie dnes predstavujú štáty Ekvádor, Peru, Bolívia, patrí sem čiastočne aj územie Chile, Argentíny a Kolumbie. Inkovia vstúpili do histórie Ánd veľmi neskoro, ale aj tak ich kultúra zatienila tie predchádzajúce. Pôvod Inkov zahaľuje stále veľké tajomstvo. Jedna z legiend hovorí, že Inkovia sem prišli pod vedením istého Manca Capaca od jazera Titicaca. Centrom andského sveta v tom čase bolo mesto Cuzco. Centrum mesta tvorilo tzv. chrámové námestie, na ktorom sa nachádzali aj paláce. Paláce boli strediskom politickej a cirkevnej moci, boli to akési mestá v meste. Chrámové námestie bolo zároveň centrálnym zhromaždiskom ľudí. Stavby Inkov sú zvláštne. Domy stavali Inkovia z kameňov, ktoré často rozpílili a ukladali ich tesne na seba. Pri spájaní kameňov nepoužívali žiadnu maltu, či iné materiál na spojenie kameňov. Takto je vybudované napríklad Machu Picchu. Machu Picchu bolo objavené v roku1911 americkým archeológom Hiramom Binghamom. Toto mesto je vybudované v nadmorskej výške 2 300 metrov. Od mesta Cuzco je Machu Picchu vzdialené iba 112 kilometrov. Machu Picchu je  pevnosť, ktorá bola postavená terasovito. Visuté terasy boli vybudované najmä z dôvodu, aby sa tu mohli pestovať plodiny. Spoločnosť Inkov bola prísne centralizovaná. Na vrchole stál vládca - kráľ, ktorého nazývali Inkom. Inkovia boli aj vynikajúci remeselníci, tkali krásne látky, spracovávali vlnu a bavlnu. Vedeli spracovať zlato, tepali kov, letovali a nitovali hrnce. Výrobky a tovar si navzájom vymieňali na trhu, lebo nepoznali peniaze. Peniaze a písmo boli dva revolučné prostriedky, ktoré im boli cudzie, tak ako zisk. Snažili sa zachovať si iba svoju holú existenciu. Ku kontrole svojich účtov používali tzv. quipu.  Inkovia nemali k dispozícii hodiny ani kalendár, tak ako ich máme my, ale vďaka slnečným hodinám vedeli presne, kedy majú začať siať obilie, resp. kedy je potrebné ho z poľa už zobrať. Za mnohé poľnohospodárske plodiny vďačíme práve andským roľníkom. Ich hlavnou potravou boli zemiaky. Základným produktom Inkov však bola kukurica. Španielsky vodca a dobyvateľ Pizarrov roku 1532 velil svojmu vojsku v mene moci, cirkvi a viery. Pri prepadnutí ríše mu údajne kráľ Slnko, Atahualpa, ponúkol ako výkupné za svoj život miestnosť plnú zlata. Španieli na čele so svojím vodcom túto hru prijali, ale svoj sľub, že za zlato kráľa aj ostatných poddaných ušetria, teda ich nezabijú, nesplnili. A tak sa stalo, že Inkovia boli podrobení Španielmi oveľa skôr, ako predpokladali. Dnes je viac než isté, že ríša Inkov patrí medzi najpozoruhodnejšie civilizácie v dejinách. Hranice Inkskej ríše a názvy platia dodnes a milióny ľudí hovoria ich rečou. Celá andská oblasť nesie nezmazateľné stopy inkského panstva. Inkovia

  8. Machu Picchu Inkovia Quipa Francisco Pizarro Atahualpa MancoCapac Inti

  9. Zdroje: www.svf.utc.sk www.sophia.sk www.aztec-history.com www.mexiko.elsalvador.sk www.skrz.sk www.strach.wgz.cz www.mexico.sk www.math.ku.sk www.worldofhistory.blog.cz www.inkovia.szm.com www.google.sk Ďakujem za pozornosť

More Related