1 / 38

Vznik a vývoj vesmíru

Vznik a vývoj vesmíru. Bc. Peter Kráčalík Astronomický klub Bratislava. Ako vlastne vznikol?. Čo je to kozmológia ? Aké sú modely vzniku vesmíru ? Prečo BIG BANG ? Čo bolo predtým ? Čo máme vlastne vo vesmíre ? Ako nakoniec vesmír skončí ?. Kozmológia.

milton
Download Presentation

Vznik a vývoj vesmíru

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Vznik a vývoj vesmíru Bc. Peter Kráčalík Astronomický klub Bratislava

  2. Ako vlastne vznikol? • Čo je to kozmológia ? • Aké sú modely vzniku vesmíru ? • Prečo BIG BANG ? • Čo bolo predtým ? • Čo máme vlastne vo vesmíre ? • Ako nakoniec vesmír skončí ?

  3. Kozmológia • Veda, ktorá študuje vesmír ako celok • Predtým časť filozofie dnes samostatný vedný obor Okruhy otázok, ktorými sa zaoberá TEÓRIA PRAX Vznik vesmíru stavba vesmíru Vývoj vesmíru elementárne častice – zloženie Zánik vesmíru vzájomnými vzťahmi objektov

  4. Kozmológia Na väčšinu otázok teoretickej kozmológie nevieme doteraz uspokojivo odpovedať POZOROVANIA NIE SÚ DOSTAČUJÚCE !!! ZÁKLADNÉ PRINCÍPY KOZMOLÓGIE • Fyzikálne zákony platia rovnako v celom vesmíre • Vesmír je vo veľkých mierkach (> 500 mil. ly) všade rovnaký • Správne naladenie vesmíru – antropický princíp • Každý objekt má kladnú alebo nulovú hmotnosť • Zotrvačnosť telesa určuje rozloženie hmoty vo vesmíre (rotácia objektov a pod. ) • MODELY VESMÍRU

  5. Modely vesmíru teória vzniku - počítačová simulácia vývoja - potvrdenie pozorovaniami je stacionárny (nemenný) VESMÍR sa rozpína sa zmršťuje Kozmologický princíp – ako na to: Zem je stredom vesmíru Slnko je stredom vesmíru Galaxia je stredom vesmíru Vesmír sa javí rovnaký z každej strany – stredom vesmíru nie je nič

  6. BIG BANG Pred 13,7 miliardami rokov to začalo ..... Simulácia big bangu podľa vyhodnotenia dát z HST

  7. Vznik vesmíru 10-43 sekundy: proces začína. začínajú mať zmysel pojmy priestor a čas. teplota 1032 °K vesmír má rozmer 10-32 cm vznikajú a zanikajú častice a antičastice gravitácia a stáva sa samostatnou silou sily vo vesmíre postupne "vymŕzajú" z pôvodnej jednotnej interakcie podľa toho, ako klesá teplota. ?? Planckova dĺžka – Planckov čas

  8. Vznik vesmíru

  9. Vznik vesmíru – prvá sekunda • 10-32 sekundy - začína inflácia • vo vákuu sa objavujú kvantové bubliny. Jedna z nich sa začne obrovskou rýchlosťou rozpínať. Náš dnešný viditeľný vesmír má v nej podobu tenisovej loptičky. Všetky sily s výnimkou gravitácie sú doteraz zjednotené, keď si však symetrické vákuum naraz "uvedomí", že je nestabilné, a zbavý sa prebytočnej energie. • 10-32 sekundy - inflácia sa zastavuje • Vesmír prechádza na omnoho pomalšie, i keď stále ešte nepredstaviteľne mohutné rozpínanie podľa pôvodnej teórie veľkého tresku. • 10-11 sekundy - teplota poklesla na 1015 stupňa, ďalší "bod mrazu". • 10-4 sekundy - vesmír sa zväčšil asi na veľkosť našej slnečnej sústavy.

  10. Vznik vesmíru – čo bolo potom • 100 sekúnd: prvé prvky - vznikajú jadrá hélia. • Vodík, hélium a nepatrné množstvo ďalších ľahkých jadier, zmiešané s elektrónmi a žiarením, postupne chladnú na teplotu rozžeraveného železa vo vysokej peci. • 300 000 rokov: vo vesmíre sa rozjasní - vznikajú prvé atómy • Žiarenie nemá už dosť sily, aby atómy rozbíjalo, a nie je teda pohlcované. • Vesmír sa stáva priehľadný a je vyplnený svetlom. • 1 miliarda rokov - formujú sa prvé galaxie • vesmír začína vyzerať povedome. • 13 - 14 miliárd rokov - dnešný vesmír

  11. Big bang – čo ostalo ? Objav jemného, chladného žiarenia pozadia (reliktné žiarenie), ktoré je rozptýlené rovnomerne na všetky smery. Zostatok po big bangu ? Maličké rozdiely v teplote reliktového žiarenia sa považujú za dôkaz slabých fluktuácií v hustote látky raného vesmíru, čo viedlo k tvorbe galaxií.

  12. Vesmír dnes ... Milión rokov po veľkom tresku .... plyn sa začína zhusťovať do izolovaných zhlukov - protogalaxií Počas ďalších piatich miliárd rokov zhusťovanie protogalaxií pokračovalo, až sa vytvorili galaxie, v ktorých sa rodili hviezdy.

  13. Galaxie obrovský zhluk hviezd, hmlovín a medzihviezdneho materiálu. najmenšie galaxie: 100 000 hviezd najväčšie galaxie: až 3 000 miliárd hviezd V súčasnosti poznáme tieto základné typy galaxii (Hubble): Špirálová Špirálová s priečkou Eliptická Nepravideľná zrážky s inou galaxiou / galaktický kanibalizmus = pekuliárne galaxie Medzi menej známe typy galaxii patria: Seyfertove galaxie, Rádiové galaxie, N-galaxie, Kvázistelárne galaxie, Kvázistelárne objekty.

  14. Galaxie – uhádnete? M95 - špirálová s priečkou v Levovi M110 – eliptická v Androméde Galaxia – špirálová s priečkou M74 – špirálová v Rybách

  15. Uhádnete ? Zrážka dvoch galaxií – vzniká pekuliárna galaxia

  16. Menej známe galaxie  • Kvazary (kvázistelárne objekty) • považujú sa za galaktické jadrá • presný charakter je ešte vždy neistý. • nachádzajú sa na vonkajších okrajoch pozorovaného vesmíru (15 mld ly) • Veľmi mladé galaxie – po big bangu pri formovaní vesmíru kvazary? veľmi malý rozmer, veľmi vysoká hmotnosť silné gravitačné pole silné elektromagnetické žiarenie najmä v RTG Nové typy pozorovaní: Gravitačná šošovka 3C48

  17. Menej známe galaxie Seyfertove galaxie: Žiarenie vychádza z galaktického jadra galaxie s veľmi búrlivou aktivitou malých, veľmi jasných jadier rádiové galaxie: Žiarenie vychádza z obrovských výbežkov na oboch stranách galaxie Snímame ich v rádiovej oblasti spektra N-galaxie: kompaktné galaxie, jasné kvázihviezdne jadrom s hmlovitým obalom silný rádiovým zdrojom

  18. Galaxia Mliečna cesta • jemný pás svetla prechádza nočnou oblohou – jadro Galaxie. • hviezdna sústava s priemerom približne 100 000 svetelných rokov. • tvar špirály s hustou centrálnou vydutinou so štyrmi ramenami a menej hustým halo. • Slnečná sústava v ramene Orióna (tiež Miestne rameno). Stred Galaxie • Optické mapy – obmedzený pohľad (úplne zahalený mrakmi) • Komplexný pohľad – RTG, IR a UV žiarenie • malá, hustá oblasť obsahujúca najmä staršie červené a žlté hviezdy. • Halo je menej hustá oblasť, v ktorej sa nachádzajú najstaršie hviezdy (14 mld rokov). Ramená špirály • najmä horúce, mladé, modré hviezdy a hmloviny

  19. Galaxia Mliečna cesta Slnko Slnko v 2/3 cesty smerom od stredu Galaxie, vykoná obeh približne za 220 mil rokov

  20. Čierne diery – aktívne jadrá? Čierna diera – jadro galaxie M81 (animácia z dát z HST)

  21. Čierna diery – aktívne jadrá? Neutrónová hviezda je po špirále vťahovaná čiernou dierou. Prechod galaktickým halom (zábery HST)

  22. Hmloviny mrak prachu a plynu vo vnútri galaxie. Plyn žiari - hmloviny sú viditeľné - mrak odráža svetlo hviezd zatieňuje svetlo vzd. žiariacich objektov. Emisné hmloviny - vyžarovanie v dôsledku radiácie horúcich mladých hviezd. Reflexná hmlovina - odrazené svetlo hviezd, ktoré sú v nej, alebo okolo nej. Tmavé hmloviny - obrysy zatieňujúce svetlo žiariacich hmlovín alebo hviezd ležiacich za nimi Hmloviny na konci života hviezdy: - rozpínajúce sa obálky plynu, ktoré boli kedysi vonkajšími vrstvami hviezdy. Planetárna hmlovina - obálka plynu vzďaľujúca sa od umierajúceho jadra hviezdy. Pozostatok supernovy - obálka plynu unikajúca od jadra hviezdy veľkou rýchlosťou po prudkej explózii nazývanej supernova.

  23. Typy hmlovín Prstencová hmlovina M57 (planetárna hmlovina) Hmlovina v Orióne – M42 (emisná hmlovina) Krabia hmlovina M1 (zvyšky supernovy)

  24. Hviezdokopy • Hviezdy sa často vyskytujú v skupinách nazývaných hviezdokopy. • Otvorené hviezdokopy • voľné zoskupenia niekoľkých tisícok mladých hviezd • vznikli v tom istom mraku a rozptyľujú sa do okolia. • Guľové hviezdokopy • sú hustejšie, zhruba sférické skupiny stoviek tisícok starších hviezd. • výskyt smerom do stredu Galaxie M45 – Plejády (otvorená hv.) M54 – Guľová hv. V Strelcovi

  25. Hviezdny vývoj

  26. Hviezdny vývoj – malé hviezdy • hmotnosť do 1,5-násobku hmotnosti Slnka. • Vznik: • v hmlovine sa kondenzuje oblasť s vyššou hustotou - globula plynu a prachu • v dôsledku vlastnej gravitácie sa globula začne zmršťovať • zhluky s kondenzovanou hmotou sa vo vnútri zohrievajú, začínajú žiariť • - vznik protohviezd (hmotné, teplota v strede cca 15 mil °C) • začínajú sa nukleárne reakcie - vodík sa mení na hélium. • jadrová reakcia - energia bráni hviezde v ďalšej kontrakcii • - hviezda začne svietiť. • Stala sa z nej hviezda hlavnej postupnosti. • Hviezda hmotnosti Slnka zostáva hviezdou hlavnej postupnosti približne 10 miliárd rokov

  27. Hviezdny vývoj – malé hviezdy Zánik: • všetok vodík v jadre hviezdy sa premení na hélium. • héliové jadro sa scvrkne - nukleárne reakcie pokračujú vo vrstve okolo jadra. JADRO: dostatočne horúce - hélium sa mení na uhlík. OBAL: sa rozpína, chladne, svietivosť klesá = červený obor hélium v jadre sa spotrebuje vonkajšie vrstvy: rozpínajúca sa plynná obálka = planetárna hmlovina. Zvyšok jadra (asi 80% pôvodnej hviezdy) - biely trpaslík chladne a tmavne. Keď prestane svietiť, z mŕtvej hviezdy sa stáva čierny trpaslík.

  28. Biely trpaslík NGC 2440 – snímka NASA

  29. Vznik a vývoj – mohutné hviezdy • 3 až 50-násobok hmotnosti Slnka vývoj • podobne ako malá hviezda až po štádium hviezdy hlavnej postupnosti. • hviezda stabilne svieti - vodík v jadre sa premení na hélium (u veľmi hmotnej hviezdy milióny rokov) • červený nadobor : héliové jadro obklopené vonkajšími vrstvami chladnúceho, rozpínajúceho sa plynu. • milióny rokov vytvárajú jadrové reakcie v obálke okolo kovového jadra rôzne prvky zánik • jadro sa zrúti v čase kratšom ako sekunda - obrovská explózia = supernova • rázové vlny rozmetajú vonkajšie vrstvy hviezdy do okolia. zvyšok jadra má hmotnosť: • 1,5 – 3x hmotnosť Slnka = zmršťuje sa do útlej, hustej neutrónovej hviezdy. • Viac ako 3x hmotnosť Slnka = zmršťuje sa až do štádia čiernej diery.

  30. Neutrónová hviezda Počítačové spracovanie dát HST Snímok z projektu ROSAT

  31. Vzniká magnetar Magnetar je vysoko magnetizovaná rotujúca neutrónová hviezda

  32. Vznikla neutrónová hviezda  - veľmi horúca, výnimočne hustá hviezda (1011- 1015 hustota vody) - priemer len 10 až 20 km - jasnosť je teda veľmi malá, normálnymi metódami sa nezaznamená - posledná vývojová fáza hviezd s hmotnosťou 1,44 – 3x Slnka. Rotujúce neutrónové hviezdy: pulzary (výrazné magnetické pole) Tiež súčasť mnohých röntgenových dvojhviezd. • vznikajú zrútením hviezdneho jadra. • po vyčerpaní paliva hviezdy vybuchujú ako supernovy typu II.

  33. Vznikla čierna diera • konečné štádium hviezdy • hmotnosť a gravitačná sila sú veľké = gravitačný kolaps. • hmota je stále viac a viac stláčaná do objektu s nepatrným rozmerom a nekonečnou hustotou. • hviezda uzavrie priestor okolo seba • vytvorenie tzv. horizontu udalostí: gravitačné pole na povrchu je nekonečne silné • úniková rýchlosť je vyššia ako rýchlosť svetla • čierna diera pôsobí na svoje okolie iba gravitačnou silou pôvodnej hviezdy, inak je celkom neregistovateľná. • Hviezda, trikrát hmotnejšia ako naše Slnko, pravdepodobne vytvorí čiernu dieru so Schwarzschildovým polomerom 9 km.

  34. Čierna diera 

  35. Čierna diera v Galaxii • RTG zdroja Cygnus X-1 (dvojhviezda v súhvezdí Labute) • prítomnosť čiernej diery, ktorá vznikla z jednej zložky dvojhviezdy. Postup vťahovania hmoty čiernou dierou: • plyn prúdi z povrchu zvyčajnej viditeľnej hviezdy • vťahuje ho akréčný disk čiernej diery. • trením sa zahrieva na desiatky miliónov stupňov. • plyn vyžaruje röntgenové lúče • horizont udalostí predstavuje nepreniknuteľnú prekážku. • kvantová mechanika - hmota z vnútra čiernej diery sa môže vypariť • kvantové vyparovanie čiernych dier trvá dlho, s výnimkou veľmi malých čiernych dier • nepatrné čierne diery môžu končiť kvantové vyparovanie výbuchom = gama žiarenie

  36. Zánik vesmíru? Jeden z predpovedaných scenárov: • Mohutné hviezdy skončia svoju existenciu ako čierne diery • Vyparovanie ich hmoty bude však pomalšie ako nárast hmotnosti iných čiernych dier • Čierne diery sa zrazia a spoja (časť vesmíru pri čiernej diere sa bude zmenšovať do jej nepatrného „jadra“ – bod singularity • Zrážka supermasívnych čiernych dier = obrovský výbuch – nový BIG BANG?

  37. Zánik vesmíru?

  38. Koniec

More Related