1 / 20

Vznik, život a zánik hiezd ... H- R diagram

Vznik, život a zánik hiezd ... H- R diagram. Veronika Machavová 4.G. Vznik vesmíru. Za začiatok vesmíru považujeme narušenie symetrie, ktorá v ňom panovala. Toto narušenie nazývame „Veľký tresk“ – Big Bang , ktorý sa udial približne pred 13,7 miliardami rokov.

bryga
Download Presentation

Vznik, život a zánik hiezd ... H- R diagram

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Vznik, život a zánik hiezd ... H- R diagram Veronika Machavová 4.G

  2. Vznik vesmíru • Za začiatok vesmíru považujeme narušenie symetrie, ktorá v ňom panovala. Toto narušenie nazývame „Veľký tresk“ – Big Bang, ktorý sa udial približne pred 13,7 miliardami rokov. • Napriek istote, že sa Big Bang udial, veda nie je schopná odhadnúť, čo sa vtedy dialo. • V súčasnosti máme tri dôkazy Big Bangu a to : • Prvú myšlienku veľkého tresku, ktorú vyslovil ruský fyzik G. Gamov • Hubblom potvrdené rozpínanie vesmíru • Zvyškové žiarenie

  3. Vznik galaxií • Vznik galaxií je zložitý proces, ktorý však môžeme ľahšie pochopiť na jednoduchých príkladoch (oblaky, fujavica, piesočná búrka) • Vznik galaxie ovplyvňujú rôzne činitele ako napríklad : • Gravitačná sila • Tepelný pohyb častíc • Difúzia • Plyn tvoriaci „surovinu“ pozostávajúcu z atómov H a He • Vznik galaxie môžeme opísať nasledovne: • Zhluk= búrlivé premeny = rotácia mraku = rozpad marku

  4. Najznámejšie galaxie Galaxia Pegasus Mliečna dráha Galaxia Andromeda

  5. Čo sú hviezdy Čo sú hviezdy? Aké sú? Ako vznikajú? Sú užitočné ? Takéto otázky si kladú ľudia už milióny rokov. Skúsime na ne spoločne nájsť odpovede a zistiť, či je naša budúcnosť vo hviezdach alebo v našich rukách.

  6. Rozdelenie hviezd • Hviezdy rozdeľujeme do viacerých skupín: • Nepravidelné • Pulzujúce premenené hviezdy • Dvojhviezdy • Najstaršie hviezdy- Hviezdy 3. kategórie • Mladšie hviezdy- hviezdy 2. kategórie • Najmladšie hviezdy – hviezdy 1. kategórie • U týchto hviezd hrá rolu čas a ich zloženie

  7. Definície rozdelení • Medzi fyzické patria hviezdy premenné kvôli fyzikálnym procesom prebiehajúcim v ich vnútri - pulzujúce premenné hviezdy, eruptívne a explozívne premenné • Medzi geometrické patria zákrytové dvojhviezdy, kde zmena jasnosti je spôsobená vzájomnými zákrytmi zložiek • Problémom klasifikácie je nejednoznačnosť - jeden typ premennej hviezdy sa môže ocitnúť vo viacerých skupinách dvojhviezda

  8. Zrod protohviezdy • Hviezdy vznikajú z chladných a riedkych prachových a plynových mračien • Molekuly tohto mračna na seba pôsobia gravitačnou silou, priťahujú sa a pomaly sa pohybujú • V miestach, kde sú zhluky najväčšie, sa utvoria jednotlivé gravitačné centrá, ktoré priťahujú ďalší materiál. Hmota okolo každého z týchto zhlukov do nich postupne padá, pričom vzrastá aj teplota látky. • Teplota rastie spolu s veľkosťou zhlukov, až sa z takéhoto chuchvalca hmoty vytvorí guľa zhruba o veľkosti Slnečnej sústavy, ktorú nazývame protohviezda. • Po dosiahnutí takejto veľkosti sa začne jadro protohviezdy ohrievať, ohrieva aj okolitú látku a premiešava ju. • Ohriata látka zo stredu stúpa k okrajom, tu sa ochladí a klesá k jadru, kde sa znova ohreje a tento dej sa opakuje. Hviezda sa nachádza v tzv. Hyashiho štádiu, pri ktorom sa teplota na povrchu mení len málo. • Takáto guľa ešte nežiari vo viditeľnom svetle.

  9. Protohviezdy

  10. Život hviezdyI. • Teplota protohviezdy sa postupne zvyšuje. • Okolitý materiál sa časom na hviezdu nabalí alebo odfúkne a budúca hviezda tak stratí možnosť zväčšovať svoju hmotnosť. So zahrievaním jadra však ďalej pokračuje. • Doteraz bola zdrojom energie iba gravitačná kontrakcia. Keď teplota v jadre dosiahne 6 miliónov kelvinov, vystúpi ďalší zdroj: jadrová reakcia. Teplota a tlak v jadre sú dostatočne silné na to, aby došlo k jadrovej premene prvkov. • Gravitačná kontrakcia protohviezdy sa zastaví, pretože energia vznikajúca termonukleárnymi reakciami vyrovná gravitačný tlak a zabezpečí na dlhé obdobie rovnovážny stav hviezdy, ktorá sa "usadí" na hlavnej postupnosti H-R diagramu. • To sa však podarí len protohviezdam s hmotnosťou väčšou ako 0,085 hmotnosti Slnka.

  11. Život hviezdyII. • Dochádza k vytváraniu jadier hélia z jadier vodíka. Vytvorením nového prvku sa uvoľňuje energia potrebná pre život hviezdy. • Proti tlaku energie vyžarovanej hviezdou pôsobí v opačnom smere jej gravitačná sila. Hovoríme, že hviezda je v hydrostatickej rovnováhe. • Takýmto spôsobom sa spaľuje vodík a popolom tejto reakcie je hélium. Celý proces začína v jadre. • Po minutí vodíka v jadre táto reakcia postupuje smerom k obalu pričom hélium klesá k jadru • Pod váhou hélia sa začína jadro samo stláčať, čím stúpa jeho teplota. Keď dosiahne dostatočnú teplotu, začne prebiehať nová jadrová reakcia. Pri tejto reakcii dôjde k spaľovaniu ťažších prvkov • Čím ťažšie prvky hviezda spaľuje, tým je jej energia menšia a palivo je spaľované rýchlejšie • Veľmi hmotní veľobri môžu dosiahnuť až záverečnú reakciu, pri ktorej vzniká železo. • Ťažšie atómy už jadrovou fúziou nevznikajú.

  12. červený obor supernova Biely trpaslík supernova pulzor

  13. Hviezdna staroba I. • Pokiaľ je tlak a gravitačná sila hviezdy v rovnováhe je všetko v poriadku. V prípade, že tlak je slabší, dochádza k zmršteniu. • Ak by bol tlak väčší ako Fg hviezdy, hviezda by musela zväčšiť svoj polomer na udržanie rovnováhy. • Všetky deje, ktoré v nej prebiehajú, závisia od jej hmotnosti • Kým energia vytváraná stále novými prvkami stačí na vyrovnanie Fg, hviezda žije. • Pokiaľ hmotnosť hviezdy nie je taká, aby dokázala zabezpečiť priebeh ďalšej reakcie, začne prevládať Fg nad žiarením a hviezda sa začne boriť. • Všetko závisí od jej hmotnosti, na jej základe sa hviezdy potom môžu zaradiť do skupiny : • s hmotnosťou do 1,44 MO (MO je značka pre hmotnosť Slnka) • medzi 1,44 MO a 2 MO • nad 2 MO.

  14. Hviezdna staroba II. • K prvej skupine patrí aj Slnko. • Keď hviezda vytváraním He začne svoje jadro stláčať, zvýši sa jeho teplota, hviezda musí zväčšiť svoj polomer, čím sa ochladí teplota na povrchu. Začnú sa vytvárať neutrálne molekuly a zmení sa aj farba jej povrchu • Takéto hviezdy nazývame černení obri • Gravitácia tejto hviezdy je malá , nedokáže udržať neutróny pri povrchu a preto ju začnú opúšťať a vytvárať okolo nej hmlovinu • jadro sa naďalej zmršťuje a stáva sa viac hustým • Po zmiznutí hmloviny môžeme vidieť jadro hviezdy- biely trpaslík • Bieli trpaslíci sa skladajú z hmoty hviezdy, ktorá bola taká hustá, že sa nedala viac stlačiť • V druhej skupine sa nachádzajú hviezdy, ktoré skončia svoju činnosť pri železe • Premena železa by bola pre hviezdu zbytočne zaťažujúca • Hviezda sa začína rútiť. Jej vonkajšie časti sa rútia na jadro, ktoré ho stlačia na obrovskú hustotu, nakoniec nastane zrážka • Dochádza k výbuchu tzv. supernovy, ktorý hviezdu rozmetá na kúsky • Vzniká z nej neutrónová hviezda, ktorá má obrovskú rotáciu – pulzor • Hviezdy tretieho typu • Hviezdu tohto typu čaká rovnaký osud ako u predchádzajúcej hviezdy, po výbuchu supernovy z nej však nezostane vôbec nič • Hmotnosť je taká veľká, že stláčaniu jadra nedokáže nič zastaviť, na mieste umierajúcej hviezdy zostane čierna diera

  15. Veľká hmlovina Hmloviny a galaxie Hmlovina konská

  16. H- R diagram - história • Určitá závislosť medzi absolútnou hviezdnou veľkosťou a spektakulárnou triedou hviezd bola objavená dánskym astronómomEjnarom Hertzsprungom • Zverejnil ju v roku 1095 vtabuľkovej podobe v jeho publikácii„Zur Strahlung der Sterne“a v„Zeitschrift für WissenschaftlichePhotographie“. • Za podobu diagramu akoho poznáme dnes vďačíme HenrymuRussellovi • Diagram je na počesť tohtoveľkého objavu pomenovaný po svojichobjaviteľochHertzsprungov – Russellov diagram • Využíva sa na zisťovaniefyzikálneho stavu hviezd

  17. Popis H.R diagramu • Vodorovná os : • Efektívna hodnota vynášaná na vodorovnú os klesá zľava doprava • Ak je miesto efektívnej hodnoty použitý farebný index (B-V), potom začína od záporných hodnôt vľavo modrá a pokračuje k červenej pozitívnej vpravo • Zvislá os : • Na zvislú os sa vynáša žiarivý výkon hviezdy • Používa sa pomerové číslo buď v porovnaní so Slnkom alebo s absolútnou hviezdnou veľkosťou • Pri používaní tohto čísla si treba uvedomiť, že nižšia alebo viac záporná hodnota znamená hviezdu s väčším žiarivým výkonom • Najžiarivejšie hviezdy sa na H-R diagrame nachádzajú v časti s najzápornejšími hodnotami absolútnej hviezdnej veľkosti • Na vodorovnej osi sa teda nachádzajú spektrálne triedy, na zvislej žiarivý výkon a absolútna hviezdna žiarivosť • Šikmo prechádzajú osi s veľkosťami hviezd, tu rozlišujeme: veľobrov, obrov, hlavnú postupnosť a trpaslíkov • Z tohto diagramu je možné vypočítať teplotu, hmotnosť aj vek hviezd • Uhlopriečne v páse postupnosti sa nachádzajú hviezdy v svojich najlepších rokoch. Patrí sem aj Slnko a väčšina hviezd.

  18. Vlastnosti H-R diagramu • Aj hviezdy v rovnakom páse s inými polohami majú rozdielne hodnoty žiarivosti. Tento úkaz odôvodňuje Stefanov – Boltzmannovzákon, kde podľavzťahu *, kde jednotka energie vyžiarená nam2 za jednu sekundu závisí od 4 mocniny teploty • Ak majú dve hviezdy rovnakú efektívnu teplotu, majú rovnaký výstupný výkon na meter štvorcový • Podľa veľkosti sú hviezdy v H-R diagrame rozdelené na tri skupiny : • Hviezdy s najväčším žiarivým výkonom – veľobri, trieda svietivosti I-II • Hviezdy s menším žiarivým výkonom – obri, trieda svietivosti III • Nejasné hviezdy sú súčasťou postupnosti a ich trieda svietivosti je V

  19. H.R diagramy

More Related