1 / 1

Zmena genetickej informácie sa uskutočňuje skokom (náhlym vznikom).

Mutácie nemeniace zmysel UA U -UA C Tyr-Tyr Mutácie meniace zmysel U A U-U C C Tyr-Ser Nezmyselné mutácie UA U -UA A Tyr-STOP Posunové mutácie. S u b s t i t ú c i a. duplikácia, delécia, inzercia.

melvyn
Download Presentation

Zmena genetickej informácie sa uskutočňuje skokom (náhlym vznikom).

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Mutácie nemeniace zmyselUAU-UAC • Tyr-Tyr • Mutácie meniace zmyselUAU-UCC • Tyr-Ser • Nezmyselnémutácie UAU-UAA • Tyr-STOP • Posunovémutácie Substitúcia duplikácia, delécia, inzercia • Nestabilné opakovanie trinukleotidovCpG AKOKOĽVEK JE GENETICKÁ INFORMÁCIA CHRÁNENÁ PRED POŠKODENÍM, JE NEVYHNUTNÉ, ABY SA MENILA. ZMENY V PORADÍ DUSÍKOVÝCH BÁZ, V POČTE A TYPE GÉNOV SÚ ZÁKLADOM VÝVOJA A PREŽITIA DRUHU. MUTÁCIE SÚ ZMENY KVALITY ALEBO KVANTITY GENETICKEJ INFORMÁCIE. VZNIKAJÚ Z PRÍČIN, KTORÉ ČASTO NEVIEME IDENTIFIKOVAŤ. SÚ PREDPOKLADOM VNÚTRODRUHOVEJ A MEDZIDRUHOVEJ PREMENLIVOSTI (VARIABILITY). VNÚTRODRUHOVÁ VARIABILITA SPÔSOBUJE, ŽE KAŽDÝ JEDINEC JE NEOPAKOVATEĽNÉ INDIVÍDUUM, AJ KEĎ MÁ ZÁKLADNÉ DRUHOVÉ CHARAKTERISTIKY. MEDZIDRUHOVÁ VARIABILITA ZARUČUJE ROZMANITOSŤ ŽIVOTNÝCH FORIEM. ZÁVAŽNÉ PATOLOGICKÉ MUTÁCIE SÚ ZVYČAJNE Z GENOFONDU (MNOŽINY ALEL V POHLAVNÝCH BUNKÁCH JEDINCOV JEDNÉHO DRUHU) VYRADENÉ (SELEKTOVANÉ), PRETOŽE SA ICH NOSITEĽ (MUTANT) NEZÚČASTNÍ REPRODUKCIE. NEŠKODNÉ A UŽITOČNÉ MUTÁCIE SA NAOPAK, V GENOFONDE HROMADIA A PODMIEŇUJÚ EVOLÚCIU. • Polymorfizmy DNA delíme podľa dôsledkov na normálne a patologické a podľa lokalizácie na tie, ktoré postihujú kódujúce a nekódujúce sekvencie. • Polymorfizmy kódujúcich sekvencií: • 1)Normálnypolymorfizmus kódujúcich sekvenciíje dôsledkom dvoch javov: • a) degenerácia genetického kódu – napriek tomu, že sa u jednotlivcov odlišuje poradie dusíkových báz v exónoch, nemení sa poradie kódovaných aminokyselín. • b) mierny vplyv zmeny kódu na funkčnosť bielkoviny – ak odlišnosť v poradí aminokyselín nemení zásadne funkčnosť proteínu – nazývajú sa jeho varianty ako izoproteíny (napr. izoenzýmy). • 2)Patologickédôsledky polymorfizmu kódujúcich sekvencií možno názorne prezentovať na kosáčikovej anémii, pri ktorej zámena jednej dusíkovej bázy vedie k „mutácii meniacej zmysel“. Substitučná mutácia – zámena adenínu za tymín vedie k zámene kódovanej aminokyseliny, kyselina glutámová za valín: • normálne: CCT GAG GAG • Pro Glu Glu • kosáčiková anémia: CCT GTG GAG • Pro Val Glu • Výsledkom je patologická forma hemoglobínu • a porucha nielen štruktúry, ale aj funkcie • erytrocytov. • Takúto zmenu kódu, ak je zároveň sprevádzaná stratou palindrómu (miesta, ktoré rozoznávajú a štiepia restrikčné enzýmy), možno dokázať použitím metódy RFLP (rôzna dĺžka restrikčných fragmentov). V tomto prípade restrikčný enzým Mst II rozpoznávaa štiepi cieľovú sekvenciu CCT GAG GAG. Ak nie je porušená, nastáva štiepenie a fragment (A) má dĺžku 1,15 kb. Mutovaný fragment (S) sa štiepi na inommieste a má dĺžku 1,35 kb. • Polymorfizmy nekódujúcich sekvencií: • 1)Normálnepolymorfizmy nekódujúcich oblastí – najmä tandemových opakovaní – sa využívajú (ako už bolo uvedené) najmä pri identifikácii jedinca, jeho príbuzenských vzťahov alebo biologického materiálu (stôp) ktoré zanechal. Vyskytujú sa v rôznom počte opakovaní a sú (podľa typu) individuálne a druhovo odlišné. • 2)Polymorfizmy nekódujúcich oblastí, ktoré súvisia s patologickými stavmi a ochoreniami. • Klasickým príkladom sú tzv. expandujúce triplety tandemových opakovaní „CpG ostrovčekov“. Navzájom sa – pri rôznych nozologických jednotkách – odlišujú „bázou uprostred“ a počtom opakovaní tohto motívu: • Dĺžka úsekov za sebou nasledujúcich opakovaní sa klasicky metódou VNTR (premenlivý počet za sebou idúcich opakovaní) dokazovala tak, že sa pomocou restrikčného enzýmu z genómovej DNA tieto úseky vystrihli. S tým sú však spojené dva problémy. Prvým je komplikácia, ak sa v dostatočnej blízkosti úseku opakovaní nenachádza palindróm (miesto rozpoznávané restrikčným enzýmom). Druhým je náročnosť následnej analýzy – dôkazu, že ide o hľadaný úsek. V súčasnosti sa to s úspechom rieši použitím vhodne zvolených primerov a metódy PCR, ktorá umožní ex vivo, presnejšie in technico, nakopírovať dostatočný počet hľadaných úsekov a pomocou gélovej elektroforézy s dĺžkovým markerom, stanoviť počet opakovaní. • Autori si dovoľujú poďakovať váženej kolegyni, pani doc. RNDr. Vande Repiskej, PhD. za sprístupnenie časti obrazovej dokumentácie a odbornú korektúru textu. Polymorfizmy a mutácie, ako základ individuality, vnímavosti k ochoreniam a podstatygenetických chorôb Zmena genetickej informácie sa uskutočňuje skokom (náhlym vznikom). Je len výsledkom dohody, že sa zmena, ktorá sa vyskytuje u menej ako u 1 % populácie označuje akomutácia a ak sa v populácii vyskytuje častejšie, nazýva sapolymorfizmus. Podstata je rovnaká – zmena kvality, kvantity alebo usporiadania genetickej informácie. Informácia v DNA je (ako bolo predtým uvedené) dôsledne kontrolovaná a chyby sú opravované.Napriek tomu je nevyhnutné, aby sa menila.Inak by neexistovala variabilita (premenlivosť) organizmov. Zmeny v DNA, v počte génov, v štruktúre alebo počte génov nazývame mutácie. 1) Podľa pravdepodobnosti a okolností výskytu delíme mutácie na:a) Spontánne – vyskytujú sa (bez toho, aby sme poznali príčinu ich vzniku) s rozpoznanou pravdepodobnosťou – každý ľudský gén má pravdepodobnosť, že zmutuje počas jednej generácie 1 x 10-5až 1 x 10-10. Tak, ako sa identifikujú nové verzie alel, tak sa zároveň vyratáva ich populačná frekvencia, čiže ich výskyt v genofonde (množine alel v pohlavných bunkách jedincov určitého druhu). Dominantné mutácie, ktoré závažne postihujú jedinca, sa do genofondu nedostanú (selekcia) – najčastejšie sa vyskytujú ako mutácie „de novo“. Recesívne mutácie sa prenášajú cez heterozygotov a postihnutí recesívni homozygoti sa vyskytujú zriedkavo (5 až 10 na 10 000 novorodencov).b) Indukované – sú podmienené známym mutagénom (v experimente). 2) Podľa úrovne uporiadania genetickej informácie, ktorá je postihnutá delíme mutácie na: A) Génové – na úrovni molekúl DNA : substitúcie:GATC →CATC inzercie:GATC → GGATC delécie:GATC → GTC duplikácie:GATC →GAGATC inverzie:GATC → GTAC Dôležité je, či mutácia na úrovni DNA zmení genetický kód, teda aj poradie aminokyselín, ktoré sú kódované. B) chromozómové – sú charakterizované zmenou štruktúry chromozómov – počtu a/alebo poradie génov v nich. V klinickej genetike a v cytogenetike sa nazývajú štruktúrové aberácie chromozómov. Patria sem delécie, inzercie, inverze a translokácie. C) genómové – menia štruktúru chromozómov – počet a poradie génov v nich. V klinickej genetike a cytogenetike sa nazývajú numerické aberácie chromozómov. Delia sa na dve skupiny: a) polyploídie – zmnoženie celých sád chromozómov – napr. triploidia (3n = u ľudí – 69 chromozómov) a tetraploidia (4n = u ľudí – 92 chromozómov). b) aneuploídie – nadbytok, alebo (zriedkavo) chýbanie chromozómu. Diagnostikujú sa klasickými metódami cytogenetiky (karyotyp) alebo metódamimolekulovej cytogenetiky – FISH (fluorescenčná in situ hybridizácia), CGH (komparatívna genomická hybridizácia) a SKY (spektrálna karyotypizácia). FRAXAHuntingtonova Myotonická chorea dystrofia Výskyt 1 : 2000 1 : 15000 1 : 8000 Dedičnosť X - viazaná autoz. dominantná autoz. dominantná Lokalizácia Xq27.3 4p16.3 19q13.3 CpG motív: CGG CAG CTG Počet opakovaní motívu: Norma 5-58 9-35 5-35 Premutácia 58-230 36-38 50-100 Mutácia 230-2000 39-100 50-2000

More Related