1 / 33

Analýza prieskumu činnosti výchovných poradcov na základných, stredných a špeciálnych školách

Analýza prieskumu činnosti výchovných poradcov na základných, stredných a špeciálnych školách. Mgr. Dianovská Alžbeta  MVK VPPPP  pri  VÚDPaP Konferencia : Výchovný poradca a jeho budúcnosť na Slovensku Konferencia sa koná pod záštitou štátnej tajomníčky MŠ SR Bibiány Obrimčákovej

lane
Download Presentation

Analýza prieskumu činnosti výchovných poradcov na základných, stredných a špeciálnych školách

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Analýza prieskumu činnosti výchovných poradcovna základných, stredných a špeciálnych školách Mgr. Dianovská Alžbeta  MVK VPPPP  pri  VÚDPaP Konferencia : Výchovný poradca a jeho budúcnosť na Slovensku Konferencia sa koná pod záštitou štátnej tajomníčky MŠ SR Bibiány Obrimčákovej Bratislava, 22. 4. 2010

  2. V 70.-80. rokoch 20. storočia bol výchovný poradca autoritou rešpektovanou žiakmi, rodičmi a pedagógmi...bol členom vedenia školy...riešil menej výchovných problémov ... mal viac času na svoju prácu ... príplatok... Po roku 1989 sa situácia zmenila...

  3. Signály z praxe poukazujú na zmeny, ktoré výchovným poradcom ubrali čas, pridali problémy na riešenie a nedoceňujú odbornosť .... ...a tak vzišiel podnet pre Analýzu činnosti výchovného poradcu, ktorú zrealizoval MVK VPPPP  pri  VÚDPaP v júli 2009.

  4. Súčasnú pozíciu výchovného poradcu stanovuje §130 (a) Zákona č.245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v ktorom sa hovorí, že výchovný poradca patrí k ďalším zložkám výchovného poradenstva. Výchovné poradenstvosa podľa §130 uvedeného zákona „poskytuje deťom, zákonným zástupcom a zamestnancom škôl v školáchpodľa § 27 ods. 2 písm. b) až f) a v školských zariadeniach podľa § 112 ods. 1 písm. b), § 113 písm. d) prostredníctvom činnosti výchovných poradcov. (2) Úlohou výchovného poradenstva je vykonávanie poradenstva pri riešení osobnostných, vzdelávacích, profesionálnych a sociálnych potrieb detí a kariérového poradenstva. (3) Výchovný poradca v prípade potreby sprostredkuje deťom a ich zákonným zástupcom pedagogické, psychologické, sociálne, psychoterapeutické, reedukačné a iné služby, ktoré koordinuje v spolupráci s triednymi učiteľmi. Úzko spolupracuje so školským psychológom, školským špeciálnympedagógom a odbornými zamestnancami poradenských zariadení. (4) Odborno-metodickú pomoc v oblasti výchovného poradenstva poskytuje poradenské zariadenie spravidla podľa územnej pôsobnosti.“

  5. Hlavným cieľom úlohy bolo zmapovanie aktuálneho stavu činnosti výchovných poradcov (ďalej VP) na základných, stredných a špeciálnych školách. Výsledky analýzy môžu byť základným predpokladom pre zadefinovanie minimálnych požiadaviek na prácu výchovných poradcov v oblasti kvalifikačnej, organizačnej, finančnej,  vrátane upresnenia materiálno-technických podmienok ich práce.

  6. Časť A  zisťovala typ, veľkosť školy a kraj, počet výchovných poradcov na škole, nadobudnutá kvalifikáciu a profesijné kompetencie, fluktuáciu, stanovenie náplne práce, spolupráca s vedením školy, s triednymi učiteľmi, s metodikom VP a CPPPaP, inými subjektmi a s rodičmi žiakov, pôsobenie školského psychológa a školského špeciálneho pedagóga na škole, kumulácia funkcií a okruhy činností. 423 odpovedí Časť B sa zaoberala rozborom poradenského dňa výchovného poradcu /ak bol stanovený/, prípadne bežného pracovného dňa a rozborom poradenského týždňa v 1. a 2. polroku školského roka z pohľadu činností a ich časovej náročnosti. 235 odpovedí DOTAZNÍK

  7. Časť A • Prieskumu sa zúčastnilo 423 výchovných poradcov čo predstavuje 19 ,4 % z 2182 pôsobiacich na základných, stredných a špeciálnych školáchk 15.9.2009. • Na základných školách bol najčastejšie počet žiakov od 100 do 500 , na stredných školách od 200 do 700.

  8. Časť A • Do prieskumu sa zapojili všetky kraje, najpočetnejšie Nitriansky, Košický a Žilinský, čím sa získali informácie pre porovnanie stavu na celom Slovensku. • Rovnaké percento výchovných poradcov na dedine a v meste vytvorilo priestor na porovnanie činností výchovných poradcov aj z tohto pohľadu.

  9. Časť A • 89 % VP základných škôl a 11 % VP zo stredných odborných škôl, nevie, aká je v ich regióne miera nezamestnanosti. Uvedená skutočnosť súvisí pravdepodobne s tým, že žiaci základnej školy nevstupujú priamo na trh práce, a preto nie je táto informácia pre VP z ich pohľadu dôležitá - hoci ide o jeden z najdôležitejších faktorov pri profesijno študijnom poradenstve.

  10. Časť A – nadobudnutá kvalifikácia a profesijné kompetencie • Až 97 výchovných poradcov nemá žiadne vzdelanie pre výkon tejto funkcie – špecializácie, čo predstavuje 23% a ani nezačali študovať.

  11. Časť A – nadobudnutá kvalifikácia a profesijné kompetencie • Z výsledkov prieskumu vyplýva, že je nevyhnutné vytvoriť jednotný a komplexný vzdelávací program pre výchovných poradcov, zadefinovať ho ako povinný, čo doteraz nebolo. Uvedený deficit spôsobuje nižšie profesijné kompetencie výchovného poradcu alebo žiadne.

  12. Časť A - fluktuácia • 78 % výchovných poradcov vykonáva svoju funkciu do 10 rokov. • U 56 výchovných poradcov s praxou 1 rok sa neuskutočnila ani jedna metodicko-inštruktážna návšteva odborného pracovníka povereného metodickým usmerňovaním činnosti VP, z CPPPaP, čo môže byť tiež jedným z dôvodov častej fluktuácie VP na školách. • Až na štvrtine škôl je fluktuácia taká vysoká, že neumožňuje, aby bol na danej pozícii dostatočne vzdelaný a skúsený špecialista, čo znižuje úroveň poradenského systému v školstve ako takého.

  13. Časť A – stanovenie náplne práce Absencia náplne práce činnosti zamestnanca je porušením Zákonníka práce zo strany zamestnávateľa. Kontrola vykonanej práce riaditeľom školy je tým spochybnená, pretože ju nemá na základe čoho vyhodnotiť a klasifikovať.

  14. Časť A – spolupráca s vedením školy

  15. Časť A – spolupráca s vedením školy Podmienky na prácu výchovných poradcov vytvára vedenie školy, ktoré však väčšinou nepozná jeho samotnú náplň práce, o čom svedčia zistenia z nášho prieskumu - o podmienkach na prácu, samotné finančné a aj morálne ohodnotenie a pracovné zaradenie VP. Bez PC, kabinetu, rešpektu a špecializačného príplatku za činnosť pre VP sa nedá očakávať kvalifikované výchovné poradenstvo na školách, s čím vo veľkej miere súvisí aj vysoká fluktuácia v tejto funkcii.

  16. Časť A – spolupráca s triednymi učiteľmi • Z odpovedí respondentov jednoznačne vyplýva, že výchovný poradca na škole je nenahraditeľným partnerom triednych učiteľov školy. Rieši problémy žiakov, rodičov a pedagógov celej školy aj nad rámec svojej pracovnej náplne, o.i. integráciu / začlenenie žiakov so ŠVVP. Charakter problémov je obsahom taký rozsiahly, že je reálne oprávnenie zaradiť ho medzi pedagógov špecialistov a s tým súvisiacimi právami a nárokmi. Aké problémy riešia triedni učitelia s VP • realizácia pedagogickej diagnostiky žiakov triedy, sociometrické dotazníky, ankety • prospech žiakov slabo prospievajúcich, neprospievajúcich • poruchy správania žiakov, porušovanie školského poriadku • poruchy učenia , školská integrácia žiakov a jej dokumentácia • sociálne problémy žiakov v škole, doma –domáce násilie , citová nestabilita po smrti rodiča... • riešenie sociálno-patologických prejavov žiakov –záškoláctvo, šikanovanie, agresivita, krádeže, sektárstvo, závislosť na alkohole, drogách, gamblérstvo... • spolupráca v prevencii, koordinácia pri uskutočňovaní besied, prednášok rodičom a žiakom , pedagógom • študijno - profesijná orientácia žiakov a kariérne poradenstvo študentom stredných škôl • vypĺňanie tlačív na úradné účely, vypracovávanie posudkov na žiakov, sťažnosti rodičov

  17. Časť A – spolupráca VP s metodikom VP vCPPPaP Čiastočné úväzky metodikov pre VP sú nedostačujúce pre zabezpečenie integrity poradenského systému. Žiadne, alebo len občasné pracovné porady, malá alebo žiadna realizácia metodicko-inštruktážnych návštev metodika pre VP na školách spôsobujú izolovanosť VP a následnú frustráciu a bezradnosť pri riešení problémov. Individuálne metodicko-odborné vedenie začínajúcich výchovných poradcov bez praxe je potrebné uskutočňovať pravidelné aspoň prvé dva roky a neskôr podľa potreby.

  18. Časť A – spolupráca s rodičmi a žiakmi

  19. Časť A – pôsobenie školského špeciálneho pedagóga a školského psychológa na škole • Tento pomer zodpovedá skutočnosti, že na ZŠ a SŠ pôsobilo v šk. roku 2008/2009 386 školských špeciálnych pedagógov, 150 školských psychológov a 2182 výchovných poradcov. • Z týchto zistení vyplýva, že VP musí vykonávať nad rámec svojich povinností aj časť práce odborných zamestnancov, ktorí na škole nepracujú z rôznych dôvodov. Odmenu za túto časť práce nemá, hoci ak by ju vykonával odborný zamestnanec, tak by na ňu mal právo a aj by ju dostal.

  20. S ktorými objektmi spolupracuje VP často a pri akých problémoch? CPPPaP, CŠPP - psychologická a špeciálno – pedagogická diagnostika žiakov, riešenie osobnostných problémov žiakov a problémov vo vývoji, profesijné poradenstvo žiakov ÚPSVaR - neplnenie povinnej školskej dochádzky, záškoláctvo, týranie detí, zanedbaná starostlivosť, profesijné poradenstvo Polícia – krádeže, alkoholizmus neplnoletých žiakov, drogová závislosť, gamblérstvo, intolerancia a rasizmus, vypracovávanie posudkov na žiakov , ktorí spáchali trestný čin, preventívne aktivity. Zriaďovateľ školy (obecné a mestské úrady) – riešenie problémov so sociálne znevýhodnenými žiakmi a deťmi z málo podnetného prostredia odborní lekári - pedopsychiatri, lekári pre deti a dorast – zdravotné problémy detí, prevencia Z odpovedí respondentov vyplýva, že spolupráca školy s relevantnými inštitúciami podieľajúcimi sa na výchove a vzdelávaní detí a mládeže je nevyhnutná a realizuje sa práve prostredníctvom činnosti výchovných poradcov. Znalosť legislatívy aj z iných oblastí spolu so schopnosťou koordinovať jednotlivé kroky kladie na VP omnoho vyššie nároky ako na ostatných pedagógov. Časť A – spolupráca s inými inštitúciami

  21. Časť A – kumulácia funkcií • VP je poverovaný najčastejšie triednictvom , nadpočetnými hodinami a vedením PK. Ako iné úlohy VP najčastejšie uvádzali vedenie kabinetov, koordinovanie výchov, dozory. • Reálne vykonáva VP aj ďalšie povinnosti, ktoré v rámci svojej pracovnej doby musí stihnúť. Množstvo písomnej agendy VP spracováva doma vo svojom voľnom čase a v škole vykonáva ostatné činnosti aj po pracovnej dobe. Neznalosť náročnosti práce VP zo strany vedenia škôl spôsobuje zaťažovanie VP ďalšími úlohami, čo znefunkčňuje systém výchovného poradenstva a prevencie na školách.

  22. Časť A – okruhy činností, ktorým sa VP venuje najčastejšie

  23. Časť A – najzložitejšie otázky v práci VP • zákonom stanovená miera vyučovacích povinností VP znížená maximálne o 1-4 hodiny v týždni, podľa počtu žiakov školy , nezodpovedá rozsahu činností , ktoré musí VP vykonať • pracovať bez priestorových podmienok, bez počítačovej techniky a pripojenia na internet • splniť nariadenia vedenia školy spojené s organizáciou súťaží, celoslovenského testovania žiakov 9. ročníka, PISA, KOMPARA a pod. popri povinnostiach výchovného poradenstva • narastajúce množstvo administratívy súvisiacej s agendou začlenených žiakov (existencia špeciálneho pedagóga na škole je utópiou!) • orientovať sa a sledovať sústavné zmeny v legislatíve a s tým súvisiace štúdium, bez odborného výkladu • zodpovedne rozhodovať o otázkach nad rámec odbornej kompetencie bez patričného vzdelávania Koncepcia pedagogicko-psychologického poradenského systému a jeho implementácia do praxe riešila problémy VP, následná schválená legislatíva z nej neuplatnila v postavení a zlepšení podmienok VP ani minimum.

  24. Časť A – najdôležitejšie otázky v práci VP • mať sociálne cítenie a prejavovať empatiu k problémom detí a žiakov • ochota a ústretovosť, profesionálny prístup k riešeniu problémov žiakov • byť osobnosťou vo svojej práci • dobrá spolupráca s vedením školy, pedagógmi, rodičmi • vedieť komunikovať, zvládať konfliktné situácie a vedieť nájsť riešenie • odbornosť VP • mať organizačné schopnosti Výchovný poradca musí byť osobnostne vyzretý, vzdelaný, majúci všeobecnú úctu. Svojou prácou a prístupom k povinnostiam sa výchovný poradca stáva oporou aj pre vedenie školy.

  25. Časť A – neriešené (problémové) otázky v práci VP • zhoršujúce sa postavenie výchovného poradcu v systéme výchovného poradenstva vzhľadom na narastajúce povinnosti • obmedzujúce finančné ohodnotenie • nepostačujúca časová dotácia na vykonávanie činnosti • nevypracovaná jednotná metodika práce a nejednotné riadenie • nepostačujúce, niekde žiadne , ponuky na vzdelávanie výchovných poradcov • CPPPaP a CŠPP neposkytujú obraz o ponuke aktivít na svojich stránkach, nevyužívajú on-line komunikácie s učiteľmi škôl Problematika činnosti VP sa nerieši, dokonca  ani nový školský zákon a k nemu vykonávacie predpisy nevenujú práci VP patričnú pozornosť. Výchovný poradca je funkcia – od 1.11.2009 špecializácia „za trest“.

  26. Časť B Rozbor poradenského dňa VP (ak nie je určený, tak bežného pracovného dňa) a týždňa: • konzultácie so žiakmi - výchovné problémy • konzultácie so žiakmi - školská neúspešnosť /aj začl. žiaci/ • konzultácie so žiakmi - kariérové poradenstvo • konzultácie so zák. zástupcom - výchovné problémy  • konzultácie so zák. zástupcom - školská neúspešnosť /aj začl. žiaci/ • konzultácie so zák. zástupcom - kariérové poradenstvo • konzultácie s metodikom VP • konzultácie s inými inštitúciami • konzultácie s pedagógmi školy • poradensky rozhovor so žiakom / minimálne 20 minút / • poradensky rozhovor so zákonným zástupcom / minimálne 20 minút/ • poskytovanie informácií o možnostiach štúdia - vstup do tried • zhromažďovanie informácií o požiadavkách škôl na prijímacie konanie • zber údajov k profesijnej orientácii pre šk. výp. strediská • administratíva /prihlášky, korešpondencia, nástenky/ • prevencia - depistáže, dotazníky • koordinácia - prednášky, ZRPŠ, Dni otvorených dverí, burzy práce... • štatistika, vyhodnocovanie • štúdium právnych predpisov a školskej legislatívy • účasť na vzdelávaní, poradách, seminároch k problematike VP

  27. Časť B – rozbor dňa Pracovná doba je 7,5 hodín denne t.j. 450 minút. Pracujúci VP dlhšie ako 450 minút v poradenský deň / 88 VP t.j. 38 % / pracujú nadčasy, ktoré nemajú preplácané a nemôžu si ich vyčerpať. Vyššie uvedené činnosti vykonáva VP na základe školského zákona. Potvrdzuje sa dlhodobé tvrdenie, že VP pracujú niekoľko hodinové nadčasy pravidelne. A ak v poradenský deň VP aj učí, tak je pracovná doba ešte dlhšia. Tieto hodiny sa nikde neevidujú. najčastejšie 300-350 minút len činností výchovného poradcu – 5 – 5,8 hod. + vyučovacia povinnosť priemerne 3. hod. /2,2 hod./+ príprava na vyučovanie t.j. VP pracuje v tento deň 7,2 - 8 hod. + príprava na vyučovanie + iné povinnosti na škole

  28. Časť B – rozbor týždňa Týždenný pracovný čas vo verejnej správe je 37,5 hodín, t.j. 2 250 minút. Pri 3 hodinovej úľave na prácu výchovnému poradcovi zostáva pri stanovenej miere vyučovacej povinnosti 19 hodín (855 minút) na SŠ a 20 hodín (900 minút) na ZŠ. Ak vykonáva súčet minút činností VP na ZŠ viac ako 1 350 minút a na SŠ viac ako 1 395 minút za jeden týždeň, vykonáva pravidelne prácu nadčas / VP z 231 t.j. 43 %/. priemerne 1500-1600 minút len činností výchovného poradcu /25 – 26,7 hod./+ 20 hodín úväzok /15 hod./+príprava na vyučovanie t.j. VP pracuje týždenne 40 – 41,7 + príprava na vyučovanie + iné povinnosti na škole

  29. Závery analýzy • Nie je stanovené povinné vzdelávanie pre výchovných poradcov, čo spôsobuje nižšie profesijné kompetencie alebo žiadne. Väčšina VP sa neustále priebežne vzdeláva aj na úkor svojho voľného času. • Až na štvrtine škôl je tak vysoká fluktuácia na tejto pozícii, že neumožňuje, aby tu pracoval dostatočne vzdelaný a skúsený špecialista, čo znižuje úroveň poradenského systému v školstve ako takého. • Výchovný poradca na škole je rovnocenným a nenahraditeľným partnerom triednych učiteľov školy. Rieši problémy žiakov celej školy. • Metodicko-inštruktážne návštevy metodika VP sa neuskutočňujú až na polovici škôl. Ani u začínajúcich VP nie sú tieto návštevy realizované. • VP je zaťažovaný inými funkciami a úlohami, ktoré nesúvisia s výkonom jeho funkcie a sú na úkor poradenstva. • VP robí informačnú, koordinačnú aj intervenčnú prevenciu v oblasti sociálno-patologických prejavov detí. • VP vykonáva navyše z časti aj činnosti, ktoré by mali vykonávať odborní zamestnanci školy/šk. špec. ped., škol.psych./, a tak škole šetrí finančné prostriedky. • Na pätine škôl nemá VP stanovenú náplň práce. • VP pracuje týždenne viac ako 37,5 hod /priemerne o 4 hodiny/. Tieto nadčasy nemá preplácané a ani si ich nemôže čerpať formou náhradného voľna, čím je systematicky porušovaný Zákonník práce. • Problematika činnosti VP je neriešená už dlhé roky.

  30. Odporúčania pre prax • Ohodnotiť odbornosť výchovného poradcu tarifným špecializačným príplatkom, hoci v novej školskej legislatíve je zaradený medzi špecialistov, neprislúcha mu špecializačný príplatok. • Zvýšiť úľavu pre prácu výchovného poradcu aspoň na 1/3 bežného úväzku učiteľa. • Práca so začlenenými žiakmi nie je v pracovnej náplni výchovného poradcu, a preto je nutné ju ohodnotiť príplatkom, ak na škole nepracuje školský psychológ a školský špeciálny pedagóg. • Zadefinovať pracovné podmienky výchovného poradcu. • Nezaťažovať výchovného poradcu inými úlohami a funkciami na škole. • Zaradiť do vzdelávania riadiacich pracovníkov škôl a školských zariadení informácie o náplni práce výchovného poradcu a jej špecifikách. • Zaradiť do plánu práce ŠŠI odsledovanie podmienok práce, činností výchovných poradcov na školách. • Posilniť vzdelávanie výchovných poradcov v oblasti prevencie v súlade s najnovšími poznatkami. • Systémovo zjednotiť metodiku práce a metodicko-odborné vedenie VP aj tým, že budú pracovať metodici výchovných poradcov s praxou VP v každom okresnom CPPPaP na plný úväzok. • Vypracovať nielen špecializačné vzdelávacie programy pre výchovných poradcov vo všetkých RP MPC, ale pre budúcnosť aj kvalifikačné vzdelávacie programy. • Návštevy metodika výchovných poradcov u výchovných poradcov bez praxe a skúseností by mali byť pravidelné aspoň prvé dva roky praxe. • Netrieštiť poradenstvo na školách na samostatné zložky, pretože sa stráca zmysel a význam každej z nich. • Zriadiť „hotline“ tel. číslo a e-mail v MVK pri VÚDPaP pre metodikov výchovných poradcov a pre výchovných poradcov. • Dodržať schválenú Koncepciu pedagogicko-psychologického poradenského systému a jeho implementácia do praxe v otázkach výchovného poradenstva na školách.

  31. Dánsko V rámci systému poradenstva pôsobí na všetkých typoch škôl4000 profesionálnych poradcov na skrátený pracovný úväzok, ktorí poskytujú žiakom bezplatnú poradenskú starostlivosť. Na všetkých dánskych základných školách sa od roku 1958 súčasťou školského kurikula povinný predmet výchova k povolaniu (Arbejdskendskab) v rozsahu minimálne 48 hodín. Írsko V súčasnosti pôsobia na plný pracovný úväzok školskí poradcovia na základných a stredných školách (64%) s viac ako 500 žiakov, ktorých činnosť je hradená ministerstvom školstva nad rámec finančných prostriedkov základných a stredných škôl. Na menších školách (36%) túto funkciu vykonávajú učitelia odborných predmetov v rozsahu 9 - 12 hodín týždenne. Náplň poradenskej činnosti tvoria najmä pedagogicko-psychologická diagnostika, informačne poradenská činnosť, sociálno-psychologický výcvik a iné. Na záver dva príklady zo zahraničia

  32. Závery analýzy prieskumu iba potvrdzujú zistenia v Koncepcii pedagogicko-psychologického poradenského systému a jeho implementácia do praxe schválenej uznesením vlády SR č. 283 21. marca 2007, ktorá hovorí: Zvýšené požiadavky na činnosť a kompetencie výchovného poradcu, ako poradcu prvého kontaktu v škole sú kladené na jeho celoživotné vzdelávanie a predpokladajú posilnenie jeho postavenia v škole.K tomu je potrebné vytvoriť reálne podmienky na jeho existenciu, aby jeho pôsobenie bolo efektívne, aby mohol byť skutočne integrujúcim, koordinujúcim činiteľom výchovného procesu školy a rodiny, napr. výraznejším znížením základného úväzku pedagóga v závislosti aj od počtu prípadov klientov mimo profesijného poradenstva – napr. taxatívne určiť v § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 238/2004 Z. z. o vyučovacej činnosti a výchovnej činnosti pedagogických zamestnancov, motivujúcim finančným ohodnotením, percento z funkčného platu a ďalšie. Koncepcia mala byť podkladom pre následne schválenú školskú legislatívu, čo sa však nestalo.

  33. Ďakujem za pozornosť.

More Related