AERODYNAMIKA A FASÁDNA TECHNIKA

1. AERODYNAMIKA A FASÁDNA TECHNIKA TU Košice - Stavebná fakulta Katedra architektúry a konštrukcií budov Prednášajúci: Ing. Martin Lopušniak, PhD.

2. NAVRHOVANIE A USKUTOČŇOVANIE STAVIEB Z HĽADISKA OCHRANY PRED POŽIARMI TU Košice - Stavebná fakulta Katedra architektúry a konštrukcií budov KPS 5 – požiarna bezpečnosť stavieb

3. Delenie na požiarne úseky Požiarny úsek: je celá stavba alebo jej časť, ktorá je oddelená od jej ostatných častí alebo od inej stavby požiarne deliacou konštrukciou alebo odstupovou vzdialenosťou.

4. Delenie na požiarne úseky Pri delení na požiarne úseky treba zohľadňovať viac požiadaviek, ktoré môžu byť aj protichodné. (napr. škody by boli menšie pri delení na menšie požiarne úseky, avšak delenie na menšie požiarne úseky je ekonomicky náročnejšie). Pri voľbe požiarnych úsekov treba zohľadniť najmä nasledovné požiadavky:

5. Delenie na požiarne úseky • prihliadať na prevádzkové požiadavky, • snažiť sa obmedziť počty prestupov požiarne deliacimi konštrukciami, • dodržiavať maximálne rozmery požiarnych úsekov, • predvídať priame i nepriame škody, • brať do úvahy podmienky pre zásah požiarnych jednotiek, • umožniť odvod dymu a spalín z horenia z objektu, • oddeľovať priestory rôznych užívateľov, • zohľadniť požiadavky na priestory, ktoré musia tvoriť samostatný požiarny úsek.

6. Požiarny úsek Stavba sa člení na požiarne úseky (vhodnosť rozdelenia sa posudzuje výpočtom), ak: • plocha požiarnych podlaží stavby presahuje dovolenú plochu požiarneho úseku, • počet požiarnych podlaží stavby je väčší ako dovolený počet požiarnych podlaží v požiarnom úseku, • je v nej priestor, ktorý je určený ako priestor, ktorý musí tvoriť samostatný požiarny úsek

7. Priestory, ktoré musia tvoriť samostatné požiarne úseky Vo všetkých stavbách musia tvoriť samostatné požiarne úseky nasledovné prevádzkové časti: • chránené únikové cesty, • evakuačné a požiarne výťahy, • výťahové šachty, káblové šachty a kanály, • inštalačné šachty a kanály, • Ak uvedené priestory slúžia iba jednému požiarnemu úseku, môžu byť jeho súčasťou.

8. Priestory, ktoré musia tvoriť samostatné požiarne úseky Vo všetkých stavbách musia tvoriť samostatné požiarne úseky nasledovné prevádzkové časti: • šachty na zhadzovanie odpadkov vrátane priestorov, v ktorých sa odpadky zhromažďujú, • strojovne výťahov v stavbách s požiarnou výškou viac ako 22,5 m, • strojovne vzduchotechniky, • kotolne s výkonom viac ako 100 kW, • rozvodne elektrického prúdu, ak majú pôdorysnú plochu väčšiu ako 100 m2. • Ak uvedené priestory slúžia iba jednému požiarnemu úseku, môžu byť jeho súčasťou.

9. Priestory, ktoré musia tvoriť samostatné požiarne úseky Okrem týchto priestorov, ktoré musia tvoriť samostatné požiarne úseky vo všetkých stavbách, existujú ešte priestory vo vybraných typoch stavieb • budovy pre zdravotnú starostlivosť, • garáže, • budovy na bývanie, • zhromažďovacie priestory, ktoré vzhľadom na prevádzkový režim týchto budov musia tvoriť taktiež samostatné požiarne úseky.

10. Budovy na bývanie a ubytovanie • Budovy určené na bývanie a ubytovanie osôb sa delia podľa počtu obytných buniek na stavby skupiny A a stavby skupiny B. • Obytná bunka je byt alebo izba či skupina izieb s príslušenstvom na ubytovanie najviac 20 osôb. • Stavba na bývanie a ubytovanie skupiny A je stavba s najviac dvoma obytnými bunkami. • Stavba na bývanie a ubytovanie skupiny B je stavba s viac ako dvoma obytnými bunkami.

11. Budovy na bývanie a ubytovanie • V stavbách skupiny A musia tvoriť samostatný požiarny úsek všetky vstavané alebo pristavané miestnosti nesúvisiace s prevádzkou bytu, ktoré nie sú súčasťou obytnej bunky. • Súčasťou obytnej bunky môžu byť miestnosti nesúvisiace s prevádzkou bytu (kancelária, ordinácia, obchod) s plochou najviac 40 m2. • Stavba skupiny A môže tvoriť jeden požiarny úsek.

12. Budovy na bývanie a ubytovanie • V stavbách skupiny B musia tvoriť samostatný požiarny úsek • každá obytná bunka, • domové vybavenie, t.j. kotolňa so skladom paliva, • Priestory, ktoré musia tvoriť samostatný požiarny úsek skôr uvedené, musia aj v stavbe skupiny „B“ tvoriť samostatný požiarny úsek. • chránené únikové cesty, evakuačné a požiarne výťahy, výťahové šachty, káblové šachty a kanály, inštalačné šachty a kanály, šachty na zhadzovanie odpadkov vrátane priestorov, v ktorých sa odpadky zhromažďujú, strojovne výťahov v stavbách s požiarnou výškou viac ako 22,5 m, strojovne vzduchotechniky, kotolne s výkonom viac ako 100 kW, rozvodne elektrického prúdu, ak majú pôdorysnú plochu väčšiu ako 100 m2.

13. Priestory, ktoré musia tvoriť samostatné požiarne úseky • Spoločná komunikácia, do ktorej vedú dvere z obytných buniek, musí tvoriť: • a) chránenú únikovú cestu alebo • b) samostatný požiarny úsek bez požiarneho rizika. • Spoločná komunikácia, do ktorej vedú dvere z obytných buniek v stavbe určenej na bývanie a ubytovanie s požiarnou výškou nadzemnej časti do 12 m, musí tvoriť: • a) chránenú únikovú cestu, • b) samostatný požiarny úsek, ktorý tvorí čiastočne chránenú únikovú cestu alebo nechránenú únikovú cestu a v ktorom je: • 1. výpočtové požiarne zaťaženie najviac 3,5 kg/m2 alebo • 2. výpočtové požiarne zaťaženie najviac 7,5 kg/m2 a súčiniteľ horľavých látok je najviac 1,1.

14. Jednotlivé radové a hromadné garáže a ostatné stavby V stavbách garáží, hromadných garáží ako aj vo všetkých stavbách musia tvoriť samostatné požiarne úseky nasledovné prevádzkové časti: • priestor garáže.

15. NAVRHOVANIE A USKUTOČŇOVANIE STAVIEB Z HĽADISKA OCHRANY PRED POŽIARMI TU Košice - Stavebná fakulta Katedra architektúry a konštrukcií budov KPS 5 – požiarna bezpečnosť stavieb

16. Priestory, ktoré musia tvoriť samostatné požiarne úseky Vo všetkých stavbách musia tvoriť samostatné požiarne úseky nasledovné prevádzkové časti: • šachty na zhadzovanie odpadkov vrátane priestorov, v ktorých sa odpadky zhromažďujú, • strojovne výťahov v stavbách s požiarnou výškou viac ako 22,5 m, • strojovne vzduchotechniky, • kotolne s výkonom viac ako 100 kW, • rozvodne elektrického prúdu, ak majú pôdorysnú plochu väčšiu ako 100 m2. • Ak uvedené priestory slúžia iba jednému požiarnemu úseku, môžu byť jeho súčasťou.

17. Budovy na bývanie a ubytovanie • Budovy určené na bývanie a ubytovanie osôb sa delia podľa počtu obytných buniek na stavby skupiny A a stavby skupiny B. • Obytná bunka je byt alebo izba či skupina izieb s príslušenstvom na ubytovanie najviac 20 osôb. • Stavba na bývanie a ubytovanie skupiny A je stavba s najviac dvoma obytnými bunkami. • Stavba na bývanie a ubytovanie skupiny B je stavba s viac ako dvoma obytnými bunkami.

18. Budovy na bývanie a ubytovanie • V stavbách skupiny A musia tvoriť samostatný požiarny úsek všetky vstavané alebo pristavané miestnosti nesúvisiace s prevádzkou bytu, ktoré nie sú súčasťou obytnej bunky. • Súčasťou obytnej bunky môžu byť miestnosti nesúvisiace s prevádzkou bytu (kancelária, ordinácia, obchod) s plochou najviac 40 m2. Stavba skupiny A môže tvoriť jeden požiarny úsek. • V stavbách skupiny B musia tvoriť samostatný požiarny úsek • každá obytná bunka, • domové vybavenie, t.j. kotolňa so skladom paliva, • Priestory, ktoré musia tvoriť samostatný požiarny úsek skôr uvedené, musia aj v stavbe skupiny „B“ tvoriť samostatný požiarny úsek.

19. Jednotlivé radové a hromadné garáže a ostatné stavby V stavbách garáží, hromadných garáží ako aj vo všetkých stavbách musia tvoriť samostatné požiarne úseky nasledovné prevádzkové časti: priestor garáže.

20. PROJEKT POŽIARNEJ BEZPEČNOSTI STAVBY TU Košice - Stavebná fakulta Katedra architektúry a konštrukcií budov

21. Technická správa riešenia PBS

22. Obsah projektovej dokumentácie protipožiarnej bezpečnosti stavieb • Všeobecné údaje o stavbe. • Určenie požiarneho rizika. • Určenie požiadaviek na konštrukcie stavby. • Evakuácia osôb. • Určenie odstupových vzdialeností. • Určenie požiarno-bezpečnostných opatrení. • Záver.

23. Technická správa riešenia PBS – Všeobecné údaje o stavbe • VŠEOBECNÉ ÚDAJE O STAVBE • Popis posudzovanej budovy • Popis stavebných konštrukcií z pohľadu ochrany pred požiarom Hlavnú nosnú konštrukciu tvoria vnútorné nosné steny zo žb. tvárnic v kombinácii s keramickými tvárnicami pre obvodové nosné murivo. Tento systém j doplnený o nosné žb. stĺpy. - obvodové murivo hrúbky 440 mm (REI min 120), - vnútorné nosné murivo hrúbky 300 mm (REI min. 120), - deliace priečky hrúbky 75, 100, 125 a 150 mm (EI min. 90). Vodorovné nosné konštrukcie – žb. prievlaky (pozdĺžny a priečny systém) a stropy, sú riešené ako žb. monolitické dosky (REI min 90). Strešná konštrukcia je riešená ako dvojplášťová, šikmá strecha, sedlová. Nosnú konštrukciu tvoria drevené väzníky. Požiarna odolnosť strešnej konštrukcie bude riešená sadrokartónovým podhľadom. (Odporúčam použitie systémových riešení podľa katalógu „Praktikum požiarnej ochrany Rigips“). Krytina - hydroizolačná vrstva je riešená fóliovým systémom na báze mPVC (Sika) s ochranným násypom z kameniva (D1, REI min 30). Tepelnoizolačná vrstva je riešená z dosák na báze minerálnej vlny (A1) s hrúbkou izolantu 240 mm. Vonkajšie povrchové úpravy sú riešené jednak omietkami a jednak na pohľadovo exponovaných plochách obkladmi. Omietka je riešená systémová, dvojvrstvová (is = 0 mm/min ). Vnútorné omietky sú systémové, resp. vápenno-cementové. Na sokli je použitá akrylátová mozaiková omietka, príp. keramický obklad. Okná sú z PVC profilov, exteriérové dvere sú navrhnuté kovové (hliníkové), prípadne v PVC prevedení. • Konštrukčný celok Podľa vyhlášky MVSR 94/2004 a STN 92 0201-2 navrhovaná budova má konštrukčný celok nehorľavý. • Požiarna výška Požiarna výška administratívnej časti posudzovanej budovy bola stanovená podľa vyhlášky MVSR 94/2004 a STN 92 0201-2 na 6,3 m. • Členenie stavby na požiarne úseky Na základe dispozičného prevádzkového a stavebného riešenia ako aj podľa požiadaviek vyhlášky MVSR 94/2004 je objekt rozdelený na 3 požiarne úseky nasledovne:

24. Technická správa riešenia PBS – delenie na požiarne úseky • N1.01/N1-N3 - priestor administratívnej budovy na 1. NP, 2.NP a 3.NP, • N1.02 - priestor kotolne na 1.NP, samostatný vstup z exteriéru, • N1.03 - priestor skladu na 1.NP, samostatný vstup z exteriéru.

25. Projekt PBS - 1.NP

26. Projekt PBS - 2.NP

27. Projekt PBS - 3.NP

28. POSUDZOVANIE PROTIPOŽIARNEJ BEZPEČNOSTI STAVIEB KPS 5 – požiarna bezpečnosť stavieb

29. Postup posudzovania protipožiarnej bezpečnosti stavieb

30. Obsah projektovej dokumentácie protipožiarnej bezpečnosti stavieb Aby boli splnené všetky uvedené požiadavky je nutné vypracovať projektovú dokumentáciu protipožiarnej bezpečnosti stavby. Projektová dokumentácia protipožiarnej bezpečnosti stavby musí obsahovať najmä: • členenie stavby na požiarne úseky, • určenie požiarneho rizika, • určenie požiadaviek na konštrukcie stavby, • zabezpečenie evakuácie osôb a zvierat, • určenie požiadaviek na únikové cesty, • určenie odstupových vzdialeností, • určenie požiarno-bezpečnostných opatrení, • určenie zariadení na protipožiarny zásah.

31. Požiarne riziko • Požiarne riziko je pravdepodobná intenzita požiaru v požiarnom úseku alebo v jeho časti. • Vyjadruje sa výpočtovým požiarnym zaťažením pv (kg/m2).

32. Požiarne riziko • Bez požiarneho rizika sú požiarne úseky v stavbe, ktorá má nehorľavý konštrukčný celok a výpočtové požiarne zaťaženie je najviac 3,5 kg/m2, alebo výpočtové požiarne zaťaženie je najviac 7,5 kg/m2 a súčiniteľ horľavých látok je najviac a = 1,1.

33. Požiarne riziko Bez požiarneho rizika môže byť aj časť požiarneho úseku, ktorá spĺňa už uvedené podmienky je ohraničená konštrukčnými prvkami druhu D1, ktoré majú požiarnu odolnosť najmenej 15 min. Zároveň má otvory v ohraničujúcich konštrukčných prvkoch uzatvárateľné požiarnymi uzávermi aspoň typu EW/15, okrem otvorov v obvodových stenách.

34. Výpočtové požiarne zaťaženie

35. Požiarne riziko Priemerné požiarne zaťaženie p (kg/m2) je požiarne zaťaženie rovnomerne rozložené na pôdorysnej ploche požiarneho úseku.

36. Požiarne riziko Priemerné požiarne zaťaženie p (kg/m2) tvorí: • náhodné požiarne zaťaženie pn (kg/m2) a • stále požiarne zaťaženie ps (kg/m2).

37. Náhodné požiarne zaťaženie Náhodné požiarne zaťaženie pn (kg/m2) je požiarne zaťaženie, ktoré zahŕňa hmotnosť a výhrevnosť všetkých horľavých látok, ktoré sa počas bežnej prevádzky dodávajú do požiarneho úseku alebo sú v požiarnom úseku (horľavé zariaďovacie predmety, nábytok, technologické zariadenia, horľavé hmoty, výrobky atď.).

38. Náhodné požiarne zaťaženie Hodnoty náhodného požiarneho zaťaženia pre priestory najčastejšie navrhované možno určiť podľa tabuľky.

39. Stále požiarne zaťaženie • Stále požiarne zaťaženie ps (kg/m2) je požiarne zaťaženie, ktoré zahŕňa hmotnosť a výhrevnosť horľavých látok v konštrukciách požiarneho úseku (okná, dvere, podlahy, priečky z horľavých materiálov, atď.). • Do stáleho požiarneho zaťaženia sa nezapočítavajú: • nosné konštrukcie, ktoré zabezpečujú stabilitu stavieb, • požiarne deliace konštrukcie • povrchové úpravy konštrukcií s hrúbkou < ako 2 mm.

40. Stále požiarne zaťaženie • Ostatné konštrukcie požiarneho úseku sa započítavajú do stáleho požiarneho zaťaženia požiarneho úseku, v ktorom sú umiestnené. • Stále požiarne zaťaženie tvorené horľavými látkami obsiahnutými v konštrukciách okien, dverí, a podláh možno určiť podľa tabuľky.

41. Súčiniteľ horľavých látok a Súčiniteľ horľavých látok a (-) je relatívnym vyjadrením rýchlosti odhorievania, t.j. úbytku hmotnosti horľavej látky za časovú jednotku z hľadiska charakteru horľavých látok (druh, tvar, rozmery, zoskupenie a uloženie). Súčiniteľ a (-) pre celý požiarny úsek alebo jeho časť sa vypočíta podľa rovnice:

42. Súčiniteľ horľavých látok a Stálemu požiarnemu zaťaženiu prislúcha súčiniteľ as = 0,9. Hodnoty súčiniteľa horľavých látok an (-) pre vybrané druhy priestorov boli uvedené v tabuľke. Ak nie je možné jednoznačne určiť hodnotu súčiniteľa an, môže sa použiť hodnota an = 1,2. Ak je požiarny úsek vybavený stabilným hasiacim zariadením, môže sa hodnota súčiniteľa horľavých látok znížiť najviac o 30 %.

43. Súčiniteľ odvetrania b Súčiniteľ b (-) vyjadruje rýchlosť odhorievania z hľadiska stavebných podmienok. Vyjadruje najmä vplyv otvorov, ktorými sa realizuje výmena vzduchu v požiarnom úseku. Súčiniteľ odvetrania b (-) sa určuje výpočtom podľa vzťahu:

44. Súčiniteľ odvetrania b Ak je výpočtom hodnota súčiniteľa b < 0,5, počíta sa s hodnotou b = 0,5. Ak je hodnota súčiniteľa b > 2,0, počíta sa s hodnotou b = 2,0. Za otvory v obvodových konštrukciách a konštrukciách striech požiarneho úseku alebo jeho časti možno považovať iba tie otvory, ktoré môžu počas požiaru umožniť prístup vzduchu. Za otvory sa nepovažujú otvory s neotvárateľnou výplňou, ktorá sa sama pri požiari neporuší, alebo otvory, ktorých otvorenie pri požiari nie je možné zaručiť (výplň zo skla s drôtenou vložkou, sklobetón, vráta atď.).

45. Súčiniteľ geometrie, pomerový súčiniteľ odvetrania Súčiniteľ geometrie k (-) sa určí v závislosti od pomerového súčiniteľa odvetrania n (-) a od plochy Sm (maximálna plocha miestnosti alebo priestoru v požiarnom úseku). Pomerový súčiniteľ odvetrania n (-) sa určí nasledovne:

46. Súčiniteľ geometrie, pomerový súčiniteľ odvetrania Priemernú výšku otvorov a priemernú svetlú výšku miestností nie je potrebné počítať, ak sa za výslednú považujú najmenšia výška otvoru ho (m) započítateľná do plochy So (m2) a najmenšia svetlá výška hs (m) priestoru v požiarnom úseku.

47. Tabuľka na určenie súčiniteľa „k“

48. Technická správa riešenia PBS

49. pn, an

50. Technická správa riešenia PBS