Sociálny pedagóg ako faktor preventívnych stratégii v škole

1. 7. Preventívne metódy Sociálny pedagóg ako faktor preventívnych stratégii v škole

2. Preventívne metódy (Bakošová, 2008) • Sú špecifické pri každom sociálnopatologickom jave. Opisujú ich rôzni teoretici (M. Kolář, H. Provazníková, M. Eliottová) a odborníci preventívnych programov v boji proti drogám. Spoločným menovateľom mnohých teórií je to, že prevenciu delia na primárnu, sekundárnu a terciárnu. • Primárna prevencia • Sekundárna prevencia • Terciárna prevencia

3. Preventívna činnosť sociálneho pedagóga • Prevencia je v najširšom slova zmysle predchádzanie vzniku chorôb a z toho vyplývajúcich poškodení. • Kedy chorobu vnímame ako opozitum k pojmu zdravie v najširšom slova zmysle (teda bio-psycho-socio-spirituálnom).

4. Legislatívna legitimita školského sociálneho pedagóga v SR • Zákona“ z 22 mája 2008 o výchove a vzdelávaní • Zákon č. 317 z 24. júna 2009 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch • Sociálny pedagóg vykonáva odborné činnosti v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva najmä pre deti a žiakov ohrozených sociálno-patologickými javmi, zo sociálne znevýhodneného prostredia, drogovo závislých alebo inak znevýhodnených deťom a žiakom, ich zákonných zástupcov a pedagogických zamestnancov škôl a školských zariadení. Sociálny pedagóg plní úlohy sociálnej výchovy, podpory prosociálneho, etického správania, sociálnopedagogickej diagnostiky prostredia a vzťahov, sociálnopedagogického poradenstva, prevencie sociálnopatologických javov a reedukácie správania. Vykonáva expertíznu činnosť a osvetovú činnosť.

5. Celkový počet školských sociálnych pedagógov = 9 Najčastejšími dôvodmi pre poskytnutie šance vyskúšať služby sociálneho pedagóga: • dostatok financií • „osvietení“ manažér školy • eskalujúce problémy školy

6. Preventívna kompetencia v  činnosti sociálneho pedagóga • Bakošová • Határ • teoretické konštituovanie preventívnej kompetencie predbehlo jej praktické uplatnenie

7. Preventívna činnosť sociálneho pedagóga v praxi • Prevencia • V krajinách, kde je ŠSPG integrálnou súčasťou školy – profesionalizácia preventív. komp. • U nás (inštitualizácia sociálnej pedagogiky) • vymedzovanie kompetencii vo vzťahu k ostatným odborníkom , • nahradenie funkcii, ktoré dočasne zastávali poslanie sociálneho pedagóga na škole • vytváranie, koordinovanie, poskytovanie, integrovanie preventívnych služieb do bežnej organizácie školy.

8. Počiatky poskyt. prevent. služieb ŠSPG z procesuálneho hľadiska • pri tvorbe a využívaní preventívnych postupov: absentuje metodická podpora • pri koordinovaní preventívnych aktivít: vytváranie prvej siete pomoci • pri poskytovaní preventívnych služieb:  nepochopenie významu zaraďovania skupinových preventívnych aktivít najmä zo strany učiteľov (narúšanie procesu výučby) • pri integrovaní poskytovaných služieb: žiaden preventívny model školy

9. Stratégie prevencie v školskom systéme • Zodpovednosť za model prevencie Š – riaditeľ • Trojstupňový model prevencie • Primárna prevencia: pre každého člena školy, základné metódy - vysvetľovanie, objasňovanie, demonštrácia, hranie rolí, modelové hry, formy – preventívne programy s peer princípom, prostriedok - lektor. • Sekundárny stupeň: v školskom prostredí značne obmedzené, metódy - pozorovanie, anamnestický rozhovor, mediácia, kazuistika, sociometrické merania, počiatočná sociálno-pedagogická diagnostika, často ústiaca do intervencie, vyžaduje úzku spoluprácu s učiteľmi, rodičmi, ostatnými odborných zamestnancov školy a špeciálnymi odborníkmi • Terciárny stupeň: pomoc v integrácii všetkých aktérov sociálno-patologického javu najmä obetiam, ale nemenej dôležitá je i resocializácia páchateľov, či svedkov vystavených patologickým situáciám, metóda – reedukácia, formy – skupinové formy prepojené s individuálnym poradenstvom.

10. Vízie pre školského stratéga prevencie Prevenčné spektrum (Mrazeková, Haggerty (1994,) – anglo-americký model • Univerzálna prevencia: pre všetkých členov školy (ďalšie vzdelávanie učiteľov v oblasti prevencii sociálno-patologických javov, tvorbu informačných tabúľ k problematike) • Selektívna prevencia: zamerať preventívne postupy na subpopulácie v školskom prostredí (vytvárať skupiny žiakov s podobnými potrebami a postupovať špecificky na základe najnovších princípov efektívnej selektívne prevencie) • Indikovaná prevencia: určité znaky, či symptómy výskytu sociálno-patologických javov. Títo žiaci vyžadujú špeciálny individuálny sociálno-pedagogický plán prevencie.

11. Prijatie profesie sociálneho pedagóga v škole • Posledný monitoring o uplatnení sociálneho pedagóga Hlavné východiská činnosti sociálneho pedagóga: • sociálny pedagóg by mal pôsobiť ako integračný prvok rodiny a školy, • sociálny pedagóg nie je „hasič“ problémov, ktoré na škole vznikli, jeho hlavným poslaním je škodám predchádzať

12. Preventívna činnosť výchovných problémov v činnosti sociálneho pedagóga v školskom prostredí Ukážka MPGČ - PM

13. Výchovné situácie v prostredí školy • Dualita výučbového procesu (výchova a vzdelávanie) • Špecifická výchovná situácia: školská problémová situácia, náročná výchovná situácia, neštandardná výchovná situácia. • Výchovný poradca – pedagogický zamestnanec špecialista • nedostatočné finančné ohodnotenie • malý časový priestor (legislatívna stopka) • slabá kontrolovateľnosť a redukovanie funkcie VP • vyhýbanie sa špecializovanej činnosti (VP v anonymite) • nezvládanie špecializovanej činnosti - syndróm „horúceho zemiaka“

14. Výchovné problémy a ich výskyt na školách • časovéhohľadiska: epizodické ↔ chronické • Z hľadiskaorganizácie výchovnej situácie: v procese formálnej edukácie rušivé ↔ nerušivé, mimo výučby: v škole ↔ mimo nej. • Z hľadiska závažnosti problémovej výchovnej: zvládnuť z pozície pedagogického zamestnanca školy (predmetového učiteľa, triedneho učiteľa, výchovného poradcu) a na tie, ktoré vyžadujú pomoc odborného zamestnanca (v škole – sociálny pedagóg v škole, mimo nej – metodik výchovy v CPPPaP a pod.).

15. Odborný zamestnanec školy • Nedostatočné využívanie takýchto pracovníkov. Výhody: • Dostupnosť: klienti využívajú jeho služby osobne a okamžite, • Primárne p.: pôsobí predvznikom výchovného problému, • Intervencia: okamžite zasahuje v neštandardnej výchovnej situácie, • Sekundárnu p.: eliminácia výchovného problému v škole, • Koordinuje aspolupracujes ostanými odborníkmi v škole a mimo nej, • Terciárnu p.: v procese reedukáciea resocializácie po poskytnutí predchádzajúcich služieb priamo v školskom prostredí, kde problém nastal.

16. Sociálny pedagóg ako faktor prevencie v škole • podieľa sa na vytváraní komplexného modelu prevencie školy, • koordinuje preventívne aktivity školy, prepájať všetky cieľové skupiny v prevencii, • disponuje dostatočným časovým a funkčným priestorom zaoberať sa preventívnou klímou v škole, • disponuje adekvátnou odbornou prípravou a príležitosťami v kontinuálnom vzdelávaní, • koordinuje a sprístupňuje požadovanú dostupnú pomoc (zosieťovanie), • integruje preventívne snahy na škole = efektívny prostriedok v riešení výchovných problémov vyskytujúcich sa v bežnej škole.

17. Možnosti SPG v primárnej prevencii vých. problémov • Informovanie - školská nástenka, internetový portál školy s vlastnou sekciou, tvorba a distribúcia letákov približujúcimi popis činnosti, ktoré poskytuje, • primárne preventívne programy „šité na mieru“, • peer dobrovoľníci a ich participácia v peer programoch, • ďalšie vzdelávanie pedagogických zamestnancov, • Vzdelávanie pre rodičov Príklad dobrej praxe: - záujmový útvar : peer klub – špecifická prevencia

18. Možnosti SPG v sekundárnej prevenciiprobl. správ. • informovanie o možnostiach SPG v prípade výskytu problémového správania (schránka dôvery), • poskytovanie intervenčných zásahov, • realizácia selektívnej prevencie pre rizikových žiakov, • tvorba a realizácia preventívnych postupov pri práci s celými žiackymi kolektívmi (napr. preventívny program so žiakmi triedy, v ktorej sa odohráva šikanovanie), • konzultačná a poradenská činnosť, • koordinácia a participácia na pracovných skupinách, • spolupráca s ostatnými odborníkmi mimo školy pri riešení VP, • Diagnostikovanie a tvorba odporúčaní pre ostatné zariadenia Príklad z praxe: Vytváranie špeciálnych skupín žiakov na základe spoločných znakov (napr. agresor, znížená známka zo správania – selektívna prevencia,

19. Možnosti SPG v  terciárnej prevencii problém. správania • napomáhať v resocializácii aktéra problémového správania (napr. opätovne sa úspešne začleniť do žiackeho kolektívu po situácii šikanovania, návratu z liečby a pod.), • poskytovať odborné konzultácie a poradenstvo pre pedagogických zamestnancov školy a rodičom žiakov s VP • informovať o efektívnych a neefektívnych postupoch na pracovných stretnutiach so zamestnancami školy a na pravidelných stretnutiach s rodičmi a triednymi učiteľmi, • tvoriť metodiky, prípadne efektívne algoritmy v poskytovaní účinnej odbornej pomoci v oblasti prevencie výchovných problémov pre potreby školy ako aj pre rozvoj metód sociálno-pedagogickej činnosti v praxi Príklad dobrej praxe: - Odborná pomoc v resocializácii agresorov (katamnéza)

20. Preventívna činnosť sociálno-patologických javov s využitím peer fenoménu Ukážka MPGČ - PM

21. Využitie fenoménu peer v prevencii sociálno-patologických javov v činnosti  nízkoprahových zariadení záujmového charakteru Kristína Liberčanová, PDF TU

22. Základné pojmy PEER KLUB PEER PROGRAM PEER PEER AKTIVISTA PEER DOBROVOĽNÍK

23. Etymológia peer • Peer–Involvement(EinbeziehungGleichatriger): peer - angažovanie, zapojenie • Peer-Mediation (VermittlungdurchGleichartrige): peer – mediácia, sprostredkovanie • Peer-Counceling(BeratungdurchGleichartrige): peer – poradenstvo, konzultácie • Peer-Education (Gliechartrigenerziehungund –bildung): peer výchova a vzdelávanie • Peer-Projekte(KurzeinsätzeGleichartriger) projekty, programy • Peer aktivista: participácia v peer programoch • Peer dobrovoľník: ovplyvňovanie v neformálnom prostredí • „Elternpeer“ , Peer užívateľ

24. peer fenomén v praxi • Využite poznatkov pedagogiky voľného času v problematike preventívnych programov a peer dobrovoľníctve • Návrh minimálnych zásad uplatňovania rovesníckych programov v systéme psychologickej a výchovnej prevencie preventívnych a poradenských zariadení (Gibalová, Prevozňáková, Matula) • Peer klub a jeho cieľ (zámer) – OF (typ) A) Záujmový útvar (pôsobenie vo voľnom čase detí a mládeže – ŠKD, CVČ, ŠI, NZZCH) B) Výkonovo zameraný klub (participácia v peer programe – CPPPaP, ZŠ, SŠ = peer aktivista) C) Peer klub dobrovoľníkov (dobrovoľnícka preventívna činnosť – OZ, NZ)

25. Zakladanie peer klubov Najčastejšie prekážky: • pracovníci nemajú požadované vzdelanie (v MMZ sa vyžaduje absolvovanie sociálno-psychologického výcviku), • vedúci peer skupín nemajú potrebné zručnosti z oblasti vedenia peer aktivít (fenomén peer, zakladanie, vedenie skupín). • lektorom skupín chýbajú požadované vedomosti a aktuálne preventívne postupy v problematike, ktorou sa skupina zaoberá (napr. absentuje ďalšie vzdelávanie v problematike šikanovania). Výber typu peer klubu: Monotematický (len na prevenciu vzniku závislostí) alebo univerzálny

26. A) Záujmový peer klub - prevencia násilia(ukážka činnosti v školskom internáte ZÚ „peerko“) Stanovenie základných pravidiel skupiny a dohoda o type peer klubu (zoradenie tém, ktoré preferujú) Efektívna komunikácia (komunikačný kanál, prostredie, šum). Konštruktívne riešenie konfliktov (útek, útok, kompromis, konsenzus) Násilie, zdroje, prejavy, následky, mýty o násilí. Prevencia násilie doma (CAN syndróm, násilie na partneroch, súrodenecká rivalita). Prevencia násilia v škole (šikanovanie medzi spolužiakmi, učiteľ žiaka, žiak učiteľa). Prevencia násilie okolo nás (vandalizmus, extrémizmus, rasizmus). Prevencia vzniku predsudkov. Sieť pomoci, cesta k svojpomoci. Záverečné stretnutie (výzva k neformálnemu pôsobeniu vo svojom okolí).

27. LOVELAND: Pravidlá, sankcie, záujmová činnosť, neformálnosť lektorov

28. Metodika riadenia záujmového útvaru Medzi tradičné pravidlá peer skupín zaraďujeme: • VZÁJOMNÉ REŠPEKTOVANIE SA • STOP • Pravidlo SMETI • Pravidlo PRESTÁVOK • Pravidlo OSOBNÝCH POTRIEB • Pravidlo VLASTNÉHO NÁZORU •  SANKCIE (ako náhrada, kompenzácia, nie trest!) – ako logický dôsledok pri nedodržaní Priebeh stretnutia • Úvodná časť (zahrievacia, diagnostická): „Čo týždeň dal?“ • Prezentácia poznatkov alebo samostatnej činnosti vykonávanej členom ZÚ mimo stretnutia (prekoncepty) • Hlavná časť stretnutia (tréningová) • Relaxačná činnosť (fixačná) • Záverečná časť (celostná)

29. B) Výkonovo zameraný peer klub (peer aktivisti: participácia v peer programoch) Výskumy TOBLEROVEJ (1986) potvrdili, že najúčinnejšie programy v rámci všeobecnej prevencie boli peer programy Východiská Vekové vymedzenie Všeobecné ciele Organizačné formy Metódy práce Prostriedky Priebeh prípravy:

30. Kurikulum prípravy peer aktivistov (CPPPAP) • Propagácia - počas realizácie preventívnych programov lektormi. • Výber - dobrovoľnosť, rovnosť šancí. • Systematická priebežná edukácia v ZÚ „Peerku“, • Systematické vzdelávanie (mimo klubu: e-learning - prostredníctvom internetu, emailov, chatu). • Absolvovanie pobytového sústredenia (eduakčno-zážitkovou formou, metodické zameranie – ako viesť peer program, zahrňuje skúšky alebo formy „iniciácií“ ako podmienku pre získanie certifikátu - povolenia participovať na peer programe). • Participácia na peer programe (peer lerning, mediácia) a pôsobenie v rovesníckom prostredí (peer tútoring, poradenstvo). • „Supervízne“ stretnutia (počas trvania peer programov).

31. Pobytové sústredenie peer klubu žiakov ZŠ

32. Pobytové sústredenie členov peer klubu z CPPPaP

33. Participácia v peer programoch

34. C) Peer klub dobrovoľníkov (dobrovoľnícka preventívna činnosť – OZ, NZ) • Lektori: 1 interný lektor – sociálny pedagóg, 5 externí lektori • Dobrovoľníci: študenti študijného programu Sociálna pedagogika a vychovávateľstvo (študenti ovládajú základné poznatky a špecifiká v práci s deťmi a mládežou v ich voľnom čase a v oblasti prevencie) • Odborný výcvik: 25 hodín systematického neformálneho vzdelávania formou prednášok a workshopov, 25 výcvikových hodín zážitkového pobytového sústredenia. Bálintove pracovné skupiny počas realizácie primárnej prevencie v teréne v školských a výchovno-vzdelávacích zariadeniach.

35. PRIEBEŽNÉ NEFORMÁLNE VZDELÁVANIE V PEER KLUBE (25 hodín)

36. 25 výcvikových hodín zážitkového pobytového sústredenia

37. Ponuka služieb OZ: Free web: www.nezavislaci.wbl.sk Pre žiakov 1. a 2. stupňa ZŠ, a SŠ • jednorazové (1-2 hodinové stretnutia) najčastejšie na hodinách Občianskej výchovy, etickej výchovy, a pod., • jednodňové stretnutie (4–6 hodín) počas voľných dní – medzinárodné/svetové významné dni: dni zdravia apod., • pravidelné stretnutia (1–2 hodinové/týždeň) pravidelné stretnutia na vyučovaní, ktoré sú z hľadiska výskumov efektivity najviac úspešné), • pravidelné stretnutia v školskom klube detí (1,5 hodinové stretnutia/1–2 týždne) vždy s tými istými dobrovoľníkmi. Podmienky poskytovania služieb

38. Ponuka služieb – realizácia preventívnych aktivít v teréne (ŠKD, ZŠ, SŠ)

39. Dopady projektu z hľadiska dobrovoľníkov: • Neformálne vzdelávanie absolvovalo 18 vysokoškolských dobrovoľníkov prostredníctvom založenia peer NEZA klubu. • 14 dobrovoľníkov realizovalo preventívnu činnosť v terénne. Spolu zrealizovali za obdobie ¼ školského roka apríl – jún): • 8 vyučovacích hodín preventívnych aktivít typu B na hodinách etickej výchovy v ZŠ. • 20 hodín preventívnej činnosti typu D v školskom klube detí. • 15 jednorazových preventívnych aktivít typu A na stredných školách. • 16 vyučovacích hodín preventívnych aktivít typu C na hodinách etickej výchovy v SŠ. • Dobrovoľníci zároveň realizovali tútorskú prax v úlohe -vedúci praxovej skupiny pre študentov 1. roč. magisterského stupňa študijného programu Sociálna pedagogika a vychovávateľstvo

40. Použité pramene • GÁBRIŠOVÁ, M. – GÁBRIŠ, Ľ.: O niektorých motívoch vstupu rovesníkov do programu, dôležitosť voľby postupu vo výbere vo vzťahu k cieľu. In Prevencia. roč. I, č. 3, 2002. s. 81 - 84. • GREGOROVÁ – BROZMANOVÁ, A.: Tvorba a manažment projektov v sociálnej práci. Banská Bystrica : UMB, 2006, ISBN 80-8083-256-0. • JANÍKOVÁ, K.: Peer dobrovoľníctvo. Socializácia dieťaťa ako prevencia pred sociálno-patologickými javmi. In: Problematika sociálno-patologických javov v školskom prostredí – stav, prevencia, riešenie. Zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie konanej 16.11.2007 v Ružomberku. Ružomberok: PdF a ÚSV, 2008. s 634 – 662. ISBN 978-80-8081-246-8. • KRATOCHVÍLOVÁ, E. : Pedagogika voľného času. Bratislava: UK Bratislava, 2004. 307 s. ISBN 80-223-1930-9 • MATULA. Š. – ČANIGOVÁ, A.: Návrh minimálnych zásad uplatňovania rovesníckych programov v systéme psychologickej a výchovnej prevencie preventívnych a poradenských zariadeniach. Príloha. VÚDPaP, Bratislava 2000, 6 s. • NÖRBER, M.: Peer Education. BildungundErziehung von GleichartrigendurchGleichartrige. VerlagsgruppeBeltz, Berlín: 2003. 381 s. ISBN 3-407-55891-0. • Rovesnícke programy v práci CVPP. Zborník príspevkov z celoslovenskej konferencie Horský hotel Poľana pri Zvolene 10. – 12. 9. 2002. Bratislava: CVPP pri VÚDPaP, 2002. 113 s.

41. Použité pramene • Použité pramene • BAKOŠOVÁ, Zlatica. : 2005. Sociálna pedagogika ako životná pomoc. FF UK Bratislava : STIMUL, 2005. 203 s. ISBN 80-89236-00-6. • BELARDI, N.: Beratung. EinesozialpädagogischeEinfűhrung. 3. Auflage. WeinheimundBasel: BeltzVerlag, 1996. 216 s. ISBN 3-107-55823-6. • HATÁR, C.: Sociálny pedagóg v systéme sociálno-edukačného poradenstva, prevencie a profylaxie. Nitra : PF UKF, 2010. 108 s. ISBN 978-80-8094-664-7 • MATULA, Š.: Koncepcia prevencie sociálno-patologických javov u detí a mládeže v pôsobnosti rezortu MŠ SR na obdobie rokov 2007 – 2010 (záverečný pracovný dokument). Návrh. 45 s. Dostupné na: http://www.cpppap.sk/data/Koncepcia%20prevencie.pdf. • NOVÁKOVÁ, D.: Prednášky, besedy a interaktivní programy ve školách. s. 304 In: KALINA, K.: Drogy a drogové závislosti 2. Mezioborovýpřístup. Úrad vlády ČR, 2003. 343 s. ISBN 80-86734-05-6. • Základná škola Dlhé Hony 1, Trenčín. Sociálny pedagóg. Dostupné na: http://zsdhonytn.edupage.org/text10/ • Zákona č. 317 z 24. júna 2009 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch • Zákonom 245/2008 Z. z. z 22 mája 2008 o výchove a vzdelávaní • ZŠ na Ul. G. Bethlena v Nových Zámkoch. Vitajte na našich stránkach. Dostupné online: http://www.zsbethlena.sk/view.php?cisloclanku=2010010029&nazevclanku=skolsky-socialny-pedagog.

42. Cvičenia A Koordinátor prevencie S-P javov na školách Úlohy koordinátora prevencie (úlohy, poslanie) – net In Pedagogicko-organizačné pokyny 2007/2008,Prieskum činnosti koordinátora prevencie na jednej ZŠ a SŠ. B Peer záujmový útvar GÁBRIŠOVÁ, M. – GÁBRIŠ, Ľ.: O niektorých motívoch vstupu rovesníkov do programu, dôležitosť voľby postupu vo výbere vo vzťahu k cieľu. In Prevencia. roč. I, č. 3, 2002. s. 81 - 84. MATULA, Š.: Definitívne znenie minimálnych metodických zásad uplatňovania rovesníckych programov. In Prevencia, roč. II, č.1, 2003.s 54 – 58. MATULA. Š. – ČANIGOVÁ, A.: Návrh minimálnych zásad uplatňovania rovesníckych programov v systéme psychologickej a výchovnej prevencie preventívnych a poradenských zariadeniach. Príloha. Bratislava: VÚDPaP, 2000. 6 s. C Preventívne metódy A: video ukážky peer programov (preventívne metódy s jednotlivcom, začleňovanie jednotlivca do rovesníckych skupín) B: Metodika vedenia peer záujmového útvaru – metodický sprievodca peer dobrovoľníka

43. Ďakujem za pozornosť Kontaktné údaje: Mgr. Kristína Liberčanová, PhD. Katedra pedagogických štúdii, PDF TU, Priemyselná 4, 918 43 Trnava kristina.libercanova@gmail.com http://pdfweb.truni.sk/fak/katedry/kpdgps/personal/libercanova.htm www.nezavislaci.wbl.sk www.spv.wbl.sk