1 / 23

Panna Mária Trnavská

Panna Mária Trnavská. Panna Mária Trnavská - záchrana trnavského ľudu. Panna Mária Trnavská – Slziaci obraz. O pôvode tohto obrazu je viac verzií, hlavne v súvislosti so sv. Alexejom. . Tento vzácny obraz bol prinesený do Trnavy z Ríma koncom 16. storočia.

hakan
Download Presentation

Panna Mária Trnavská

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Panna Mária Trnavská Panna Mária Trnavská - záchrana trnavského ľudu

  2. Panna Mária Trnavská – Slziaci obraz O pôvode tohto obrazu je viac verzií, hlavne v súvislosti so sv. Alexejom. Tento vzácny obraz bol prinesený do Trnavy z Ríma koncom 16. storočia. Bol inšpirovaný byzantskou Ikonou typu Deivis.

  3. Rímska maľba Panny Márie je v pozlátenom kovovom ráme, ktorý dal zhotoviť španielsky kráľ Karol IV. Milostivý obraz predstavuje Pannu Máriu samotnú a má hnedastú farbu.Spomínaný rímsky obraz sa tešil veľkej úcte. Do Ríma prichádzali aj z našich krajov. V roku 1585 sa vrátil z rímskych štúdií František Forgáč, od mladosti veľký ctiteľ Panny Márie. Predpokladá sa, že on priniesol maľbu Panny Márie.

  4. História obrazu TRNAVSKEJ PANNY MÁRIE siaha do roku 1585, keď sa študent bohoslovia František FORGÁČ vrátil zo štúdií do Trnavy. V Ríme dal odmaľovať starobylý obraz uchovaný v kláštore sv. Alexia a sv. Bonifáca, ktorý podľa tradície namaľoval evanjelista sv. Lukáš.

  5. Od roku 1586 bol kanonikom, od roku 1587 vesprémskym biskupom, od roku 1596 nitrianskym biskupom a od roku 1607 ostrihomským arcibiskupom a kardinálom v Trnave. Zomrel 16. októbra 1615. Pochovaný je v Dóme sv. Mikuláša v Trnave. František Forgáč

  6. Panna Mária Trnavská je namaľovaná na dreve veľkosti 89,5 x 71 centimetrov. Kým rímska maľba má zreteľné črty východného umenia, trnavská je skrášlenou kópiou. Ušľachtilá a milá tvár Panny Márie je v závoji, okolo hlavy má svätožiaru, ľavú ruku na srdci, pravá je pozdvihnutá a obrátená dlaňou von. Na pozadí sú ozdobné kosoštvorce vyplnené ľaliovitými krížmi. Maľba bola umiestnená na múre severnej bočnej lode a po prístavbe bočných kaplniek (1629 – 1636) bola umiestnená v Kaplnke Svätého kríža.

  7. UDALOSTI v roku 1663 a krvavé slzy na mariánskom obraze Kópia rímskeho obrazu Panny Márie bola vo veľkej úcte. Začiatkom roka 1663 začali Turci postupovať na sever. Paša Ahmed Kőprőlüzade pripravoval úder kresťanským vojskám s cieľom dobyť oporné body za Dunajom a pokoriť kresťanskú Európu. Po vybudovaní mosta cez Dunaj pri Štúrove (Parkane) od 5. júla 1663 Turci rýchlejšie napredovali. Porazili uhorské voje pri Štúrove a 26. septembra dobyli Nové Zámky, Nitru, Levice a Novohradskú župu. Hoc Trnava mala pevné mestské hradby, mnohí opúšťali mesto. Ostrihomská Kapitula sa odsťahovala do Bratislavy a v Trnave zostali len niektorí kanonici a kňazi Spoločnosti Ježišovej. V takejto panike im zostala len viera.

  8. V spomínanom čase (v júli 1663) udiala sa v Trnave mimoriadna a ľudsky nevysvetliteľná udalosť. Na obraze Panny Márie v Dóme sv. Mikuláša sa objavili krvavé slzy. Matka Božia varovala, ale Matka Božia aj chránila mesto. Veď ako si vysvetliť, že v bezprostrednej blízkosti drancujúci Turci Trnavu nenapadli? Drancovali v Hlohovci, na Svätej Katarínke, v Nitre, ba niektoré tlupy zabiehali až po Pezinok a Modru. Prešli cez Karpaty na Záhorie a tam všetko ničili. Odtiaľ sa dostali až na Moravu. Vracajú sa tou istou cestou, ako prišli. Prichádzali až skoro k Trnave, ale nezastavili sa. Neobrátili sa proti tomuto mestu. Išli ďalej na juh a Trnava bola zachránená. Prichádzame k jedinému záveru: bola to Božia pomoc, bol to príhovor nebeskej Matky. Táto ľudsky nevysvetliteľná udalosť žila v srdciach i mysliach veriacich.

  9. V roku 1708 sa mariánsky obraz stal predmetom obdivu i úcty. Ľútostivá Kráľovná neba a zeme na starom obraze zaplakala nad ľudskými hriechmi, nad pohromami mesta i jeho okolia a tak varovala.  Mimoriadne úkazy sa odohrali v čase neprítomnosti mestského farára Ladislava Pybera, ktorý od 6. júna 1708 bol v kuruckom zajatí. Počas jeho neprítomnosti ho zastupoval prepošt kanonik a pomocný vikár Juraj Mártonfi.

  10. Dňa 5. júla 1708 pred šiestou hodinou ráno, keď prepošt Mártonfi s kanonikmi dokončieval žalmy, začal obraz slziť. Mnohí videli toto slzenie, čo neskôr pod prísahou potvrdili. Správa o zázračnej udalosti sa rýchle šírila po meste i okolí. Ľudia sa ponáhľali do Dómu sv. Mikuláša, kde padali na kolená a vrúcne prosili Pannu Máriu o pomoc a ochranu. O necelého pol druha mesiaca 10. augusta popoludní po pätnástej Hodine zopakovalo sa slzenie Panny Márie v čase, keď prepošt Mártonfi končil popoludňajšie vešpery v prítomnosti mnohých veriacich. Nastal šum, hlboké vzdychy. Prítomní so slzami v očiach pozorovali obraz Panny Márie a potom aj pod prísahou potvrdili to, čo videli. Na príkaz prepošta Mártonfiho prítomný chtelnickýfarár František Pamar zotrel purifikátorom predrahé slzy a starostlivo ich uchoval. Slzenie potvrdilo dvadsaťšesť svedkov.

  11. Prepošt Mártonfí vyzval prítomných na modlitby. Prosili nebeskú Matku o ochranu a pomoc. 11. augusta bol kostol už od ranných hodín plný. V Kaplnke Svätého kríža pred zázračným obrazom kľačal prepošt Mártonfi s kňazmi v modlitbách. Len čo zaznel organ a ozvali sa prvé slová mariánskej piesne, slzenie sa zopakovalo ako deň predtým. Spev i organ utíchli a vo svetle sviečok sa jagali slzy padajúce z očí Panny Márie. Ozývali sa len vrúcne vzdychy, neraz aj nahlas zvolania prerušované modlitbami, ba aj kajúci plač. Sám Mártonfi neskôr povedal: „...celkom jasne som pozoroval a videl pod viečkom pravého oka..., ako vytryskla kvapka potu...“ Tri po sebe nasledujúce zázračné slzenia Panny Márie na kópii rímskeho Milostivého obrazu nezostali bez ozveny. Mnohí zblúdilci a zatvrdilci prichádzali pokorne pred obraz Panny Márie, kde na kolenách ronili svoje slzy s prosbami o milosrdenstvo.  Udalosti troch dní rozvírili hladinu všedného života. Veď to boli neuveriteľné a ľudsky nevysvetliteľné javy. Ozvala sa Matka Božia. 

  12. Udalosti slzenia Panny Márie na obraze v Trnave v roku 1708 opísal prepošt Juraj Mártonfi a poslal ich ostrihomskému arcibiskupovi kardinálovi Kristiánovi Augustovi.  Arcibiskup kardinál Kristián August starostlivo prezrel správu a ustanovil komisiu. Na čele komisie bol sám korunný svedok – prepošt Juraj Mártonfi. Členovia komisie skúmali ľudsky nevysvetliteľné a zázračné javy na obraze Panny Márie. Skúmali samotný obraz, zisťovali jeho pôvod, maľbu, umiestnenie, čas slzenia a vôbec všetko, čo súviselo s mimoriadnymi javmi.  Ustanovená komisia vykonala vyšetrovanie a závery zhrnula v zázname z 27. novembra 1708, keď tridsať svedkov pod prísahou vypovedalo priamo do zápisnice. Svedkovia svoje výpovede uvádzali ku trom dňom, teda k 5. júlu, ako aj k 10. a 11. augustu 1708.  

  13. Výsledky vyšetrovania boli predložené ostrihomskému arcibiskupovi a kardinálovi Kristiánovi Augustovi a on schválil verejnú úctu zázračného obrazu Panny Márie Trnavskej 19. decembra 1708. Po schválení verejnej úcty bol milostivý obraz slávnostne korunovaný. Korunku dali zhotoviť manželka palatína Pavla Esterháziho a očitá svedkyňa Alžbeta Turociová.  Tu pripomíname smutnú udalosť. V noci zo 4. na 5. novembra 1988 bola korunka ukradnutá.

  14. MOR v roku 1710 a Panna Mária Trnavská Neprešli ani dva roky od posledného zázračného slzenia Panny Márie Trnavskej, keď mesto bolo zasiahnuté morovou epidémiou.  Po mnohých nepokojných a vojenských ťaženiach 19. júla 1710 zomrela v Trnave prvá obeť moru. Po zdanlivom dvojtýždňovom pokoji sa však mor znova objavil a začal tak šíriť, že ľudia si nevedeli rady. Magistrát mesta urobil rôzne opatrenia na zamedzenie moru, ale bezvýsledne. Mor vchádzal do domov chudobných aj bohatých a ľudské opatrenia nepomáhali.  Mestská rada hľadala rôzne spôsoby na zastavenie šíriaceho sa moru, ale epidémia pokračovala a neustále si vyžadovala nové a nové obete. 

  15. V tomto strašnom položení predstavenstvo mesta Trnavy urobilo 1.septembra 1710 základinu na votívne sväté omše pri oltári zázračného obrazu. V týchto skutočne nedobrých, ba až zúfalých pomeroch bolo mesto uzavreté pre cudzích. Prestali jarmoky a trhy, ba aj soľné sklady zastavili svoju činnosť. Mestská rada zasadla, radila sa, aby potom s celou vážnosťou a v plnej zodpovednosti obrátila sa na všemohúceho Boha, ako to robia verní kresťania. Magistrát mesta prosil o príhovor orodovnicu, ktorá nikdy neopustila toho, kto sa utiekal pod jej ochranu, ju prosil o pomoc a žiadal o jej orodovanie. Magistrát svoje vážne rozhodnutie zdôraznil a potvrdil aj uznesením z20. novembra 1710. Chcejúc v takejto pohrome prosiť a dosiahnuť milosrdenstvo Najvyššieho, mesto sa obrátilo o príhovor k nebeskej Matke. Prosbopis, ako úradný dokument mesta, bol prepísaný aj na takzvanú Prísľubnú listinu.

  16. Na druhý deň po veľmi vážnom, ale Bohu odovzdanom zasadnutí a sľube mestskej rady, na sviatok Obetovania Panny Márie 21. novembra, všetko zdravé obyvateľstvo mesta sa zhromaždilo vo farskom Dóme sv. Mikuláša i okolo neho. Po prosebnej svätej omši vyšla z chrámu procesia. Cirkevní hodnostári, kanonici, mestský farár, kapláni, všetci kňazi i rehoľníci a rehoľníčky, študenti Trnavskej Univerzity na čele so svojimi profesormi, školy, spolky, muži, ženy, deti... Všetko zdravé...

  17. Milostivý obraz zázračnej Panny Márie niesli na nosidlách kňazi a celé dúfajúce spoločenstvo modlilo sa litánie za neustáleho hlaholu všetkých zvonov mesta. Sprievod sa uberal dnešnou ulicou M. Schneidera - Trnavského a Hviezdoslavovou ulicou na námestie, kde obišiel súsošie Najsvätejšej Trojice a vrátil sa späť do Dómu sv. Mikuláša. Matka božia hľadela na postihnuté mesto, ktoré sa odovzdalo do Božej vôle jej prostredníctvom s prosbami a sľubmi. Panna Mária Trnavská pomohla – zázračne! Po návrate do chrámu ľud sa modlil, prosil, slzil, plakal, spieval... Mor prestal, keď z úst kňaza i veriacich zaznelo TE DEUM LAUDAMUS... Áno, mor úplne prestal v predpoludňajších hodinách 21. novembra 1710 – na sviatok Obetovania Panny Márie. 

  18. Prečo práve Trnavu Panna Mária zachránila? V čase reformácie mala byť úplne zničená v Trnave Mariánska úcta. Trnava v týchto ťažkých časoch zostala mestom Mariánskym a preto, keď tá násilná reformácia prestala, Panna Mária chcela sa zavďačiť hrdinským Trnavčanom a Trnave za to, že počas tejto reformácie zostali verní Panne Márii. Preto Panna Mária bola rozhodnutá, že sa stane a zostane duchovnou Matkou Trnavy, že sa bude starať o nich, že ich bude upozorňovať, keby sa ukázalo nejaké nebezpečenstvo, že ich bude chrániť pred každým veľkým zlom.

  19. Keď sa dobudovala mestská veža v Trnave, postavili na ňu sochu Panny Márie. Pri posviacke sochy, vtedajší mešťanosta vyhlásil: „Preto sme na našu vežu postavili sochu Panny Márie, aby každý, kto bude prichádzať do Trnavy, už z diaľky si uvedomil, že prichádza do Mariánskeho mesta.“ Mariánske pobožnosti, konané v minulosti i teraz, nemajú zmysel len preto, aby sa Trnavčania poďakovali Panne Márii za to, že chránila Trnavu v minulosti, ale majú zvýrazniť navonok aj teraz: „Trnava je a zostáva Mariánskym mestom!“

  20. Panna Mária tak ako chránila Trnavu v minulosti, tak ju bude chrániť aj v budúcnosti, keď zostane Trnava Mariánskym mestom a Trnavčania Mariánskym obyvateľstvom. Veď aj na budúcnosť sa vzťahujú slová Mariánskej modlitby: „Nikdy nebolo počuť, že by si voľakoho opustila, kto sa k Tebe pod ochranu utiekal, Teba o pomoc prosil alebo o prímluvu žiadal.“ A m e n .

  21. Milostivý obraz Panny Márie Trnavskej bol 10. septembra 2003 po svätej omši v Dóme sv. Mikuláša o 18,30 hod. prenesený v procesii do Katedrály sv. Jána Krstiteľa  a umiestnená pri obetnom stole. Dôvodom bola návšteva Svätého Otca Jána Pavla II., ktorý počas svojej tretej apoštolskej cesty na Slovensko zavítal 11. septembra do Trnavy – do katedrálneho chrámu.

  22. Ľútostivá Kráľovná neba i zeme, zhliadni na svoje kajúce dietky a prijmi vďaky za všetky dobrodenia, ktoré si nám vyprosila u svojho Božského syna. Ďakujeme ti najmä za premnohé dobrodenia, ktoré si vyprosila nášmu národu a nášmu mestu v ťažkých časoch utrpenia, vojny a moru. Vrúcne ťa prosíme, ochraňuj náš národ a naše mesto teraz i v budúcnosti. Ráč nám vyprosiť pokojné časy, aby sme mohli ešte viacej chváliť tvoje milosrdenstvo a so všetkými svätými i s celou Cirkvou zvelebovať Božie dobrodenia. Amen (Dr. Alexej Izakovič, 1940)

  23. Trnavský Dóm sv. Mikuláša vyhlásili za Baziliku minor Vyhlásenie Dómu sv. Mikuláša v Trnave za Baziliku minor oznámil Pastierskym listom arcibiskup Ján Sokol veriacim Trnavskej arcidiecézy. Titul chrámu udelil pápež Benedikt XVI. Zhruba tri mesiace po tom, ako dóm vyhlásil za nové mariánske pútnické miesto arcidiecézy. V dóme sa nachádza zázračný slziaci obraz Panny Márie, ktorý pred 300 rokmi ochránil Trnavu pred morovou epidémiou.

More Related