1 / 25

5. CHEMICKÉ A MINERÁLNE ZLOŽENIE ZEMSKEJ KÔRY

5. CHEMICKÉ A MINERÁLNE ZLOŽENIE ZEMSKEJ KÔRY. Diferenciáciu Zeme na jadro, plášť a kôru je možné vysvetliť dvomi spôsobmi : heterogénna akrécia - v počiatkoch bola Zem železná meteorická hmota, na ktorú sa hromadili silikátové meteority

gryta
Download Presentation

5. CHEMICKÉ A MINERÁLNE ZLOŽENIE ZEMSKEJ KÔRY

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. 5. CHEMICKÉ A MINERÁLNE ZLOŽENIE ZEMSKEJ KÔRY

  2. Diferenciáciu Zeme na jadro, plášť a kôru je možné vysvetliť dvomi spôsobmi : • heterogénna akrécia - v počiatkoch bola Zem železná meteorická hmota, na ktorú sa hromadili silikátové meteority • homogénna akrécia – Zem sa utvorila z nerozlíšeného silikátového (chondritického) materiálu a rozdelenie na zemské obaly bolo spôsobené hustotnou diferenciáciou v dôsledku gravitácie Siderofilné prvky tvoria zliatiny s Fe Priemerné chemické zloženie zemskej kôry Chalkofilné prvky majú afinitu k S

  3. Chemické zloženie zemskej kôry – klarky Klark – priemerný hmotnostný (atómový) obsah prvku vyjadrený v % makroprvky→ klark je vyšší ako 1,0 (8 základných prvkov podieľajúcich sa na stavbe zemskej kôry) mikroprvky→ klark je nižší ako 1,0 na zložení zemskej kôry sa podieľajú len 1,5 Štúdiom chemického zloženia Zeme, migrácie prvkov a zákonitostí ich rozšírenia sa zaoberá vedný odbor geochémia

  4. Minerály a horniny • Horniny sú zoskupenia minerálov alebo organických zvyškov, ktoré vznikli prírodnými procesmi a v zemskej kôre tvoria samostatné geologické telesá • Najčastejšie sú zložené z kryštálov rôznych minerálov – polyminerálne horniny (napr. žula → živec, kremeň, sľuda) • Monominerálne horniny – sú zložené len z kryštálov jedného minerálu (napr. kvarcit → kremeň, vápenec → kalcit) • Chemické zloženie hornín sa nedá vyjadriť chemickým vzorcom, udáva sa percentuálnym zastúpením obsahov oxidov – SiO2, TiO2, Al2O3, Fe2O3, FeO, MnO, MgO, CaO, Na2O, K2O, H2O, P2O5 • Vlastnosti hornín závisia aj od veľkosti a tvaru stavebných častíc → štruktúra • a usporiadania stavebných častíc→ textúra • Horniny podľa vzniku delíme : • magmatické (vyvreté) – stuhnuté z taveniny (magmy) • sedimentárne (usadené) – usadené z roztokov a voľných častíc • metamorfované (premenené) – zmenené teplom a tlakom • reziduálne (zvyškové) – spevnené nepremiestnené zvetraliny

  5. Minerály a ich výskyt v zemskej kôre • Minerál je kryštalická, anorganická, fyzikálne a chemicky rovnorodá prírodnina • Za minerály je možné považovať látky vyhovujúce nasledovným podmienkam: • tuhé kryštalické látky (výnimka Hg, voda / ľad) • prírodného pôvodu • anorganické • chemické zloženie je vyjadriteľné chemickým vzorcom Mineraloidy – prírodné tuhé látky, ktoré si zachovávajú tvar – nemajú však vnútorné kryštalické usporiadanie – tieto beztvaré (amorfné) látky sú nestále a ľahko rekryštalizujú a preto sú v horninách zriedkavé Kryštál – minerálny jedinec, ktorého stavebné častice sú v priestore pravidelne, periodicky usporiadané Agregát – vedľa seba zoskupené kryštály Drúza – nepravidelne zoskupené kryštály na stenách puklín Geóda - nepravidelne zoskupené kryštály v dutinách Dendrity – kríčkovité povlaky v puklinách (najčastejšie oxidy Mn)

  6. Dendrity Drúza / Agregát Geóda

  7. Tvar kryštálov Idiomorfné kryštály - dokonale obmedzené kryštály Hypidiomorfné kryštály – sčasti dokonale obmedzené kryštály Alotriomorfné / Xenomorfné kryštály – nedokonale obmedzené kryštály Súmernosť a pomer kryštalografických osí je hlavným kritériom pre zaradenie kryštálu k určitej kryštalografickej sústave Trojklonná – triklinická Jednoklonná – monoklinická Kosoštvorcová – rombická Štvorcová – tetragonálna Šestuholníková – hexagonálna Trojuholníková – trigonálna Kocková - kubická

  8. Polymorfózy (polymorfné modifikácie) – chemicky rovnaké, hustotne (g.cm-3 ), tvrdosťou, farbou, kryštalograficky .... odlišné minerály • napr. Al2SiO4O andaluzit 3,15 g.cm-3 rombický • silimanit 3,25 g.cm-3 rombický • kyanit (distén) 3,63 g.cm-3 triklinický • napr. SiO2 – stabilná modifikácia je kremeň (α kremeň 2,648 g.cm-3) • vysokoteplotné sú tridymit, kristobalit (2,334 g.cm-3) • vysokotlakové sú stišovit (4,287 g.cm-3), coesit (2,911 g. cm-3) • Vznik rôznych modifikácií (minerálnych fáz) je podmienený teplotnými a tlakovými podmienkami (pT podmienky) v mieste vzniku → geologický termobarometer • - ako citlivé indikátory presne stanoviteľných pT podmienok slúžia mnohé minerály (nie iba modifikácie !)

  9. Fyzikálne vlastnosti minerálov • Anizotropia – kryštál minerálu má v rôznych smeroch rôzne fyzikálne vlastnosti s výnimkou hustoty (tvrdosť, štiepateľnosť, tepelnú/elektrickú vodivosť, index lomu svetla)→ vlastnosti závisia na kryštalografickom smere • - amorfné látky (bez kryštalografického usporiadania) sú izotropné → vo všetkých smeroch rovnaké vlastnosti • Štiepateľnosť minerálov – vlastnosť odlamovať sa podľa rovných plôch → štiepne tvary → lístky, stĺpce, kocky ... - lomové plochy – závisia od kvality štiepateľnosti → nerovné lomové plochy → nedokonalá štiepateľnosť • Farba – farebné minerály majú charakteristickú / nemennú farbu • farba vrypu / farba oteru môže byť zhodná alebo rozdielna od farby minerálu (napr. hematit Fe2O3) • zafarbené minerály – zafarbenie spôsobujú prímesy napr. kremeň (SiO2) → • citrín – žltý, ametyst – fialový, ruženín – ružový, záhneda – hnedá • korund (Al2O3) → zafír – modrý, rubín - červený

  10. Farba minerálov je spôsobená obsahom prvkov a naopak farba môže byť dobrým indikátorom prítomnosti prvkov v mineráli • napr. • pyroxén, amfibol, olivín → obsahujú Fe, Mg → tmavé minerály (oceánska kôra) • živce, kremeň → obsahujú Na, Ca, K, Si, → svetlé minerály (pevninská kôra) • Priesvitnosť – schopnosť prepúšťať svetlo, minerály, ktoré svetlo neprepúšťajú sa nazývajú opakné • Lesk – kvalita a intenzita odrazu svetla od povrchu minerálu • Tvrdosť – odolnosť minerálu proti vnikaniu cudzieho predmetu (poškrabaniu) • Mohsova stupnica tvrdosti :

  11. Hustota – je pomer hmotnosti a objemu danej látky / minerálu (g.cm-3) • závisí od kryštálovej štruktúry (diamant/grafit) a atómovej hmotnosti prvkov tvoriacich daný minerál • od hustoty minerálovej závisí hustota hornín čo má mimoriadny vplyv na charakter tektonických procesov • hustota hornín ovplyvňuje gravitačné pole → gravimetria • minerály s vyššou hustotou ako 2,8 g.cm-3 (napr. zirkón, rutil, granát) považujeme za tzv. ťažké minerály • iné dôležité vlastnosti napr. • - piezoelektrina, pyroelektrina, rádioaktivita, magnetizmus

  12. Látkové zloženie minerálov • chemické zloženie a štruktúrne vlastnosti (kryštalografické) sú rozhodujúce pre zatriedenie nerastov / minerálov do mineralogického systému • minerály sú zatriedené v základných triedach (viď tab.)

  13. Horninotvorné minerály • na základe zastúpenia horninotvorných minerálov v horninách rozlišujeme : • minerály hlavné > 10% • minerály vedľajšie do 10% • minerály akcesorické < 1% • hlavné minerály určujú typ horniny a sú dôležité z hľadiska zaradenia horniny do systému napr. granit (hlavné minerály : živec, kremeň) • vedľajšie minerály sa v názve horniny charakterizujú adjektívom napr. biotitický granit • čím je vedľajšieho minerálu viac tým je adjektívum bližšie k systematickému názvu napr. muskoviticko-biotitický granit (biotit > muskovit)

  14. Karbonáty – uhličitany jedny z najdôležitejších horninotvorných minerálov z triedy karbonátov sú : kalcit CaCO3 dolomit Ca, Mg (CO3)2 oba kryštalizujú v trigonálnej sústave, vytvárajú klencové kryštály, sú dobre štiepateľné, kalcit reaguje so zriedenou HCl

  15. Oxidy – kysličníky najvýznamnejší je kremeň - SiO2 kryštalizuje v trigonálnej sústave, je priezračný alebo rôzne sfarbený, zle štiepateľný (lastúrnatý lom), chemicky a mechanicky veľmi odolný → náplavy

  16. Silikáty – kremičitany v kremičitanoch je atóm Si obklopený štyrmi atómami O, spojnice stredov kyslíkových atómov ohraničujú štvorsten – tetraéder (SiO4)4- kremičitanový tetraéder je základnou stavebnou jednotkou silikátov Tetraédre môžu byť izolované alebo sa vzájomne spájajú cez kyslíkové väzby. Silikátový anión sa spája s katiónmi, ktoré majú blízky iónový polomer (Al, K, Fe, Ca, Mg) a vytvárajú minerály. Charakter usporiadania iónovej väzby a typ katiónu ovplyvňujú vlastnosti minerálov.

  17. Silikáty s izolovanými tetraédrami (SiO4)4- Olivín (Mg, Fe)2 SiO4 – je zmes dvoch ľubovoľne substitujúcich zložiek fosterit - Mg2SiO4 fayalit – Fe2SiO4 olívín je minerál vyskytujúci sa hlavne v bázických a ultrabázických horninách (horninách chudobných na Sio2) spoločne s pyroxénom, amfibolom

  18. ďalším významným minerálom s izolovanými tetraédrami sú granáty napr. pyrop (Mg3Al2 (SiO4)3 granáty sú predovšetkým súčasťou metamorfovaných hornín (granátické svory)

  19. silikáty s reťazcami tetraédrov - (SiO3)6- ;(Si8O22)12- patria sem dôležité hornitvorné minerály pyroxény – s jednoduchým reťazcom tetraédrov (SiO3)6- amfiboly – s dvojitým reťazcom tetraédrov (Si8O2)12- obe skupiny kryštalizujú v monoklinickej aj rombickej sútave, sú tmavej farby a podieľajú sa na minerálnom zložení bázických hornín dvojitý reťazec jednoduchý reťazec

  20. Silikáty s vrstvovou stavbou tetraédrov medzi tetraédrickými vrstvami sú obyčajne slabé väzby a preto vrstvové silikáty majú výbornú štiepateľnosť patria sem sľudy : svetlá sľuda muskovit (jemno šupinková odroda – sericit) tmavá sľuda biotit ílové minerály : kaolinit, motmorillonit, illit chlority – obyčajne sekundárne minerály vznikajúce napr. premenou/rozpadom biotitu biotit v hornine a model jeho vnútornej štruktúry

  21. Kostrové silikáty – živce a foidy živce sú jednou z najvýznamnejších skupín horninotvorných minerálov rozdeľujeme ich na draselné živce – ortoklas KAlSi3O8 sodno – vápenáté živce = plagioklasy – plagioklasy vznikajú vzájomným miešaním albitovej zložky NaAlSi3O8a anortitovej zložky CaAl2Si2O8 s narastajúcim podielom anortitovej zložky klesá zároveň podiel SiO2→ klesá acidita a stúpa bázicita plagioklasov (a tým aj materskej horniny) ak je v magme nedostatok SiO2 tvoria sa zástupcovia živcov – foidy vyskytujú sa vo vyvretých horninách najrozšírenejšie foidy sú : leucit - KALSi2O8 nefelín - NaAlSiO4

  22. Minerály, ktoré nevstupujú do primárneho minerálneho zloženia hornín je veľké množstvo. Koncentrujú sa vo zvyškových taveninách a roztokoch, z ktorých sa v závere horninotvorných procesov vylúčia v podobe žíl, hniezd alebo impregnácií. Minerály a horniny, ktoré sa priemyselne využívajú zaraďujeme do kategórie nerastných surovín. Nerastné suroviny delíme na rudné, nerudné a energetické suroviny. Miesto akumulácie nerastných surovín sa nazýva ložisko nerastnej suroviny.

  23. horninový cyklus

  24. Vznik a pôvod minerálov – minerály ako indikátory prostredia • charakter minerálu ovplyvňujú • geologické procesy (napr. tavenie, metamorfóza, zvetrávanie, litifikácia) • chemické zloženie (napr. magma primárne bohatá / chudobná na SiO2) • pT podmienky prostredia vzniku (napr. fácia modrých bridlíc tlak viac ako 5 kbar, teplota viac ako 400°C → Na amfibol glaukofán / amfibolitová fácia → tlak pod 5 kbar, teplota 600°C → Ca amfibol aktinolit, hornblendit) • minerálna asociácia (minerálna paragenéza) – je spoločenstvo minerálov typické pre dané geologické prostredie (pre danú metamorfnú fáciu, pre dané chemické zloženie geologického prostredia)

More Related