p rof. Ing. Milan Šikula, DrSc. Medzinárodná konferencia 20 rokov ekonomických reforiem

1. Skúsenosti z predtransformačných a transformačných ekonomických reforiem v podmienkach Československa a slovenska prof. Ing. Milan Šikula, DrSc. Medzinárodná konferencia 20 rokov ekonomických reforiem v centrálnej a východnej Európe Paneurópska vysoká škola Bratislava, 8. 2. 2013

2. Cieľ prezentácie • pri hodnotení transformačného procesu CPE na trhové sa oprávnené analýzy sústreďujú na neracionalitu fungovania soc. ekonomík, ktorá vyústila do ich kolapsu • pokus ukázať, že na transformáciu CPE mala zásadný vplyv skutočnosť, že prebiehala v silovom poli systémových zmien globalizujúceho sa kapitalizmu • pre hlbšie pochopenie tohto vplyvu je účelné identifikovať bázické príčinné súvislosti, ktoré v 2. polovici 20. storočia vygenerovali prebiehajúcu globálnu krízu

3. Predtransformačné reformy 50. a 60. rokov • 1995 – 1948 – zmiešaná ekonomika – plánovanie + rôzne formy vlastn. • Zavedenie sovietskeho modelu centrálne direktívneho plánovania CPE • 1. tzv. Rozsypalova reforma, všeobsiahla zbyrokratizovaná podoba CPE, detailnosť, zainteresovanosť podnikov (VHZ, normatívy) pokus o decentralizáciu plánovania, no záväznosť centrálnych úloh – rýchlo zrušená, 3.5 RR, 1963 • Išlo len o pragmatické vylepšenie modelu CPE • Šikova reforma – nepriaznivá komparácia vývoja so Západom, prehodnotenie stalinskej teórie – zásadná zmena – prechod k „ekonomickému systému riadenia“ – kvalitatívny posun od CPE k využívaniu H-kategórií, T-P vzťahov a reálnych ek. záujmov, obmedzenie direktívnosti – Kosiginova reforma ZSSE • Tlak, nedostať sa do rozporu, 1967 – kľúčový zákon o podniku zamietnutý

4. Reformný „spánok“ 70. a 80. rokov v Československu a radikálna potreba systémovej transformácie • Pokračovanie reformy narazilo 1967 na bariéry politického systému • Reforma zrušená, fungovanie ekonomiky sa vrátilo do bezvýchodiskovej CPE • Dozrela nevyhnutnosť zásadnej – systémovej transformácie • 3 teoretické alternatívy transformácie ekonomiky • Hybridný systém – centrálne plánovanie – nekultivovaný, koristický trh • Skutočné trhy tovarov, práce a kapitálu, centrum neschopné účinnej makroregulácie – paralyzácia evolučnej kultivácie trhov • Efektívne fungujúce trhy tovarov, práce a kapitálu, účinná makroregulácia trhovo konformná štruktúrna politika • Teoreticky možná racionálna voľba spoločensky progresívnej alternatívy bola v praxi hrubo zdeformovaná vonkajšími i vnútornými faktormi

5. Radikálne zmeny vo vonkajšom prostredí a ich zásadný vplyv na charakter transformácie • Ropná a potravinová kríza a akcelerácia technologickej revolúcie na prelome 70. a 80. sprevádzalo zlyhanie a kolaps ekonomík RVHP a intenzívny nástup globalizácie SE s ďalekosiahlymi systémovými zmenami vo fungovaní ekonomiky kapitalizmu • Už od 60. no s mimoriadnou intenzitou od 80. – expandujúci finančný sektor a rastúce zadlžovanie – k HDP – primárny liek proti stagnácii • Rast vyžaduje nové a nové možnosti odbytu prebytkov • Extrémna nerovnomernosť príjmov – obmedzuje dopyt • Nadbytok kapacít – obmedzovanie investícií • Prebytok kapitálu nenachádza zhodnocovací priestor • Nevyhnutnosť náhradného, náhrada reálneho, dodatočný virtuálny dopyt – expanzia finančného sektora a zadlžovania - financializácia • Vzorová ukážka vývoja ekonomiky USA, najrozvinutejšia, ako epicentrum krízy, rozhodujúci vplyv na SE, hlavný globálny spotrebiteľ (20 %) a najväčší dlžník

6. 52 % → 45 %

7. 85 % → 78 %

8. Vývoj zadĺženosti voči výrobe tovaru v percentách HDP v USA (1959 = 100) Prameň: Vypočítané z údajov Federálnej rezervnej banky, Evidencia finančných tokov Spojených štátov, „Stávajíci zadluženosť kreditních trhů“ Tabulka L.1 a Ekonomické správy Prezidenta, 2008, „Hrubý domáci produkt, 1959-2007“, Tabulka B-1, „Hrubý domáci produkt podle hlavních typů produktů, 1959-2007“, Tabulka B-8, (Foster – Magdoff, 2009, s. 19).

9. 18 x 160 x 21 x 32 x 28 x 100 % 116 % 52 % 77 % 350 %

10. 1965 - 15 % 2005 - 40 %

11. 40 % ↗50 % ↘ 15 % 1965 2005 12 %

13. Financializácia a inštitucionalizácia morálneho hazardu • fin. sektor čoraz neprirodzenejšia virtuálna nadstavba odtrhnuto od tvorby hodnôt v reálnej ekonomike • hromadiaci sa fin. kapitál nadobúda čoraz viac nominálny až fiktívny charakter • „kasínovou“ ekonomikou aktívne stimulovaný a umelo nafukovaný rast zákonite vyúsťuje do kolapsu špekulatívnych bublín, ničivé, extrémne nerovnomerné • analýzy i nespočet prípadov dokazujú, že kríza nie je náhodný výkyv, že kľúčoví aktéri na všetkých relevantných úrovniach aktívne vnášali a rozvíjali morálny hazard • skresľovanie, resp. zatajovanie údajov o reálnom stave a vývoji ekonomiky rast, nezamestnanosť, inflácia (Grécko – USA) • vládna podpora averzie proti regulácii a tolerovanie rôznych metód obchádzania dohľadu nad finančným sektorom, priamo zákonmi (Glass Stegal) • kartel ratingových agentúr (Moody´s, Standard & Poor´s, Fitch Ratings) – spôsob fungovania – má podvodný charakter, predávanie ratingov, bez zodpovednosti, zneužívanie • banky a quazy banky – široké spektrum foriem morálneho hazardu, pranie špinavých peňazí, napomáhanie podvodom (Goldman fachs) zneužívanie bankového tajomstva, podvádzanie klientov, nadmieru rizikové operácie, obchádzanie dohľadu, absurdné odmeňovanie manažérov, arogantné zneužitie pomoci štátu (vrátane Vatikánu)

14. Financializácia a inštitucionalizácia morálneho hazardu - pokračovanie • tolerovanie a podpora zneužívania „sofistikovaných“, kvantitatívnych metód vyhodnocovania, presnejšie zahmlievania rizík na finančných trhoch, model CDS; superrýchle počítačové algoritmy a dezinformácie • tolerovanie, najmä zjavná, či skrytá podpora daňových rajov, elita má cca 25 biliónov dolárov, ročne 100 mld. dolárov, to chýba v rozpočtoch • deštruktívne dopad na riešenie sociálnych, ekologických, spoločenských úloh • torpédovanie zdanenia finančných operácií, Stiglitzov argument • manipulácie s kľúčovými úrokovými sadzbami LIBOR, EUROBOR (11 bánk) Barclays (koordinátor), Bank of Scotland, UBS, Deutsche Bank, Loyds vedeli o tom Fed i britská centrálna banka • bojkot nevyhnutnej ozdravnej reformy finančného sektora • pomoc a záchrana veľkých a krachovanie malých bánk • oprávnená kritika MMF, SB, WTO – nevyvážené až diskriminačné pôsobenie vo vzťahoch vyspelé RK, nanucovanie Washingtonského konsenzu RK, transformujúcim

15. Transformácia CPE na trhové ekonomiky v silovom poli systémových zmien globálneho kapitalizmu • Systémové zmeny vo fungovaní globálneho kapitalizmu vyústili do podoby akéhosi globálneho vládnutia bez globálnej vlády • Objektívna nevyhnutnosť transformácie soc. CPE na trhové v týchto podmienkach nadobudla charakter šokovej transplantácie doktríny Washingtonského konsenzu • Príprava a samotná realizácia transformácie prebiehali v réžii globálnych mocenských štruktúr podľa scenára „šokovej doktríny“ rozpracovanej Chicagskou univerzitou pod vedením M. Friedmana • Pod jej vplyvom sa deformovane formovali systémotvorné prvky novovznikajúcej štruktúry spoločnosti • Transformácia sa tak stala prostriedkom dobývania nového ek. priestoru a lacnej exploatácie zdrojov pre globálny kapitál

16. Hyperglobalizácia – akcelerátor zostrovania systémovo – transformačného charakteru krízy • nástup technologickej a inovačnej revolúcie – predovšetkým IKT predpoklady k vytvoreniu celoplanetárneho podnikania • do pádu komunizmu bolo fungovanie ek. zásadne zviazané so štátom • potreba odbúrať inštitucionálne prekážky fungovania štátov • obrovský tlak TNK a globálnych inštitúcií na liberalizáciu a dereguláciu a presadenie „bezbariérového“ priestoru • „vedeckú fundáciu“ – neoliberálny friedmanovský koncept trhového fundamentalizmu – doktrína – Washingtonský konsenzus • hlboká kvalitatívna inštitucionálna zmena štát – TNK, pravidlá obrátil sa „pomer“ síl – globalizovaný kapitál získa pozíciu vynucovať ústupky od štátu omnoho väčšiu ako štát k vynucovaniu ústupkov od TNK, závislosť polit. strán od peňazí a TNK, privatizácia funkcií štátu

17. Sformovanie základov systémovej korupcie • potlačenie gradualistického a presadenie šokového receptu WK – nespútanej deregulácie, liberalizácie a privatizácie • štát ovládnutý politikmi určoval pravidlá urýchleného rozpredaja štátneho majetku pri minimalizácii transparentnosti a šokového otvorenia ekonomiky • privatizácia – dôležitý zdroj financovania strán a rozprávkových ziskov jednotlivcov, „inverzná pôvodná akumulácia“ a úniku národného bohatstva do zahraničia • v zostávajúcich štátnych podnikoch – predstavenstvá a dozorné rady • decentralizácia, namiesto prehĺbenia demokracie – nový korupčný priestor • zakorenenie systémovej korupcie – korupčné správanie ako základná črta fungovania systému – nekoncepčnosť verejných politík, prepojenie politiky s konkrétnymi podnikateľskými záujmami, deprofesionalizácia štátnej správy a imunizácia hlavných aktérov korupčného správania sa

18. Friedmanovo priznanie „... v roku 1990 som všetkým radil privatizujte, privatizujte, privatizujte...“ v roku 2002 konštatoval „Ale som sa mýlil... Potvrdilo sa, že vláda zákona je dôležitejšia ako privatizácia“. cit. podľa Fukuyamu (2004) Budování státu...