1 / 18

Deviácia a sociálna kontrola

Deviácia a sociálna kontrola. Deviácia. Predstavuje také správanie sa jedincov alebo skupín, keď zámerné porušujú kultúrne normy spoločnosti. Správanie, ktoré vyvoláva zo strany ostatných reakciu odmietania, nesúhlasu a požiadavku nápravy. Je opakom tzv. konformného správania sa.

dunne
Download Presentation

Deviácia a sociálna kontrola

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Deviácia a sociálna kontrola

  2. Deviácia • Predstavuje také správanie sa jedincov alebo skupín, keď zámerné porušujú kultúrne normy spoločnosti. • Správanie, ktoré vyvoláva zo strany ostatných reakciu odmietania, nesúhlasu a požiadavku nápravy. • Je opakom tzv. konformného správania sa. • Keďže normy riadia skoro všetky ľudské aktivity, to čo označujeme za deviantné správanie sa odvodzuje od konkrétnych situácie. • Jednou z kategórií deviácie je kriminalita: predstavuje porušovanie spoločnosťou formálne ustanovených zákonov.

  3. Deviácia • Podľa miery narušenia kultúrnych noriem rozlišujeme deviáciu na: • Provokatívne správanie • Disociálne alebo asociálne správanie • Delikvencia alebo delikventné správanie • Kriminálne správanie

  4. Sociálna kontrola • Spoločnosťou ustanovené a zabehnuté spôsoby regulácie ľudského myslenia a správania. • Má preventívnu funkciu, ktorou ozrejmuje členom spoločnosti to, čo je vhodné a akceptovateľné, a naopak to, čo je nevhodné a spoločnosťou neakceptovateľné správanie. • Vyjadruje mieru citlivosti zo strany spoločnosti voči neštandardnému alebo inak netypickému správaniu.

  5. Základné otázky • Ako spoločnosť definuje deviáciu? (čo chápeme, v tej ktorej spoločnosti ako deviantné správanie) • Kto je označený za devianta? (Koho označujeme za devianta) • Aký typ ľudí sa správa deviantne? (existujú špecifické znaky, ktorými sa ľudia označení za deviantov vyznačujú, alebo situácia je príležitosťou, ktorá tvorí deviantov)

  6. Biologický kontext • Cesare Lombroso: taliansky fyziológ, ktorý v roku 1876 na základe výskumov vo väzniciach prišiel z teóriou „prirodzeného kriminálnika“. • Fyzické dispozície a črty predurčujú jedinca ku kriminálnemu chovaniu. • Základne znaky kriminálnikov: nízke čelo, výrazne sánky a lícne kosti, plešina, neobyčajne dlhé ruky.

  7. Biologický kontext • WilliamSheldon: v polovici 20. storočia prišiel s odlišným prístupom, podľa ktorého všeobecná štruktúra tela môže predurčiť jedincov ku kriminálnemu a deviantnému správanie. • Kriminálne chovanie sa najčastejšie vyskytovalo u mladých mužov so svalnatou a atletickou postavou. • SheldonGlueck a EleanorGlueck: Medzi rodičmi a synmi so svalnatou postavou existuje väčšia vzdialenosť vo vzťahoch a preto sa u nich objavuje väčšia agresivita a menšia citlivosť voči ostatným.

  8. Osobnostné faktory • Psychológia: Ide o abnormalitu v osobnosti človeka. • Niektoré psychologické črty osobnosti sú zdedené, ale tiež vytvárané sociálnou skúsenosťou. • Deviácia je potom dôsledkom neúspešnej socializácie.

  9. Sociologické skúmanie deviácie • Kategórie „deviácie“ alebo „konformity“ sú konštruované v každej spoločnosti. • To, čo sa považuje za deviáciu sa odlišuje na základe prevládajúcich kultúrnych noriem. • Ľudia sa stávajú deviantnými, keď ich ostatní za deviantných označujú. • Platnosť noriem a spôsoby, akým ich ľudia porušujú, alebo sú motivovaní ich porušovať odkazuje k spoločenským nerovnostiam.

  10. Štruktúrno – funkcionálny pohľad • Deviantne správanie je nevyhnutnou súčasťou sociálnej organizácie. • Hoci deviácia je pre fungovanie spoločnosti neprospešná, plní konkrétne funkcie, ktoré môžeme chápať ako pozitívne. • Deviácia plní nevyhnutnú úlohu pre podporu prirodzenej morálky v spoločnosti. • Reakciou na deviáciu sa vymedzujú hranice medzi tým, čo sa chápe ako „dobré“ a „zlé“. • Reakciou na deviáciu sa spoločnosť integruje. • Keďže deviácia je alternatívnym sociálnym konaním, narušuje status quo a podporuje sociálnu zmenu.

  11. Štruktúrno – funkcionálny pohľad • Robert K. Merton: Teória napätia • Deviantne správanie je podmienené prostriedkami (means), ktoré spoločnosť poskytuje a definovanými kultúrnymi cieľmi (goals), ktoré majú ľudia nasledovať. • Keďže sa zdôrazňuje hodnota bohatstva a usilovnosť ako konvenčný prostriedok dosiahnutia tohto cieľa, niektorým jedincom nie je sú tieto prostriedky v spoločnosti poskytnuté, alebo sú znevýhodnení a preto nasledujú oficiálne ciele inovatívnym správaním.

  12. Štruktúrno – funkcionálny pohľad

  13. Symbolický interakcionizmus • Teória „označkovania“ (labelingu) • Deviácia alebo konformita nie je dôsledkom toho, ako ľudia konajú a správajú sa, ale predovšetkým toho, ako iní posudzujú a reagujú na ich konanie. • Zdôrazňuje sa relativita deviácie, teda že jedno a to isté konanie sa môže v rôznych situáciách, raz javiť ako konformné, zatiaľ čo v iných situáciách ako non – konformné alebo deviantné.

  14. Symbolický interakcionizmus • EdwinLemert: rozlišoval medzi primárnou a sekundárnou deviáciou. • Na základe pozorovaní zistil, že porušovanie noriem (napr. záškoláctvo, nedovolené pitie alkoholu) spôsobuje len slabú reakciu zo strany ostatných a tým tiež dôsledok pre porušujúceho. Ide o tzv. primárnu deviáciu. • Naopak ak niekoho popisujeme ako devianta a správame sa voči nemu ako deviantovi (vylúčime ho zo skupiny, vyhýbame sa kontaktu s ním), môže sa prispôsobiť naším posúdeniam a bude sa snažiť vyhľadávať také sociálne skupiny, ktoré jeho konanie a správanie budú schvaľovať. Ide o tzv. sekundárnu deviáciu, ktorou jedinec opakovane porušuje normy a nadobúda deviantnú identitu.

  15. Symbolický interakcionizmus • ErvingGoffman: do svojich pozorovaní zavádza pojmy „stigma“ a „deviantna kariéra“. • Stigma predstavuje negatívne označenie a znak, ktorý vo výraznej miere mení sebachápanie jedinca a jeho sociálnu identitu. • Stigma je znakom, ktorý v očiach ostatných diskredituje jedinca a odkazuje ho k sociálnej izolácií.

  16. Prístup teórií sociálneho konfliktu • Deviáciu spája so sociálnou nerovnosťou v spoločnosti. • To, čo sa chápe deviantným správaním a kto je deviantom závisí predovšetkým na kategóriách, ktoré určili ľudia, ktorí sú držiteľmi moci v spoločnosti. • Deviácia a konformizmus sú definované kultúrnymi hodnotami, ktorých tvorcovia majú moc a prístup k prostriedkom ako takého hodnoty spropagovať a vnútiť ich bezmocným.

  17. Prístup teórií sociálneho konfliktu • Normy a zákony ktorejkoľvek spoločnosti, všeobecne reflektujú záujmy bohatých a mocných. (Karl Marx, Richard Quinney) Spravodlivosť v kapitalistickej spoločnosti je spravodlivosťou kapitalistickej triedy, pre kapitalistickú triedu a voči robotníckej triede. • Mocní napriek tomu, že sa správajú deviantne, vlastnia prostriedky, ktorými môžu toto označenie zo seba zmazať. Viaceré škandály korupcie, zneužívania právomoci, politické vraždy a pod. zostali bez poznania vinníka alebo právoplatných odsúdení. • Všeobecne rozšírená viera o tom, že normy a zákony sú prirodzené a dobré, maskuje ich politický charakter. Zákony a normy partia tým, ktorí vládnu.

  18. Resume prístupov

More Related