Download
1 / 42
420 likes | 517 Views
Výskum a vývoj na VŠ do 2010. prof. Ján Bujňák. Tvorba bohatstva vo svete. Prečo sú bohatí a chudobní ?. Tvorba bohatstva národa: množstvom kapitálu na jedného pracovníka (C) množstvom pracovníkov (zručnosťou) (L) úrovňou používaných technológií (poznatky) (K). Produkčná funkcia
E N D
Výskum a vývoj na VŠ do 2010 prof. Ján Bujňák
Tvorba bohatstva vo svete Prečo sú bohatí a chudobní ? • Tvorba bohatstva národa: • množstvom kapitálu na jedného pracovníka (C) • množstvom pracovníkov (zručnosťou) (L) • úrovňou používaných technológií (poznatky) (K) Produkčná funkcia Y = f (C,L,K) Delenie bohatstva vo svete ??? SLOVENSKO
Produktivita práce = konkurencieschopnosť HDP na 1 obyv. (USD, bežné ceny,) Vysoká produktivita = možnosť investovať do výskumu a inovácií ! Zdroj: MŠ-SR
Z toho príspevok Roky Rast PP(ročne) Fixné investície Vzdelanie Poznatky 1992-02 4.7 1.5 0.8 2.3 1992-97 5.6 2.8 0.1 2.7 1997-02 3.8 0.2 1.6 2.0 10 8 6 4 2 0 94 95 96 97 98 99 00 01 02 93 SR - priemerný rast produktivity práce v % Zdroj: P. Baláž - SAV
* 1 221 1 102 947 888 785 685 623 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 623 685 785 888 947 1 102 1221 PRIEMYSEL 89 105 130 151 185 279 310 CELKOM HDP v mld. SKK* 26,5% 26,5% 25,4% 25,4% 16,7% 19,7% 19,7% 16,7% 15,3% 16,6% 16,6% 15,3% 14,3% 14,3% *1 EUR = 35 SKK
Export v mld. SKK* 895 803 652 611 548 424 378 30,7% 31,1% 26,8 % VW SK 19,2 % 23,7% 23,3% 21,5% 21,8% 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 378 424 548 611 652 803 895 Priemysel 81 92 128 146 175 251 276 Automobilový *1 EUR = 35 SKK
7 Investície do vedy (priemerný ročný rast v %) 2000-2005
Akčný plán Slovenskej republiky pre implementáciu Lisabonskej stratégie v oblasti vedy a techniky ... Ostatné roky možno v oblasti vedy a techniky v Slovenskej republike označiť za roky stagnácie, čo sa v celoeurópskom kontexte prejavuje ako výrazné zaostávanie. EÚ a jej členské štáty vrátane nových členských štátov výrazne aktivizujú a posilňujú svoju vedecko-technickú základňu. Slovensko sa žiaľ prepadáva na posledné miesta vo všetkých ukazovateľoch sledovaných Európskou komisou a OECD.
Dôsledky Počet žiadostí o patenty u EPO na milión obyvateľov EPO – European Patent Office
Aké sú prvky hybnej sily výskumu? vzdelaní a tvoriví ľudia – nápady, invencia, odvaha... vhodné podmienky – podnety, prostredie,financie... inovatívne podniky – požiadavky, podnety...
Absolventi vedných a inžinierskych odborov predstavujú jednu pätinu.V EÚ bolo v roku 2000 udelených v oblasti vedných a inžinierskych odborov 26,4% diplomov. VUSA bolo v oblasti vedných a inžinierskych odborov udelených iba 15,8% diplomov. Spôsobí to problémy pre krajiny EÚ, ktoré majú zvýšiť výdavky na vedu a techniku na 3% HDP do roku 2010. Starnutie výskumných pracovníkov na fakultách a vo verejnom sektore je ďalším problémom, pričom medzinárodná mobilita študentov a vedcov predstavuje príležitosti a výzvy.
USA sú hlavnou oblasťou, ktorá priťahuje kvalifikovaných pracovníkov: 40% ich dospelej populácie narodenej v zahraničí má vysokoškolské vzdelanie. Od začiatku 90. rokov migrovalo do USA s dočasným vízom cca 900 tisíc vysoko kvalifikovaných odborníkov, hlavne pracovníkov z oblasti informačných technológií z Indie, Číny, Ruska a niekoľkých krajín OECD (vrátane Kanady, Veľkej Británie a Nemecka).V USA študuje tiež 32% všetkých zahraničných študentov z krajín OECD. Vysokoškolské vzdelanie je dôležitým kanálom pre firmy USA, ktoré robia nábor vysoko kvalifikovaných migrantov. Krajiny OECD sa snažia o získavanie talentov zo zahraničia na univerzity a do oblasti high-tech: v roku 1999 bolo v USA 27% pracovníkov s PhD z vedných a inžinierskych odborov narodených v zahraničí. Fakty: Ľudia...
Podľa expertov OECD môžu urobiť vlády veľa na zabránenie úniku mozgov. Politiky vedy a techniky sú v tomto ohľade považované za kľúčové. Vo Veľkej Británii plánuje vláda zvýšiť platy pracovníkov s PhD o 25% a zvýšiť fondy na nábor univerzitných profesorov. Vo Francúzsku sa od roku 1997 vytvorilo 7000 pracovných miest vysokoškolských učiteľov – výskumných pracovníkov a podarilo sa udržať talenty. Riziko úniku mozgov hodnotí OECD ako reálne. Krajiny môžu ešte vytvoriť príležitosti na výskum, inováciu a podnikanie doma a stimulovať návrat toku migrantov a kapitálu: správnym mixom politík a medzinárodnou spoluprácou zmeniť „brain drain“ na „brain bank“. Fakty: Ľudia...
V roku 1994 bolo na Slovensku približne 280-tisíc ľudí (12,1 percenta) s vysokoškolským vzdelaním. V roku 2002 ich bolo 283-tisíc (12,31 percenta). Tento veľmi malý nárast je zarážajúci. V období rokov 1994 až 2002 opustilo brány vysokých škôl 176,8 tisíca absolventov v dennom štúdiu a štúdiu popri zamestnaní. Aj keď od tohto počtu odpočítame tých ľudí s vysokoškolským vzdelaním, ktorí odišli z aktívneho života na dôchodok, materskú dovolenku či sa stali nezamestnanými, stále nám ostane približne 135-tisíc ľudí s vysokoškolským vzdelaním, ktorí "kamsi zmizli". Ak len polovica z tohto počtu (čo je veľmi mierny odhad) odišla za prácou do zahraničia, je to za uvedené obdobie strata prinajmenšom 7,5 tisíca vysokoškolsky vzdelaných ľudí za rok. Je to veľa alebo málo?Ide približne o jednu štvrtinu absolventov VŠ v bežnom roku. Treba dodať, že medzi emigrantmi nie sú len absolventi, ale aj ľudia s praxou a so životnými skúsenosťami, najčastejšie do veku 35 rokov. Fakty: Ľudia...Slovensko...
Celkový počet výskumníkov na pracovnej sile Luxemberg 0,0 Grécko 1,1 Portugalsko 2,57 3,27 Taliansko 3,33 Španielsko 3,77 Rakúsko 4,86 Holandsko 5,05 5,12 Írsko 5,28 EU 5,54 UK 6,07 Nemecko 6,11 6,14 Belgicko 6,46 Francúzsko 8,08 Dánsko 8,44 9,26 USA 10,62 Švédsko Japonsko 0 2 4 6 8 10 12 Fínsko Podiel výskumníkov na pracovnej sile (%)SR- 1,1% - 2002
Fakty: Ľudia... Najvyšší počet výskumných pracovníkov v pomere k celkovej zamestnanosti má Japonsko, za ním nasledujú USA a EÚ. Približne 38% všetkých výskumných pracovníkov z oblasti OECD býva v USA, 29% v EÚ a 19% v Japonsku. Výskumných pracovníkov žiada aj podnikateľský sektor, najmä v USA a v Japonsku, menej v krajinách EÚ, kde výdavky na vedu a techniku rástli pomalšie: štyria z piatich výskumných pracovníkov USA pracujú v podnikateľskom sektore, zatiaľčo v EÚ iba jeden z dvoch. Fínsko, USA, Japonsko a Švédsko sú jediné krajiny, kde je počet výskumných pracovníkov v podnikateľskom sektore, pripadajúci na 1000 zamestnancov vyšší ako 6; v celej EÚ pripadajú iba traja až štyria na 1000 zamestnancov.
Zamestnanci VaV – VÚCSR- 21000 (2002) Zamestnanci výskumu a vývoja v FTE podľa krajov
Z celkového počtu 65 647 titulov vytvorili vysoké školy celkom 44080 titulov, t. j. 67,1%. Z celkového počtu 196 prihlášok vynálezov, udelených patentov, realizovaných patentov, zapísaných a realizovaných úžitkových vzorov 110 (56,1%) patrí do podnikateľského sektoru a 57 (29,1%) do sektora vysokých škôl. Fakty: výstupy...VaV
Námety na zamyslenie Ako ďalej? • Výskum a inovácie robia konkrétni ľudia ! • Výskum a inovácie vyžadujú klímu a tvorivú atmosféru ! • Výskum a inovácie vyžadujú podporu ! • Prečo neinvestujú do VaV firmy – zahraničné ? • Kam investovať ? – kozmos, kultúra, sociálne vedy, ... • Čo je primárne, sekundárne, terciálne ? • Regionálna konkurencieschopnosť = znalosti ! S výchovou musíme začať už v školskom veku (8-11) !
V roku 2004 hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa vyjadrený paritou kúpnej sily v 268 regiónoch EÚ-27 sa pohyboval medzi 24% v regióne Severovýchod Rumunsku po 303% priemeru EÚ v Centrálnom Londýne. 15 „najchudobnejších“ regiónov na konci rebríčka pochádza z Bulharska, Poľska a Rumunska. Na chvoste s najnižším údajom je Severovýchod Rumunska (Nord-Est) s 24% priemeru EÚ, nasledovaný Severozáopadom, Juhostredom a Severostredom Bulharska (s 26 %). Eurostat už medzi 15 najzaostávajúcejších regiónov nezaradzuje Východné a Stredné Slovensko. Bratislavský región sa umiestnil na 32. mieste a z krajín V4 je druhý ekonomicky najvyspelejší. Z 268 je však až 70 regiónov s úrovňou HDP nižšou ako 75%:15 je v Poľsku (celé Poľsko okrem regiónu kam patrí Varšava), po 8 v Grécku a Rumunsku, 7 v Českej republike, 6 v Bulharsku a Maďarsku, 4 patria k zámorským územiam Francúzska, rovnaký počet je súčasťou Talianska a Portugalska, tri slovenské, jeden zo Španielska a tiež Estónsko. Regióny EU z pohľadu tvorby HDP
Konkurencieschopnosť regiónov z aspektu výskumu a inovácií Dlhodobá vízia rozvoja regiónu: Zvýšiť kvalitu života obyvateľov, konkurencieschopnosť a výkonnosť regiónu pri rešpektovaní trvalo udržateľného rozvoja. Konkurencieschopný región: • región s dobre fungujúcou regionálnou politikou, • s kvalitným vzdelávacím systémom flexibilne reagujúcim na potreby trhu, • s modernou infraštruktúrou, dopravou a rozvinutým cestovným ruchom, • so zdravým zamestnávateľským a podnikateľským prostredím a primeraným, trvalo udržateľným ekonomickým rastom, ktorý za 7-8 rokov dosiahne úroveň priemeru Európskej únie.
Konkurencieschopnosť regiónov Táto vízia je reálna ! Predpoklady jej naplnenia spočívajú v intenzifikácii využívania potenciálnych zdrojov regiónu ako aj v možnosti efektívne využiť finančné zdroje EÚ ponúkané prostredníctvom Kohézneho fondu (KF) a Štrukturálnych fondov (ŠF). Táto vízia nadväzuje na Národný strategický referenčný rámec SR pre roky 2007 – 2013 (NSRR), jednotlivé operačné programy a Spoločný regionálny operačný program (SROP).
Konkurencieschopnosť regiónov • Nutným predpokladom zabezpečenia konkurencieschopnosti regiónu je: • rozvoj a podpora manažmentu inovácií • technický a technologický rozvoj v MSP • sledovanie ekonomických prínosov • rozvoj a integrácia pracovísk VaV – vytvorenie sietí • zapojenie sa do európskej spolupráce • rast exportu
Kam smerovať inovácie ? Inovácie výrobkov sú nosnou témou dnešných diskusií. O inováciách výrobných a montážnych systémov sa na Slovensku nediskutuje, napriek skutočnosti, že väčšina zahraničných investícií u nás smerovala a smeruje do oblasti výroby a montáží. „ Komplexné výrobné systémy budú aj v nasledovných desaťročiach rozhodujúce pri získavaní konkurenčných výhod jednotlivých firiem, odvetví i krajín“ .
Výskum priemyselná inovácia trh Generovanie nových vedomostí ... adaptácia existujúcich vedomostí a ich využitie Inovácie Trh Technologický reťazec tvorby hodnoty Univerzity Výskumné ústavy Priemysel Čas
Fakty: závery... 1.Výdavky na VV celkom sa v r. 2006 zvýšili oproti r. 2005 o 7,5% pri zvýšení výdavkov zo ŠR celkom o 4,7%. Napriek tomu ukazovateľ podiel výdavkov na VV celkom z HDP sa znížil z 0,51% v r. 2005 na 0,49% v r. 2006 v dôsledku vyššieho %-ného nárastu HDP. 2.Podiel bežných výdavkov na VV z výdavkov na VV celkom v r. 2006 prakticky zostal na úrovni r. 2005, t. j. 89,6%. Podiel kapitálových výdavkov na VV iba okolo 10% nemôže dostatočne kryť potreby rozvoja infraštruktúry VV. 3.Výskumné a vývojové kapacity vyjadrené v evidenčných počtoch zamestnancov, sa zmenili: o 3,7%, oproti r. 2005, čo je výraznejší nárast oproti predchádzajúcim rokom.
Fakty: závery... 4.V základných druhoch VV činností došlo k nárastu výdavkov na základný výskum a experimentálny vývoj, pričom najväčšia miera nárastu bola v oblasti experimentálneho vývoja. 5.Celkove možno hodnotiť stav VV potenciálu SR podľa uvedených ukazovateľov ako ustálený, bez dynamického rozvoja. 6.Priemerná produktivita jedného pracovníka VV bola v r. 2006 iba 536 tisíc Sk (pracovník/rok, čo je relatívne malá hodnota). Táto hodnota je ovplyvnená prípustnou skladbou výdavkov na riešenie úloh VV v oblasti započítateľných mzdových nákladov a obmedzených režijných nákladov.
Fakty: závery... Zatiaľ čo krajiny EÚ, či už pod vplyvom konkurencie zvonka podporujú rozvoj výskumu a vývoja (V+V) a komercializáciu ich výsledkov, na Slovensku zaznamenáva výskumná základňa od roku 1989 systematický pokles. Aj keď kapacita V+V bola v roku 1989 neúmerne vysoká v porovnaní k ekonomickému potenciálu Slovenska a preťažená nevýskumnými pracovníkmi, jej redukcia k počtu obyvateľstva je neúmerne veľká. V roku 2000 dosahovali výdavky na V+V na stotisíc obyvateľov v SR 4,8 mil. Euro, kým v krajinách EÚ 31,2 mil. Euro, t. j. 6,5 krát viac Najviac postihnutý bol vysokoškolský výskum, ktorého výdavky v EÚ oproti SR boli 14,8 krát vyššie.
Fakty: závery... Zvlášť markantný je podiel inovujúcich podnikov na celkovom počte podnikov v priemysle v EU. Na Slovensku je to v priemere 16,9 %, v Európskej únii 51 %, t. j. trikrát viac. Podiel inovujúcich podnikov v priemysle je v EÚ v každej veľkostnej kategórii podstatne vyšší než v SR. V malých podnikoch EÚ predstavuje 44 %, v stredných 59 % a vo veľkých 79 %,zatiaľ čo v SR rovnaké kategórie podnikov vykazujú 7,3 %, 16,9 a 43 %. Odlišnú štruktúru v porovnaní s krajinami EÚ vykazuje Slovensko aj v štruktúre výdavkov na inovačné aktivity. V krajinách EÚ sa vynakladá z celkového podielu výdavkov na inovácie 22 % na investíciea 53 % na domáci výskum. Na Slovensku sa vynakladá 32,9 % výdavkov na investície a iba 12,8 % na domáci výskum. V SR domáci podnikatelia preferujú ako zdroj inovácií dovezené technológie pred domácim výskumom. Umožňuje to jednak skrátiť inovačný cyklus, jednak znížiť riziko spojené s výdavkami na výskum. Pokiaľ takýto prístup nemá za následok radikálne znižovanie výskumného potenciálu, možno ho akceptovať... ale!!!
Zhrnutie: • Boj o prácu vo svete i v rámci SR sa vyostruje ! • Výskum a inovácie potrebujú podporu štátu aj firiem • Výskum a inovácie potrebujú inteligentných ľudí • Výskum a inovácie potrebujú tvorivých ľudí • Výskum a inovácie potrebujú konsenzus • Výskum a inovácie potrebujú podporu regiónov
Musíme uskutočniť v krátkom čase obrovské zmeny. Začnime s nimi okamžite !
