1 / 26

Spoločenská zodpovednosť podniku pri rozvoji vidieka

Spoločenská zodpovednosť podniku pri rozvoji vidieka. Ing. Rudolf Haspra, CSc. Prednáška na školenie: Aktuálne otázky rozvoja poľnohospodárstva a vidieka v SR Fričovce 13.-14.narec 2013. Obsahové zameranie prednášky:. Úvod - história a filozofia SZP SZP v podmienkach Slovenska

Download Presentation

Spoločenská zodpovednosť podniku pri rozvoji vidieka

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Spoločenskázodpovednosť podnikupri rozvoji vidieka Ing. Rudolf Haspra, CSc. Prednáška na školenie: Aktuálne otázky rozvoja poľnohospodárstva a vidieka v SR Fričovce 13.-14.narec 2013

  2. Obsahové zameranie prednášky: • Úvod - história a filozofia SZP • SZP v podmienkach Slovenska • Výsledky hodnotenia SZP na Slovensku • Prínosy SZP • Z výsledkov prieskumu o SZP • Odporúčania ako využiť SZP pri rozvoji vidieka

  3. Úvod - história a filozofia SZP • Súčasné obdobie globalizácie svetového hospodárstva, politiky, finančníctva hľadá konania, žiaduce z pohľadu a cieľov celej svetovej spoločnosti a to v oblasti podnikania, životného prostredia a sociálnej starostlivosti o človeka. • Spoločenská zodpovednosť podniku (SZP) – Corporate Social Responsibility (CSR). • SZP – nevyhnutná súčasť strategického plánu podniku. • V 19. stor. základný ekonomický cieľ podniku – ZISK. • 1. polovica 20. stor. zmena nazerania na činnosť podniku. • V USA vznik konceptu SZP – vplyv podnikových aktivít na spoločnosť. • Podstata SZP: dlhodobá orientácia podniku len na zisk nezaručuje jeho rozvoj, preto zmena orientácie – na trh, trhové správanie. • R. 1953 – medzník, kniha Howarda Bowena: Social Responsibility of Businessman. Prvé termíny o SZP.

  4. Prvé termíny používané H. Bowenom: • Spoločenská zodpovednosť podniku. • Podnikové občianstvo. • Podnikateľská etika. • Trvalo udržateľný rozvoj. • Podniková sociálna výkonnosť. • Riadenie spoločenských vzťahov. • Riadenie vzťahov s investormi. • Spoločensky zodpovedné investovanie a pod. (Základné pojmy integrujúce podnikové činnosti ako rozhodovanie, správanie sa, podnikateľská etika a pod. = podniková zodpovednosť, ktorá sa spája s budovaním dobrého mena podnikovou filantropiou.)

  5. Priekopníci SZP • Východisko k SZP: • Koniec 19. a začiatok 20. stor. –odčlenenie vlastníctva od riadiacich funkcií. • Riadenie podnikov sa presúva do rúk manažérov. • Vznik rôznych regulačných úradov v USA, vr. legislatívy – hustá sieť regulujúca „voľný trh“. • Zhoršuje sa životné prostredie – tlak na prehlbovanie v sociálnej oblasti. • Prvé požiadavky na implementáciu sociálnej zodpovednosti podniku v USA. • Prví priekopníci SZP – v USA H. Ford, A. Carnege (zakladateľ US steel), v Európe H. Fayol a T. Baťa.

  6. Dva aspekty SZP podľa Andrew Carnege Pre úspešné fungovanie podniku v rozvinutej trhovej ekonomike formuluje dva princípy: • Sociálny princíp – majetní členovia spoločnosti (majitelia podnikov) by mali pomáhať nemajetným (nezamestnaným, chorým a pod.) buď priamo alebo nepriamo. • Bohatí – z princípu majú povinnosť majetok kumulovať a zároveň využívať v súlade s celospoločenskými cieľmi a tak rozširovať celospoločenské bohatstvo. V podstate ide o koncept SZP ako významný realizačný nástroj etiky v manažmente a podnikaní, ktorý sleduje väzbu firma a oklie v ktorom podniká.

  7. Implementácia SZP v Európe • SZP v kontexte európskej sociálnej politiky – súčasť budovania sociálne stabilnej a ekonomicky silnej spoločnosti (EHS, EÚ). • Iniciatívy v súkromnej, postupne na lokálnej a národnej úrovni. • Spoločensky zodpovedné investovanie – dobrá konkurencieschopnosť, spokojnosť záujmových skupín (vlastníci), ale hlavne zamestnancov a spotrebiteľov a miestnych komunít. • T. Baťa – hlavný predstaviteľ týchto myšlienok v bývalej ČSR. Prvý pochopil, že len maximalizáciou zisku firma nemôže dlhodobo fungovať. • Aktivity SZ T. Baťu získavajú jeho meno: - Baťove školy práce, Baťove nemocnice, Baťove bytové domy a sídliská, podiel zamestnancov na zisku, a pod.

  8. Inštitucionalizácia SZP v USA a Európe • R. 1992 vo Washingtone vzniká organizácia Business for Social Responsibility, čiže Podnikanie pre SZ. Združuje cez 800 firiem a sleduje či firmy plnia povinnosti voči spoločnosti. • R. 1996 v Európe vzniká Corporate Social Responsibility. Má 65 členov a 18 partnerských organizácií, zabezpečuje vzdelávanie a poradenstvo organizáciám pre oblasť SZP. • R. 2000 Lisabonský summit EÚ podporil SZP ako koncept, ktorým podniky dobrovoľne rozhodujú, že budú prispievať k zlepšeniu spoločnosti a k čistejšiemu životnému prostrediu. Sleduje etický prístup firmy k podnikaniu, t.j. zodpovedne zaobchádzať so spoluúčastníkmi takým spôsobom, ktorý je považovaný za prijateľný v rámci spoločnosti.

  9. SZP z pohľadu svetových inštitúcií • SZP má podporu v EÚ, OECD, OSN, Svetovej banke, Svetovom obchodnom fóre a ďalších svetových inštitúciách. • EK orientuje SZP hlavne na malé a stredné podniky: „Je to spôsob, ktorým podniky spájajú sociálne a environmentálne záujmy vo svojich činnostiach a dobrovoľne spolupracujú s ich účastníkmi.“ • Svetová banka: SZ – záväzok podnikovej sféry prispievať k udržateľnému rozvoju, pracovať so zamestnancami, ich rodinami, miestnou komunitou tak, aby sa zlepšila ich kvalita života. • OECD: - Podnik správajúci sa podľa zásad SZ prispieva k udržateľnému rozvoju, uspokojuje svojich akcionárov, zákazníkov a pristupuje zodpovedne k sociálnemu a životnému prostrediu v ktorom pôsobí.

  10. Princípy SZP Ide o súbor vzťahov vo všetkých druhoch podnikania z hľadiska vonkajšieho i vnútorného prostredia. Prvky: • Dobrovoľnosť – východisko čo podnik môže, nie musí urobiť, je to možnostiach, ktoré môžu pridať k svojmu podnikaniu nad rámec legislatívnych ustanovení a povinností z obchodných zmlúv. • Spolupráca – so zainteresovanýmisubjektmi, ktoré môžu ovplyvniť činnosť podniku alebo sú ním ovplyvňované. • Záväzok prispieť k rozvoju kvality života – ide o životné podmienky jednotlivcov a možnosť subjektívneho hodnotenia ich života. • Podnik a jeho okolie – prvky a väzby výrobných procesov na environmentálne a spoločenské danosti ako podnebie, príroda, verejná správa, infraštruktúra a pod.

  11. Pokračovanie princípov SZP • Riešenie sociálnych problémovv podniku – hľadanie možností, lebo sociálna citlivosť je najlepší spôsob sociálnej angažovanosti, ide o: - sociálnu povinnosť – ekonomická, legislatívna zodpovednosť - sociálny ohlas – na ekonomickú, legislatívnu zodpovednosť - sociálnu citlivosť – na ekonomickú, legislatívnu a občiansku zodpovednosť podniku. • Ľudia v podniku – majitelia, manažéri, zamestnanci, vzťahy medzi nimi a okolím, štúdium a sebavzdelávanie. • Ľudia okolia – všetko obyvateľstvo, vrátane ľudí v podniku, ich vzájomné väzby a komunikácia.

  12. Etika, morálka a korupcia v SZP • Podniková etika – vyjadruje čo je správne a nesprávne, dobré a zlé v ľudskom správaní v kontexte podnikania. Zaoberá sa morálnymi problémami v podnikaní. Podnikateľská etika sleduje morálne ocenenie v systéme slobodného podnikania. • Podniková morálka – jeden zo spôsobov normatívnej regulácie správania sa človeka k spoločnosti, skupine i sebe samému. Obsah morálky: normy správania sa, motívy konania. Morálne hodnoty, formy medziľudských vzťahov. Morálka ako regulátor konania človeka vo všetkých sférach spoločenského života. • Korupcia v podnikaní – zvlášť vysoko neetické a nemorálne správanie sa organizácií a hlavne podnikateľov v obchodných, dodávateľsko-odberateľských a finančných vzťahoch, zvlášť vo verejnom obstarávaní.

  13. Etický kódex v podnikaní Je významný realizačný nástroj etiky v manažmente a podnikaní. Firma neexistuje nezávisle na svojom okolí, ale svojimi aktivitami ovplyvňuje okolie a to v istom zmysle aj chod firmy. Etika sa v súčasnosti dostáva do rôznych sfér profesionálneho života. Cieľ: - Deklarovať stanovisko k morálnym problémom v podnikaní. - Zamestnancom umožniť riešiť ich etické dilemy. - V podniku, či verejnej organizácii vyvolať také správanie, ktoré sa vo všeobecnosti považuje za etické a spravodlivé. Prvky etického kódexu: - Osobná zodpovednosť – manažment i zamestnanci sú zodpovední za svoje konanie.

  14. Pokračovanie etického kódexu v podnikaní - Vzťah k zamestnancom – založený na dôstojnostipodriadený – nadriadený, sú rovnocenní partneri, ide o vzájomnú dôveru, podnik podporuje ich vzdelávanie a osobnostný rozvoj. - Vzťah k zákazníkom (hosťom) – čestný prístup k nim, aj v obchodných vzťahoch a je k nim rovnocenným partnerom. - Vzťah ku konkurencii – rešpektuje konkurenčné vzťahy, správa sa ku konkurencii čestne, v súlade s dobrými mravmi súťaže. - Vzťah k spoločnosti a štátu – dodržiava legislatívne normy, pravidlá, zákony, správa sa zodpovedne k štátnym, regionálnym a miestnym orgánom a organizáciám.

  15. SZP v podmienkach Slovenska • SZP – koncept pre dobre fungujúci podnik a to budovaním dlhodobého záväzku správať sa eticky, prispievať k ekonomickému rastu, zvyšovať kvalitu života zamestnancov, vlastníkov i prostredia v ktorom podnik vykonáva aktivity. • Budovanie reputácie podniku, ktorú hodnotí jeho okolie. • Podnik zodpovedá okoliu za svoje aktivity a rozhodnutia, ono ho potom podľa nich hodnotí. • Budovanie pozitívnej zodpovednosti napr. venovaním určitej časti ziskov na pomoc tým ktorí to potrebujú – dary, podpora nadácií, zlepšovanie úrovne škôl, budovanie ihrísk, úprava verejných priestorov miest a obcí a pod. • Uvedené a podobné aktivity slúžia aj ako určitý druh reklamy.

  16. Pozitívne príklady akceptácie konceptu SZP • Spoločnosť Orange – ocenenie v oblasti SZP v súťaži MPSVaR SR „Zamestnávateľ ústretový k rodine“ v kategórii rodinná politika. Pravidelne monitorovali potreby zamestnancov, organizovali rekreačné pobyty aj pre rodinných príslušníkov. • Firma AVON – vedie kampaň za zdravotné vyšetrenia, robí zbierky pre choré deti, pomáha pri vyhľadávaní osôb, pri riešení adopcií detí, atď. • Spoločnosť Slovnaft – pomáha finančne i materiálne pri vyhľadávaní osôb po katastrofách na Slovensku i v zahraničí, prispieva na rôzne športové a spoločenské akcie a iné. • Rôzne neziskové a mimovládne organizácie – Nadácia PONTIS, CSR Európe, a iné, napr. OZ Pomoc vidieku Lučenec, NO Rozvoj vidieckej turistiky v Modre a iné.

  17. Negatívne príklady konceptu SZP • Nebankové subjekty BMG Invest, Horizont - ktoré rôznymi špekulatívnymi manipuláciami ožobráčili tisíce vkladateľov, hlavne dôchodcov. • Banky v SR - prehnane vysoké poplatky za uskutočnené transakcie, vysoké úrokové sadzby pri pôžičkách všetkých druhov, hlavne hypoték a nízkych sadzieb pri vkladoch. • Korupcia – vysoko neetické a nemorálne správanie organizácií, podnikateľov, ale aj korupčné aféry politikov a vysokých štátnych úradníkov na ministerstvách, Úrade vlády a iných štátnych organizácií. • Gorila, Sasanka, platinové prúty, nástenkovy tender, at´d. – aktuálne korupčné a spoločenské problémy. Zapletení aktéri - politici, podnikatelia, finančníci, politici i pracovníci štátnej správy namiesto čestného a zodpovedného prístupu k riešeniu a odstráneniu problému, pristupujú alibisticky, čo charakterizuje ich neetické a nemorálne správanie sa.

  18. Negatívne príklady - pokračovanie • Prvky klamlivej reklamy – snaha úmyselne poškodiť iného, aby sa určitým spôsobom zbavil konkurenta alebo klamlivým obrazom o svojom výrobku prevýšiť predajom konkurenta. • Zodpovednosť voči spotrebiteľovi – súvisí s informáciamipre spotrebiteľa, aby porozumel zloženiu výrobku, ktorý kupuje. • Zodpovednosť voči verejnosti – spolupráca manažérov so zástupcami verejnosti a koordinácia pri rozhodnutiach, ktoré sa týkajú obyvateľov v mieste firmy, tým prispievať k zlepšeniu sociálneho a kultúrneho života na miestnej a regionálnej úrovni, tiež pri udržiavaní a zlepšovaní životného prostredia. • Hlavný problém spoločenskej zodpovednosti na Slovensku – jej nízka úroveň, aj kultúrna vyspelosť, napr. odmeny tzv. zlaté padáky, pri podozrení i dokázaní korupcie, netransparentnom rozhodovaní pri verejných obstarávaniach nie je nikto potrestaný, politici nesú iba tzv. politickú zodpovednosť odchodom z funkcie, ale potom odchádzajú do parlamentu, kde sú chránení ešte aj poslaneckou imunitou.

  19. Výsledky hodnotenia SZP na Slovensku Podľa metodiky merania, ktorú vypracovala EK pre nové členské krajiny v roku 2007, EÚ hodnotenie vykonala v štyroch oblastiach: • V oblasti právneho a politického prostredia – SRpatrí medzi najrozvinutejšie štáty v EÚ k prijímaniu SZP (elektronické verejné súťaže, elktron. zverejňovanie súdnych rozhodnutí atď. ale vláda neustanovila orgán pre SZP, ani vlastnú korporačnú zodpovednosť pri zabezpečovaní a rozvoji SZP. • V kontexte občianskej spoločnosti – mimovládne organizácie nie sú nezávisle financované a široko sa nezapájajú do rozvoja stratégie SZP, hoci existujú medzinárodné organizácie pre túto činnosť. Viaceré univerzity ale ponúkajú programy a kurzy o SZP, robia prieskumy a publikujú odborné články.

  20. Pokračovanie hodnotenia SZP v SR • Zodpovednosť podniku za dokumentovanie SZP – ide o podávanie správ o SZP, túto činnosť robí len veľmi malý počet podnikov, táto činnosť nie je v praxi bežná. • Zodpovednosť za aplikáciu certifikovaných štandardov – ide o ISO 14001 z roku 2004, podľa ktorého v SR dosiahlo hodnotenie iba 342 organizácií, čo je cca 20% všetkých organizácií. Medzinárodná organizácia ISO považuje SZP za jednu z najzávažnejších tém v súčasnosti. Vyvíja normu pre ISO/TMB N 2600 – Guidance Social Responsibility. Norma poskytuje návod pre SZP, zdôrazňuje výsledky zlepšovania v tejto oblasti, identifikuje zainteresované organizácie, sleduje zvýšenie dôveryhodnosti práv o plnení aktivít v SZP a tiež výsledky v tejto oblasti s cieľom zvýšiť spokojnosť a dôveru zákazníkov.

  21. Prínosy SZP • Prínosy treba vidieť v etickej a ekonomickej zodpovednosti. Aktivity SZP musí pochopiť vedenie podniku, inak nebudú účinné. SZP bude kontraproduktívna, ak podnik sa snaží presvedčiť verejnosť o svojej SZ, no súčasne robí prešľapy v etike, prípadne voči zákonom štátu. Potvrdzujú to uvedené negatívne príklady. • SZP sa dá dobre demonštrovať na vzniku a celej histórii mesta Svit, kde pôsobila firma Baťa a jeho nástupnícke podniky. • SZP v podmienkach SR treba posudzovať v takomto chápaní: - SZP je vedomie a povinnosť ľudí niesť zodpovednosť za následky svojich činov pred verejnosťou v danom okolí, - malé podniky by mali vytvoriť a následne rozširovať nástroje a metódy SZP, - pozornosť venovať výučbe SZP na školách i v podnikoch.

  22. Z výsledkov prieskumu SZP na Slovensku Nadácia PONTIS a agentúra FOCUS vykonali prieskum o úrovni SZP na Slovensku, ktorého sa zúčastnilo 1003 respondentov: Otázka: Ktoré aktivity v SZP pokladajú za najdôležitejšie: • poctivosť pri podnikaní – 45 %, • vzdelávanie zamestnancov – 44 %, • zohľadňovanie životného prostredia – 40 %, • vyváženosť pracovného a osobného času – 39 %, • zamestnávanie postihnutých – 35 %, • rekvalifikácia prepustených zamestnancov – 27 %, • dobrovoľníctvo – 24 %.

  23. Otázka: Aká je spoločenská zodpovednosť firiem na Slovensku: • väčšina firiem je spoločensky zodpovedná – 3 %, • sú firmy spoločensky zodpovedné, ale v menšine – 43 %, • neexistujú spoločensky zodpovedné firmy – 30 %. Konkrétne zodpovedné firmy v SR vymenovalo 45 % respondent. (US steel Košice - 5% zo vzorky, Slovnaft, Volswagen Bratislava a SPP po 4 % zo vzorky. Otázka: Aké informácie poskytovať občanom o SZP: • Opatrenia zabraňujúce úplatkárstvu a korupcii – 53 %, • Opatrenia znižujúce negatívne vplyvy na život. Prostred. – 57%, • Programy zabraňujúce všetkým formám diskriminácie – 40 %, - Podiel recyklovaných produktov na predaji výrobkov – 34 %

  24. Odporúčania ako využiť SZP pri rozvoji vidieka SZP zohráva významnú úlohu v dobre fungujúcej firme tým, že: - Zapája sa do podpory komunity, prostredia v ktorom firma funguje, vytvára pozitívne vzťahy so zainteresovanými. • Manažéri sa správajú eticky k zamestnancom, akcionárom, samospráve obce a okoliu v ktorom pôsobí. • Manažéri dodržiavajú úctu k človeku, rešpektujú ľudskú dôstojnosť a nepoužívajú človeka na dosiahnutie svojho cieľa – ide o mravnú zodpovednosť za svoje konanie a rozhodnutia. • Podporuje imidž a značku podniku i produktu tým, že časť zisku venuje tým, čo potrebujú podporu – jeho skrytá reklama. • Pri nečakanej situácii (havária a pod.) pomáha riešiť problém a je menší dopad na firmu – ide o pozitívny obraz firmy.

  25. Konkrétne prístupy firmy v rámci SZ na vidieku • Viesť aktívny dialóg majiteľa firmy, resp. manažéra so samosprávou obce, v ktorej pôsobí. - Podieľať sa na konkrétnych činnostiach obce finančne alebo materiálne i formou stavebných prác v oblasti: - sociálnej starostlivosti (doprava chorých, nákupy a pod.) - pri zakladaní centier voľného času, hlavne pre mladých, - poskytovanie vlastných priestorov pre spoloč. a kult. akcie, - poskytovaním stravy chorým a bezvládnym, - organizovaním športových a kultúrnych akcii hlavne pre školskú mládež a mladých ľudí, - organizovať alebo finančne prispievať pri životných jubileách, hlavne dôchodcov a pod. - riešenie komunálneho odpadu a čistoty obcí.

  26. Ďakujem za pozornosť

More Related