1 / 10

DOPRAVA SLOVENSKA

DOPRAVA SLOVENSKA. dopravná infraštruktúra – líniové prvky (dopravné cesty), bodové prvky (dopravné zariadenia – autobus. a želez. stanice, letiská, prístavy) dopravná sieť – sústava dopr. ciest dopravný uzol –bod, kde sa stretáva viac ťahov rôznych doprav. sietí

Download Presentation

DOPRAVA SLOVENSKA

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. DOPRAVA SLOVENSKA • dopravná infraštruktúra – líniové prvky (dopravné cesty), bodové prvky (dopravné zariadenia – autobus. a želez. stanice, letiská, prístavy) • dopravná sieť – sústava dopr. ciest • dopravný uzol –bod, kde sa stretáva viac ťahov rôznych doprav. sietí • SR – málo priaznivé podmienky pre rozvoj dopravy (horský terén) • riečna d. – iba Dunaj (v SR cca 172 km) • letecká – najrýchlejšia (na prepravu nákladov-menší význam) • potrubná – najmladšia – ropa a z. plyn • nížiny – hustejšia sieť • smer dopr. ťahov – daný kotlinovým charakterom horských obl. • v strede Európy – KRIŽOVATKA EUR. OBCHODNÝCH CIEST- tranzitívna funkcia • doprava zaostáva za štandardom vyspelých krajín sveta • Terajší počet 57 tis. zamestnancov v rezorte dopravy, pôšt a telekomunikácií (k 3.12.2009)

  2. železničná doprava: • osobná – prevláda na krátke vzdialenosti • nákladná – výkonná a ekolog. bezproblémová – na väčšie vzdialenosti (nad 200 km) • dĺžka železníc – 3 658 km (r. 2006) • HISTÓRIA – r.1846 konská železnica (BA-TT), • r.1848 prvá parná železnica BA-Vieďeň – neskôr dobudovaná na trať cez TT do Leopoldova a Žiliny a na Moravu (Brno), • v rámci uhorska sieť budovaná lúčovite do hl. želez. uzla v Budapešti, • medzivojnové obdobie – budovaná trať v smere Z-V, • povojnové obdobie – južná magistrála (v súčasnosti najzaťaženejšia) • SR – hl. ťahy: Brno– BA–Štúrovo (tranzitný význam do JV Európy • BA – ZA – KE • BA – BB – KE • BA – ZV – LC – KE - Ukrajina

  3. cestná doprava: • 2/3 prepravy osôb na kratšie vzdialenosti (do zamestnania) • autobusová – proprepájané takmer všetky obce • nákladná – potraviny, stavebniny, poľnoh. produkty • Cestná sieť celého územia Slovenska - cesty I.- III. triedy a diaľnice.- celková dĺžka ciest viac ako 45.000 km (z toho 330 km diaľnic – r. 2009)

  4. CESTOVNÝ RUCH SLOVENSKA • SR – atraktívna krajina – pestrý povrch územia, priaznivé klim. a hydrolog. podmienky, kultúrno-historické pamiatky.. • najvyhľadávanejšie – vysoké pohoria (zimné športy, turistika, rekreácia) • najnavštevovanejšie: jaskyne – Demänovská • nádrže – Zemplínska šírava • význam – kúpele – svetová povesť – Piešťany, Bardejov, Trenčianske • Teplice

  5. – 21 regiónov CR – v súčastnosti snaha o rozvoj CR (aj z EÚ) ako odvetvia národného hospodárstva – jedna z ciest zníženia nezamestnanosti najmä v zaostalejších regiónoch (stredné a východné Slovensko) • Koncepcia rozvoja CR SR- schválená uznesením vlády SR č. 923 zo dňa 23. novembra 2005;- nadväzuje na Stratégiu rozvoja CR SR do roku 2013schválenú uznesením vlády SR č. 632 zo dňa 24. augusta 2005, ktotá nadväzuje na Národný program rozvoja CR v SR z r. 2001 • vychádza z piatich strategických cieľov:- posilnenie postavenia odvetvia CR v NH- rast konkurencieschopnosti CR SR v európskom priestore- zvýšenie atraktívnosti SR ako dovolenkového cieľa- rast objemu pobytového CR- zlepšenie štruktúry návštevníkov skvalitňovaním služieb- podpora tvorby nových pracovných príležitostí najmä v regiónoch s významnýmpotenciálom pre CR

  6. Regionalizácia cestovného ruchu v SR Slovensko sa delí na 21 regiónov z hľadiska cestovného ruchu Zdroj: www.economy.gov.sk

  7. Bratislavský Podunajský Záhorský Dolnopovažský Strednopovažský Nitriansky Hornonitriansky Severopovažský Turčiansky Oravský Liptovský Regióny SR z hľadiska CR Ipeľský Gemerský Horehronský Pohronský Tatranský Spišský Košický Šarišský Hornozemplínsky Dolnozemplínsky

  8. ZAHRANIČNÝ OBCHOD SLOVENSKA • článok hospodárstva – sprostredkovanie hosp. spolupráce s inými krajinami • význam hosp. zoskupenie – EÚ • DOVOZ: ropa, zemný plyn, síra, bauxit, draselné a fosforečné soli, železná a mangánová ruda, bavlna a surová koža • VÝVOZ: strojné zariadenia, výrobky hutníckeho priemyslu, sklo, textil, liečivá, nábytok, papier, cement a výrobky potravin. priemysel • Vývoj zahraničného obchodu za január až august 2009 : • Zo SR sa vyviezol tovar v hodnote 24 702,1 mil. Eur. V porovnaní s rovnakým obdobím roku 2008 sa znížil celkový vývoz o 26,5 %. • Do SR sa doviezol tovar v hodnote 24 126,2 mil. Eur, pri medziročnom poklese o 28,7 %.

  9. DOVOZ r. 2009 (január-august) • Z tovarového hľadiska najviac vzrástol dovoz televíznych prijímačov, liekov, optických vlákien a ich zväzkov a priadze zo syntetických strižových vlákien, inej ako šijacia niť. • Najviac klesol dovoz častí, súčastí a príslušenstva motorových vozidiel, ropných olejov a olejov získaných z bitúmenových nerastov- surových, osobných automobilov a iných motorových vozidiel konštruovaných hlavne na prepravu osôb, ropných olejov a olejov získaných z bitúmenových nerastov, iných ako surových a častí a súčastí prístrojov na prenos rozhlasového alebo televízneho vysielania. • Vo vzťahu k najvýznamnejším obchodným partnerom sa zvýšil dovoz zo Spojeného kráľovstva o 43 %. Znížil sa dovoz z Nemecka o 43,3 %, Českej republiky o 22,8 %, Ruskej federácie o 42,7 %, Kórejskej republiky o 7,5 %, Číny o 22,2 %, Maďarska o 17,3 %, Francúzska o 15,7 %, Talianska o 22,3 % a Poľska o 26,8 %.

  10. VÝVOZ r. 2009 (január-august) • Z tovarového hľadiska výraznejšie vzrástol vývoz častí a súčastí prístrojov na prenos rozhlasového alebo televízneho vysielania, televíznych prijímačov, tlačiarenských strojov, pšenice a raže, a klimatizačných strojov a prístrojov • Najviac klesol vývoz osobných automobilov a iných motorových vozidiel konštruovaných hlavne na prepravu osôb, ropných olejov a olejov získaných z bitúmenových nerastov- iných ako surových, plochých valcovaných výrobkov zo železa alebo nelegovanej ocele, valcovaných za tepla a karosérií motorových vozidiel. • V rámci najvýznamnejších obchodných partnerov sa znížil vývoz do Nemecka o 27,5 %, Českej republiky o 28 %, Francúzska o 12,4 %, Poľska a Spojeného kráľovstva zhodne o 22,3 %, Maďarska o 24,2 %, Talianska o 23,2 %, Rakúska o 25,3 %, Ruskej federácie o 17,3 %, Holandska o 28,1 % a Španielska o 33,1 %. 

More Related