1 / 28

Ekonomické aspekty komunálneho odpadového hospodárstva slovenských miest. Ing. Marek Hrabčák,

Ekonomické aspekty komunálneho odpadového hospodárstva slovenských miest. Ing. Marek Hrabčák, Geosofting, s.r.o., Prešov - Slovensko. Definícia odpadu :. Odpadom je vec, ktorej sa majiteľ chce zbaviť.

bena
Download Presentation

Ekonomické aspekty komunálneho odpadového hospodárstva slovenských miest. Ing. Marek Hrabčák,

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript

  1. Ekonomické aspekty komunálneho odpadového hospodárstva slovenských miest. Ing. Marek Hrabčák, Geosofting, s.r.o., Prešov - Slovensko

  2. Definícia odpadu : Odpadom je vec, ktorej sa majiteľ chce zbaviť... Okrem terminologického pojmu, ktorý je základom wastemanagementu v celej EU27 sa oveľa menej pracuje s ekonomickým pojmom pre odpad. Úplne krátka a stručná ekonomická definícia odpadu : „Odpad je vec so zápornou ekonomickou hodnotou“

  3. Vízie EK...

  4. Vízie EK.

  5. 1. Ekológia a ekonomika. • Smernica 2008/98/ES ustanovila hierarchiu nakladania s odpadmi - "waste hierarchy“ • pričom zohľadňuje predovšetkým environmentálne aspekty tohto nakladania. • Prinášame pohľad na ekonomickú stránku nakladania s komunálnymi odpadmi • z pohľadu samospráv. • Platí v reálnom živote známa fráza ? „Čo je ekologické, je aj ekonomické !“ • ZÁKLADNÉ OTÁZKY : • - sú nákladnejšie systémy OH aj efektívnejšie ? • -prispievajú vyššie poplatky za OH k redukcií množstva KO ? • povedie zavedenie skládkovej dane k zvýšeniu recyklácie ? • prispela vysoká miera recyklácie k surovinovej bezpečnosti ?

  6. Smernica 2008/98/ES ustanovila hierarchiu nakladania s odpadmi - "waste hierarchy".

  7. Waste hierarchy. R. Zoboli : konferencia EAERE v Ríme  2011 o ekonomike nakladania s odpadmi „ Prispieva recyklácia k dosiahnutiu prevencie ?“ Prevencia vzniku odpadov je totiž hlavnou prioritou v odpadovej politike EU. Aktuálny rozvoj RRR je veľmi dynamický, avšak prispieva k prevencii vzniku odpadov ? J. P. Hannequart : konferencia WASTE AND LIFE CYCLE THINKING, Bruxelles 5.VII.2011 „Je poradie v článku 4 smernice 2008/98/EC správne ?“ Nepotrebujeme v súlade s odst. 2 tohto článku pre niektoré prúdy odpadov najprv spracovať LCT (life-cycle-thinking), aby sme okrem environmentálnych dopadov ako CO2 balance či Ecological Footprint poznali aj ekonomické dopady Cost-Benefit Analysis, Social LCA, Life Cycle Costing ???

  8. 2. Efektívnosť ekonomických nástrojov v ekológií. „Je hlavným zmyslom platieb za odpady podporovať environmentálne šetrné nakladanie s odpadom alebo sa podieľať na financovaní obecného systému nakladania s komunálnym odpadom ? Alebo by mali tieto poplatky plniť obidve uvedené funkcie ? Doc. Ing. Jan Slavík, Ph.D, IEEP Praha, 2009 . „Meranie efektívnosti verejných výdavkov je obtiažne a to zvlášť v oblasti životného prostredia. Je to dané tým, že meranie kvality životného prostredia má svoje špecifiká a naviac nie je možné konštatovať, žemedzi výškou výdavkov do jednotlivých oblasti životného prostrediaa zvýšením kvality životného prostrediav tejto oblasti by existovala jednoznačná priama úmera.“ Ing. J. Soukopová, Ph.D, MU Brno, 2012

  9. 2. Efektívnosť ekonomických nástrojov v ekológií.

  10. Utopistické predstavy enviro-aktivistov na Waste Management: „Spoločnosť priateľov Zeme navrhla konkrétne znenie novely zákona o odpadoch, ktorá by zvýšila poplatok za uloženie odpadov na skládku a každý rok by jeho výška narastala až do času, pokiaľ by skládkovanie bolo ekonomicky nevýhodnejšie ako separovaný zber a recyklácia alebo kompostovanie bioodpadov. K nárastu poplatkov za odpady by nemuselo dôjsť vôbec, resp. len minimálne, lebo zvýšenie cien za skládkovanie by kompenzoval bezplatne zabezpečovaný separovaný zber veľkej časti domového odpadu. Taktiež sa nepotvrdili obavy z výrazného nárastu divokých skládok v krajinách, kde tzv. skládkovú daň zaviedli.“ L.Hegyi, Spoločnosť priateľov Zeme, Košice – časopis ODPADY č. 1/2001

  11. Reálne výsledky zo štúdie ETC/SCP (IV. 2012):

  12. Reálne výsledky zo štúdie ETC/SCP (IV. 2012):

  13. Reálne výsledky zo štúdie ETC/SCP (IV. 2012):

  14. Systémy platieb za komunálne odpady.

  15. Tradable Permit Systems: Cena EP 18.4.2013 klesla na 2-3 EUR/T

  16. Systémy platieb za komunálne odpady.

  17. Platby za odpad v zahraničí. Náklady na MSW vo Fínsku v roku 2007: Ø = 102 €/t (76 -156 €/t) Priemerne náklady na MSW v Paríži v roku 2008 boli 408 €/t, pričom príjmy mesta boli 366 mil. €, výdavky až 386 mil. €, mesto dotuje svoje OH. Priemerne náklady na MSW v Tokyo v roku 2011 boli 455 €/t Priemerne náklady na komunálne odpady v Berlíne v roku 2009 boli 590 €/t. Poplatok za zvyškový MSW - 120 L nádobu pri vývoze 2x za mesiac je 197 €. Švédsko – (2007): priemerný ročný poplatok za odpad je 179 €/domácnosť Španielsko (2009) – mesto Argentona: ročný poplatok za odpad je 151 €/domácnosť Švajčiarsko – (2011): priemerný ročný poplatok za odpad je 109 €/osobu

  18. Ekonomika miest v SR za OH. Spracované 46 miest SR (nad 5 000 obyvateľov) = 1 410 610 obyv. = 26% Celkom vyprodukované 635 035 t MSW (rok 2010) = 36% produkcie SR MSW : Ø = 450 kg/obyv. 95% = 280-543 kg Nove podklady z cca 200 obcí – chaos v dátach ! Obrovské rozdiely v produkcii MSW = od 80 kg/obyv. až po 660 kg/obyv.

  19. Príjmy miest v SR za odpady.

  20. Náklady miest v SR za odpady.

  21. 7. Zhrnutie poznatkov:

  22. 7. Zhrnutie poznatkov: • 35 % miest má vyrovnaný rozpočet OH • väčšina z týchto miest má nižšie poplatky od občanov ako je priemer SR ! • (zvyšovanie poplatkov od občanov teda nie je liek na vyrovnaný rozpočet.) • Príjmy za OH prevyšujú náklady o 3-20% a poplatok je len12-16 EUR/obyv. • Náklady prevyšujú príjmy o 45-100% a poplatok je menší ako 18 EUR/obyv. • Náklady prevyšujú príjmy o 20-50% a poplatok je vyšší ako 25 EUR/obyv.

  23. 7. Zhrnutie poznatkov: • Príjmy z RECFOND resp. z predaja DS sa neobjavujú v kapitole OH • (mesta nepoznajú „cenu“ odpadu resp. DS) • Mesta nesledujú komplexne svoje KO a nezahŕňajú všetko do ekonomiky • V priemere vyseparovane 38 kg/obyv. – nesúlad s ŠU resp. MŽP SR • nikde sa neobjavujú výnosy z BRO resp. kompostárni ! • (kde je efektívnosť investičných nákladov ? Dotácie nás nepália ?) • neplatiči poplatkov tvoria v priemere 5 %, (aj keď sa rokmi kumulujú)

  24. 7. Zhrnutie poznatkov: • rozdiely v jednotkových nákladoch miest sú ťažko interpretovateľné • cena za skládkovanie od 11,6 do 52,2 EUR/t, priemer 30 EUR/t • konkurenčný boj či „kartelove“ dohody ? • chýbajúca metodika sledovania ekonomiky OH: • Čo sú kapitálové a prevádzkové náklady ? • Absolútna absencia CBA pri predkladaní projektov • – na ktoré odpady sa zamerať pri separovnom zbere, aby efektívnosť vynaložených nákladov bola čo najväčšia v prepočte na zvyškový odpad ? • (tetrapaky versus BIOodpad...) • čo je HW a čo MSW ? • Evidencia odpadov skupín 15 – 17 – 19 je problém pre väčšinu miest

  25. 7. Zhrnutie poznatkov: • Jediným kvantitatívnym ukazovateľom slovenského OH sa stala • Výška preinvestovaných finančných prostriedkov z EU !!! • Aká je reálna cena na jednotlivé spôsoby nakladania s odpadmi je neznáme

  26. Ďakujem za pozornosť Ing. Marek Hrabčák, Geosofting, s.r.o. Prešov +421 903 141550 geosofting@stonline.sk

More Related