1 / 42

5. a 6. (+9.) prikázanie Prikázania nie sú obmedzením slobody, ale ochranou ľudských hodnôt!

5. a 6. (+9.) prikázanie Prikázania nie sú obmedzením slobody, ale ochranou ľudských hodnôt!. Morálka ľudského života a integrity osoby Bioetika – ochrana hodnoty života a budovanie kultúry života Kresťanská sexuálna morálka Ochrana dôstojnosti ľudskej lásky, rodiny. Piate prikázanie.

apu
Download Presentation

5. a 6. (+9.) prikázanie Prikázania nie sú obmedzením slobody, ale ochranou ľudských hodnôt!

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. 5. a 6. (+9.) prikázaniePrikázania nie sú obmedzením slobody, ale ochranou ľudských hodnôt! • Morálka ľudského života a integrity osoby • Bioetika – ochrana hodnoty života a budovanie kultúry života • Kresťanská sexuálna morálka • Ochrana dôstojnosti ľudskej lásky, rodiny

  2. Piate prikázanie • Nezabiješ! (Ex 20,13). Počuli ste, že otcom bolo povedané: "Nezabiješ!" Kto by teda zabil, pôjde pred súd. No ja vám hovorím: Pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá (Mt 5,21-22). • KKC, 2258:  "Ľudský život je posvätný, pretože od svojho začiatku obsahuje v sebe Božie stvoriteľské pôsobenie a navždy zostáva vo zvláštnom vzťahu k Stvoriteľovi i k jeho jedinému cieľu. Sám Boh je Pánom života od jeho počiatku až do konca: nikto a za žiadnych okolností si nemôže prisvojovať právo priamo zničiť nevinnú ľudskú bytosť". (Inštrukcia Kongr. pre učenie viery Donum vitae, úvod)

  3. Ľudský život • Princípom ľudského života je rozumná duša. Tento život je preto životom OSOBY. • Integrita ľudského života – celistvosť človeka. • Identita ľudského života. • Ľudský život je prvou hodnotou človeka (je hodnotou samou o sebe), ale nie poslednou hodnotou. Neopakovateľná hodnota ľudského života je otvorená pre transcendentnosť a je teda plná prísľubov. • Dôstojnosť ľ. života vyplýva z hodnoty osoby. Hovoriť o dôstojnosti ľudského života znamená uznať jedinečnú hodnotu žijúcej osoby. Táto hodnota vychádza z Božej lásky v Stvorení (Boh sám ju stvoril) a Vykúpení (Boh sám ju vykúpil). • Túto dôstojnosť ľudskej osoby, ľudského života vlastní aj ľudské telo. (Nie je akýmsi „príveskom“ ľudskej osoby, ale patrí do integrity ľudskej osoby.)

  4. Sväté Písmo Starého Zákona • 2259  Sväté písmo v správe o Kainovej vražde brata Ábela naznačuje, že už od začiatkov ľudských dejín v človekovi žije hnev a žiadostivosť ako následky prvého hriechu. Človek sa stal nepriateľom svojho blížneho. Boh sám hovorí o ohavnosti tejto bratovraždy: "Čo si to urobil? Hlas krvi tvojho brata hlasno volá ku mne zo zeme. Buď prekliaty teraz zo zeme, ktorá otvorila ústa, aby pila krv tvojho brata z tvojich rúk" (Gn 4,10-11). • 2260  Zmluva medzi Bohom a ľudstvom je popretkávaná odvolávaním sa na Boží dar ľudského života a vražedné násilníctvo človeka: "Krv vašich duší budem požadovať... Kto preleje ľudskú krv, skrze človeka nech je prekliata jeho krv, lebo na obraz Boží stvoril som človeka" (Gn 9,5-6). • 2261  Sväté písmo spresňuje obsah piateho prikázania: "Nevinného a toho, čo je v práve, nepriprav o život" (Ex 23, 7).

  5. Kristus • 2262  V reči na vrchu Pán pripomína toto prikázanie: "Otcom bolo povedané: Nezabiješ!" Mt 5,21) a pripája k nemu zákaz hnevu, nenávisti a pomsty. Ba ešte viac: Kristus žiada od svojho učeníka nadstaviť pre úder aj druhé líce a milovať svojich nepriateľov. On sám sa nebránil a Petrovi prikázal ponechať meč na jeho mieste. • Ježiš ponúka VEČNÝ ŽIVOT (ZOE AIONIOS). Biologický život (BIOS) má svoju perspektívu (ZOE). V tomto svetle sa ešte lepšie chápe nevysloviteľná hodnota ľudského života napriek utrpeniu, bolesti, obmedzeniam. Odhaľuje sa totiž Boží prísľub spásy pre každý ľudský život. Pre kresťana niet života bez zmyslu, bez hodnoty.

  6. Posvätnosť ľudského života • Boh človeku zveril vládu nad všetkým stvoreným. Niektoré veci však chráni posvätnosťou. Medzi nimi je aj ľudská osoba, stvorená na Boží obraz. Nikto teda nemôže svojvoľne nakladať s ľudským životom – ani so svojím ani s cudzím. • Svetská etika – nahrádza pojem posvätného pojmom kvalita života, ktorá by bola súhrnom istých parametrov určujúcich hodnotu ľ. života. Takto by hodnota ľ. života závisela od ľudsky stanovených parametrov a nie všetky osoby by mali rovnakú dôstojnosť... Mnohí posvätnosť odmietajú v mene tolerancie a autonómie.

  7. Neporušiteľnosť nevinného ľudského života • Kristovou autoritou, udelenou Petrovi a jeho nástupcom, v spoločenstve s biskupmi katolíckej Cirkvi potvrdzujem, že priame a úmyselné zabitie nevinnej ľudskej bytosti je vždy hlboko nemorálnym činom. (Ján Pavol II., enc. Evangelium vitae) • Priame zabitie – cieľom je zabitie. Onkologická chemoterapia počas tehotenstva môže mať ako nechcený dôsledok smrť dieťaťa. Ak je jediným spôsobom ako liečiť matku a jeho nechceným dôsledkom je smrť dieťaťa, nejde o priame zabitie. • Nevinná ľudská bytosť – nemyslí sa tu na morálnu nevinnosť („zlých ľudí môžeme zabíjať“?), ale na ľudí, ktorí neohrozujú iný ľudský život alebo inú rovnako dôležitú hodnotu.

  8. Oprávnená obrana • KKC, 2263: Oprávnená obrana osôb a spoločenstiev nepredstavuje výnimku zo zákazu vraždy nevinného, teda zo zákazu úmyselného zabitia človeka. "Sebaobrana môže mať dvojaký následok: jedným je zachovanie vlastného života, druhým smrť útočníka... Iba prvý z nich bol zámerný, druhý nie". • Tu je dôležité jadro zákazu piateho prikázania – nikdy nesmie byť vražedný úmysel! Zabitie môže byť morálne dovolené iba v prípade, že je nechcené samo osebe, ale je jediným druhotným dôsledkom ochrany inej hodnoty.

  9. Oprávnená obrana • KKC, 2264:  Láska k sebe samému zostáva základným princípom mravnosti. Je teda legálne, ak človek dbá, aby sa rešpektoval jeho právo na život. Kto bráni svoj život, nedopustí sa vraždy, hoci by bol nútený zasadiť svojmu protivníkovi smrteľný úder. Ak človek, ktorý sa bráni, spôsobí väčšie násilie, ako bolo nevyhnutné, spáchal, čo nie je dovolené. Ale je dovolené odvrátiť násilie primeraným spôsobom. A nie je pre spásu potrebné, aby človek zanedbal primeranú sebaobranu len preto, aby nezabil iného; človek totiž má v prvom rade dbať o svoj život, a nie o život druhého. • KKC, 2265:  Oprávnená sebaobrana môže byť nielen právom, ale aj veľkou povinnosťou človeka, najmä ak je zodpovedný za životy iných a za spoločné dobro rodiny alebo vlasti.

  10. Legitímnosť vojny? • 2308  Všetci občania a všetci vládcovia sú povinní pričiniť sa, aby sa vyhlo vojne. "Kým bude jestvovať nebezpečenstvo vojny a nebude naporúdzi kompetentná medzinárodná autorita, disponujúca náležitou mocou, dovtedy nemožno vládam uprieť právo na svoju zákonitú obranu".70 • 2309  Veľmi prísne treba posudzovať podmienky legitímnej obrany vojenskou silou. Závažnosť takéhoto rozhodnutia podlieha prísnym podmienkam mravnej oprávnenosti. Musí spoločne platiť: • - že škody, spôsobené národu alebo spoločnosti zo strany agresora by boli trvalé, závažné a vznikli by určite, • - že všetky ostatné prostriedky, ako tomu zabrániť, sa ukázali ako nepoužiteľné alebo neúčinné, • - že sú dobré vyhliadky na úspech, • - že použitie zbraní nebude mať za následok závažnejšie zlo a neporiadky, ako sú tie, ktorým sa štát chce vyhnúť. Účinnosť moderných zbraní pôsobí veľmi naliehavo pri zvažovaní uvedených okolností. • Toto sú prvky, ktoré sa tradične uvádzajú v učení o "spravodlivej vojne", Vyhodnotenie týchto podmienok mravnej oprávnenosti spočíva na rozvážnom posúdení tých, ktorí majú na starosti všeobecné blaho.

  11. Čo v prípade vojny? • 2312  Cirkev a ľudský rozum hlásajú stálu platnosť mravného zákona aj počas ozbrojených konfliktov. "Aj keby na nešťastie ľudí vypukla vojna, nie je bojujúcim stranám všetko dovolené".73 • 2313  Treba rešpektovať a ľudsky zaobchádzať s tými, ktorí nebojujú, s ranenými vojakmi a so zajatcami. Činy, ktoré sú vedome nasmerované proti právu národov a jeho všeobecným zásadám, a tiež príkazy, ktorými boli nariadené, sú zločiny. Slepá poslušnosť nemôže ospravedlniť tých, ktorí sa im podriaďujú. Preto vyhladzovanie nejakého ľudu, národa alebo etnickej menšiny sa musí považovať za smrteľný hriech. Sme mravne viazaní odporovať rozkazom, ktoré nariaďujú genocídu. • 2314  "Každá vojnová činnosť, ktorá smeruje k zničeniu celých miest alebo rozsiahlych oblastí aj s ich obyvateľstvom bez akéhokoľvek rozdielu, je zločinom proti Bohu a proti človekovi, ktorý treba rázne a rozhodne odsúdiť".4 Riziko modernej vojny spočíva v tom, že ponúka príležitosť majiteľom moderných zbraní, hlavne atómových, biologických alebo chemických, že sa takých zločinov dopustia. • 2317  Nespravodlivosť, veľká rozdielnosť ekonomických alebo sociálnych poriadkov, závisť, zlomyseľnosť a pýcha, ktoré zúria medzi ľuďmi a národmi, neprestajne ohrozujú mier a vyvolávajú vojny. Všetko, čo sa robí, aby sa prekonali tieto neporiadky,prispieva k budovaniu mieru a vyhýbaniu sa vojne.

  12. Trest smrti • KKC, 2265: Úsilie štátu zabrániť šíreniu takých správaní, ktoré poškodzujú práva človeka a základné pravidlá občianskeho spolunažívania, zodpovedá požiadavke ochrany spoločného dobra. Právoplatná verejná moc má právo a povinnosť uložiť tresty primerané závažnosti zločinu. Trest má predovšetkým za cieľ napraviť neporiadok spôsobený previnením. Keď ho vinník prijme dobrovoľne, trest nadobúda hodnotu odpykania. Okrem obrany verejného poriadku a ochrany bezpečnosti osôb má trest aj liečebný cieľ; nakoľko je možné, má prispieť k náprave vinníka." • 2267 : "Za predpokladu, že sa plne zistila totožnosť a zodpovednosť vinníka, tradičné učenie Cirkvi nevylučuje použitie trestu smrti, ak by bol jedinou možnou cestou na účinnú obranu ľudských životov pred nespravodlivým útočníkom. Ak však na obranu a na ochranu bezpečnosti osôb pred útočníkom stačia nekrvavé prostriedky, verejná moc má použiť iba tie, lebo lepšie zodpovedajú konkrétnym podmienkam spoločného dobra a väčšmi sa zhodujú s dôstojnosťou ľudskej osoby. A skutočne dnes, keď už štát má k dispozícii možnosti účinne potlačiť zločin tak, že zneškodní páchateľa a pritom mu definitívne neodníme možnosť vykúpiť sa, prípady, v ktorých je absolútne nevyhnutné usmrtiť vinníka, „sú už veľmi zriedkavé, ak sa ešte vôbec skutočne vyskytujú“."

  13. Ochrana počatého života • KKC, 2270: Ľudský život treba absolútne rešpektovať a chrániť už od chvíle počatia. Ľudskej bytosti už od prvej chvíle jej jestvovania treba priznať práva osoby, medzi ktorými je nedotknuteľné právo každej nevinnej bytosti na život. (Donum vitae) • Skôr, než som ťa utvoril v živote, poznal som ťa a skôr, než si vyšiel z lona, som ťa zasvätil (Jer 1,5). Moje údy neboli utajené pred tebou, keď som vznikal v skrytosti, utkávaný v hlbinách zeme (Ž 139,15).

  14. Potrat • 2271 Už od prvého storočia Cirkev vyhlasovala mravné odsúdenie každého vyvolaného potratu. Tento postoj sa nezmenil a ostáva nezmeniteľným. Priamy potrat, to znamená zámerný a chcený, ako cieľ alebo prostriedok, je v ostrom protiklade s mravným zákonom: Nezabiješ embryo potratom a nedáš zahynúť novorodencovi. (Didaché) Lebo Boh, Pán života zveril ľuďom vznešenú úlohu udržiavať život. To sa má uskutočňovať spôsobom, dôstojným človeka. Život treba chrániť s tou najväčšou starostlivosťou hneď od počatia: Potrat a vražda dojčiat sú ohavnými zločinmi. (II. vat. koncil)

  15. Cirkevný trest za potrat • 2272  Aj výslovná spolupráca na potrate je ťažkým hriechom. Cirkev stíha tento zločin proti ľudskému životu kanonickým trestom exkomunikácie. "Ktokoľvek obstaráva potrat a dostaví sa následok, podlieha exkomunikácii latae sentenciae", teda "už samým činom, že sa tohto činu dopustil" za podmienok, ktoré predpokladá cirkevné právo. Cirkev nemá v úmysle takto zužovať oblasť milosrdenstva. Zdôrazňuje len závažnosť spáchaných zločinov a poukazuje na nenapraviteľné škody, ktoré sa spôsobujú rodičom a celej spoločnosti tým, že sa nevinný posiela na smrť.

  16. Povinnosť spoločnosti • 2273  Neodňateľné právo na život každého ľudského jednotlivca predstavuje zakladný prvok občianskej spoločnosti a jej zákonodarstva: "Neporušiteľné právo človeka musí uznávať a rešpektovať občianska spoločnosť i politická moc. Práva ľudskej bytosti nezávisia ani od jednotlivcov, ani od rodičov a úž vôbec nie sú podriadené spoločnosti a štátu; patria k ľudskej prirodzenosti a sú vlastné každému jednotlivcovi. Dostal ich od Stvoriteľa, u ktorého má svoj pôvod. Medzi tieto základné práva patrí právo na život a fyzickú neporušiteľnosť každej ľudskej bytosti od jej počatia až po smrť". "V tom momente, keď pozitívny zákon zbavuje celú skupinu ľudských bytostí ochrany, ktorú by im malo priznať civilné zákonodarstvo, štát popiera rovnosť všetkých pred zákonom. Keď štát nevloží svoju moc do služieb všetkých občanov, a predovšetkým tých najslabších, sú ohrozené samotné základy jeho právneho stavu...Ako dôsledok úcty a ochrany, ktoré treba priznať deťom už od chvíle počatia, musí zákon predpokladať trestné postihy, primerané každému úmyselnému porušeniu ich práv".

  17. Zločiny proti ľudskosti (horšie ako svetové vojny) Počet interrupcií v roku 1999 v SR bol 18 141 . V USA je každý rok 700 000 potratov po 9. týždni (v 8. týždni už má dieťa žalúdok, pečeň, obličky). 1% potratov – po znásilnení 3% potratov – kvôli vrodeným vadám 3% - kvôli zdravotným problémom matky

  18. Niektoré bioetické problémy • 2274  Keďže zárodok treba považovať za ľudskú bytosť už od počatia, treba ho chrániť v jeho nedotknuteľnosti, treba sa oň starať a liečiť ho ako každý iný život, pokiaľ na to stačia ľudské možnosti. Prenatálna diagnostika je mravne dovolená, "ak rešpektuje život a integritu embrya a ľudského zárodku a ak sa zameriava na jeho zachovanie a individuálne uzdravenie... Je v príkrom rozpore s prirodzeným zákonom, ak predpokladá ako následok možnosť potratu. Diagnostika sa predsa nemôže rovnať rozsudku smrti„.

  19. Niektoré bioetické problémy • 2275  Ako dovolené treba považovať také zákroky na ľudskom embryu, ktoré rešpektujú život a integritu zárodku a nepredstavujú preň neprimerané riziko, ale sa zameriavajú na jeho uzdravenie, zlepšenie podmienok pre jeho zdravý vývin a individuálne prežitie". "Je nemorálne produkovať ľudské embryá na to, aby sa využívali experimentálny biologický materiál". "Pokusy zasahovať do chromozómového alebo genetického dedičného fondu nemajú terapeutický cieľ, ale sú namierené na produkciu selektovaných ľudských bytostí jednak podľa pohlavia alebo iných vopred stanovených kvalít. Takéto manipulovanie je v protiklade s dôstojnosťou ľudskej bytosti, jej integrity a identity", ktorá je jedinečná a neopakovateľná.

  20. Eutanázia • KKC, 2276:   Tí, ktorým sa život už kráti a slabne, si vyžadujú osobitnú úctu. Chorým alebo inak postihnutým osobám treba poskytnúť všemožnú podporu, aby mohli v rámci možností viesť normálny život. • 2277  Nech by sa sledovali akékoľvek ciele a využívali akékoľvek prostriedky, priama eutanázia smeruje k ukončeniu života postihnutých, nemocných alebo umierajúcich. Mravne je neprijateľná. Podobne aj konanie alebo i zanedbanie, ktoré samé osebe alebo aj s vedomým úmyslom urýchľuje smrť, aby sa skrátila bolesť, je vraždou a je v rozpore s ľudskou dôstojnosťou a s úctou voči živému Bohu, jej Stvoriteľovi. Konanie s "dobrým úmyslom" (bona fide) nemení povahu tohto vražedného a neprípustného činu.

  21. Niektoré bioetické problémy • 2278  Prerušenie namáhavých, nebezpečných, mimoriadnych alebo neprimeraných lekárskych procedúr s predpokladaným výsledkom sa môže považovať za legitímne. Ide tu o odmietnutie "liečby za každú cenu". Cieľom nie je spôsobiť smrť; je to len súhlas s poznaním, že jej nemožno zabrániť. Takéto rozhodnutie musí urobiť sám pacient, pokiaľ je svojprávny a schopný, alebo tí, ktorí majú na rozhodnutie právo podľa zákona, ale vždy po rozumnom uvážení a so zreteľom na oprávnené záujmy nemocného. • 2279  I keď sa smrť považuje za bezprostredne hroziacu, bežná opatera, ktorá náleží nemocnej osobe, sa nemôže svojvoľne prerušiť. Používanie analgetík, aby sa zmiernilo utrpenie umierajúceho, hoci aj s rizikom, že sa dni jeho života skrátia, nie je v mravnom rozpore s dôstojnosťou človeka. Nesmie tu však byť úmyslom smrť ani ako cieľ ani ako prostriedok, hoci sa ona už predvída a prijíma ako nevyhnutnosť. Bolesť zmierňujúce prostriedky sú v takomto prípade jednou z foriem preukazovanej lásky. Preto treba odporúčať ich poskytovanie.

  22. Samovražda • 2280  Každý je za svoj život zodpovedný pred Bohom, ktorý mu ho daroval. Boh zostáva jeho najvyšším Pánom. My ho máme prijímať s vďačnosťou a chrániť ho pre jeho dôstojnosť a pre spásu našich duší. My sme len správcami, a nie majiteľmi života, ktorý nám zveril Boh. Nedisponujeme svojím životom. • 2281  Samovražda protirečí prirodzenej náklonnosti človeka zachovať a stále udržiavať svoj život. Ťažko protirečí prirodzenej sebaláske a uráža aj lásku k blížnemu, lebo nespravodlivo pretŕha putá solidarity s rodinným, národným a ľudským spoločenstvom, voči ktorým má každý príslušné záväzky. Samovražda protirečí aj láske k živému Bohu. • 2282  Ak sa spácha s úmyslom dať príklad iným, predovšetkým mladým, nadobúda ešte aj závažnosť pohoršenia. S mravným zákonom je v protiklade aj dobrovoľná spolupráca pri samovražde. Ťažké psychické poruchy, úzkosť alebo neprekonateľný strach pred nejakou životnou skúškou, utrpením alebo mukami môžu zmierniť mravnú zodpovednosť samovraha. • 2283  Netreba sa vzdávať nádeje na večnú spásu osôb, ktoré si spôsobili smrť. Boh im môže poskytnúť, a to cestami, ktoré pozná len on sám, príležitosť na spásnu ľútosť. Cirkev sa modlí za ľudí, ktorí si siahli na svoj život.

  23. Úcta k dôstojnosti človeka • Úcta k duši iného: pohoršenie:Pohoršenie je postoj alebo správanie, ktoré vedú iného ku konaniu zla. Je to útok na čnosť a spravodlivosť; môže spôsobiť bratovi duchovnú smrť. Pohoršenie je ťažkým hriechom, ak privádza druhého do ťažkého hriechu priamym skutkom alebo nejakým zanedbaním. • Úcta k zdraviu: Čnosť miernosti uspôsobuje človeka, aby sa vyhýbal všetkým druhom výstrelkov: zneužívaniu jedla, alkoholu, tabaku a liekov. Tí, čo v stave opilosti alebo neprimeranou rýchlosťou ohrozujú bezpečnosť iných i svoju vlastnú na cestách, vo vzduchu i na mori sa taktiež ťažko previňujú. Užívanie drog vyvoláva veľmi ťažké poškodenie zdravia a ľudského života vôbec. Mimo prísnych terapeutických predpisov je to veľmi ťažký hriech. Tajná výroba a predaj drog sú pohoršujúce praktiky. • Úcta k človeku a vedecký výskum: Experimentovanie na človeku nie je mravne legálne, ak núti subjekt podstupovať neprimerané riziká pre život alebo psychickú či fyzickú integritu, prípadne také, ktorým sa možno vyhnúť. Transplantácia orgánov… • Úcta k telesnej neporušenosti: Únosy a branie rukojemníkov, terorizmus, Amputácie, mrzačenie a sterilizácia (okrem lekárskych indikácií z čisto terapeutických dôvodov)

  24. Nenávisť • 2302  Keď náš Pán pripomína prikázanie "Nezabiješ!" (Mt 5,21), žiada ním pokoj srdca a vyhlasuje nemravnosť vražednej zlosti a nenávisti. Zlosť je túžba po pomste. "Túžba pomstiť sa za zlo tomu, koho treba potrestať, nie je dovolená. • 2303  Dobrovoľná nenávisť je protikladom lásky. Nenávisť k blížnemu je hriechom, ak mu človek úmyselne želá zlo. Nenávisť k blížnemu je ťažkým hriechom, ak sa mu úmyselne praje veľká škoda. "Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach" (Mt 5, 44-45).

  25. Láska k nepriateľom – bol Ježiš pacifista? • „Milujte aj svojich nepriateľov... Tomu, kto ťa udrie po líci, nadstav aj druhé.“ (Lk 6) • Námietky proti násiliu nie sú nejakým pacifizmom, nevychádzajú z mravnej alebo fyzickej nemožnosti brániť sa, ale z vôle získať dobro pre útočníka snahou upokojiť jeho nenávisť. • Možnosť hrdinskej obetavosti – je možné pre dobro blížneho nechrániť svoj život, ale nie je to mravná povinnosť, je to mravné hrdinstvo.

  26. Niektoré ďalšie súčasné bioetické problémy • Ektopické tehotenstvo, redukcia plodov pri umelom oplodnení… • Genetické inžinierstvo • Zdravotníci a potrat • Je potrebné sa vzdelávať v oblasti bioetiky – výzkum na úrovni Cirkvi.

  27. Šieste prikázanie • "Nezosmilníš!" (Ex 20,14;DT 5,17). "Počuli ste, že bolo povedané: Nescudzoložíš! No, ja vám hovorím: Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci" (Mt 5,27-28). • KKC, 2332  Sexualita sa dotýka všetkých aspektov ľudskej osobnosti jednote jeho tela a duše. Týka sa osobitne citovosti, schopnosti milovať a plodiť a v tom najvšeobecnejšom význame nadväzovať vzťahy jedného spoločenstva s druhým. • Cirkevná tradícia chápala šieste prikázanie tak, že ono zahrňuje v sebe celú ľudskú sexualitu.

  28. Tabuizácia sexuality? • Učenie Cirkvi nepodceňuje sexualitu, ani ju neodsudzuje, ani ju netabuizuje – vidí jej dôstojnosť, ktorá pramení v dôstojnosti ľudskej OSOBY. • Práve fakt, že sexualita patrí k celistvosti ľudskej osoby, spôsobuje veľkú zraniteľnosť človeka v tejto oblasti, pocity hanby, zníženia vlastnej dôstojnosti a pod.

  29. "Muža a ženu stvoril ich..." • Každý človek, muž i žena, musí uznať a prijať svoju sexuálnu identitu. Fyzická, mravná a duchovná rozdielnosť a vzájomné dopĺňanie sú zamerané na dobro manželstva a na rozvíjanie rodinného života. Súlad manželského páru a spoločenstva závisí čiastočne od spôsobu, akým sa medzi pohlaviami prežíva vzájomná komplementárnosť (dopĺňanie sa) a potreba vzájomne sa oprieť jeden o druhého. • Každé z oboch pohlaví je s rovnakou dôstojnosťou aj keď rozdielnym spôsobom, obrazom Božej sily a nežnosti. Spojenie muža a ženy v manželstve istým spôsobom napodobňuje v ľudskom tele veľkodušnosť a plodnosť Stvoriteľovu.

  30. Povolanie k čistote • KKC, 2337  Čistota znamená pozitívnu integráciu sexuality do ľudskej osobnosti a tým aj vnútornú jednotu človeka v jeho telesnom a duchovnom bytí. Sexualita, ktorou sa prejavuje príslušnosť človeka do telesného a biologického sveta, sa stáva osobnou a skutočne ľudskou, ak sa integruje vo vzťahu osoby k osobe, v úplnom, časovo neohraničenom vzájomnom darovaní muža a ženy. Čnosť čistoty teda vyžaduje integritu osoby a nedeliteľnosť daru. • 2339  Čistota zahŕňa v sebe aj neprestajné cvičenie sa v sebaovládaní, ktoré je výchovou prostredníctvom ľudskej slobody. Sebaovládanie je práca na dlhú výdrž. Človek ho nikdy nedosiahne raz navždy. Predpokladá stále úsilie vo všetkých obdobiach života. V niektorých obdobiach, najmä keď sa formuje osobnosť, napríklad v detstve a dospievaní, snaha po sebaovládaní môže byť ešte intenzívnejšia. • 2343  Čistota pozná aj zákony rastu, ktoré prechádzajú stupňami nedokonalosti a veľmi často aj hriechu. "Čnostný a čistý človek sa buduje dennodenne neprestajným a slobodným rozhodovaním. Takto poznáva, miluje a koná mravné dobro v rámci príslušnej etapy rastu".

  31. Rozličné spôsoby čistoty • Čnosť čistoty má tri formy: • manželskú, vdovskú a panenstvo. • Cirkev neuprednostňuje ani jednu z nich na úkor druhých. Aj v tom sa prejavuje bohatstvo jej Cirkvi.

  32. Urážky čistoty • Chlipnosť (Sexuálna rozkoš je morálne nezriadená, ak sa vyhľadáva len pre ňu samu a izoluje sa od jej cieľov, ktorými sú plodenie a zjednocovanie.) • Onániou (masturbáciou) sa rozumie úmyselné dráždenie pohlavných orgánov, aby sa tým dosiahla pohlavná rozkoš. V tomto prípade je narušená sexuálna integrita človeka. (Aby sme si vytvorili správny názor na mravnú zodpovednosť subjektov a v pastoračnej činnosti sa správne orientovali, treba pri hodnotení brať zreteľ na citovú nezrelosť, na silu nadobudnutých návykov, na stavy úzkosti a iné psychické alebo spoločenské faktory, ktoré zmenšujú a môžu aj celkom rušiť mravné previnenie.) • Smilstvoje telesné spojenie medzi slobodným mužom a slobodnou ženou mimo manželstva. • Pornografiaspočíva v tom, že sa pohlavné akty, skutočné alebo simulované, vytrhávajú z ich partnerskej intimity, aby sa predvádzali úmyselne ďalším osobám. • Prostitúciapostihuje ťažko dôstojnosť osoby, ktorá sa ponúka. • Znásilnenieznamená násilný vstup, vlámanie do pohlavnej intimity ľudskej bytosti.

  33. Problém homosexuality • Tradícia, opierajúca sa o Sväté písmo, ktoré ju predstavuje ako ťažkú zvrátenosť, vždy hlásala, "že skutky homosexuality sú vnútorne prevrátené". Sú v rozpore s prirodzeným zákonom, pretože uzatvárajú pohlavný akt pred darom života. Nepochádzajú zo skutočného citového a sexuálneho dopĺňania sa partnerov. Nikdy ich nemožno schvaľovať. • Počet mužov a žien, ktorý prejavuje výrazné homosexuálne tendencie, nie je zanedbateľný. Svoju homosexuálnu orientáciu si nezvolili sami. Pre väčšinu z nich je skúškou. Treba ich prijímať s úctou, spoluúčasťou a jemným taktom. Treba sa vyhýbať čo i len náznaku nespravodlivej diskriminácie voči nim. Aj tieto osoby dostali pozvanie, aby uskutočňovali vo svojom živote Božiu vôľu, a ak sú kresťania, aby ťažkosti, ktoré ich môžu stretávať v ich stave, spájali s obetou Pána na kríži. • Homosexuálne osoby sú povolané k čistote. Pomocou čnosti sebaovládania, výchovy k vnútornej slobode, niekedy aj udržiavaním nezištného priateľstva, za pomoci modlitby a sviatostnej milosti sa môžu, ba musia postupne a rozhodne približovať ku kresťanskej dokonalosti.

  34. Manželská láska • KKC, 2361: "Pohlavnosť, v ktorej sa muž a žena vzájomne dávajú sebe osobitnými činmi, ktoré sú vyhradené výlučne pre manželov, nie je iba čímsi čisto biologickým, ale sa týka ľudskej bytosti v tom, čo je pre ňu najvnútornejšie. Skutočne ľudským spôsobom sa realizuje len vtedy, ak je integrujúcou súčasťou lásky, v ktorej sa muž a žena navzájom jeden druhému odovzdávajú celkom a až do smrti. • 2362  "Preto akty, ktorými manželia medzi sebou dôverne a bezúhonne obcujú, sú mravne dobré a ušľachtilé. Ak sa konajú naozaj spôsobom dôstojným človeka, vyjadrujú a napomáhajú vzájomné sebadarovanie, ktorým sa jeden druhého naozaj radostným a vďačným srdcom obohacujú".101 Sexualita je prameňom radosti a potešenia. Sám Stvoriteľ ustanovil...aby v tejto funkcii (plodenia) manželia pociťovali radosť, uspokojenie tela i ducha. Teda manželia nerobia nič zlé, ak toto potešenie vyhľadávajú a tešia sa z neho. Prijímajú, čo im určil Stvoriteľ. Ale aj manželia musia vedieť zachovávať hranice a správnu umiernenosť.

  35. Morálnosť manželskej lásky • KKC, 2363: Telesným spojením manželov sa realizuje dvojaký cieľ manželstva: dobro samotných manželov a odovzdávanie života. Tieto dva významy či hodnoty manželstva nemožno oddeliť bez toho, aby sa neporušil duchovný život manželskej dvojice alebo nepoškodilo manželské blaho a budúcnosť rodiny. Manželská láska muža a ženy je tak podriadená dvom požiadavkám: vernosti a plodnosti.

  36. Vernosť • Manželský pár tvorí "dôverné spoločenstvo manželského života a lásky, ktoré ustanovil Stvoriteľ a vystrojil vlastnými zákonmi. Vzniká manželskou zmluvou, čiže neodvolateľným osobným súhlasom".103 Obaja sa neodvolateľne a celkom dávajú jeden druhému. Už nie sú dvaja, ale tvoria len jedno telo. Zmluva, ktorú manželia slobodne uzatvorili, im ukladá povinnosť, aby zachovali manželstvo jediné a nerozlučiteľné.104 "Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje" (Mk 10,9). • Vernosť vyjadruje stálosť v zachovávaní daného slova. Boh je verný. Sviatosť manželstva znamená pre muža a ženu vstup do Kristovej vernosti voči svojej Cirkvi. Manželskou čistotou vydávajú svedectvo pred tvárou sveta o tomto tajomstve.

  37. Plodnosť • Plodnosť je dar, jeden z cieľov manželstva, lebo prirodzenosťou manželskej lásky je, aby bola plodná. Dieťa neprichádza zvonku, aby sa pripojilo k vzájomnej láske manželov; vzniká v samotnom srdci tohto vzájomného daru, ktorého je ovocím a doplnkom. Tak aj Cirkev, ktorá je "na strane života učí, že "je potrebné, aby každý manželský akt zostal sám v sebe otvorený pre odovzdávanie • Manželia, ktorí sú povolaní, aby dávali život, majú účasť na stvoriteľskej moci a Božom otcovstve: "V úlohe darcov života a vychovávateľov, a to treba pokladať za ich vlastné poslanie, sú spolupracovníkmi a sťaby tlmočníkmi lásky Boha Stvoriteľa. života". • Osobitný aspekt tejto zodpovednosti sa týka regulácie pôrodov. Z oprávnených príčin rodičia môžu chcieť oddialiť narodenie svojich detí. Musia si však overiť, že ich túžba nevyplýva z egoizmu, ale zodpovedá pravej šľachetnosti a zodpovedného rodičovstva. V takom prípade sa ich správanie musí riadiť objektívnymi kritériami mravnosti.

  38. Plánovanie rodičovstva • Občasná zdržanlivosť, metódy regulácie pôrodov, založené na sebapozorovaní, a využívanie neplodných období sú v súlade s objektívnymi kritériami mravnosti. Tieto metódy rešpektujú telo manželov, podporujú vzájomnú nežnosť a pomáhajú pri pestovaní pravej slobody. A naopak: "treba zamietnuť každý čin ako vnútorne zlý, ktorý - či už pri predvídaní manželského obcovania, alebo počas jeho priebehu, alebo keď vedie k svojim prirodzeným dôsledkom - má za cieľ alebo sa chce použiť ako prostriedok, aby sa zamedzilo plodenie". • Antikoncepcia je morálne neprijateľná. Vyplýva z nej pozitívne odmietnutie otvoriť sa životu, ale aj falšovanie vnútornej pravdivosti manželskej lásky, ktorá je povolaná, aby sa stala úplným darom osoby. Tento antropologický a mravný rozdiel medzi antikoncepciou a využívaním periodického rytmu obsahuje v sebe dve koncepcie človeka a ľudskej sexuality, ktoré sú vzájomne neprepojiteľné.

  39. Dieťa ako dar • Sväté písmo a tradičná prax Cirkvi vidia v mnohočlenných rodinách znak Božieho požehnania a rodičovskej veľkodušnosti. Cirkev vyzýva rodičov k veľkodušnosti. • Techniky, ktoré vyvolávajú rozklad príbuznosti, napríklad, že medzi manželov vstupuje cudzia osoba (darovanie spermií alebo vajíčka, prepožičanie maternice) sú hrubo zneucťujúce. Tieto techniky (inseminácia a umelé oplodnenie viacerými darcami závažným spôsobom znevažujú právo dieťaťa narodiť sa z jedného otca a jednej matky, ktorých pozná a ktorí medzi sebou uzavreli manželstvo. Zrádzajú "výlučné právo stať sa otcom len prostredníctvom jedného a druhého". • Ak sa tieto techniky (inseminácia a umelé oplodnenie) uplatňujú v rámci manželského páru, sú možno menej škodlivé, ale aj tak ostávajú mravne neprijateľnými. Dieťa je nie dlhom, ale darom.

  40. Urážky dôstojnosti manželstva • Cudzoložstvo • Rozvod. Odluka manželov, pri ktorej sa manželský zväzok zachováva, môže byť v niektorých prípadoch, ktoré predpokladá kanonické právo, legitímna. • Polygamia • Krvismilstvo (incest) • Voľný zväzok. Už aj samotný názov "voľný zväzok" je zavádzajúci; veď čo môže znamenať taký zväzok, v ktorom sa osoby navzájom ničím nezaväzujú, a tak vyjadrujú nedostatok dôvery jedného voči druhému, voči sebe samému, alebo voči spoločnej budúcnosti? • Právo na „skúšku“: nie je možné s istotou hovoriť o úprimnosti a vernosti medziosobnostných vzťahov muža a ženy, a hlavne chrániť ich pred vrtochmi a rozmarmi

  41. Poznámky k deviatemu prikázaniu • Čistota si vyžaduje stud. On je integrujúcou zložkou miernosti. Cudnosť chráni intimitu osoby, odmieta odhaľovať, čo má zostať skryté. Je podriadená čistote a stráži jej nedotknuteľnosť. Usmerňuje pohľady a gestá, ktoré sú v zhode s dôstojnosťou ľudských bytostí a ich spojenia. • Hanblivosť chráni tajomstvo osôb a ich lásky. Vyzýva k trpezlivosti a k miernosti v ľúbostnom vzťahu; žiada, aby sa splnili podmienky definitívneho daru a vzájomného záväzku muža a ženy. Cudnosť je skromnosť. Pobáda na výber odevu. Udržiava mlčanie alebo zdržanlivosť tam, kde sa ukazuje riziko nezdravej zvedavosti. Je to ohľaduplnosť. • Formy cudnosti sa menia od jednej kultúry po druhú. Ale všade znamená tušenie duchovnej dôstojnosti, ktorou sa vyznačuje človek. Rodí sa s prebudením subjektívneho vedomia. Naučiť hanblivosti deti a dospievajúcu mládež znamená prebudiť v nich úctu k ľudskej bytosti.

  42. Doporučené dokumenty Cirkvi • Encyklika Pavla VI. • Humanae vitae • Encykliky Jána Pavla II.: • Evangelium vitae

More Related