Prírode blízke postupy v štádiu obnovných ťažieb

1. Prírode blízke postupy v štádiu obnovných ťažieb Východiskový stav – porasty rovnoveké, jednovrstvové, hrúbkovo vyrovnané až rozdielne .

2. Princípy prírode blízkeho ekologického obhospodarovania lesa sa v prostredí súčasného stavu lesných porastov, legislatívne definovaných hospodárskych spôsobov a hospodárskej úpravy lesa môžu uplatniť prostredníctvom • podrastového hospodárskeho spôsobu, • výberkového (príp. účelového) hospodárskeho spôsobu. • Výberkový hospodársky spôsob je limitovaný predovšetkým stavom obnovovaných porastov, ktoré až na malé výnimky nespĺňajú kritériá 3-etážovej výbernej štruktúry. • Vedúcim spôsobom hospodárenia prírode blízkym spôsobom zostáva tak podrastový hospodársky spôsob, je však potrebné, aby sa odklonil od zaužívaných schematických zjednodušených postupov. Aké postupy zvoliť?

3. Clonnépostupy začínať presvetlením nižšej intenzity Všetky e hospodársky významné dreviny karpatských lesov znášajú v procese klíčenia a odrastania náletov značné zatienenie. Prípravné ruby miernej intenzity umožnia naštartovať proces prirodzenej obnovy bez sprievodného rozvoja svetlomilnej nežiadúcej vegetácie

4. Keď sa zvolí príliš silný presvetlovací zásah, vedie to k pokrytiu plochy bylinnou vegetáciou (tu je ešte zachovaná možnosť prirodzeného zmladenia buka - obr. dole), alebo trávovitou a krovitou vegetáciou (silné zatrávnenie v dubovom poraste znemožňuje vývoj semenáčikov duba – obr. vpravo)

5. Odklon od dvojfázových rubov Clonné ruby realizovať viacfázovo Okamžite po objavení sa prirodzeného zmladenia na ploche obnovného prvku nie je nevyhnutné realizovať dorub. Ďalším presvetľovaním odrastá zmladenie do rastovej fázy mladiny, pod clonou materského porastu nie je svetlo pre rast nežiadúcej vegetácie, najkvalitnejšie jedince materského porastu sa ťažia postupne po dosiahnutí individuálnej rubnej zrelosti.

6. Clonnépostupy prispôsobiť potrebám a možnostiam porastu Najkvalitnejšie jedince duba sú ponechané na dosiahnutie maximálnej hodnotovej produkcie cez hrúbkový prírastok. Pre ich podporu boli odstránené dve jedince buka v hornej vrstve, čím sa zároveň zlepšili podmienky pre vývoj semenáčikov a odrastanie nárastov. Košatý buk v strednej vrstve je ponechaný na tienenie kmeňa duba, zabraňuje tvorbe vetví zo spiacich púčikov. Ak nedôjde k zhoršeniu zdravotného stavu, cieľové duby môžu v poraste zotrvať niekoľko decénií, čím sa podstatne zvýši ich objem a tým speňaženie drevnej hmoty

7. Vyvarovať sa predčasným dorubom Obnovné prvky presvetľovať viacerými zásahmi pred finálnym dorubom Postupným presvetľovaním sa pod materským bukovým porastom rozvíja hustý, celoplošne zmladený bukový nárast, nežiadúca vegetácia sa nerozvinula pre nedostatok svetla. Napriek tomu v poraste nie je plánovaný dorub, kvalitné jedince materského porastu sú ponechané na dorastenie do ich rubnej zrelosti, ťažiť sa postupne budú jedince neprirastavé. Odrastanie bukovej mladiny pod prerieďovanou clonou nebude obmedzené, postupne sa bude v závislosti od svetelným pomerov výškovo diferencovať a zrieďovať.

8. Odklon od schematických obnovných prvkov Skupinovitýclonný rub Skupinoviteclonný rub je je založený na vytváraní skupín o veľkosti do 0,20 ha, ktoré sa v poraste zakladajú buď pravidelne na miestach s predpokladom vzniku náletu pod semennými stromami alebo nepravidelne využívaním nalietnutých hlúčikov, ktoré vznikli pod uvoľnenou clonou materského porastu po uvoľňovacích prebierkach alebo náhodnou ťažbou. Odrastajúci nálet sa po čase odcláňa a skupiny sa ďalej rozširujú okrajovým rubom odrubným centricky alebo excentricky podľa ekologických nárokov zmladzovaných drevín. Stromy sa ťažia smerom von zo skupín do obnovovaného porastu. Je vhodný pre prirodzenú obnovu najmä polotiennycha  slnných drevín, pričom úspešnosť ich obnovy závisí od správneho dávkovania svetla do porastu a smeru a spôsobu priraďovania ďalších rubov.

9. Skupinový clonný rub Obnova sa realizuje na ploche skupiny do veľkosti 0,2 ha, ktorá sa počas jednotlivých fáz obnovy nemení – nerozširuje. Obnovná plocha sa v poraste zväčšuje vkladaním nových obnovných prvkov – skupín. Obnova v susednom obnovnom prvku začína buď po úplnom odclonení prvku, alebo je clonná obnova v jednotlivých susediacich prvkoch posunutá o jednu až dve fázy clonného rubu. Používa sa najmä v zmiešaných a hrúbkovo diferencovaných porastoch, kde môže využiť väčší počet semenných rokov obnovovaných drevín.

10. Neuponáhľať dorub na obnovnom prvku, predĺžiť čiastkovú obnovnú dobu Postupným presvetľovaním sa pod materským dubovým porastom rozvíja hustý, celoplošne zmladený dubový nárast, nežiadúca vegetácia sa nerozvinula pre nedostatok svetla. Dorub je v tejto fáze už možný, kvalitné jedince materského porastu sa však môžu ponechať pre akumuláciu kvalitatívneho prírastku. Odrastanie dubovej mladiny pod riedkou clonou nebude retardované, naopak, môže sa prejaviť proces samoregulácie jej hustoty. Čiastková obnovná doba je doba od prvého ťažbového zásahu po posledný zásah na obnovnom prvku za účelom obnovy.

11. Postupné presvetľovanie v primerane dlhej čiastkovej obnovnej dobe (tu cca 20 rokov) umožní odrastanie prirodzeného zmladenia všetkých drevín materského porastu bez akejkoľvek konkurencie nežiadúcej vegetácie, pod clonou materského porastu sa nárasty postupne sami zrieďujú a výškovo rozrôzňujú, začína prebiehať proces samoregulácie bez potreby ľudských pestovateľských zásahov. rámci schematizmu

12. Predĺžením obnovnej doby využiť potenciál materského porastu Pri priemernej 30 ročnej obnovnej dobe sa často dorubujú jedince s nevyužitým prírastkovým potenciálom. Jej predĺžením sa dá dosiahnuť lepšie využitie najkvalitnejších jedincov. Sprievodným javom predĺženej obnovnej doby je dostatočne odrastené prirodzené zmladenie vo forme nárastov, ktoré sa postupne samozrieďujú bez nákladov alebo len s minimálnymi nákladmi na ich výchovu. Obnovné doby je možné bez prírastkových strát umiestňovať v rozpätí pre smrek, jedľu a dub v trvaní až 70 rokov, pre buk 50 rokov

13. 2. Preferovanie dvojfázových rubov Obnova drevín materského porastu pod primeranou clonou Potreba svetla v poraste pre vyklíčenie listnatých drevín je veľmi nízka, len niekoľko % z priameho osvetlenia. Mierne presvetlenie umožní vyklíčenie a rast semenáčikov bez sprievodného rastu nežiadúcej vegetácie. Porast sa ďalej presvetľuje v závislosti od nárokov dreviny na svetlo. Čím má určitá drevina vyššie požiadavky na svetlo, tým viac sa materský porast rozvoľňuje a znižuje sa porastová zásoba (napr. dub). Naopak, pri drevinách znášajúcich až vyžadujúcich silnejšie tienne postavenie zostáva porast ucelenejší s vysokou porastovou zásobou (napr. buk).

14. Obnovno-ťažbové postupy voliť s ohľadom na optimálnu drevinovú skladbu V zmiešaných porastoch smreka s jedľou a bukom najprv v predstihu obnovujeme prirodzene jedľu, potom buk a nakoniec smrek. V jedľovo-bukových porastoch obnovujeme zásadne najprv jedľu a až potom buk. Tieto dve dreviny sa pritom spolu veľmi dobre hodia svojimi požiadavkami na pôdu. Na živných stanovištiach nesmie pred zabezpečením nárastov zápoj klesnúť o viac ako 20%, pretože ináč dochádza k spontánnej obnove buka alebo vývoju bohatej nitrofilnej flóry (černičie). Ak obnova jedle nastupuje súčasne s konkurujúcimi drevinami na väčších obnovných prvkoch, vtedy sa vzniknuté nálety ponechajú dlhodobejšie odrastať pod silnou clonou materského porastu a to spravidla pri zakmenení 0,8 do doby biologického zabezpečenia jedle. Jedľa asi do 20-25 rokov zaostáva výškovým rastom za bukom, znáša však jeho tieň a neskôr ho prerastá.

15. rámci schematizmu Po postupnom presvetľovaní nízkej intenzity a pod primeranou clonou materského porastu sa jedľa zmladzuje aj v silnom konkurenčnom prostredí smreka a buka. Intenzita zásahov do 20% zo zásoby porastu.

16. Pestovanie porastovej zásoby uprednostniť pred obnovou Znamená, že úmyselná ťažba sa neriadi naliehavosťou odcláňania prirodzených nárastov, ale zrelosťou materského porastu. Rozvoj prirodzeného zmladenia je len sprievodným javom ťažbových zásahov, ktoré sú vykonávané s cieľom vystupňovať prírastok na najkvalitnejších jedincoch a to intenzívnym prerieďovaním a vytváraním silných korún.

19. Ťažbu realizovať výberným spôsobom podľa cieľových hrúbok jednotlivých stromov Realizuje sa prevažne výberom jednotlivých stromov, nie však s úmyslom vytvárať výberkový les, ale ťažiť rubne zrelé stromy s vystupňovaným hodnotovým prírastkom. Využíva výhody princípov výberkového lesa a používa ich v lese vekových tried. Starostlivosť o porast je sústredená na jednotlivé stromy. Intenzita zásahov priemerne 15-20% zo zásoby porastu. Vyťažením rubne zrelej jedle sa zlepšili podmienky pre rast susedných stromov, ktoré boli obmedzované v raste. Uvoľnenie priestoru sa prejaví zlepšením ich prírastku a zároveň sa v dolnej vrstve podporí vývoj prirodzeného zmladenia.