Re a sluch ako s as informa no komunika n ho procesu
This presentation is the property of its rightful owner.
Sponsored Links
1 / 71

Reč a sluch ako súčasť informačno komunikačného procesu PowerPoint PPT Presentation


  • 73 Views
  • Uploaded on
  • Presentation posted in: General

Reč a sluch ako súčasť informačno komunikačného procesu. Masnica Š. Brno 2 008. Informačný proces. V celej prírode okolo nás sa neustále uskutočňuje výmena informácií na rôznych úrovniach.

Download Presentation

Reč a sluch ako súčasť informačno komunikačného procesu

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation

Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author.While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server.


- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

Presentation Transcript


Re a sluch ako s as informa no komunika n ho procesu

Reč a sluch ako súčasť informačno komunikačného procesu

Masnica Š.

Brno 2 008


Informa n proces

Informačný proces

  • V celej prírode okolo nás sa neustále uskutočňuje výmena informácií na rôznych úrovniach.

  • Ich množstvo závisí od dokonalosti a diferencovanosti zmyslových orgánov a nervového systému.

  • Pomocou nich informácie vnímame, spracovávame a pomocou reči ich šírime ďalej.


Re a sluch ako s as informa no komunika n ho procesu

Ucho

  • S vývojom človeka sluchový orgán zabezpečoval prenos zvukov do mozgu a postupne sa prispôsoboval zvukom prostredia v ktorom človek žil. Spoločne s mozgom analyzovali šum mora, vetra, lístia, zurčanie potokov, zvuky zvierat, spev vtákov.


Sluch

Sluch

  • Sluch je jedným z najdôležitejších zmyslov človeka. Prináša akustické informácie do mozgu v priebehu celého života.

  • Pracuje nielen v dobe bdenia, ale aj v spánku či v bezvedomí.


Sluch1

Sluch

  • Je vyvinutý už v embryonálnom štádiu vývoja. Prvé sluchové reakcie u plodu sa zistili už v 26. týždni gravidity. Novorodenec už niekoľko hodín po pôrode dokáže reagovať na príjemné zvuky


Sluch2

Sluch

  • Sluch pôsobí aj ako súčasť zpätnoväzobného systému,ktorý kontroluje reč vo všetkých zložkách. Kontroluje melódiu, dynamiku, rytmus reči a spôsob komunikácie.


Rozumenie

Rozumenie

  • Väčšina ľudí si myslí, že organizmus získava viac informácii zrakom.

  • Zložité počítačové porovnávania však dokazujú, že hodnota a množstvo informácií získaných oboma zmyslami sú približne rovnaké.

  • Slepota oddeľuje ľudí od vecí, hluchotaod ľudí.


Funkcia

Funkcia

  • Sluch u človeka plní dve funkcie. Informuje o zmenách vonkajšieho prostredia, čím umožňuje možnosť komunikácie s okolím.

  • Rozvojom druhej signálnej sústavy umožňuje dorozumievanie sa ľudí pomocou reči.

  • Dobrý sluch je dôležitým predpokladom rozvoja reči.


Re a sluch ako s as informa no komunika n ho procesu

Zvuk

  • Počutie je odrazom zvukov v našom vedomí, vo funkčne najvyšších oblastiach centrálnej nervovej sústavy.

  • Zvuk je v podstate mechanické vlnenie, ktoré je sluchový orgán schopný registrovať.

  • Keďže prirodzeným prostredím pre človeka je vzduch ide o vibráciu vzduchu.

  • Rýchlosť šírenia zvuku vo vzduchu je 343 m/s.


Akustick tlak

Akustický tlak

  • Na to, aby zvuk mohol byť počuteľný musí mať minimálny akustický tlak. Pri frekvencii

  • 1 000Hz je

  • 2.10 -5 Pa / 20,4 u Pa /,

  • 10 –12 watt / m2, 2.10 –4 dyn / cm 2


Akustick tlak1

Akustický tlak

  • dB Pa Zvuk

  • 0 0,000 020 prah počutia

  • 40 0,002 šepot

  • 60 0,02 hlasitá reč

  • 120 20 rokový koncert

  • 180 20 000 výbuch sopky


Dynamick rozsah

Dynamický rozsah

  • Dynamické pole je charakterizované rozsahom medzi prahom sluchu a prahom nepríjemného počutia. Akustický rozsah, ktorý dokáže človek s normálnym sluchom percipovať je 110 až 130 dB. Dokážeme teda počuť šum lístia aj hluk štartujúceho lietadla


Frekven n rozsah re i

Frekvenčný rozsah reči

Pre porozumenie hovoreného slova je dôležitý frekvenčný rozsah

400 Hz až 4 000 Hz. Väčšina energie zo zvukového záznamu hlasu sa nachádza vo frekvenčnom spektre pod 2 000 Hz.


Sluchov jadr

Sluchové jadrá

  • Tie pracujú ako satelitné počítače. Tu dochádza k spracovaniu a zlučovaniu signálu z pravého a ľavého ucha. Každé sluchové centrum v pravej a ľavej hemisfére dostáva potom informácie z oboch uší. To umožňuje rozoznávať smer zvuku, ale aj lepšie rozumieť reči vo veľmi hlučnom prostredí.


Sluchov centrum

Sluchové centrum

  • Cez uvedené satelitné počítače sluchové centrum – centrálny počítačv mozgu nielen informácie o zvuku prijíma, ale tiež vysiela naspäť do vnútorného a stredného ucha údaje o tom, či prijímaný signál je vyhovujúci. V prípade potreby odosiela pokyny ku jeho korekcii.


Sluchov centrum1

Sluchové centrum

  • Dochádza tak k prepojeniu mnohých spätnoväzobných systémov. Sluchové centrá sú spojené aj s inými centrami vo frontálnych a temporálnych oblastiach, okrem toho aj s Wernickeho senzorickým centrom reči a Henschenovým centrom pre vnímanie muzikálnych faktorov.

  • Veľmi komplikované prepojenie umožňuje, že človek si zvuk a reč uvedomuje. Rozumie tomu čo počuje rečou a reaguje na informácie.


Povinnos sluchu

Povinnosť sluchu

  • Základnou funkciou sluchu človeka je počúvať reč.

  • Reč je biologická vlastnosť ktorá je daná len jednému živočíšnemu druhu Homo sapiens.

  • Človek má vrodenú schopnosť osvojiť si reč,avšak či sa vyvinie závisí od mnohých faktorov.


Re a sluch ako s as informa no komunika n ho procesu

Reč

  • Reč sa vyvíja na základe vnútornej pripravenosti CNS a adekvátnej zvukovosluchovej stimulácie.

  • Podnety musia byť v správnom čase musia byť primerane intenzívne.

  • Ontogenéza reči je dialekticky spätá s ostatnými / exogennymi a endogennymi / faktormi limitujúcimi celkový vývin dieťaťa


Re ov centr

Rečové centrá

  • Ak podmienky nie sú splnené nemôžu sa rozvinúť príslušné rečové centrá.

  • V tomto prípade možno rečové centrá porovnať s filmom,ktorý bol exponovaný,ale nebol vyvolaný


Re ov centr1

Rečové centrá

  • Pri narodení má dieťa rozvinuté podkôrové a jednoduchšie primárne kôrové centrá.

  • Nedostatočne rozvinuté sú sekundárne a terciálne kôrové centrá / asociačné,asociačno projekčné, synaktické centrá /.


Prim rne centr

Primárne centrá

  • Primárne centrá - prijímajú a rozčleňujú zvukové informácie.

  • Sú v oblasti Heschlovho závitu a Brodmanovej arei.


Mozog

Mozog


Sekund rne centr

Sekundárne centrá

  • Sekundárne centrá - zabezpečujú kódovanie a syntézu.

    Funkčne organizujú informácie.

  • Sú nadriadené primárnym centrám.

    V nich dochádza k zmene na informáciu.

  • Tu sa jednoduché zvuky integrujú do zložitých zvukových komplexov reči.


Terci lne centr

Terciálne centrá

  • Terciálne centrá - koordinujú činnosť rôznych analyzátorov a tvoria základ poznávacej činnosti.

  • Nachádzajú sa medzi occipitálnymi a temporálnymi lalokmi.Tu sa prekrývajú centrá sluchového,rovnovážneho,zrakového, kožno kinestetického analyzátora.

  • Robia syntézu a asociáciu.Zabezpečujú zmenu názorného vnímania na abstraktné myslenie.


Sekund rne a terci lne centr

Sekundárne a terciálne centrá

  • Sekundárne a terciálne centrá sa zväčšujú a rozvíjajú v 2 - 3 roku života , vtedy začína ich asociačná a integračná funkcia.Tak ako sa rozvíjajú primárne,sekundárne a terciálnecentrá, tak sa rozvíja sluch, reč,myslenie,abstrakcia.

  • Dieťa najkôr vníma zvuk,neskôr slovo ako zvuk.Slovo sa však postupne stáva nástrojom myslenia a abstrakcie.

  • Wernickeho area je považovaná za senzorické centrum reči.

  • Brockova area je motorickým centrom reči.

  • Kôrové centrá pracujú podľa hierarchického princípu a podľa princípu ubúdania modálnej špecifickosti.


Mozog1

Mozog


Re ov centr2

Rečové centrá


Rast slovnej z soby

Rast slovnej zásoby

  • Priemerný rast slovnej zásoby u detí:

  • 2r. = 272slov ─│

  • 3r. = 896 slov ─│600 slov ročne (nárast)

  • 4r. = 1540 slov ─│──│320 slov ročne (pokles)

  • 5r. = 1860 slov ────│ ───│720 slov ročne (nárast)

  • 6r. = 2562 slov


Centr re

Centrá - reč

  • Centrá v dominantnej hemisfére zabezpečujú digitálne spracovanie a zodpovedajú za porozumenie obsahovej stránky a rozpoznanie reči.

  • Nedominantná hemisféra spracováva informácie analógovo a diferencuje melódiu reči.


Komunika n a informa n proces

Komunikačný a informačný proces

Reč, sluch a hlas sú dôležitou súčasťou komunikačného a informačného procesu.

Povinnosťou sluchu je aj počúvať reč.

Dobrý sluch je dôležitým predpokladom rozvoja reči

Reč je odevom myšlienky.


Komunik cia defin cia

Komunikácia - definícia

  • V širšom ponímaní je komunikácia výmena informácií medzi jedincami pomocou spoločného systému znakov.

  • „comunicare est multum dare“ – „komunikovať znamená mnoho dať“. !!!


Komunika n model

Komunikačný model


Model komunik cie

Model komunikácie

  • Vysielač: Osoba, ktorá podáva určitú informáciu.

  • Kódovanie: Výber štýlu, akým bude informácia podaná.

  • Kanál: Výber prostriedkov, ktorým bude informácia podaná.

  • Dekódovanie: Pochopenie alebo interpretácia textu.

  • Prijímač: Osoba, ktorá prijíma informácie.

  • Spätná väzba I: Odpoveď alebo reakcia príjemcu na podanie informácie.

  • Spätná väzba II: Náprava, reakcia osoby, ktorá informáciu vyslala, na prvotnú spätnú väzbu.

  • Šumy: Všetky faktory, ktoré môžu odpútať pozornosť od formy podania informácie alebo môžu pozmeniť jej obsah.


Komunika n prostriedky

Komunikačné prostriedky

1. Epocha znamení a signálov?2. Epocha reči 90-40 000 rokov p.n.l3. Epocha písma 7-5 000 rokov p.n.l4. Epocha tlače 15.storočie5. Epocha masovej komunikácie 50 te roky 20.teho storočia 6. Epocha počítačov a internetu 80 te roky 20.teho storočia nášho letopočtu


Faktory ovplyv uj ce komunik ciu

Faktory ovplyvňujúce komunikáciu


Jazyk re

Jazyk - reč

  • Jazyk i reč sú prostriedky (nástroje) komunikácie, pretože slúžia na vzájomné dorozumievanie sa na komunikáciu medzi ľuďmi

  • Ak by sme hľadali analógie, potom by jazyk a reč boli v podobnom vzťahu, v akom sú dvojčatá.

  • Aj tie sú geneticky navzájom späté, no zároveň sú to dva odlišné subjekty.


Jazyk

Jazyk

  • Jazyk je zložitý  bohato a presne štruktúrovaný systém, ktorý sa skladá z viacerých podsystémov.

  • Jazyk je súbor výrazových prostriedkov, ktoré má autor k dispozícii, keď sa rozhodne vysielať informáciu adresátovi.


Skladba jazyka

Skladba jazyka

  • Morféma – základná stavebná časť reči

  • morféma (hláska)→ slovo (predmet)→ veta (situácia, myšlienka)→ odsek (zložitá myšlienka)→ text (veľmi zložitá myšlienka)

  • Formant - charakteristická časť zvuku hlásky koncentrovaná do určitej frekvenčnej oblasti. Hlásku akusticky formuje. Každá hláska má najmenej jeden formant, väčšinu hlások formujú 2 formanty.


Hovoren re

Hovorená reč

  • Fonéma je samostatná zvuková jednotka hovorenej reči ktorú možno odlíšiť sluchom. V podstate je to každá hláska.

  • Počet foném vo svetových jazykoch sa pohybuje od 12 do 60,v českom jazyku ich je 36, v ruskom 40, v anglickom 42.

  • Fonémy sa spájajú do postupnosti, kde ďalšou stavebnou jednotkou je slabika.


Re a sluch ako s as informa no komunika n ho procesu

Reč

  • Reč je realizácia jazyka, v konkrétnej medziľudskej komunikácii. Ak teda chceme komunikovať, ak chceme niekomu vysielať správu (informáciu), musíme ovládať jazyk ako systém. Reč teda predpokladá existenciu jazyka, a naopak.

    Reč človeka je charakteristická akustickou štruktúrou, lingvistickou štruktúrou a subjektívnym prejavom osobnosti rečníka.


Re a sluch ako s as informa no komunika n ho procesu

Bit

  • Bit je jednotkou informačného obsahu alebo základnou jednotkou informácie.

  • Bajt (angl. byte, tiež ozn. ako slabika) je zoskupenie bitov, pôvodne s premenlivou veľkosťou, no dnes takmer vždy 8 bitov.

    Termín prvý krát použil Claude E.Shannon, otec teórie informácie, vo svojej práci z roku 1948. Názov vznikol ako skratka spojenia „binary digit“ . Pôvod termínu pripísal .


Re a sluch ako s as informa no komunika n ho procesu

Bit

  • Kilobitkb103

  • megabitMb106

  • gigabitGb109

  • terabitTb1012

  • petabitPb1015

  • exabitEb1018

  • zettabitZb1021

  • yottabitYb1024


Informa n obsah

Informačný obsah

  • Hláska = 4 bity.

    Slovo = 16 bitov,

    Dvojslovo = 32 bitov

    1 stránka knihy = 1 000 bitov

  • človek vysloví 80 - 130 slov za minútu, čo je asi 10 foném za sekundu. Ak entropia jednej fonémy je 1 až 4 bity, dostaneme rýchlosť prenosu informácie 40 bit/s.

  • Tento výsledok charakterizuje informačný obsah reči v jej lingvistickej štruktúre.


Inform cia

Informácia

  • Informácia zahrňuje v sebe správu spolu s jej významom pre príjemcu.

  • Správa sa stáva informáciou buď v dôsledku ľudskej interpretácie alebo tým, že ju spracujú algoritmy, alebo že je uložená v súboroch.

  • Zmyslovými orgánmi prijímame informácie o hodnote 10 9 bit./ sec

  • Do nášho vedomia sa z toho dostane asi 20 %.

  • Zostatok je spracovávaný podvedomím, alebo vôbec nie je spracovaný


Mozog re

Mozog - reč

  • Ľudský mozog pracuje na kybernetických princípoch ako analógový aj digitálny počítač. Je však podstatne rýchlejší, výkonnejší, nekonečne variabilný. Môže si sám zadávať úlohy, má predstavivosť, stanovuje si ciele, má city, je sám sebe operátorom.


Mozog2

Mozog

  • Rovnakú informáciu môže spracovávať rôznymi programami a po vždy iných dráhach.

  • Programy môže aktuálne prispôsobovať a preto každý mozog a jeho činnosť je unikátna a neopakovateľná.


Mozog3

Mozog

  • Ľavá hemisféra - to je logika, analytika, jazyk, systémy presvedčenia. Ľavá hemisféra rozbíja veci na časti.

  • Praváhemisféra – to je intuícia, kreativita, nové možnosti, ucelené holistické videnie situácie.Vníma analyzuje veci ako celok.

  • Zvyčajne máme zapnutú ľavú časť.


Mozog re1

Mozog - reč

  • Mozog má 12 miliárd neurónov a 50 miliárd podporných buniek.

  • Prenáša informácie pomocou

    100 000 kilometrov nervových vlákien.

    Má 150 biliónov spojov.

    Vydáva viac elektrických impulzov ako všetky telefóny na svete.

    Mesačne odumrie 3 miliónov neurónov.

    Mohol by pracovať 2 740 rokov.


Mozog4

Mozog


Mozog re2

Mozog - reč

  • Zistilo sa, že ľavá mozgová hemisféra kóduje podrobné informácie vo verbálnej forme, a tak analytickými krokmi dochádza k logickým záverom.Táto hemisféra dominuje skoro u všetkých pravákov a cca u 70% ľavákov. Je sídlom rozumu a vedomia. Tu sa kontrolujú všetky činnosti, ktoré obvykle pripisujeme nášmu vedomiu. Tu je uložené aj „aktívne rečové centrum“, ktoré riadi a kontroluje činnosť hovorenia. Toto centrum prijíma a interpretuje aj grafické obrazy, teda aj písmená, respektíve slová.


Mozog re3

Mozog - reč

  • Pravá mozgová hemisféra sa naproti tomu špecializuje na príjem a spracovanie akustických vnemov ako aj emocionálnych dojmov a priestorových vzťahov. Prichádza k záverom na základe neverbálnych informácií. Pracuje s intuíciou a pomocou obrazov, teda „jazyka“ podvedomia. Existujúce informácie sa pokúša zhrnúť v určitej syntéze do uzavretého celku, respektíve pokúša sa pochopiť celok v jeho zmyslovej súvislosti.


Mozog5

Mozog

  • V skutočnosti je aj pravá hemisféra nabitá emociálnou energiou, a preto chce presadiť svoje riešenie. Kto pozná tento nevedomý konflikt, môže energiu svojich emócií koncentrovať na uprednostnené riešenie a vyhnúť sa takto kolízii obidvoch navrhovaných riešení.Vo väčšine prípadov ide o nevedomý proces.

  • /Uvedomujú si ho len niektorí ľudia a síce zvyčajne až večer pri retrospektívnom pohľade na deň vo forme určitej sebaanalýzy alebo psychohygieny/.


Mozog6

Mozog

  • V podstate obidve hemisféry prijímajú tie istéúdaje, avšak spracovávajú ich úplne rozdielnym spôsobom.A aj výsledky tohto spracovania sú často rozdielne. Je to, ako keby vedľa seba bežali dva rozličné počítačové programy a my by sme si mohli z ponúkaných alternatív vybrať tú najlepšiu.

  • Často však pritom vzniká situácia, že ponúkané možnosti riešenia si vzájomne protirečia. V tomto prípade víťazí síce obvykle ľavá hemisféra, ostáva však otázne, čo sa stane s nevyužitou druhou možnosťou riešenia.


Z ver

Záver

  • Reč je najväčším bohatstvom človeka a celého ľudstva. Rečou sa člověk odlišuje od ostatných živočíšnych druhov.

  • Komunikácia, reč a myslenie, zaradili človeka na vrchol vývojovej pyramídy života na tejto planéte.


Z ver1

Záver

  • Sluch, hlas, reč ako súčasť komunikácie majú mimoriadny význam pre interdisciplinárny styk, vedecký a kultúrny rozvoj celého ľudstva.

  • Medziľudská komunikácia je dôležitou súčasťou každodenného života.

  • Bez možnosti plnohodnotnej komunikácie sa človek cíti izolovaný, frustrovaný, chýba mu kontakt s okolím.


Akujem za pozornos

Ďakujem za pozornosť !


  • Login