Rodová rovnosť na trhu práce. Skúsenosti a názory expertov z realizácie súčasnej politiky zamestnanosti.

1. Rodová rovnosť na trhu práce. Skúsenosti a názory expertov z realizácie súčasnej politiky zamestnanosti. Výsledky z kvalitatívnej časti výskumu „Slovensko na ceste k rodovej rovnosti“ Bratislava, 20. február 2007 Magdalena Piscová Sociologický ústav SAV

2. Cestovná mapa EK pre rovnosť medzi ženami a mužmi 2006-2010 ■ Dosiahnuť rovnakú ekonomickú nezávislosť u mužov i u žien (Vyrovnávanie rozdielu medzi mužmi a ženami v ekonomike) ■ Posilňovať zosúlaďovanie pracovného a rodinného života (Muži a ženy potrebujú rovnováhu medzi prácou a životom) ■ Posilňovať účasť žien na rozhodovacích procesoch (Fairové zastúpenie znamená lepšie rozhodovanie) ■ Eliminovať rodovo podmienené stereotypy v spoločnosti (Stereotypy reprodukujú nerovnosti) ■ Eliminovať rodovo podmienené násilie (Ženy sú primárnymi obeťami) ■ Podporovať rodovú rovnosť mimo hraníc EU (Rodová rovnosť je kľúčový princíp)

3. Kvalitatívna časť výskumu hĺbkové rozhovory s expertmi podľa vypracovanej štruktúry (pracovníci úradov práce, starostovia, zamestnanci mimovládnych organizácii, rómski asistenti, atď.) hĺbkové rozhovory s dlhodobo nezamestnanými ženami

4. Miesto realizácie výskumu: tri vyššie územné celky a v každom dva okresy: *Nitra – Levice * Banská Bystrica – Rimavská Sobota * Prešov - Stropkov Čas realizácie výskumu: máj – jún 2006 Dĺžka trvania rozhovorov: 45-60 minút Počet rozhovorov: 30 Základné fakty o výskume

5. Skúmané oblasti • celková situácia na trhu práce v okrese a špecifiká zamestnanosti žien v danom regióne • prax úradov práce, rodiny a sociálnych vecí v styku s nezamestnanými •  využívanie nástrojov aktívnej politiky trhu práce s dôrazom na ženy • úspešnosť umiestňovania nezamestnaných na trhu práce a skupiny najviac ohrozené nezamestnanosťou • vplyv nezamestnanosti na rodinu • situácia vo vybavenosti služieb pre rodinu • potenciály a možnosti zlepšenia situácie v zamestnanosti a osobitne žien.

6. Spoločné črty vo všetkých skúmaných regiónoch • hlboké štrukturálne zmeny na trhu práce • dopad zmien veľmi intenzívny ako pre mužov tak aj pre ženy • najproblematickejšia situácia na pracovnom trhu je situácia nízko kvalifikovaných skupín obyvateľstva (hlavne Rómovia) • problematický návrat žien do práce po materskej a rodičovskej dovolenke • rekvalifikačné kurzy iba slabo zvyšujú šance a zamestnateľnosť uchádzačov o zamestnanie • zlá dopravná infraštruktúra a zväčšujúca sa vzdialenosť od „centier“ zhoršujú šance zamestnať sa

7. Pokles nezamestnanosti bol zaznamenaný takmer vo všetkých regiónoch, ale • rastie podiel dlhodobo nezamestnaných (po šiestich mesiacoch šanca zamestnať sa rapídne klesá) • regionálne rozdielnosti v nezamestnanosti sa vyrovnávajú len veľmi pomaly • dlhodobá nezamestnanosť postihuje predovšetkým ženy a to už vo veku 30-34 rokov a so stredoškolským vzdelaním • sledovaný pokles nezamestnanosti je z veľkej časti možné pripísať aj na vrub zmene v metodike evidencie nezamestnanosti (pokles v nezamestnanosti nie je vždy sprevádzaný rastom zamestnanosti)

8. Najviac znevýhodnené skupiny: • obyvatelia s nízkym vzdelaním a slabou pracovnou skúsenosťou (Rómovia) • muži nad 50 rokov, aj po absolvovaní viacerých rekvalifikácií • ženy nad 40 rokov, aj po absolvovaní viacerých rekvalifikácií • ženy po materskej a rodičovskej dovolenke • ženy s malými deťmi (i napriek zákazu zisťované pri vstupných pohovoroch) • mladí vo veku 18 - 24 (absolventi bez praxe) • telesne postihnutí

9. Prax úradov práce v styku s klientami • „Úrad práce ponúka toho toľko... až na tú prácu. Úrad práce je len výstup tých problémov, ktoré začínajú niekde inde.“(expert Banská Bystrica) • „Považujem za nezmyselné, ak úrad práce neponúka prácu a je evidenčným úradom. Mal by sa premenovať na evidenčný úrad pre nezamestnaných....Myslím si, že na úradoch práce sa porušujú základné ľudské a morálne hodnoty.“ (expert Prešov) • „My sme vlastne taká záchranná služba. My si toho klienta z chodby zoberieme a postaráme sa o neho... (expertka Nitra)

10. Identifikácia hlavných problémov v činnosti úradov práce : „Exogénne“ problémy: • vo verejnosti preceňovanie úlohy a reálnych možností úradov práce nájsť uchádzačom prácu • nedostatočná ponuka voľných pracovných miest vo všeobecnosti • zamestnávatelia nemajú povinnosť informovať o voľných pracovných miestach • absencia analýz trhu práce, jeho vývoja a neprepojenosť na vzdelávací systém príp. rekvalifikačné kurzy • časté zmeny v legislatívnych podmienkach • slabá spolupráca úradov práce a dlhodobo nezamestnaných (žiadna spolupráca s osobami vyradenými z evidencie )

11. „Endogénne“ problémy: • nedostatočná odborná príprava pracovníkov/čok úradov práce • nesúlad medzi ich osobnostnými a odbornými predpokladmi a profesnými očakávaniami • nízka dôvera verejnosti v služby zamestnanosti • úspešnosť umiestňovania uchádzačov/čiek o prácu je veľmi kolísavá (15%-70%)

12. Dopad nezamestnanosti jednotlivcov a na rodinu • spoločenská marginalizácia ( muži sa so situáciou vyrovnávajú horšie ako ženy) • ohrozená integrita rodiny: ohrozenejšie sú rodiny, kde partner (partneri) boli predtým dlhodobo zamestnaní, v rómskych rodinách sa posilňuje rodinná solidarita • nárast patologických javov a ich spoločenská tolerancia (napr. alkoholizmus u mužov, násilie v rodine, násilie detí v školách, opustenie rodiny)

13. Pokračovanie • materiálny nedostatok (prepad do sociálnej siete, v roku 2006 spolu vyše 370 tisíc ľudí) • strata motivácie u detí učiť sa a získať pracovné návyky v rodinách nezamestnaných (reprodukcia nezamestnanosti) • negatívne dopady sú posilňované nedostatkom zariadení príp. ich rušením pre deti v predškolskom veku (najmä v oblastiach s rómskym obyvateľstvom)

14. Potencionálne možnosti zvýšenia zamestnateľnostiNajprv malé porovnanie

15. Miera zamestnanosti matiek s deťmi podľa ich veku v roku 2002 (v%) VEK DIEŤAŤA menej ako 3 roky 3-5 rokov 6-14 rokov Krajina Rakúsko 80,1 70,3 69,8 Česká republika 16,8 36,5 69,2 Nemecko 56,0 58,1 64,3 Maďarsko 11,0 46,1 60,0 Taliansko 54,4 51,7 49,4 Slovensko 11,8 41,4 66,8 Francúzsko 66,2 63,2 67,5 Švédsko 58,2 64,5 77,8 Zdroj: Society at Glance, www.oecd.org/els/social indicators/OECD(2005) Social Indicators, 2005 Edition

16. Krajina Rakúsko Česká republika Nemecko Maďarsko Taliansko Slovensko Francúzsko Švédsko Zdroj: Society at a glance: OECD Social Indicators, 2005 Edition 74,6 27,4 57,1 30,1 53,0 28,1 64,7 77,5 Miera zamestnanosti matiek s deťmi do 6 rokov v roku 2002 (v%)

17. Možnosti pre zlepšenie podmienok zamestnávania žien: • zlepšovať podmienky pre zosúlaďovanie práce a rodiny rozširovaním nových foriem práce (teleworking, flexibilná pracovná doba, práca na čiastočný úväzok, zdieľané pracovné miesta ...) • podporovať budovanie kvalitných, cenovo i teritoriálne dostupných služieb pre rodinu • dôsledne dbať a kontrolovať dodržiavanie platnej legislatívy v oblasti pracovného trhu (zákaz vyžadovať informácie o rodinnom stave, o počte detí pri vstupných pohovoroch, pri prepúšťaní) • zvyšovať povedomie o mechanizmoch a inštitúciách, ktoré sú zodpovedné za kontrolu dodržiavania antidiskriminačného zákona tak, aby ženy prekonali obavy z dôsledkov oznámenia jeho porušovania • formovať spoločenské povedomie k prostrediu priateľskému k deťom a k plneniu rodičovských /materských/ funkcií

18. Možnosti zlepšenia zamestnateľnosti žien na trhu práce : • finančne motivovať zamestnávateľov v prípade ak obsadia pracovné miesto ženami po rodičovskej dovolenke (obdobe ako je tomu v prípade vytvorenia nového pracovného miesta) • príspevok na začatie samostatného podnikania poskytovať ženám v skoršom veku • poskytovať príspevok ženám s deťmi, ktoré pracujú na skrátený úväzok ako kompenzáciu ich príjmu

19. Vyrovnávacie opatrenia:potreba alebo zbytočnosť? Nie jednoznačné názory - vnímané ako kontroverzný nástroj. Ak áno, tak iba čiastočne a iba • v prípade žien s malými deťmi (uvádzaná hranica 6-10 rokov), ale najčastejšie • v prípade starších osôb (ženy nad 45 rokov).

20. Ďakujem za pozornosť!