200 likes | 330 Views
Operácia Valkýra. Životopis Hitlera. Dátum narodenia- 20.4.1889 Miesto narodenia- Braunau Pôvodne chcel byť maliarom Po vojne sa z neho stal tajný agent. Životopis Hitlera. Stal sa členom Nemeckej robotníckej strany 1920 navrhol svastiku Po neúspešnom prevrate sa dostáva do väzenia
E N D
Životopis Hitlera • Dátum narodenia- 20.4.1889 • Miesto narodenia- Braunau • Pôvodne chcel byť maliarom • Po vojne sa z neho stal tajný agent
Životopis Hitlera • Stal sa členom Nemeckej robotníckej strany • 1920 navrhol svastiku • Po neúspešnom prevrate sa dostáva do väzenia • V tom období napísal Mein Kampf ( Môj boj)
Životopis Hitlera • V januári 1933 ho prezident Hindenburg vymenoval za ríšskeho kancelára • V roku 1934 preberá právomoci prezidenta a stáva sa Führerom • Jeho oporou boli SS a SA jednotky • Zavraždil sa 30.4.1935
Deportácie židov • 1935 Hitler spísal Norimberské zákony • Židia boli označovaní žltou hviezdou • 1933– začali prvé deportácie politicky nespoľahlivých osôb • Po roku 1938 boli deportovaní hlavne židia
Deportácie židov • 9-10.9.1938- Krystálová noc • Hitler porušoval aj Versaillské zmluvy- Anglicko a Francúzsko viedlo politiku apeasementu
Životopis Stauffenbergera • Celým menom-Claus Philipp Maria Justinian Schenk gróf von Stauffenberg • Miesto narodenia-v Švábsku, v južnom Nemecku • Dátum narodenia-15. november 1907
Životopis Stauffenbergera • V roku 1926 vstúpil do 17. jazdeckého pluku v Bambergu • Roku 1929 bol ako najlepší žiak z ročníka povýšený na poručíka • Po nástupe nacistov v roku 1933 začal sympatizovať s nemeckými odporcami Hitlera
Životopis Stauffenbergera • Počas Čudnej vojny bol prevelený na veliteľstvo armády • Bol odvelený do Severnej Afriky s 10. pancierovou divíziou v rámci nemeckého Afrikakorpsu
Životopis Stauffenbergera • Neskôr bol prevelený do Berlína k veleniu záložnej armády • Stretol s generálom Friedrichom Olbrichtom, jedným z hlavných predstaviteľov protinacistického odporu
Životopis Stauffenbergera auguste 1943 sa Claus von Stauffenberg stretol s ďalším predstaviteľom protinacistického odporu v armáde, plukovníkom Henningom von Tresckowom Von Stauffenberg bol pre hnutie odporu veľmi dôležitý, pretože mal prístup na nemecký hlavný štáb a ako jeden z mála odbojárov sa tak mohol dostať priamo do kontaktu s Adolfom Hitlerom
Životopis Stauffenbergera • Clausa von Stauffenberga zastrelila spolu s ďalšími členmi sprisahania, generálom Olbrichtom, Wernerom von Haeften a Albrechtom von Quirnheimom, popravčia čata na dvore veliteľstva armády v Berlíne dňa 21.júla 1944 • Jeho posledné slová pred smrťou boli „nech žije Nemecko!“.
Príprava prevratu O atentát na Hitlera a získanie moci v krajine sa odporcovia nacizmu z radov armády pokúšali neúspešne od roku 1938. Ich prvoradým cieľom bolo zatýkanie vedúcich členov SS a NSDAP. Von Stauffenberg hodlal pri atentáte spolu s Hitlerom zlikvidovať aj Heinricha Himmlera a Hermanna Göringa
Priebeh atentátu Von Stauffenberg bol jediný z organizátorov, ktorý mal priamy prístup k Hitlerovi. Výrobu bomby a súčiastky na ňu zabezpečil plukovník OKW Wessel von Freytag-Loringhoven. Po príjazde do Hitlerovho krytu v Rastenburgu von Stauffenberg a von Haeften aktivovali bombu. Tam von Stauffenberg a von Haeften aktivovali bombu. Von Stauffenberg aktivovanú bombu v taške umiestnil na pracovný stôl s mapami, okolo ktorého sa pohyboval Hitler a viac než 20 dôstojníkov. Okolo 12:42 bomba vybuchla, explózia však Hitlera iba ľahko zranila.
Auto so sprisahancami zatiaľ z komplexu bez problémov odišlo a smerovalo k letisku. Je veľmi pravdepodobné, že keby sa porada konala v betónovom bunkri tlaková vlna by zabila väčšinu prítomných, v drevenej budove však mala omnoho menší ničivý účinok, čo výrazne dopomohlo k tomu, že Adolf Hitler prežil aj tento atentát. Von Stauffenberg, napriek tomu, že sa neubezpečil, či je Hitler skutočne mŕtvy, vydal rozkazy k uskutočneniu operácie Valkýra. Po potlačení prevratu boli jeho vedúce osobnosti popravené Po výsluchoch nacisti zistili, že v akcii bol zapletený aj Rommel. 21. júla spáchal na fronte samovraždu aj generál Henning von Tresckow. Priebeh atentátu