Biologick olympi da
Download
1 / 11

Biologická olympiáda - PowerPoint PPT Presentation


  • 150 Views
  • Uploaded on

Biologická olympiáda. školský rok 2007/2008 Živočíchy lesov. Rad: spevavce – Passeriformes sojka škriekavá (=obyčajná) – Garrulus glandarius (čeľaď Corvidae – krkavcovité).

loader
I am the owner, or an agent authorized to act on behalf of the owner, of the copyrighted work described.
capcha
Download Presentation

PowerPoint Slideshow about ' Biologická olympiáda' - yehudi


An Image/Link below is provided (as is) to download presentation

Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author.While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server.


- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Presentation Transcript
Biologick olympi da

Biologická olympiáda

školský rok 2007/2008

Živočíchy lesov


Rad spevavce passeriformes sojka kriekav oby ajn garrulus glandarius e a corvidae krkavcovit
Rad: spevavce – Passeriformessojka škriekavá (=obyčajná) – Garrulus glandarius (čeľaď Corvidae – krkavcovité)

  • Sojka je hôrny vták, obýva lesy rôzneho typu do nadmorskej výšky okolo 1400 m. Sú všežravé, v lete prevažuje živočíšna potrava a na jeseň a v zime rastlinná.

  • Živočíšnu zložku tvorí hmyz, iné bezstavovce, ale aj stavovce primeranej veľkosti. Na jar, keď sojky hniezdia, ničia hniezda menších druhov vtákov, ich mláďatami kŕmia svoje mláďatá. Na jeseň žerú najmä žalude a bukvice, časť z nich zahrabávajú ako zásobu na zimu. Tým pomáhajú rozširovaniu lesov. Sojky hniezdia na okrajoch lesov, na strome vo výške 2-20 m. Hniezdo stavajú obaja partneri z konárikov a hrubších rastlinných stoniek, vnútro býva z jemnejších bylinných častí a z korienkov. Na 4-7 vajciach striedavo sedia obaja rodičia. Inkubačný čas je 16-17 dní. O mláďatá sa starajú obaja partneri, a to 19-20 dní. Hniezdia raz ročne, prevažne v apríli.


Rad spevavce passeriformes ore nica perlav nucifraga caryocatactes e a corvidae krkavcovit
Rad: spevavce – Passeriformesorešnica perlavá – Nucifraga caryocatactes (čeľaď Corvidae – krkavcovité)

  • Orešnica je pôvodne obyvateľom tajgy. U nás sa vyskytuje vo vysokých pohoriach a vo Vysokých Tatrách vystupuje až do výšky 1500 m n. m., za potravou i vyššie. V potrave prevláda rastlinná zložka nad živočíšnou, zo semien sú najobľúbenejšie limbové semená a lieskovce. V živočíšnej zložke prevláda hmyz a drobné stavovce, niekedy orešnice vykrádajú hniezda menších vtákov. Podobne ako sojky, robia si zásoby orieškov v zemi, a sem tam zabudnú svoje zásoby vybrať, a tak napomáhajú šíreniu drevín. Hniezdo si stavajú obaja rodičia na ihličnatých stromoch, blízko kmeňa, vo výške minimálne 3 m. Stavebným materiálom sú vetvičky a zem, vnútro je vystlaté machom, lišajníkmi, jemnou trávou a pod. Koncom marca, začiatkom apríla znáša samica 3-5 vajec. Na vajciach sedí 17-19 dní, samec ju kŕmi. Výchova mláďat trvá 25 dní. Hniezdi raz do roka.


Rad spevavce passeriformes vlha h jov oby ajn oriolus oriolus e a oriolidae vlhovit
Rad: spevavce – Passeriformesvlha hájová (=obyčajná) – Oriolus oriolus (čeľaď Oriolidae – vlhovité)

  • Žije v predhoriach a nížinách až do výšky 800 m n. m., po vyhniezdení i vyššie. Obývajú listnaté lesy parkového typu (panónske háje, cintoríny, parky, luhy a pod.). Zdržiavajú sa najmä v korunách stromov a sú veľmi plaché. Napriek nápadnému sfarbeniu samcov sú preto málo známe. Zimujú až v južnej Afrike (ázijské populácie v prednej Indii) a k nám prilietajú koncom apríla, začiatkom mája a odlietajú koncom augusta, začiatkom septembra. Potravu tvorí hmyz a iné bezstavovce, v menšej miere mäkké plody a ovocie. Hniezdo si stavajú na stromoch, väčšinou vysoko a tiež ďaleko od kmeňa na vodorovnej vidlici konárov. Hniezdo visí medzi vidlicou konárov ako kolíska. Hniezdo spletá z lyka, stebiel trávy a vetvičiek, pričom si pomáha aj lepkavými slinami. Vnútro je vystlaté machom, perím, senom a vlnou. Koncom mája znáša samica 3-5 vajec, na ktorých sedí 14-15 dní, samec sa s ňou strieda na kratší čas.

  • Výchova mláďat v hniezde trvá 14-15 dní. Vlhy hniezdia raz do roka.


Rad: spevavce – Passeriformessýkorka čiernohlavá – Parus montanus (= P. atricapillus v staršej literatúre, avšak tento druh žije v Severnej Amerike) (čelad Paridae – sýkorkovité)

  • Obýva ihličnaté a zmiešané lesy s prevahou smreka a jedle v poraste. Živí sa hmyzom, všetkými jeho štádiami, a inými bezstavovcami. Na jeseň a v zime aj semenami ihličnanov. Hniezdi v stromových dutinách, ktoré si samičky obyčajne sami vydlabú do práchnivých stromov. V dutine ešte robia hniezdo z lyka, trávy, kúskov dreva a kôry. Vnútro vystieľajú srsťou a perím. Samica znáša 7-8 vajec, ktoré i sama vysedí. Inkubačný čas je 13-15 dní. Mláďatá kŕmia obaja rodičia asi 17-20 dní. Hniezdia iba raz v roku. Na zimu neodlietajú a nájdeme ich aj v nižších polohách.


Rad spevavce passeriformes s korka chochlat parus cristatus e a paridae s korkovit
Rad: spevavce – Passeriformessýkorka chochlatá – Parus cristatus (čeľaď Paridae – sýkorkovité)

  • Tento druh sýkorky obýva ihličnaté lesy, najmä smrečiny a jedliny. Zmiešané lesy osídľuje, ak sa v nich vyskytujú ihličnany kompaktnejšie. Vyskytuje sa až po hornú hranicu lesa. Živí sa hmyzom (všetkými štádiami), v jesennom a zimnom období aj semenami smrekov a jedlí. Hniezdi v dutinách drevín, obyčajne v pňoch a strúchnivených kmeňoch. Párik si dutinu buď vydlabe sám, alebo použijú už vytvorenú dutinu. V dutine si hniezdo vystiela machom, perím a srsťou. Na 6-10 vajciach sedí iba samička, a to 15-18 dní. Sýkorky chochlaté hniezdia dvakrát v sezóne. Prvé hniezdenie začína od polovice mája. Na zimu neodlietajú. Tak ako u všetkých druhov kŕmivých vtákov i u sýkoriek sú mláďatá kŕmené niekoľko dní aj po ich vyletení z hniezda.