Príklad štruktúry 5-ročného plánu

1. Príklad štruktúry 5-ročného plánu politika a plán jednotlivých divízií marketing výroba financie administratíva a personálne záležitosti výskum a vývoj nové produkty

2. Príklad štruktúry 5-ročného plánu (financie) prevádzkový kapitál celková politika financovania prevádzkového kapitálu hotovosť a obchodovateľné cenné papiere manažment zásob manažment pohľadávok a úverovanie zákazníkov dividendová politika kapitálová štruktúra

3. Príklad štruktúry 5-ročného plánu (financie) finančné prognózy kapitálový rozpočet rozpočet hotovosti formálne finančné výkazy požiadavky na externé financovanie analýza finančných ukazovateľov plán pre accounting plán pre controlling

4. Proces finančného plánovania - príklad zostavenie formálnych finančných výkazov s cieľom analyzovať vplyv operatívneho plánu na výšku prognózovaného hospodárskeho výsledku a finančné ukazovatele odhad celkového objemu zdrojov, potrebných na financovanie 5-ročného plánu prognóza dostupnosti interných, resp. externých zdrojov v nasledujúcich piatich rokoch zriadiť a zachovať systém kontroly alokácie a efektívneho využitia zdrojov pripraviť procedúry úpravy pôvodného plánu v prípade, že prognózy, z ktorých plán vychádza, nebudú realizované dohodnúť systém kompenzácie manažmentu, previazaný s dosiahnutými hospodárskymi výsledkami (EVA-systém?)

5. Príklad krokov ročného plánu apríl-máj: analýza očakávaných makroekonomických podmienok a situácie daného odvetvia v budúcom roku; prognóza výšky tržieb jednotlivých skupín produktov jún-júl: odhady investičných nákladov pre ďalšie roky (nové investičné programy, modernizácia, inovácia a pod.) august-september: vyhodnotenie navrhovaných kapitálových investícii a divíznych operatívnych plánov; analýza zdrojov investícii a ich použitia október-november: oddelenie plánovania finalizuje 5-ročný plán a predkladá ho na schválenie december: „steering committee“ (schvaľovací výbor) a predstavenstvo dáva definitívny súhlas plánu

6. Prognóza výšky tržieb presná prognóza tržieb je jeden z kritických faktorov dobrého fungovania firmy: podhodnotenie objemu tržieb môže znamenať stratu podielu na trhu (market share) nadhodnotenie objemu tržieb môže znamenať zbytočné investície do aktív: nízke hodnoty ukazovateľov obrátkovosti vysoké odpisové náklady nízku hodnotu ukazovateľa rentability vlastného imania (ROE) pokles ceny akcií firmy problémy so splatením úveru atď.

7. Prognóza výšky tržieb (v mil.) - príklad

8. Príklad prognózy výšky tržieb pomocou lineárnej regresie

9. Zostavenie formálnych finančných výkazov pomocou metódy konštantného pomeru formálny výkaz ziskov a strát náklady vzrastú v určitom pomere spolu s tržbami prognóza súvahy nárast tržieb vyvolá potrebu nárastu niektorých aktív štruktúra dodatočných (nových) zdrojov financovania koľko (aký objem) nových zdrojov financovania je potrebných? v akej štruktúre budú financované nové zdroje? spätné väzby medzi finančnými výkazmi a ich financovanie externé zdroje, použité na financovanie nových aktív, vyvolajú dodatočné náklady, ktoré sa musia odraziť vo výkaze ziskov a strát

10. Finančné výkazy - predpoklady priemerný historický (1999-2003) ročný nárast tržieb o 10% očakávame aj v roku 2004 prioritné dividendy: 10% z prioritných akcií = 0,10 x 40 mil. = = 4 mil. SKK posledná vyplatená dividenda z kmeňových akcií = 1,16 SKK počet kmeňových akcií v roku 2003 = 50 miliónov očakávané zvýšenie dividend z kmeňových akcií v roku 2004 o 8% = 1,08 x 1,16 = 1,25 SKK očakávaný objem vyplatených dividend spolu v roku 2004 = 1,25 SKK x 50 mil. akcií = 63 mil. SKK počet novoemitovaných akcií v roku 2004 = 2,4 mil. kusov náklady na nové krátko- i dlhodobé cudzie zdroje = 9%

11. Výkaz ziskov a strát 2003a 2004 (prognóza) v mil. SKK

12. Súvaha 2003 a 2004 (prognóza) v mil. SKK

13. Súvaha 2003 a 2004 (prognóza) v mil. SKK

14. Formula pre výpočet dodatočných zdrojov financovania Dodatočné zdroje financovania = požadovaný nárast aktív – spontánny nárast pasív – nárast nerozdeleného zisku v bežnom roku AFN = (A*/S0)DS – (L*/S0)DS – MS1(1-d) AFN – dodatočné zdroje financovania A* – aktíva, ktoré musia vzrásť v dôsledku nárastu tržieb (ak firma prevádzkuje svoje aktíva na plnú kapacitu, potom A* = A, kde A sú aktíva celkom) L* – pasíva, ktoré narastú spontánne s tržbami S0 – celkové tržby v predchádzajúcom roku S1 – celkové tržby, očakávané v budúcom roku DS = S1-S0 M – zisková marža d – percento výnosov, vyplatených ako dividendy

15. Formula pre výpočet dodatočných zdrojov financovania - príklad AFN = (A*/S0)DS – (L*/S0)DS – MS1(1-d) A – aktíva celkom; A* - aktíva, ktoré musia vzrásť, ak tržby vzrastú (A*=A, ak firma prevádzkuje svoje aktíva na plnú kapacitu) L* - pasíva, ktoré vzrastú spontánne s tržbami (L*< L) A*/S0 = 2´000/3´000 = 0,6667 (=> ak tržby vzrastú o 1 USD, potom aktíva musia vzrásť o 67 centov) L*/S0 = (60 USD+140 USD) / 3´000 USD = 0,0667 (=> nárast tržieb o 1 USD vyvolá spontánne financovanie vo výške 7 centov) S1 = 3´300 USD DS = S1-S0 = 3´300 USD – 3´000 USD = 300 USD M = 114 USD / 3´000 USD = 0,0380 d = 58 USD / 114 USD = 0,5088 AFN = 118 mil. USD

16. Vzťah medzi nárastom tržieb a finančnými potrebami štúdia finančných možností (financial feasibility) je plán expanzie financovateľný „za rozumných podmienok“? pri akom raste nie je potreba získavania nových externých zdrojov? vplyv dividendovej politiky čím vyššia je kvóta vyplácania, tým väčšia je potreba externých zdrojov kapitálová intenzita (A*/S) aký podiel aktív si vyžiada nárast tržieb? zisková marža čím vyššia je zisková marža, tým menšie sú požiadavky na externé zdroje

17. Vzťah medzi nárastom tržieb a finančnými potrebami - príklad

18. Prognóza finančných potrieb pre prípady nekonštantných pomerov princíp ekonomiky rozsahu (economies of scale) agregované aktíva (lumpy assets) nelineárny pomer medzi tržbami a aktívami celokapacitné využitie aktív

19. Lineárne a nelineárne vzťahy medzi tržbami a aktívami

20. Iné metódy prognózovania hodnôt položiek finančných výkazov jednoduchá lineárna regresia medzi výškou tržieb a položkou súvahy platí lineárny vzťah nelineárna regresia hodnota položky súvahy rastie (príp. klesá) s druhou odmocninou výšky tržieb viacnásobná regresia položku súvahy ovplyvňujú viaceré faktory (teda, nielen samotné tržby) individuálne prognózovanie jednotlivých položiek súvahy pre každú položku súvahy použijeme špecifický model

21. Lineárne regresné modely

22. Finančný kontrolný systém identifikuje tie oblasti, v ktorých skutočné (realizované) hodnoty sa líšia od cieľových (prognózovaných) aké opatrenia je treba okamžite realizovať, ak sa dosiahnuté hodnoty významne odkláňajú od očakávaných základnými nástrojmi finančného riadenia sú: rozpočet formálne finančné výkazy

23. Úvod do teórie a praxe kapitálových štruktúr

24. Kapitálová štruktúra podiel financovania z cudzích zdrojov vlastných zdrojov má kapitálová štruktúra vplyv na hodnotu firmy? má kapitálová štruktúra vplyv na cenu (náklady) kapitálu? mali by rôzne odvetvia a rôzne firmy v rámci tých istých odvetví mať rôznu kapitálovú štruktúru? ktoré kľúčové faktory spôsobujú rozdiely v kapitálových štruktúrach podnikateľských subjektov?

25. Podnikateľské riziko (business risk) rizikovosť aktív firmy, ktorá nepoužíva cudzie zdroje je funkciou neistoty prognóz budúcich hodnôt rentability celkových aktív (return on assets – ROA) ROA = (čistý zisk / aktíva celkom) x 100% ak firma nepracuje s cudzími zdrojmi, potom všetky aktíva sú financované len z vlastných zdrojov a teda ROA = ROE (return on equity) = (čistý zisk / vlastné imanie) x 100% mierou podnikateľského rizika je smerodajná odchýlka očakávaných hodnôt ROE: σROE podnikateľské riziko sa v čase mení od odvetvia k odvetviu i v rámci toho istého odvetvia je pre rôzne podnikateľské subjekty rôzne

26. Očakávané a skutočné hodnoty ROE

27. Faktory, ktoré ovplyvňujú podnikateľské riziko variabilita dopytu variabilita cien na trhoch variabilita vstupných nákladov schopnosť adaptovať predajné ceny na zmeny cien vstupov vývoj nových produktov – inovácie podiel fixných nákladov v celkových nákladoch (operating leverage)

28. Operating leverage – niekoľko poznámok v prípade vysokého podielu fixných nákladov v celkových nákladoch už relatívne malá zmena v tržbách spôsobí veľkú zmenu v hodnote ROE čím je vyšší tento podiel, tým je vyššie podnikateľské riziko podiel fixných nákladov v celkových nákladoch je významnou mierou determinovaný použitou technológiou kapitálové rozpočtovanie (hodnotenie projektov) má rozhodujúci vplyv na fixné náklady

29. Vplyv fixných nákladov (operating leverage) na prevádzkový zisk (EBIT) - príklad predpoklady: total liabilities = 0 total common equity = 175´000 USD

30. Vplyv fixných nákladov (operating leverage) na prevádzkový zisk (EBIT)

31. Vplyv fixných nákladov (operating leverage) na prevádzkový zisk (EBIT)

32. Analýza podnikateľského rizika

33. Finančné riziko (financial risk) dodatočné riziko pre akcionárov, ako dôsledok financovania aj z cudzích zdrojov (financial leverage) použitie cudzích zdrojov zvýši očakávanú hodnotu rentability vlastného imania (ROE), ale aj so súčasným zvýšením jej rizikovosti (σROE) s rastom podielu fixných nákladov i objemom vložených cudzích zdrojov rastie rentabilita vlastného imania, ale aj riziko pre akcionárov

34. Finančné riziko: očakávaná hodnota prevádzkového zisku (EBIT) - príklad predpoklady: total liabilities = 87´500 USD total common equity = 87´500 USD

35. Finančné riziko: očakávaná hodnota prevádzkového zisku (EBIT)

36. Finančné riziko: skutočná hodnota prevádzkového zisku (EBIT) - príklad

37. Vplyv finančného rizika na ROE

38. Vplyv finančného rizika na EPS

39. Finančné riziko a rozdelenie pravdepodobnosti EPS

40. Hodnota firmy, cena akcie a cena kapitálu pre rôzny podiel cudzích zdrojov

41. EPS a cena akcie

42. Základné teórie kapitálových štruktúr teórie irelevancie kapitálovej štruktúry pôvodná teória Modigliani a Miller (MM I) klasická teória teórie založené na daňových výhodách dlhového financovania modifikovaná teória Modigliani a Miller (MM II) statická kompenzačná teória teórie založené na informačnej asymetrii teória kontraktačných nákladov signalizačná teória teória poradia preferencií ostatné teórie Neumaierová a Neumaier

43. Základné teórie kapitálových štruktúr klasická teória: existuje optimálny stupeň zadĺženosti, kedy sú priemerné náklady kapitálu minimálne MM I: na kapitálovom trhu bez daní, transakčných nákladov a iných obmedzení voľba kapitálovej štruktúry podniku nemá vplyv na jeho trhovú hodnotu MM II: zadĺženie má pozitívny efekt na trhovú hodnotu podniku z dôvodu započítania úrokov ako daňovo uznateľných nákladov (tzv. daňový úrokový štít)

44. Klasická teória kapitálovej štruktúry

45. Základné teórie kapitálových štruktúr statická kompenzačná teória: náklady bankrotu a finančných ťažkostí (financial distress) teória kontraktačných nákladov (agency cost/tax shields trade-off theory): náklady vyplývajú z protichodných záujmov vznikajúcich v dôsledku potenciálnych konfliktov medzi vlastníkmi, manažérmi a veriteľmi teória poradia preferencií: prioritu má financovanie z interných zdrojov; z externých zdrojov najskôr dlhové financovanie a až potom emisia akcií

46. Základné teórie kapitálových štruktúr signalizačná teória: kapitálová štruktúra slúži ako signál pre trh o súkromných informáciách manažérov teória Neumaierová – Neumaier: podnik dosahuje maximálnu zadĺženosť vtedy, ak je rentabilita vlastného imania maximálna

47. Optimálna kapitálová štruktúra teórie kapitálových štruktúr naznačujú, že každý podnikateľský subjekt má svoju optimálnu (cieľovú) kapitálovú štruktúru optimálna kapitálová štruktúra maximalizuje trhovú hodnotu podniku a minimalizuje jeho celkové náklady (cenu) kapitálu žiadna z teórií nám však nedáva jednoznačný návod, ako túto kapitálovú štruktúru zadefinovať

48. Faktory, determinujúce kapitálovú štruktúru podnikateľské riziko veľkosť podniku ziskovosť štruktúra aktív nedlhový daňový štít (tax shelter - podiel priemernej hodnoty odpisov na priemernú hodnotu celkových aktív) rastové príležitosti jedinečnosť podniku odvetvie

49. Vplyv jednotlivých faktorov na kapitálovú štruktúru – empirické výsledky podniky s vysokým podnikateľským rizikom by mali mať nižšie zadĺženie veľkosť podniku má pozitívny vplyv na objem zadĺženia, teda zadĺženie je rastúcou funkciou veľkosti podniku empirické štúdie nepotvrdzujú jednoznačne pozitívny alebo negatívny vplyv miery ziskovosti na zadĺženie vyšší objem kolaterálnej hodnoty aktív má (v prípade existencie efektívneho sekundárneho trhu s aktívami) pozitívny vplyv na zadĺženosť

50. Vplyv jednotlivých faktorov na kapitálovú štruktúru – empirické výsledky nedlhový daňový štít (tax shelter - podiel priemernej hodnoty odpisov na priemernú hodnotu celkových aktív) pôsobí negatívne na zadĺženie, teda podniky s vysokým nedlhovým daňovým štítom v pomere k očakávanému cash flow budú mať nižší podiel dlhu podniky s rastovými príležitosťami by mali mať nižšie zadĺženie jedinečnosť podniku je v negatívnej korelácii k zadĺženiu; špecifičnosť ich aktív neumožňuje, aby boli použité ako kolaterál pre zabezpečenie dlhu podniky, ktoré vyrábajú produkty, vyžadujúce špecializované služby a servis a tiež náhradné diely, by pri financovaní mali používať nižšiu hladinu dlhu